Stručný pohľad na minulý rok

Rok 2022 bol rokom obratu v menovej politike ECB. Výhľad vývoja inflácie sa náhle zmenil, keď ekonomiku naraz zasiahli dva druhy šokov. Po prvé, eurozóna prešla sériou bezprecedentných nepriaznivých ponukových šokov v dôsledku výpadkov v dodávateľských reťazcoch spôsobených pandémiou, neoprávnenej invázie Ruska na Ukrajinu a následnej energetickej krízy. Výsledkom bol výrazný nárast vstupných nákladov vo všetkých sektoroch hospodárstva. Po druhé, prejavil sa pozitívny dopytový šok spôsobený znovuotvorením ekonomiky po pandémii. Ten umožnil podnikom preniesť rast nákladov do cien oveľa rýchlejšie a výraznejšie ako v minulosti.

Už na konci roka 2021 sme oznámili, že čistý nákup aktív v rámci programu nákupu aktív (asset purchase programme – APP) postupne znížime a nákup aktív v rámci núdzového pandemického programu nákupu aktív (pandemic emergency purchase programme – PEPP) ukončíme na konci marca 2022. Celkové nastavenie našej menovej politiky však bolo stále výrazne akomodačné – prispôsobené prostrediu veľmi nízkej inflácie za posledných desať rokov a deflačných rizík na začiatku pandémie. Prijali sme preto sériu krokov v záujme normalizácie nastavenia menovej politiky a rýchlej reakcie na zhoršujúci sa výhľad vývoja inflácie.

V marci sme zrýchlili tempo redukcie čistých nákupov v rámci programu APP a v apríli sme oznámili, že očakávame ich ukončenie v treťom štvrťroku. V júli sme potom po prvýkrát za 11 rokov zvýšili kľúčové úrokové sadzby ECB, pričom na nasledujúcich menovopolitických zasadaniach sme v ich postupnom výraznom zvyšovaní pokračovali. Tempo týchto krokov bolo pre verejnosť dôležitým signálom nášho odhodlania zabezpečiť pokles inflácie a pomohlo ukotviť inflačné očakávania i za čoraz rýchlejšieho rastu inflácie.

Zároveň sme prijali opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa nastavenie našej menovej politiky za jej postupnej normalizácie aj naďalej plynulo premietalo prostredníctvom finančných trhov v celej eurozóne. V tejto súvislosti sme prijali dve zásadné rozhodnutia. Po prvé, rozhodli sme sa pružne reinvestovať prostriedky zo splatených cenných papierov v rámci portfólia PEPP na potlačenie rizík súvisiacich s pandémiou ohrozujúcich fungovanie transmisného mechanizmu menovej politiky. Po druhé, zaviedli sme nový nástroj na ochranu transmisie menovej politiky.

Priebežný vývoj inflačného výhľadu však ukázal, že dosiahnutie celkovo neutrálneho nastavenia menovej politiky samo osebe nebude stačiť. Inflácia mala podľa projekcií zostať príliš vysoko nad našou strednodobou cieľovou úrovňou 2 % príliš dlho, pričom sme pozorovali známky jej čoraz väčšej odolnosti. Cenové tlaky boli čoraz rozsiahlejšie a základná inflácia pokračovala v raste. Za týchto okolností bolo nevyhnutné nastaviť reštriktívnu úroveň úrokových sadzieb a utlmiť dopyt.

V decembri sme preto v nadväznosti na naše posledné zasadanie menovej politiky v roku oznámili, že je potrebný ďalší výrazný rovnomerný rast úrokových sadzieb až na úroveň, ktorá je dostatočne reštriktívna na zabezpečenie včasného návratu inflácie k našej cieľovej úrovni. Zároveň sme uviedli, že hoci kľúčové úrokové sadzby ECB zostávajú naším prvoradým nástrojom pri určovaní nastavenia menovej politiky, plánujeme začať postupným a predvídateľným tempom znižovať objem portfólia cenných papierov nadobudnutých v rámci programu APP. Tomuto kroku zároveň predchádzalo októbrové rozhodnutie o rekalibrácii podmienok tretej série našich cielených dlhodobejších refinančných operácií, ktorým sa odstránili prekážky dobrovoľného predčasného splatenia nesplatených finančných prostriedkov. Od konca júna (keď sa skončil čistý nákup aktív) do konca decembra klesol objem menovopolitických aktív v našej súvahe o približne 830 mld. €, čo prispelo k normalizácii našej súvahy.

Popri našich opatreniach na zníženie vysokej inflácie sme zároveň pokračovali v skúmaní a riešení širších hrozieb týkajúcich sa nášho mandátu, ktoré vyplývajú z klimatických zmien. V roku 2022 sme prijali ďalšie kroky na začlenenie aspektov klimatických zmien do našich operácií menovej politiky. Okrem iného sme po prvýkrát podrobili klimatickému záťažovému testu viacero finančných expozícií v našej súvahe a pokročili sme v snahe lepšie zohľadňovať vplyv klimatických zmien v našich makroekonomických modeloch. Od októbra sme v rámci menovopolitických portfólií začali s dekarbonizáciou portfólia podnikových dlhopisov jeho smerovaním k emitentom s lepším klimatickým profilom. Rozhodli sme sa tiež obmedziť podiel aktív vydaných nefinančnými spoločnosťami s veľkou uhlíkovou stopou, ktoré môžu jednotlivé protistrany použiť ako kolaterál v úverových operáciách Eurosystému.

V roku 2022 sme pokračovali v úsilí naďalej viesť technologický vývoj v oblasti platobných systémov a trhových infraštruktúr. Súčasťou našich aktivít v tejto oblasti boli prípravy na prechod zo systému TARGET2 na nový, modernizovaný systém hrubého zúčtovania platieb v reálnom čase, ako aj viacero opatrení na zabezpečenie celoeurópskej dostupnosti poskytovateľov platobných služieb v systéme vyrovnania okamžitých platieb TARGET (TARGET Instant Payment Settlement – TIPS). V roku 2022 bol objem transakcií okamžitých platieb v rámci systému TIPS 17‑krát vyšší ako v roku 2021.

Minulý rok sme si zároveň pripomenuli dvadsiate výročie zavedenia eurových bankoviek a mincí – míľnik v európskych dejinách a hmatateľný symbol európskej integrácie. Hotovosť je dodnes medzi Európanmi najčastejšie používaným platobným prostriedkom, ktorým sa uskutočňuje takmer 60 % platieb, a niet pochýb o tom, že bude v živote ľudí naďalej zohrávať dôležitú úlohu. S pokračujúcou digitalizáciou hospodárstva však musíme zabezpečiť, aby mali Európania prístup aj k bezpečným, efektívnym a praktickým digitálnym platobným prostriedkom. Preto Eurosystém posudzuje možnosť zavedenia digitálneho eura. V rámci prebiehajúcej výskumnej fázy sa Eurosystém v roku 2022 dohodol na hlavných možnostiach používania digitálneho eura a prijal viacero kľúčových rozhodnutí týkajúcich sa jeho koncepcie.

S blížiacim sa koncom roka došlo k ďalšiemu rozšíreniu eurozóny – jej najnovším členom sa 1. januára 2023 stalo Chorvátsko, dokazujúc, že euro je naďalej atraktívnou menou, ktorá členom eurozóny prináša stabilitu.

Nič z uvedeného by však nebolo možné bez neúnavného úsilia zamestnancov ECB a ich kolektívneho odhodlania slúžiť občanom Európy.

Frankfurt nad Mohanom máj 2023

Christine Lagardová

prezidentka

Rok v číslach

1 Vysoká inflácia v prostredí narastajúcej neistoty a spomaľovania hospodárskeho rastu

Globálny rast sa v roku 2022 spomalil. Invázia Ruska na Ukrajinu, vysoká inflácia a prísnejšie finančné podmienky ovplyvnili vyspelé aj rozvíjajúce sa trhové ekonomiky. Výrazne sa zvýšili globálne inflačné tlaky, k čomu prispeli vysoké a volatilné ceny komodít, globálne obmedzenia na strane ponuky a nedostatok pracovných síl. Euro sa voči americkému doláru oslabilo, ale voči mnohým ďalším menám sa zhodnotilo, čo znamená, že v nominálnom efektívnom vyjadrení bolo stabilnejšie.

Inflácia v eurozóne vzrástla z 2,6 % v roku 2021 na 8,4 % v roku 2022. Tento nárast bol spôsobený najmä prudkým zvýšením cien energií a potravín vyvolaným vojnou na Ukrajine. Predchádzajúce obmedzenia na strane ponuky a určitý odložený dopyt vyplývajúce z pandémie koronavírusu (COVID‑19) spolu s vysokými vstupnými nákladmi vo výrobe v dôsledku rastu cien energií viedli k zvýšeniu cenových tlakov v mnohých odvetviach hospodárstva. Po silnom prvom polroku, keď najmä sektor služieb ťažil zo zrušenia protipandemických obmedzení, sa hospodársky rast v eurozóne spomalil, a to najmä pre účinky vojny na Ukrajine.

1.1 Spomaľovanie hospodárskej aktivity naprieč vyspelými a rozvíjajúcimi sa trhovými ekonomikami

Globálny hospodársky rast poklesol zo 6,4 % v roku 2021 na 3,4 % v roku 2022 v dôsledku neistoty spôsobenej ruskou vojnou na Ukrajine a inými geopolitickými faktormi, rastu inflácie a sprísnenia finančných podmienok. Spomalenie sa prejavilo plošne vo vyspelých aj v rozvíjajúcich sa trhových ekonomikách (graf 1.1, časť a). Prišlo po výraznom oživení v roku 2021, ktoré vyplývalo najmä zo zmiernenia protipandemických obmedzení a z následného nárastu globálneho dopytu. Začiatkom roka 2022 spôsobila vojna na Ukrajine svetovej ekonomike ďalší veľký šok. Viedla k prudkému zvýšeniu a veľmi vysokej volatilite cien komodít a znížila potravinovú bezpečnosť, najmä v rozvíjajúcich sa trhových ekonomikách. Rastúce ceny energií a potravín spôsobili prehĺbenie globálnych inflačných tlakov, znížili reálny disponibilný príjem domácností a viedli centrálne banky k rýchlemu sprísneniu menovej politiky. Globálne finančné podmienky sa v prostredí rastúcich úrokových sadzieb, klesajúcich cien na akciových trhoch a zvýšenej neochoty riskovať výrazne zhoršili.

Graf 1.1

Vývoj globálneho HDP a obchodu

(ročná percentuálna zmena)

Rast svetového obchodu v roku 2022 poklesol, zostal však nad historickým priemerom (graf 1.1, časť b). Príčinou tohto poklesu bola najmä slabá výrobná aktivita. V prvom polroku si svetový obchod zachovával relatívnu odolnosť, keďže účinky ruskej vojny na Ukrajine a pretrvávajúce globálne obmedzenia na strane ponuky čiastočne kompenzovalo oživenie v oblasti cestovných a dopravných služieb po uvoľnení protipandemických obmedzení. V druhom polroku sa však obchod výrazne spomalil, najmä v dôsledku nižšieho dovozu z rozvíjajúcich sa trhových ekonomík. Zatiaľ čo integrácia globálnych hodnotových reťazcov od svetovej finančnej krízy stagnuje, pandémia a geopolitický vývoj zvýšili motiváciu podnikov vrátiť sa k domácej výrobe a diverzifikovať svojich dodávateľov, čo by v budúcnosti mohlo viesť k fragmentácii globálnych hodnotových reťazcov.

Globálne inflačné tlaky, ktoré sa odrazili v hodnotách celkovej inflácie aj inflácie bez energií a potravín, v roku 2022 výrazne nabrali na intenzite (graf 1.2). Inflačné tlaky boli živené vysokými a volatilnými cenami komodít, globálnymi obmedzeniami na strane ponuky, predĺženými účinkami znovuotvárania ekonomiky po pandémii a nedostatkom pracovných síl. V členských krajinách Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) dosiahla celková inflácia v októbri v agregovanom vyjadrení vrchol na úrovni 10,7 %, potom začala klesať. Inflácia bez energií a potravín vrcholila v tom istom mesiaci, a to na úrovni 7,8 %. Vo väčšine krajín bol prudký rast inflácie v prvom polroku spôsobený predovšetkým vyššími cenami komodít. Nárast inflácie bez energií a potravín neskôr v roku naznačoval čoraz plošnejší charakter inflačných tlakov tak vo vyspelých, ako aj v rozvíjajúcich sa trhových ekonomikách. K základným inflačným tlakom prispievali aj rastúce mzdové tlaky, keďže v hlavných vyspelých ekonomikách aj napriek spomaľovaniu svetovej hospodárskej aktivity pretrvával nedostatok pracovných síl.

Graf 1.2

Miery inflácie v krajinách OECD

(ročná percentuálna zmena, mesačné údaje)

Ceny energií počas roka 2022 prudko vzrástli, ku koncu roka sa však do určitej miery zmiernili. Ceny ropy sa zvýšili o 6 %, čo bolo zapríčinené narušením dodávok najmä v dôsledku invázie Ruska na Ukrajinu, ktorá spôsobila prudký rast cien ropy na jar. Narušenie dodávok bolo čiastočne vyvážené nižším dopytom v dôsledku globálneho spomalenia hospodárskej aktivity a lockdownov v Číne. Invázia na Ukrajinu a znížené dodávky plynu do Európy zároveň viedli k nevídanému nárastu cien plynu v Európe, ktoré bezprostredne po ruskej invázii stúpli v porovnaní so začiatkom roka o viac než 240 %. Prudký rast cien plynu zanechal výraznú stopu celkovo na európskych cenách energií, pretože viedol aj k zvýšeniu veľkoobchodných cien elektrickej energie. Ceny plynu v poslednom štvrťroku poľavili v dôsledku opatrení na jeho úsporu aj vzhľadom na zvýšený dovoz skvapalneného zemného plynu (LNG), vďaka čomu mala EÚ na začiatku vykurovacej sezóny dobré zásoby plynu, čo znamenalo, že na konci roka 2022 boli ceny tejto komodity veľmi podobné úrovniam pred inváziou, hoci v porovnaní so začiatkom roka zostali o 14 % vyššie.

Euro sa v roku 2022 voči americkému doláru oslabilo o 6 %, no v nominálnom efektívnom vyjadrení bolo stabilnejšie (+0,8 %), aj keď s výraznými rozdielmi v priebehu roka. Dolár sa posilnil voči väčšine ostatných mien, keď Federálny rezervný systém Spojených štátov sprísnil menovú politiku a globálny rizikový sentiment sa stlmil. Euro takisto čelilo tlaku vysokých cien energií a zhoršujúcemu výhľadu hospodárskeho vývoja v eurozóne. Voči iným významným menám sa však zhodnotilo, napríklad voči anglickej libre, japonskému jenu a čínskemu jüanu.

V prostredí vysokej neistoty hlavné riziká ohrozujúce výhľad globálneho hospodárskeho rastu na konci roka 2022 zahŕňali rozsiahlejšie dôsledky vojny na Ukrajine, následky výraznejšieho spomalenia čínskej ekonomiky a horšie finančné podmienky v dôsledku rýchlejšieho ukončenia menovopolitických stimulov v kľúčových vyspelých ekonomikách. Predpokladalo sa, že by to mohlo viesť k výraznejšiemu odlevu kapitálu z rozvíjajúcich sa trhových ekonomík a narušiť finančné trhy. Okrem toho pretrvávala citlivosť globálnych komoditných trhov voči rizikám spojeným s dodávkami. Vyššie ceny komodít a výraznejší prenos do inflácie spotrebiteľských cien by výraznejšie oslabili kúpnu silu a mohli by mať negatívny vplyv na globálny dopyt. Obnovené tlaky v globálnych dodávateľských reťazcoch a rastúca fragmentácia globálneho obchodného systému by takisto mohli brzdiť rast a prispievať k inflácii.

1.2 Rast v eurozóne sa v priebehu roka 2022 výrazne spomalil

Reálny HDP eurozóny sa v roku 2022 zvýšil o 3,5 %, po náraste o 5,3 % v roku 2021, keď sa ekonomika zotavovala z recesie súvisiacej s pandémiou (graf 1.3). Rast v roku 2022 odrážal najmä výrazný príspevok domáceho dopytu. Ku koncu roka bola produkcia v eurozóne o 2,4 % vyššia ako pred pandémiou, t. j. v porovnaní s posledným štvrťrokom 2019. Vývoj rastu sa v jednotlivých krajinách značne líšil, čo bolo odrazom rozdielnych hospodárskych štruktúr, ako aj miery, v akej jednotlivé krajiny ťažili z opätovného otvorenia sektora služieb či ako boli ovplyvnené inváziou Ruska na Ukrajinu. Keď sa výrazný nárast dopytu po službách s intenzívnym osobným kontaktom z prvej polovice roka utlmil, prudko stúpajúce ceny energií začali v celej ekonomike tlačiť na znižovanie spotreby a výroby. Eurozóna pocítila tiež vplyv slabnúceho globálneho dopytu a prísnejšej menovej politiky v mnohých veľkých ekonomikách v prostredí vysokej hospodárskej neistoty a klesajúcej dôvery podnikov aj domácností.

Graf 1.3

Reálny HDP eurozóny

(ročná percentuálna zmena; príspevky v percentuálnych bodoch)

V roku 2022 bola ukončená menovopolitická podpora, zatiaľ čo fiškálna politika sa zameriavala na ochranu pred zvyšovaním cien energií. Hoci sa v decembri 2021 začalo s normalizáciou nastavenia menovej politiky, menová politika zostala celkovo akomodačná, a to najmä v prvej polovici roka. V druhom polroku však bola menovopolitická podpora v bezprecedentne veľkých krokoch rýchlo ukončená (viac v časti 2.1). Vlády krajín eurozóny prijali fiškálne opatrenia na zmiernenie vplyvu vysokých cien energií. Tieto opatrenia zväčša nemali adresný charakter a neboli primárne zamerané na ochranu najzraniteľnejších domácností a podnikov. Približne polovica opatrení mala skôr vplyv na marginálne náklady na spotrebu energie a nebola koncipovaná tak, aby sa zachovali stimuly na znižovanie spotreby energie. Zároveň sa pokračovalo v štrukturálnych politikách na zvýšenie rastového potenciálu eurozóny. K dosahovaniu týchto cieľov významne prispela prebiehajúca implementácia investičných plánov a plánov štrukturálnych reforiem krajín v rámci programu Next Generation EU (NGEU).

Rast súkromnej spotreby bol v roku 2022 odolný vďaka naďalej silným príjmom z pracovnej činnosti a úsporám podporeným odloženým dopytom (graf 1.4) K pozitívnej dynamike prispela najmä spotreba služieb, ktorá v dôsledku zrušenia pandemických obmedzení prudko rástla. Súkromná spotreba sa však v priebehu roka spomalila vzhľadom na nízke výdavky na tovary krátkodobej spotreby v dôsledku klesajúceho reálneho disponibilného príjmu a pretrvávajúcej neistoty. Výdavky domácností v roku 2022 celkovo stúpli o 4,3 %. V dôsledku výrazného rastu zamestnanosti a postupnej akcelerácie v oblasti miezd k rastu disponibilného príjmu v roku 2022 najväčšou mierou prospeli príjmy z pracovnej činnosti, ktoré sa na účely spotreby bežne používajú viac ako ostatné zdroje príjmov. Zvyšujúca sa inflácia však ku koncu roka čoraz viac tlmila reálny disponibilný príjem a prevážila priaznivé účinky odolného trhu práce a fiškálnej podpory.

Graf 1.4

Reálna súkromná spotreba v eurozóne

(ročná percentuálna zmena; príspevky v percentuálnych bodoch)

Rast nestavebných investícií, ktorý je ukazovateľom súkromných investícií nesúvisiacich s bývaním, v roku 2022 výrazne kolísal (graf 1.5).^[1] Ak sa vylúči výnimočne volatilná zložka nehmotných investícií v Írsku^[2], rast nestavebných investícií sa počas roka spomalil. Na začiatku roka mali investície silnú východiskovú pozíciu, pričom ich podporoval vysoký dopyt, značné zisky podnikov a priaznivé podmienky financovania po zrušení protipandemických obmedzení. Ruská vojna na Ukrajine a následná energetická kríza spolu so znížením menovopolitických stimulov však priniesli zvyšujúce sa náklady podnikov na energie a financovanie. Popri spomaľovaní domáceho a globálneho dopytu v prostredí vysokej neistoty sa znížila aj ich investičná motivácia. Z porovnania vyplýva, že nestavebné investície boli na konci roka 2022 výrazne pod úrovňou zaznamenanou v poslednom štvrťroku 2019, keď boli podporené značným rastom nehmotných investícií. Zotavili sa už pred koncom roka 2020, s výnimkou nehmotných investícií v Írsku. Celkovo sa nestavebné investície v roku 2022 zvýšili o 5,2 %.

Graf 1.5

Reálne investície v eurozóne

(štvrťročná percentuálna zmena; príspevky v percentuálnych bodoch)

Investície do nehnuteľností na bývanie v prvom štvrťroku 2022 rástli rýchlym tempom, keďže dopyt po týchto nehnuteľnostiach podporovali priaznivé podmienky financovania, akumulácia veľkého objemu úspor a opatrenia na podporu príjmov. V nasledujúcich štvrťrokoch sa však trend obrátil, pretože dopyt sa oslabil v dôsledku rastúcich sadzieb hypotekárnych úverov a neistoty súvisiacej s vojnou na Ukrajine, zatiaľ čo ponuka bola poznačená prudkým rastom nákladov vyplývajúcich z nedostatku materiálov a pracovnej sily. Na konci roka 2022 boli investície do nehnuteľností na bývanie približne o 3 % vyššie ako pred pandémiou, pričom za rok 2022 celkovo vzrástli o 1,1 %.

Obchodná bilancia tovarov v eurozóne sa v roku 2022 dostala do deficitu, najmä v dôsledku vyšších nákladov na dovoz energií a utlmenej výkonnosti vývozu. Mohutný rast na strane dovozu, podporovaný kumulovaním energetických zásob a narastajúcim dovozom medziproduktov, bol sprevádzaný prudkým zvýšením cien, najmä v prípade dovozu energií. Opätovné zintenzívnenie obmedzení v dodávateľských reťazcoch v prvej polovici roka 2022 bránilo vývozu tovarov. Následne pokračoval jeho útlm v dôsledku oslabenia globálneho dopytu, zatiaľ čo problémy s dodávateľskými reťazcami sa odstraňovali len postupne. Vývoz služieb, najmä v cestovnom ruchu, naopak ťažil zo zmiernenia a postupného rušenia protipandemických obmedzení. Príspevok obchodu k rastu HDP v eurozóne bol v roku 2022 celkovo neutrálny.

Trh práce

Na trhu práce pokračovalo výrazné oživenie po pandémii súbežne s opätovným zvyšovaním hospodárskej aktivity v eurozóne. Celková zamestnanosť a celkový počet odpracovaných hodín do posledného štvrťroka 2022 prekročili úrovne z posledného štvrťroka 2019 o 2,3 % a 0,6 % (graf 1.6). Miera participácie pracovnej sily vo vekovej skupine 15 – 74 rokov v poslednom štvrťroku 2022 stúpla na úroveň 65,2 %, čo je o 0,5 percentuálneho bodu viac ako v poslednom štvrťroku 2019. V súlade s rastom zamestnanosti ďalej klesala miera nezamestnanosti z už vtedy historicky nízkej úrovne 6,9 % v januári 2022 na 6,7 % ku koncu roka 2022 (graf 1.7). Znížila sa miera využívania programov na zachovanie pracovných miest, ktoré počas krízy zmiernili prepúšťanie, a pracovníci zapojení do týchto programov sa zväčša vrátili k svojmu bežnému pracovnému času.

Graf 1.6

Zamestnanosť, počet odpracovaných hodín a miera participácie pracovnej sily

(ľavá os: index, 4. štvrťrok 2019 = 100; pravá os: percentuálny podiel obyvateľstva v produktívnom veku)

Graf 1.7

Nezamestnanosť a pracovná sila

(ľavá os: medzištvrťročná percentuálna zmena; príspevky v percentuálnych bodoch; pravá os: percentuálny podiel pracovnej sily)

Trh práce v eurozóne zostal v roku 2022 napriek ruskej vojne na Ukrajine celkovo odolný, o čom svedčí aj pokračujúci vysoký počet voľných pracovných miest ku koncu roka. Vývoj na trhu práce a ukazovatele z prieskumov o dopyte po pracovnej sile sa však v druhej polovici roka výrazne spomalili. V boxe 1 sa porovnáva vývoj na trhu práce v Spojených štátoch a eurozóne s cieľom objasniť rozdiely a podobnosti vo faktoroch podporujúcich oživenie po pandémii a vo vyhliadkach vývoja zamestnanosti a miezd.

1.3 Opatrenia fiškálnej politiky na riešenie krízy týkajúcej sa životných nákladov

V roku 2022 vlády krajín eurozóny už tretí rok po sebe čelili novým výzvam, ktoré si vyžadovali reaktívne fiškálne politiky. Pomer deficitu verejnej správy eurozóny sa v roku 2022 znížil na 3,5 %, z 5,1 % HDP v roku 2021 (graf 1.8), keď sa podporné opatrenia súvisiace s pandémiou ukončili a len čiastočne ich kompenzovali nové podporné opatrenia. Nové opatrenia mali za cieľ bojovať proti rastúcim cenám energií a ich dôsledkom, konkrétne proti vyšším životným nákladom domácností a vyšším nákladom podnikov. V menšej miere tiež financovali výdavky súvisiace s ruskou vojnou na Ukrajine. Rovnaký vývoj sa odrazil aj vo fiškálnej pozícii, ktorá sa v roku 2022 už druhý rok po sebe mierne sprísnila.^[3] Ako však vidno z nasledujúceho grafu, uvoľnenie z roku 2020 bolo zatiaľ kompenzované len v rozsahu mierne prekračujúcom jednu tretinu.

Graf 1.8

Saldo a fiškálna pozícia verejnej správy eurozóny

(v % HDP)

Keď sa ceny energií začali koncom roka 2021 výraznejšie zvyšovať, vlády krajín eurozóny zaviedli podporné opatrenia vo výške približne 0,2 % HDP. Opatrenia mali formu dotácií, znižovania nepriamych daní a transferov domácnostiam a podnikom. V roku 2022 vlády v nadväznosti na inváziu Ruska na Ukrajinu rýchlo rozšírili objem týchto opatrení na približne 1,9 % HDP (graf 1.9), čo zahŕňalo aj kapitálové transfery energetickým spoločnostiam. Zvýšili tiež podporu verejnej správy o 0,2 % HDP, okrem iného v dôsledku výdavkov súvisiacich s utečencami a vojenskými výdavkami. Podporné opatrenia v oblasti energetiky a inflácie boli len v malej miere kompenzované novými finančnými opatreniami, napríklad vyšším priamym zdaňovaním výrobcov energie, ktorí mali neočakávané vysoké zisky. Znamenalo to, že podporné opatrenia mali naďalej značný čistý vplyv na rozpočet, a to približne na úrovni 1,7 % HDP. Hrubá diskrečná podpora (podpora v oblasti energetiky a inflácie plus výdavky súvisiace s utečencami a vojenské výdavky) tak celkovo dosiahla 2,1 % HDP eurozóny, resp. 1,9 % HDP bez započítania nových finančných opatrení (graf 1.10).

Graf 1.9

Fiškálna podpora v eurozóne v súvislosti s vysokými cenami energií a infláciou

(v % HDP, ročné úrovne)

Graf 1.10

Fiškálna podpora v eurozóne v súvislosti s vysokými cenami energií, infláciou a ruskou vojnou na Ukrajine

(v % HDP v roku 2022, ročné úrovne)

Podporné opatrenia by mali byť dočasné, adresované najzraniteľnejším domácnostiam a podnikom a mali by byť koncipované tak, aby sa zachovali stimuly nižšej spotreby energie. Fiškálne opatrenia, ktoré tieto zásady nesplnia, môžu zhoršiť inflačné tlaky, čo by si vyžiadalo dôraznejšiu reakciu menovej politiky, a môžu mať negatívny vplyv na verejné financie. Keďže len malá časť týchto opatrení bola adresná (12 % podľa projekcií odborníkov Eurosystému z decembra 2022^[4]), je dôležité, aby vlády tieto opatrenia zodpovedajúcim spôsobom upravili.

Pandémia, ruská vojna na Ukrajine a fiškálne výdavky na kompenzáciu vysokej miery inflácie predstavujú rad závažných šokov v oblasti verejných financií. Nastali v kontexte už aj tak zvýšeného pomeru verejného dlhu k HDP. Kým pandémia predstavovala pre verejné financie vysoké náklady a vojna na Ukrajine zintenzívnila riziká ohrozujúce vyhliadky hospodárskeho rastu, čistý vplyv inflačného šoku na úroveň dlhu je menej jasný. Aj keď vyššie daňové príjmy budú mať na pomer dlhu určitý tlmiaci účinok, vysoká inflácia podnietila normalizáciu menovej politiky, a tým aj zvyšovanie nákladov na financovanie. Výdavky verejnej správy majú navyše tendenciu v konečnom dôsledku dobiehať príjmy, zatiaľ čo inflácia negatívne vplýva na rast produkcie.

Tlaky na verejné financie budú pravdepodobne rásť. Okrem iných faktorov bude ich príčinou aj potreba zrýchliť energetickú transformáciu a zvýšiť investície do ekologickejšieho a digitálnejšieho hospodárstva, ako aj rastúce fiškálne náklady v dôsledku starnutia obyvateľstva. Je preto dôležité, aby sa zvýšená zraniteľnosť verejných financií eurozóny riešila reformami podporujúcimi rast a postupným znižovaním vysokého pomeru dlhu. To si bude vyžadovať rýchlu realizáciu investičných plánov a plánov štrukturálnych reforiem v rámci programu Next Generation EU, ako aj obozretné fiškálne politiky v ďalších rokoch.

1.4 Prudký rast inflácie v eurozóne

Celková inflácia v eurozóne meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (Harmonised Index of Consumer Prices – HICP) dosiahla v roku 2022 priemernú úroveň 8,4 %, čo predstavuje prudký rast oproti priemeru 2,6 % v roku 2021. Počas roka inflácia prudko stúpala a v neskorších mesiacoch dosahovala vysoké medziročné úrovne okolo 10 %. Najdôležitejšou zložkou zvýšenia celkovej inflácie boli ceny energií, pričom čoraz výraznejšie rástli aj ceny potravín, najmä po invázii Ruska na Ukrajinu vo februári. K inflačným tlakom ďalej prispievali pretrvávajúce obmedzenia na strane ponuky priemyselných tovarov, oživenie dopytu po zmiernení protipandemických obmedzení, najmä v sektore služieb, a oslabenie eura (graf 1.11). Cenové tlaky sa vo všeobecnosti šírili do čoraz väčšieho počtu sektorov, čiastočne v dôsledku vplyvu vysokých nákladov na energie pôsobiaceho v celom hospodárstve. Zároveň sa výrazne zvýšili aj rozdiely v miere inflácie medzi jednotlivými krajinami eurozóny, čo je predovšetkým odrazom rôznej úrovne expozície voči cenovým šokom v oblasti komodít a energií. Väčšina ukazovateľov základnej inflácie zaznamenala v priebehu roka značný nárast. Očakávalo sa, že faktory, ktoré viedli k prudkému zvýšeniu inflácie, ustúpia koncom roka 2022 a inflácia sa v priebehu roka 2023 zmierni.

Graf 1.11

Celková inflácia a jej hlavné zložky

(ročná percentuálna zmena; príspevky v percentuálnych bodoch)

Vývoj v položke cien energií priamo zodpovedal za takmer polovicu rastu celkovej inflácie v roku 2022. Inflácia cien energií bola vysoká už na začiatku roka a po ruskej invázii na Ukrajinu prudko vzrástla z dôvodu obáv z možného narušenia dodávok energie. Inflácia cien energií dosiahla v októbri 41,5 %, k čomu vo veľkej miere prispeli ceny plynu a elektrickej energie, ktorých veľkoobchodné ceny sa odchýlili od vývoja cien ropy. Vlády prijali rozsiahle fiškálne opatrenia, ktoré pomohli čiastočne tlmiť krátkodobý vplyv rastúcich cien energií (viac v časti 1.3). Vzhľadom na rôznu intenzitu týchto opatrení dosahovala inflácia cien energií v jednotlivých krajinách eurozóny rozličné úrovne, pričom najvyššie hodnoty zaznamenali pobaltské štáty. Prudké zvýšenie nákladov na energie takisto vyvíjalo značný tlak na rast cien potravín, ktoré reagovali s rôznou mierou oneskorenia. Na ceny potravín mala priamejší vplyv aj vojna na Ukrajine, keďže Rusko aj Ukrajina sú významnými vývozcami obilia a surovín používaných na výrobu hnojív.^[5] Príspevok celkovej inflácie cien potravín k celkovej inflácii HICP dosiahol v decembri 2022 úroveň 2,9 percentuálneho bodu, čo je výrazne nad úrovňou z roku 2021, pričom tento výsledok odráža zvýšenie v položke nespracovaných aj spracovaných potravín.

Ukazovatele základnej inflácie sa počas roka 2022 výrazne zvýšili, aj keď s určitými náznakmi zmiernenia ku koncu roka. Inflácia HICP bez energií a potravín na úrovni 2,3 % už na začiatku roka presahovala inflačný cieľ ECB a v decembri stúpla na 5,2 %. Inflácia cien neenergetických priemyselných tovarov sa v roku 2022 zvýšila v priemere na 4,6 % a inflácia cien služieb dosiahla 3,5 %. Tlak na ceny bol spôsobený prevažne rovnakými faktormi: veľmi výrazným rastom vstupných nákladov, ktorý čiastočne súvisel so zvýšením cien energetických komodít, a faktormi súvisiacimi s pandémiou, ako sú globálne obmedzenia na strane ponuky a účinky znovuotvárania ekonomiky. K inflačným tlakom prispelo aj oslabovanie eura takmer počas celého roka. S postupným zmierňovaním narušení dodávateľských reťazcov v druhej polovici roka 2022 a poklesom cien komodít sa tlaky v počiatočných fázach cenového reťazca po lete zmiernili. Napriek tomu však oneskorené účinky prenosu udržiavali infláciu na vysokej úrovni. Odložený dopyt po zrušení protipandemických opatrení prispel k priaznivému cenovému prostrediu pre podniky, najmä pre služby s intenzívnym osobným kontaktom. Cenové tlaky sa stávali čoraz trvalejšími a plošnejšími. Viedlo to k nárastu všetkých ukazovateľov základnej inflácie.

Domáce nákladové tlaky v eurozóne vyjadrené rastom deflátora HDP sa v roku 2022 zvýšili v priemere o 4,7 %, takže pokračovali v trende nastolenom v roku 2021 (graf 1.12). Tlaky vyplývajúce z vývoja miezd sa v prvom polroku prejavovali mierne, ale ku koncu roka začali byť výraznejšie. Ročný rast kompenzácií na zamestnanca sa v roku 2022 zvýšil, pričom v priemere dosiahol 4,5 % oproti 3,9 % v roku 2021 a oproti priemernej úrovni 1,7 % pred pandémiou (v rokoch 2015 až 2019). Nárast v porovnaní s predchádzajúcim rokom bol čiastočne spôsobený zvýšením priemerného počtu odpracovaných hodín v dôsledku odznievania vplyvu programov na zachovanie pracovných miest. Priemerná ročná miera rastu dojednaných miezd, ktoré boli vládnymi opatreniami ovplyvnené v menšej miere, bola v roku 2022 na úrovni 2,8 %, teda trocha nižšia ako skutočný rast miezd, čo takisto potvrdzuje zintenzívnenie mzdových tlakov ku koncu roka. Čoraz dôležitejším aspektom mzdového vyjednávania sa v priebehu roka 2022 stala kompenzácia inflácie, najmä vzhľadom na pretrvávajúco silný trh práce. Zvýšené náklady práce boli do určitej miery kompenzované rastom produktivity práce. Jednotkové zisky v jednotlivých sektoroch prispeli k deflátoru HDP v priebehu roka pozitívne, čo naznačuje, že podniky boli schopné preniesť zvýšenie vstupných nákladov do predajných cien.

Graf 1.12

Členenie deflátora HDP

(ročná percentuálna zmena; príspevky v percentuálnych bodoch)

Dlhodobejšie inflačné očakávania profesionálnych prognostikov, ktoré koncom roka 2021 dosahovali 1,9 %, sa počas roka mierne zvýšili a v poslednom štvrťroku 2022 dosiahli úroveň 2,2 % (graf 1.13). Aj ďalšie údaje z prieskumov, napríklad z prieskumu menových analytikov ECB a prieskumu Consensus Economics, naznačovali, že dlhodobejšie inflačné očakávania boli ukotvené na úrovni 2 % alebo tesne nad touto úrovňou, a to napriek vyšším očakávaniam v krátkodobejšom horizonte. Trhové opatrenia týkajúce sa dlhodobejšej inflačnej kompenzácie, najmä päťročná miera inflačných swapov o päť rokov, sa na začiatku roka znížili v očakávaní sprísnenia menovej politiky. Po vypuknutí ruskej vojny na Ukrajine sa však postupne zvýšili a koncom decembra dosiahli 2,38 %. Je však dôležité poznamenať, že trhové ukazovatele inflačnej kompenzácie nie sú priamym meradlom skutočných inflačných očakávaní účastníkov trhu, keďže zahŕňajú rizikové prémie na kompenzáciu neistoty spojenej s infláciou.

Graf 1.13

Ukazovatele z prieskumov a trhové ukazovatele inflačných očakávaní

(ročná percentuálna zmena)

1.5 Úverové podmienky a podmienky financovania sa sprísňujú s normalizáciou menovej politiky

Vzhľadom na rastúce inflačné tlaky v celom hospodárstve (viac v časti 1.4) prijala ECB v roku 2022 rozhodné opatrenia s cieľom normalizovať menovú politiku a zabrániť tomu, aby dlhodobejšie inflačné očakávania zostali pevne ukotvené nad jej cieľom 2 % (viac v časti 2.1). Bezrizikové dlhodobé úrokové sadzby sa v porovnaní s rokom 2021 vyznačovali väčšou volatilitou, čo čiastočne zapríčinila veľmi vysoká neistota v súvislosti s infláciou a reakcia menových orgánov na celom svete vrátane eurozóny. Dlhodobé výnosy sa celkovo zvýšili. Priemer výnosov desaťročných štátnych dlhopisov vážený HDP v eurozóne tesne sledoval vývoj bezrizikovej sadzby (graf 1.14). Na úrovni jednotlivých krajín boli napriek určitým rozdielom pohyby spreadov štátnych dlhopisov celkovo obmedzené, a to čiastočne v reakcii na júnové oznámenie Rady guvernérov o uplatňovaní flexibility pri reinvestovaní prostriedkov zo splatených cenných papierov z portfólia núdzového pandemického programu nákupu aktív a na júlové schválenie nástroja na ochranu transmisie menovej politiky (viac v časti 2.1). Priemerné nominálne výnosy desaťročných štátnych dlhopisov vážené HDP v eurozóne dosiahli 31. decembra 2022 úroveň 3,26 %, čo je takmer o 300 bázických bodov viac ako na konci roka 2021.

Graf 1.14

Dlhodobé úrokové sadzby a úverové náklady podnikov a úverové náklady domácností na kúpu nehnuteľností na bývanie

(v % p. a.)

Očakávania vyšších úrokových sadzieb a nižšieho dlhodobého rastu ziskov prispeli k tlaku na pokles cien akcií. Celkovo boli ceny akcií v eurozóne v roku 2022 veľmi volatilné a klesli. Široké indexy cien akcií nefinančných spoločností a bánk v eurozóne (graf 1.15) boli k 31. decembru 2022 približne o 16 %, resp. 4,4 % nižšie ako na konci roka 2021. Keďže sa tiež značne zvýšili výnosy podnikových dlhopisov, a to v kategórii dlhopisov investičného stupňa aj v kategórii dlhopisov s vysokými výnosmi, podmienky financovania v eurozóne boli výrazne napätejšie.

Graf 1.15

Indexy akciových trhov v eurozóne a Spojených štátoch

(index: 1. január 2021 = 100)

V prostredí normalizácie menovej politiky a všeobecného vývoja na trhu sa v roku 2022 prudko zvýšili náklady na financovanie bánk a úrokové sadzby bankových úverov. K zvýšeniu nákladov na financovanie bánk prispel vo všeobecnosti stúpajúci trend výnosov bankových dlhopisov, postupné zvyšovanie úročenia klientskych vkladov a zmena podmienok tretej série cielených dlhodobejších refinančných operácií (targeted longer-term refinancing operations – TLTRO III) ku koncu roka. V dôsledku toho sa nominálne úrokové sadzby bankových úverov počas roka 2022 zvýšili na úroveň naposledy zaznamenanú v roku 2014. Z prieskumu bankových úverov v eurozóne takisto vyplynulo výrazné sprísnenie úverových štandardov bánk (t. j. interných usmernení alebo kritérií schvaľovania úverov) pre poskytovanie úverov domácnostiam a podnikom. Kompozitná úroková sadzba bankových úverov domácnostiam na kúpu nehnuteľností na bývanie dosiahla na konci roka 2022 úroveň 2,94 %, čo je kumulatívne zvýšenie o 163 bázických bodov od konca roka 2021, a zodpovedajúca sadzba pre nefinančné spoločnosti dosiahla 3,41 %, teda zvýšenie o 205 bázických bodov (graf 1.14). Z pohľadu zmien kľúčových úrokových sadzieb ECB bol tento vývoj zhruba v súlade s predchádzajúcimi obdobiami sprísňovania menovej politiky, pričom rozdiely v úrokových sadzbách úverov v jednotlivých krajinách zostali obmedzené. To naznačuje, že zmeny v menovej politike ECB prebehli plynulo v celej eurozóne.

Rast úverov sa v prvom polroku 2022 zrýchlil, no poskytovanie nových úverov sa po lete spomalilo v dôsledku prísnejších úverových podmienok (graf 1.16). Ročná miera rastu bankových úverov domácnostiam sa spomalila na 3,8 %, pričom odrážala zvyšovanie úrokových sadzieb, prísnejšie úverové podmienky a nižšiu spotrebiteľskú dôveru. Ročná miera rastu bankových úverov podnikom v roku 2022 stále stúpala, na 6,3 %, jej vývoj však bol v priebehu roka rôzny. Takmer celý rok bol nominálny rast značný a odvíjal sa od potreby podnikov financovať prevádzkový kapitál a zásoby vzhľadom na pokračujúce obmedzenia na strane ponuky a zvýšené náklady. V posledných mesiacoch roka však úvery podnikom prudko klesli, keď odrážali účinok napätejších podmienok financovania na faktory ponuky a dopytu. Počas roka klesla aj čistá emisia dlhových cenných papierov, keďže sa stali pre firmy drahšie. Čisté toky externého financovania nefinančných spoločností v roku 2022 celkovo klesli, a to hlavne pre obmedzenie medzipodnikových úverov ako formy financovania (graf 1.17). Prieskum o prístupe podnikov k financovaniu však naznačil, že podniky sú čoraz pesimistickejšie, pokiaľ ide o budúcu dostupnosť väčšiny zdrojov externého financovania.

Graf 1.16

Rast agregátu M3 a rast úverov nefinančným spoločnostiam a domácnostiam

(ročná percentuálna zmena)

Graf 1.17

Čisté toky externého financovania nefinančných spoločností

(ročné toky v mld. EUR)

Tempo akumulácie vkladov poľavilo z vysokých úrovní zaznamenaných počas pandémie, a to najmä v dôsledku zvýšených výdavkov spojených s rastúcimi cenami a vyššej návratnosti alternatívnych foriem úspor v súlade s normalizáciou menovej politiky. Ročná miera rastu agregátu M3 sa v roku 2022 ďalej spomalila na 4,1 % (graf 1.16), čo bolo odrazom ukončenia čistého nákupu aktív Eurosystémom v júli, nižšej tvorby úverov v poslednom štvrťroku 2022 a čistého odlevu peňažnej masy do zvyšku sveta v súvislosti s vyššími účtami za energie v eurozóne.

Box 1
Vývoj na trhu práce v eurozóne a Spojených štátoch v roku 2022

V kontexte vysokej neistoty v roku 2022 boli analýzy trhu práce základným prvkom hodnotenia stavu hospodárstva a miery jeho nevyužitých kapacít. V tomto boxe sa skúmajú podobnosti a rozdiely medzi trhom práce v eurozóne a v Spojených štátoch z hľadiska jeho zotavovania po pandémii.

Vývoj celkového počtu odpracovaných hodín

V roku 2022 sa celkový počet odpracovaných hodín opäť zvýšil na predpandemickú úroveň tak v eurozóne, ako aj v Spojených štátoch, ale toto oživenie bolo výsledkom rôzneho vývoja dostupnosti pracovnej sily a dopytu po pracovnej sile. Zatiaľ čo miera nezamestnanosti sa v Spojených štátoch v roku 2022 vrátila na úrovne spred krízy a bola dokonca nižšia ako v eurozóne, miera napätia na trhu práce meraná pomerom voľných pracovných miest k nezamestnanosti bola v Spojených štátoch podľa všetkého vyššia.^[6] Tento vývoj možno pripísať rozdielnej reakcii politík na pandémiu, ako aj štrukturálnym rozdielom v ponuke a dopyte po pracovnej sile medzi týmito dvomi ekonomikami.

Vývoj dopytu po pracovnej sile

V roku 2022 sa obe ekonomiky nachádzali v rôznych fázach hospodárskeho cyklu. Cyklický dopyt po pracovnej sile bol v Spojených štátoch silnejší, a bol teda čiastočne príčinou výraznejšieho nedostatku na trhu práce. Hospodárska aktivita v eurozóne sa z pandemického prepadu zotavila neskôr ako v Spojených štátoch. Reálny HDP v eurozóne sa vrátil na úroveň spred krízy v poslednom štvrťroku 2021, zatiaľ čo v Spojených štátoch sa úroveň spred krízy dosiahla už v prvom štvrťroku 2021. Tento vývoj do istej miery odrážal reštriktívnejšie a rozsiahlejšie protipandemické opatrenia v mnohých krajinách eurozóny v druhej vlne pandémie v porovnaní so Spojenými štátmi, ako aj rozdielne tempo očkovania. Významnejším faktorom však bol odlišný rozsah a cieľ fiškálnych opatrení. Fiškálna podpora v eurozóne sa sústredila na zmiernenie poklesu zamestnanosti podporou podnikov a využívaním automatických stabilizátorov. V Spojených štátoch bola fiškálna podpora väčšia a priamejšie sa zameriavala na podporu príjmov domácností, a tým aj spotreby, prostredníctvom výplatných šekov a vyšších dávok v nezamestnanosti. Súkromná spotreba v eurozóne sa preto vrátila na svoju úroveň spred krízy ešte neskôr ako celková hospodárska aktivita, t. j. až v druhom štvrťroku 2022.

Navyše, zo štrukturálneho hľadiska má americký trh práce tendenciu reagovať na hospodársky cyklus silnejšie než trh práce v eurozóne. Ukazovatele „pohybu pracovnej sily“ naznačujú, že americký trh práce je štrukturálne dynamickejší. Pojem „pohyb pracovnej sily“ (labour churn) vyjadruje mieru odchodu pracovníkov zo zamestnania a ich nahradenia v rámci podniku alebo organizácie za určité obdobie. Hrubý ukazovateľ pohybu pracovnej sily naznačuje, že od začiatku 21. storočia mesačne zmenili pracovné miesto v priemere približne 4 % všetkých pracovníkov v Spojených štátoch. Za eurozónu takého ukazovatele nie sú k dispozícii a štatistiky, ktoré sa v tomto smere dajú najviac porovnať, sa týkajú osôb, ktoré aktuálne odišli zo zamestnania alebo vstúpili na trh práce (hoci tieto štatistiky zahŕňajú aj ľudí, ktorí boli neaktívni/nezamestnaní a následne sa zamestnali, a naopak). Z týchto údajov vyplýva nárast počtu osôb, ktoré vstúpili na trh práce, a to najmä v roku 2022; je však menej výrazný ako v Spojených štátoch. Túto dynamiku vidno aj na úrovni voľných pracovných miest v oboch regiónoch: v Spojených štátoch bola táto úroveň v roku 2022 vyššia ako v eurozóne (s výraznými rozdielmi medzi krajinami eurozóny^[7]), v ktorej sa pozornosť sústredila najmä na návrat zostávajúcich zamestnancov k normálnemu pracovnému času (graf A).

Celkovo možno konštatovať, že silnejšia štrukturálna dynamika amerického trhu práce prispela k tlaku na už aj tak väčší dopyt po pracovnej sile.

Graf A

Nedostatok pracovnej sily v eurozóne a Spojených štátoch

(pomer voľných pracovných miest k nezamestnanosti)

Vývoj ponuky pracovnej sily

Počas pandemickej krízy sa v Spojených štátoch pozoroval väčší pokles ponuky pracovnej sily ako v eurozóne a pomalšie zotavenie z dna zaznamenaného v druhom štvrťroku 2020. Rozdiel v tempe zotavovania ponuky pracovnej sily čiastočne súvisel s rozdielmi v implementovaných politikách. Po prvé, oživenie miery participácie pracovnej sily prebiehalo v Spojených štátoch pomalšie. To čiastočne odráža skutočnosť, že niektorí pracovníci v dôsledku vyššej miery prepúšťania v Spojených štátoch opustili pracovný trh, pričom pomerne štedrá podpora príjmu umožnila ľuďom zostať dlhšie bez práce alebo dokonca požadovať vyššiu mzdu, za ktorú by boli ochotní znovu nastúpiť do zamestnania. Počas roka 2022 bola miera participácie pracovnej sily v Spojených štátoch naďalej pod úrovňou spred pandémie, čo je v ostrom kontraste s eurozónou, kde miera participácie úroveň spred pandémie prevýšila. Po druhé, aktuálny vývoj participácie pracovnej sily čiastočne formujú aj dlhodobé trendy. V priebehu času sa v oboch regiónoch v rámci pracovnej sily zvýšil podiel starších pracovníkov, ktorých participácia na trhu práce je obvykle nižšia ako u mladších pracovníkov. V Európe sa tento posun časovo zhodoval s pozitívnym trendom miery participácie v dôsledku väčšej participácie žien a bol posilnený dôchodkovými reformami. Tento trend pokračoval aj počas pandémie, pričom v roku 2022 k zvýšeniu miery participácie pracovnej sily prispeli starší pracovníci. V Spojených štátoch na mieru participácie pracovnej sily v roku 2022 vplýval demografický vývoj. Napokon, hoci čistý prílev migrujúcich pracovníkov pandémia ovplyvnila negatívne v oboch regiónoch, v Spojených štátoch sa začal spomaľovať už skôr, po sprísnení prisťahovaleckej politiky v rokoch 2017 až 2020. V poslednom období sa však v oboch regiónoch čistý prílev migrujúcich pracovníkov výrazne obnovil.

Vývoj miezd

Rozdiel medzi rastom miezd v Spojených štátoch a eurozóne sa v posledných rokoch zväčšil, čo bolo viditeľné najmä v roku 2022. Do značnej miery to možno vysvetliť rozdielnym vývojom ponuky pracovnej sily a dopytu po nej, ako sa vysvetľuje v predchádzajúcom texte. Od druhého štvrťroka 2020 sa v Spojených štátoch výrazne zvýšil rast nominálnych miezd, pričom v druhom štvrťroku 2022 dosiahol 5,5 %, podľa indexu nákladov na zamestnanosť (v súkromnom priemysle). Odvtedy sa zmiernil, ale zostal na vysokej úrovni. Rast miezd v eurozóne bol v tomto období postupný a obmedzený, pričom rast dojednaných miezd (ktorý je oveľa menej ovplyvnený programami na zachovanie pracovných miest ako kompenzácia na zamestnanca alebo na hodinu) dosiahol v poslednom štvrťroku 2022 úroveň 2,9 % (graf B). Štrukturálne dynamickejší trh práce v Spojených štátoch môže tiež posilniť reakciu miezd na napätie na trhu práce, čo sa prejavuje rýchlejším rastom miezd tých, ktorí zmenia pracovné miesto.

Graf B

Ukazovatele rastu miezd v eurozóne a Spojených štátoch

(ročná percentuálna zmena)

2 Postupná normalizácia menovej politiky

ECB v roku 2022 pokračovala v normalizácii svojej menovej politiky v rámci boja proti mimoriadne vysokej inflácii v prostredí invázie Ruska na Ukrajinu a trvalých účinkov pandémie. V prvej fáze normalizácie Rada guvernérov ukončila čistý nákup aktív v rámci núdzového pandemického programu nákupu aktív (pandemic emergency purchase programme – PEPP) na konci marca a v rámci programu nákupu aktív (asset purchase programme – APP) začiatkom júla. V druhej fáze ECB po prvýkrát za viac ako desať rokov zvýšila svoje kľúčové úrokové sadzby. Sadzba jednodňových sterilizačných operácií sa po prvýkrát od roku 2014 dostala zo záporného pásma. Menovopolitické sadzby sa za posledné štyri zasadania roka zvýšili spolu o 250 bázických bodov. V rámci ich zvyšovania došlo k doposiaľ najväčšiemu zaznamenanému individuálnemu nárastu sadzby (graf 2.1). Rada guvernérov zároveň v záujme plynulej transmisie menovej politiky v celej eurozóne schválila nástroj na ochranu transmisie menovej politiky. Flexibilita pri reinvestíciách v rámci programu PEPP bola zároveň prvou obrannou líniou pri zmierňovaní rizík ohrozujúcich transmisný mechanizmus menovej politiky súvisiacich s pandémiou. V decembri Rada guvernérov rozhodla, že od marca 2023 sa bude postupným a predvídateľným tempom znižovať objem portfólia cenných papierov nadobudnutých Eurosystémom na účely menovej politiky v rámci programu APP. Súvaha Eurosystému dosiahla v júni 2022 historické maximum 8,8 bil. €. Do konca roka sa jej objem znížil na 8,0 bil. €. Tento pokles bol predovšetkým dôsledkom splácania operácií a predčasného splácania prostriedkov v rámci tretej série cielených dlhodobejších refinančných operácií (targeted longer-term refinancing operations – TLTRO III). K predčasnému splácaniu prispelo októbrové rozhodnutie Rady guvernérov o zmene podmienok operácií TLTRO III. V súlade s normalizáciou menovej politiky začala ECB postupne ukončovať opatrenia na uvoľnenie kolaterálových požiadaviek zavedené v reakcii na pandémiu a postupne tak obnovovať úroveň tolerancie rizík v úverových operáciách Eurosystému spred pandémie.

2.1 Zníženie rozsahu akomodácie menovej politiky

Prvá fáza normalizácie menovej politiky: pomalšie tempo nákupu aktív a predpoklady zvyšovania úrokových sadzieb

Na začiatku roka 2022 naďalej dochádzalo k zotavovaniu hospodárstva eurozóny po pandémii a k ďalšiemu zlepšovaniu situácie na trhu práce, v neposlednom rade vďaka podpore verejných politík. Výhľad hospodárskeho rastu v najbližšom horizonte však zostal tlmený vzhľadom na nové vlny nákaz koronavírusom spôsobené šírením variantu Omicron. Nedostatok materiálov, zariadení a pracovnej sily naďalej brzdil produkciu v niektorých sektoroch a vysoké náklady na energie už negatívne ovplyvňovali reálne príjmy. Inflácia meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (Harmonised Index of Consumer Prices – HICP) v predchádzajúcich mesiacoch prudko vzrástla a bola opäť vyššia, než sa predpokladalo v januári. Príčinou boli predovšetkým vyššie náklady na energie, ktoré tlačili na rast cien v mnohých sektoroch, ako aj vyššie ceny potravín. Na základe údajov zo začiatku roka Rada guvernérov vo februári dospela k záveru, že inflácia pravdepodobne zostane zvýšená dlhšie, než sa pôvodne očakávalo, no v priebehu roka bude klesať.

Rada guvernérov preto potvrdila rozhodnutie prijaté na menovopolitickom zasadaní v decembri 2021 pokračovať v postupnom znižovaní tempa nákupu aktív v nasledujúcich štvrťrokoch. Rozhodla o ukončení čistého nákupu aktív v rámci programu PEPP na konci marca 2022 a o reinvestovaní istiny zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci programu PEPP minimálne do konca roka 2024. Rada guvernérov zdôraznila, že v prípade obnovenej fragmentácie trhu v dôsledku pandémie, ak by bola ohrozená transmisia menovej politiky a tým aj dosiahnutie cenovej stability, je možné reinvestície v rámci programu PEPP kedykoľvek pružne upraviť z hľadiska času, jednotlivých tried aktív a jurisdikcií. Jednou z možností je i nákup dlhopisov vydaných Helénskou republikou nad rámec revolvingu splatených dlhopisov s cieľom predísť prerušeniu nákupov v tejto jurisdikcii, ktoré by mohlo narušiť transmisiu menovej politiky v gréckej ekonomike v čase, keď sa stále spamätáva z následkov pandémie.

Invázia Ruska na Ukrajinu vo februári bola kritickým momentom pre Európu. Neoprávnená vojna mala v roku 2022 i v eurozóne významný dosah na hospodársku aktivitu a infláciu prostredníctvom vyšších cien energií a komodít, narušenia medzinárodného obchodu a oslabenia dôvery. V marci Rada guvernérov usúdila, že rozsah týchto účinkov bude závisieť od ďalšieho vývoja vojny, od dosahu sankcií a od ďalších možných opatrení. Vzhľadom na veľmi neisté prostredie Rada guvernérov popri bežných makroekonomických projekciách odborníkov ECB pre eurozónu posudzovala celý rad scenárov. Dosah vojny sa hodnotil v kontexte aktuálnych údajov, ktoré naznačovali naďalej stabilné základné podmienky ekonomiky eurozóny, ku ktorým prispievala značná politická podpora. K pokračujúcemu oživeniu hospodárskej aktivity prispieval slabnúci vplyv variantu koronavírusu Omikron. Ponukové obmedzenia vykazovali určité známky uvoľňovania a situácia na trhu práce sa ďalej zlepšovala. V základnom scenári marcových projekcií odborníkov ECB, ktoré zahŕňali prvé hodnotenie dôsledkov vojny, však bol rast HDP v krátkodobom horizonte upravený nadol. Pred marcovým menovopolitickým zasadaním Rady guvernérov bola inflácia najmä vzhľadom na nečakane vysoké náklady na energie naďalej vyššia, než sa predpokladalo. Rast cien sa zároveň dotýkal čoraz väčšieho počtu sektorov. V porovnaní s projekciami odborníkov Eurosystému z decembra 2021 bola základná projekcia inflácie HICP v marcových projekciách výrazne upravená smerom nahor, zatiaľ čo dlhodobejšie inflačné očakávania podľa viacerých ukazovateľov boli na úrovni dvojpercentného strednodobého inflačného cieľa ECB.

Na základe tohto aktualizovaného hodnotenia a vzhľadom na neisté prostredie Rada guvernérov na svojom marcovom menovopolitickom zasadaní upravila harmonogram nákupu aktív v rámci programu APP, podľa ktorého mal mesačný čistý nákup aktív predstavovať 40 mld. € v apríli, 30 mld. € v máji a 20 mld. € v júni. Kalibrácia čistého nákupu v treťom štvrťroku mala závisieť od aktuálnych údajov. Rada guvernérov zároveň potvrdila svoje predchádzajúce rozhodnutie, že prípadné úpravy kľúčových úrokových sadzieb ECB sa uskutočnia až nejaký čas po ukončení čistého nákupu aktív v rámci programu APP. Vývoj kľúčových úrokových sadzieb ECB sa naďalej riadil signalizáciou budúceho nastavenia menovej politiky Rady guvernérov, odrážajúc jej strategický záväzok stabilizovať infláciu na úrovni 2 % v strednodobom horizonte.

Inflácia v máji opäť výrazne vzrástla, najmä v dôsledku vojny a pokračujúceho rastu cien energií a potravín. Inflačné tlaky sa zároveň rozšírili a zintenzívnili, s výrazným rastom cien mnohých tovarov a služieb. Za týchto okolností a vzhľadom na základný scenár júnových projekcií odborníkov Eurosystému, podľa ktorého mala inflácia na konci sledovaného obdobia prekračovať cieľovú úroveň 2 %, sa Rada guvernérov 9. júna rozhodla prijať ďalšie kroky na normalizáciu menovej politiky, pričom prihliadala na potrebu manévrovacieho priestoru, rozhodovania na základe aktuálnych údajov, postupnosti a pružnosti.

Po prvé, Rada guvernérov rozhodla o ukončení čistého nákupu aktív v rámci programu APP k 1. júlu 2022. Uviedla, že má v úmysle pokračovať v reinvestovaní plnej výšky istiny zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci programu APP ešte po dlhšiu dobu od chvíle, keď začne zvyšovať kľúčové úrokové sadzby ECB, v každom prípade však dovtedy, kým to bude potrebné na zachovanie vysokého stavu likvidity a primeraného nastavenia menovej politiky.

Po druhé, v júni Rada guvernérov dospela k záveru, že boli splnené podmienky signalizácie budúceho nastavenia menovej politiky, na základe ktorých je možné začať zvyšovať kľúčové úrokové sadzby ECB. Z tohto dôvodu a v súlade s oznámenou časovou postupnosťou jej menovopolitických opatrení Rada guvernérov uviedla, že má v úmysle na júlovom menovopolitickom zasadaní zvýšiť kľúčové úrokové sadzby ECB o 25 bázických bodov, pričom v septembri očakáva ďalšie zvýšenie sadzieb.

Po tretie, na základe júnového hodnotenia Rada guvernérov očakávala, že od septembra bude primeraný postupný, no rovnomerný spôsob ďalšieho zvyšovania úrokových sadzieb, a to v závislosti od aktuálnych údajov a hodnotenia inflačného vývoja v strednodobom horizonte.

Rozhodnutia prijaté 9. júna odrážali významné kroky smerujúce k normalizácii nastavenia menovej politiky. Na mimoriadnom zasadaní 15. júna Rada guvernérov posúdila situáciu na finančnom trhu a potenciálne riziká fragmentácie a zdôraznila svoje odhodlanie zachovať riadnu transmisiu nastavenia menovej politiky v celej eurozóne. Rada guvernérov predovšetkým dospela k záveru, že pandémia zanechala v hospodárstve eurozóny trvalé následky, ktoré prispievajú k nerovnomernej transmisii normalizácie menovej politiky ECB v jednotlivých jurisdikciách.

Na základe tohto hodnotenia Rada guvernérov rozhodla, že pri reinvestovaní istiny zo splatených cenných papierov v rámci portfólia PEPP bude uplatňovať flexibilitu s cieľom zachovať fungovanie transmisného mechanizmu menovej politiky. Okrem toho poverila príslušné výbory Eurosystému spolu so službami ECB urýchlením dokončenia koncepcie nového antifragmentačného nástroja.

Druhá fáza normalizácie menovej politiky: nástroj na ochranu transmisie menovej politiky a zvyšovanie menovopolitických úrokových sadzieb

Na svojom zasadaní 21. júla Rada guvernérov schválila nový nástroj na ochranu transmisie menovej politiky (Transmission Protection Instrument – TPI). Jeho zriadenie považovala za nevyhnutné na podporu účinnej transmisie menovej politiky, najmä v priebehu normalizácie menovej politiky. Nástroj TPI má zabezpečiť hladkú transmisiu nastavenia menovej politiky vo všetkých krajinách eurozóny. Je ďalším prvkom súboru nástrojov ECB, ktorý môže byť aktivovaný na potlačenie neopodstatneného, nesystematického vývoja na trhu predstavujúceho vážnu hrozbu pre transmisiu menovej politiky v celej eurozóne. Za predpokladu splnenia stanovených kritérií môže Eurosystém na sekundárnom trhu uskutočňovať nákupy cenných papierov vydaných v jurisdikciách, v ktorých dochádza k zhoršovaniu podmienok financovania neodôvodnenému fundamentmi danej krajiny, aby v potrebnom rozsahu zmiernil riziká ohrozujúce transmisný mechanizmus. V prípade aktivácie by rozsah nákupov v rámci nástroja TPI závisel od závažnosti rizík ohrozujúcich transmisiu menovej politiky; nákupy by neboli vopred obmedzené. Rada guvernérov ďalej v júli zdôraznila, že prvou obrannou líniou pri zmierňovaní rizík ohrozujúcich transmisný mechanizmus menovej politiky súvisiacich s pandémiou v každom prípade zostáva pružnosť pri reinvestovaní splatených cenných papierov v rámci portfólia PEPP. Zároveň uviedla, že v prípade krajín spĺňajúcich určité kritériá si zachováva právomoc uskutočňovať priame menové transakcie. Zatiaľ čo cieľom nástroja TPI je zabezpečiť plynulú transmisiu menovej politiky vo všetkých krajinách eurozóny, priame menové transakcie je možné aktivovať v prípade závažných nedostatkov vo fungovaní trhov so štátnymi dlhopismi, ktoré vyplývajú najmä z neopodstatnených obáv investorov o nezvratnosť eura.

Rada guvernérov sa tiež v júli rozhodla po prvýkrát od roku 2011 zvýšiť menovopolitické úrokové sadzby. Tri kľúčové úrokové sadzby ECB zvýšila o 50 bázických bodov. Rada guvernérov usúdila, že je vhodné urobiť väčší prvý krok v normalizácii jej menovopolitických sadzieb, než naznačila na svojom predchádzajúcom zasadaní. Toto rozhodnutie sa opieralo o jej aktualizované hodnotenie inflačných rizík a zvýšenú podporu účinnej transmisie menovej politiky prostredníctvom nástroja TPI. Rada guvernérov tiež naznačila, že v nasledujúcich mesiacoch bude vhodné v normalizácii úrokových sadzieb pokračovať.

Výraznejší júlový krok v návrate od záporných úrokových sadzieb Rade guvernérov umožnil prejsť zo signalizácie budúceho nastavenia menovej politiky na priebežný spôsob rozhodovania o úrokových sadzbách zo zasadania na zasadanie, ktorý sa zdal byť opodstatnený vzhľadom na mimoriadnu neistotu spojenú s výhľadom vývoja inflácie a hospodárstva.

V septembri sa Rada guvernérov rozhodla zvýšiť kľúčové úrokové sadzby ECB o ďalších 75 bázických bodov, čo bolo dovtedy ich najvýraznejšie zvýšenie. Toto rozhodnutie prijala vzhľadom na naďalej príliš vysokú infláciu a dostupné údaje, podľa ktorých mala nad cieľovou úrovňou zostať dlhší čas. Prudko rastúce ceny energií a potravín, dopytové tlaky v niektorých sektoroch súvisiace so znovuotvorením ekonomiky a ponukové obmedzenia vyvolávali ďalší rast inflácie, ktorá v auguste stúpla na 9,1 %. Podobne ako v predchádzajúcich mesiacoch sa cenové tlaky ďalej zintenzívňovali a rozširovali v celej ekonomike. Odborníci ECB v septembri v porovnaní s júnovými projekciami výrazne upravili projekcie vývoja inflácie smerom nahor, pričom inflácia HICP mala podľa nich v priebehu sledovaného obdobia klesať, no v poslednom roku mala stále prekračovať cieľovú dvojpercentnú úroveň. Dostupné údaje zároveň poukazovali na podstatné spomalenie hospodárskeho rastu v eurozóne, s očakávanou stagnáciou hospodárstva v neskoršom priebehu roka a v prvom štvrťroku 2023. Veľmi vysoké ceny energií naďalej znižovali kúpnu silu príjmov obyvateľstva a ponukové obmedzenia stále brzdili hospodársku aktivitu. Okrem toho geopolitická situácia, predovšetkým vojna Ruska na Ukrajine, doliehala na dôveru podnikov i spotrebiteľov. Septembrové projekcie hospodárskeho rastu boli za týchto okolností na zvyšok roka 2022 a na rok 2023 výrazne upravené nadol.

Septembrové zvýšenie kľúčových úrokových sadzieb ECB o 75 bázických bodov predstavovalo rýchlejší začiatok prechodu z vysoko akomodačnej úrovne menovopolitických sadzieb na úroveň, ktorá zabezpečí včasný návrat inflácie k strednodobému cieľu ECB na úrovni 2 %. Rada guvernérov uviedla, že na základe svojho aktuálneho hodnotenia očakáva, že v priebehu nasledujúcich zasadaní bude v zvyšovaní úrokových sadzieb pokračovať s cieľom tlmiť dopyt a predísť riziku trvalého nárastu inflačných očakávaní. Ďalej uviedla, že vzhľadom na zvýšenie sadzby jednodňových sterilizačných operácií nad nulu už dvojstupňový systém úročenia nadbytočných rezerv nie je potrebný. Rada guvernérov sa ho preto rozhodla pozastaviť nastavením multiplikátora na nulu. V záujme zachovania účinnosti transmisie menovej politiky a zabezpečenia riadneho fungovania trhu sa navyše Rada guvernérov rozhodla dočasne zrušiť hornú hraničnú sadzbu úročenia vládnych vkladov na úrovni 0 %. Hraničná sadzba bola dočasne stanovená buď na úrovni sadzby jednodňových sterilizačných operácií (aj v prípade jej kladnej úrovne), alebo krátkodobej eurovej sadzby €STR, podľa toho, ktorá sadzba bola nižšia. Opatrenie malo zostať v platnosti do 30. apríla 2023 a jeho cieľom bolo zabrániť náhlemu odlevu vkladov na trh v čase, keď niektoré segmenty repo trhu v eurozóne vykazovali známky nedostatku kolaterálu. Zároveň malo umožniť podrobnú analýzu adaptácie peňažných trhov na návrat kladných úrokových mier.

Tretia fáza normalizácie menovej politiky: ďalšie zvyšovanie úrokových sadzieb a redukcia súvahy

Inflácia sa v septembri zvýšila na 9,9 % a v októbri na 10,6 %, čo je najvyššia nameraná hodnota v histórii jednotnej meny. Prudko rastúce ceny energií a potravín, ponukové obmedzenia a postpandemické oživenie dopytu viedli k ďalšiemu rozširovaniu cenových tlakov a nárastu inflácie počas leta. Rada guvernérov sa za týchto okolností rozhodla znova zvýšiť tri kľúčové úrokové sadzby ECB o 75 bázických bodov, pričom zdôraznila, že týmto v poradí tretím podstatným zvýšením menovopolitických sadzieb výrazne znížila rozsah akomodácie menovej politiky.

V októbri Rada guvernérov rozhodla aj o zmene podmienok operácií TLTRO III. Rozhodla o úprave príslušných úrokových sadzieb operácií od 23. novembra ich naviazaním na príslušné priemerné kľúčové úrokové sadzby ECB, a bankám ponúkla tri dodatočné termíny dobrovoľného predčasného splatenia prostriedkov. Počas akútnej fázy pandémie tento nástroj zohrával kľúčovú úlohu v tlmení rizík ohrozujúcich cenovú stabilitu. Vzhľadom na nečakaný a mimoriadny rast inflácie však bola potrebná jeho rekalibrácia, aby zodpovedal všeobecnejšiemu procesu normalizácie menovej politiky, a aby sa posilnila transmisia účinku zvyšovania menovopolitických sadzieb do podmienok poskytovania bankových úverov. Rekalibrácia podmienok TLTRO III mala podľa očakávaní Rady guvernérov prispieť k normalizácii nákladov bánk na financovanie. Výsledná normalizácia podmienok financovania by mala tlmiaci účinok na infláciu a pomohla by tak zabezpečiť cenovú stabilitu v strednodobom horizonte. V rámci rekalibrácie tiež boli odstránené prekážky dobrovoľného predčasného splácania nesplatených prostriedkov nadobudnutých v rámci operácií TLTRO III. Dobrovoľné predčasné splácanie by prispelo k redukcii súvahy Eurosystému a podporilo by tak celkovú normalizáciu menovej politiky. Rekalibrácia TLTRO III a následné splácanie viedli k podstatnému poklesu nadbytočnej likvidity.

A napokon, v záujme lepšieho zosúladenia úročenia povinných minimálnych rezerv s podmienkami na peňažnom trhu sa Rada guvernérov rozhodla povinné minimálne rezervy vedené úverovými inštitúciami v Eurosystéme úročiť sadzbou jednodňových sterilizačných operácií.

V decembri Rada guvernérov po štvrtýkrát za sebou zvýšila úrokové sadzby, tentokrát o 50 bázických bodov, keďže inflácia bola naďalej príliš vysoká a podľa projekcií mala zostať nad úrovňou cieľa ECB príliš dlho. Rada guvernérov tiež uviedla, že je potrebný ďalší výrazný rovnomerný rast úrokových sadzieb až na úroveň, ktorá je dostatočne reštriktívna na zabezpečenie včasného návratu inflácie k cieľovej úrovni. Udržiavanie reštriktívnej úrovne úrokových sadzieb v priebehu času malo znížiť infláciu utlmením dopytu a zároveň chrániť pred rizikom trvalého nárastu inflačných očakávaní. V novembri inflácia dosiahla 10,1 %, o niečo menej ako 10,6 % zaznamenaných v októbri. Príčinou poklesu bola najmä nižšia inflácia cien energií. Inflácia cien potravín a základné cenové tlaky v ekonomike sa zintenzívnili a podľa očakávaní mali určitý čas pretrvávať. V prostredí mimoriadnej neistoty odborníci Eurosystému v decembri výrazne upravili svoje projekcie vývoja inflácie smerom nahor. Priemerná inflácia mala podľa projekcií dosiahnuť 8,4 % v roku 2022 a v roku 2023 klesnúť na 6,3 %, pričom v priebehu roka 2023 mala zaznamenávať značný pokles. Následne mala v poklese pokračovať a dosiahnuť v priemere 3,4 % v roku 2024 a 2,3 % v roku 2025. Projekcie naznačovali, že v dôsledku energetickej krízy, vysokej neistoty, oslabovania globálnej hospodárskej aktivity a prísnejších podmienok financovania môže hospodárstvo eurozóny na prelome rokov 2022/2023 zaznamenať pokles. Prípadná recesia mala byť podľa projekcií pomerne krátkodobá a mierna. Výhľad hospodárskeho rastu však bol v porovnaní s predchádzajúcimi projekciami výrazne upravený nadol.

Rada guvernérov v decembri rokovala aj o zásadách redukcie držby cenných papierov nadobudnutých v rámci programu APP. Rozhodla, že od začiatku marca 2023 sa bude objem portfólia APP postupným a predvídateľným tempom znižovať, keďže Eurosystém nebude istinu zo splatených cenných papierov reinvestovať v plnej výške. Redukcia portfólia má do konca druhého štvrťroka 2023 predstavovať v priemere 15 mld. € za mesiac, pričom jej neskorší rozsah má byť určený priebežne. Rada guvernérov zároveň zdôraznila, že do konca roka 2023 vykoná revíziu operačného rámca riadenia krátkodobých úrokových mier s cieľom získať informácie k ukončeniu procesu normalizácie súvahy.

Graf 2.1

Zmeny kľúčových menovopolitických sadzieb ECB

(v percentuálnych bodoch)

2.2 Vývoj súvahy Eurosystému počas normalizácie menovej politiky

Vzhľadom na postupné ukončovanie čistých nákupov v rámci programov APP a PEPP sa rast súvahy Eurosystému v prvej polovici roka 2022 spomalil. V druhej polovici roka pokračujúca normalizácia menovej politiky prispela k postupnej redukcii súvahy. Pred ukončením čistého nákupu aktív v rámci programu APP k 1. júlu dosiahla súvaha v júni historické maximum vo výške 8,8 bil. € (graf 2.2). Do konca roka klesla na 8,0 bil. €, predovšetkým v dôsledku riadneho i značného predčasného splácania operácií TLTRO III, najmä v nadväznosti na úpravu podmienok TLTRO III s cieľom zosúladiť ich so širším procesom normalizácie menovej politiky.

Na konci roka 2022 predstavovali menovopolitické aktíva v súvahe Eurosystému 6,3 bil. €, čo je v porovnaní s koncom roka 2021 pokles o 0,7 bil. €. Úvery poskytnuté úverovým inštitúciám v eurozóne predstavovali 17 % celkových aktív (pokles z 26 % na konci roka 2021) a cenné papiere nadobudnuté na účely menovej politiky predstavovali približne 62 % celkových aktív (nárast z 55 % na konci roka 2021). Ostatné finančné aktíva v súvahe pozostávali najmä z devíz a zlata v držbe Eurosystému a nemenovopolitických eurových portfólií.

Na strane pasív sa celková výška povinných minimálnych rezerv úverových inštitúcií a jednodňových sterilizačných operácií na konci roka 2022 znížila na 4,0 bil. € (zo 4,3 bil. € na konci roka 2021) a predstavovala 50 % celkových pasív (rovnako ako na konci roka 2021). Objem bankoviek v obehu vzrástol na 1,6 bil. € (z 1,5 bil. € na konci roka 2021) a predstavoval 20 % celkových pasív (nárast z 18 %).

Graf 2.2

Vývoj konsolidovanej súvahy Eurosystému

(v mld. EUR)

Zastúpenie rôznych tried aktív a jurisdikcií v portfóliách APP a PEPP

Program APP je zložený zo štyroch programov nákupu aktív: tretieho programu nákupu krytých dlhopisov (CBPP3), programu nákupu cenných papierov krytých aktívami (ABSPP), programu nákupu aktív verejného sektora (PSPP) a programu nákupu aktív podnikového sektora (CSPP). Program PEPP bol zavedený v roku 2020 v reakcii na pandémiu. Všetky kategórie aktív akceptovateľné v rámci programu APP sú akceptovateľné i v rámci programu PEPP; cenným papierom vydaným Helénskou republikou bola udelená výnimka z požiadaviek na akceptovateľnosť. Eurosystém ukončil čistý nákup aktív v rámci programu PEPP na konci marca 2022 a v rámci programu APP k 1. júlu 2022, pričom v prípade oboch programov pokračoval v reinvestovaní plnej výšky istiny zo splatených cenných papierov. Nákupy sa naďalej uskutočňovali plynulo, v súlade s aktuálnymi podmienkami na trhu.

Ku koncu roka 2022 hodnota cenných papierov nadobudnutých v rámci programu APP predstavovala 3,3 bil. € (v amortizovanej obstarávacej cene). Prevažnú časť týchto aktív tvorili aktíva nadobudnuté v rámci programu PSPP vo výške 2,6 bil. €, t. j. 79 % celkových aktív nadobudnutých v rámci programu APP na konci roka. Alokácia nákupov aktív v rámci programu PSPP do jednotlivých jurisdikcií eurozóny v objemovom vyjadrení vychádza z kľúča na upisovanie základného imania ECB. Niektoré národné centrálne banky okrem toho nakupovali cenné papiere vydané nadnárodnými inštitúciami EÚ. Na konci roka 2022 predstavovala vážená priemerná splatnosť aktív portfólia PSPP 7,2 roka (s určitými rozdielmi medzi jednotlivými jurisdikciami). Podiel programu ABSPP na celkovom objeme aktív nadobudnutých v rámci programu APP predstavoval na konci roka menej ako 1 % (23 mld. €), podiel programu CBPP3 tvoril 9 % (302 mld. €) a podiel programu CSPP 11 % (344 mld. €). Pokiaľ ide o programy nákupu aktív súkromného sektora, v roku 2022 k rastu aktív nadobudnutých v rámci programu APP najväčšou mierou prispel program CSPP s objemom čistých nákupov vo výške 34 mld. €. Nákupy podnikových a krytých dlhopisov sa riadia referenčnými hodnotami, ktoré odrážajú trhovú kapitalizáciu všetkých akceptovateľných nesplatených podnikových dlhopisov a krytých dlhopisov. Od októbra 2022 sú do referenčnej hodnoty v prípade podnikového sektora začlenené i klimatické aspekty (viac informácií v časti 11.5).^[8]

Ku koncu roka 2022 hodnota cenných papierov nadobudnutých v rámci programu PEPP predstavovala 1,7 bil. € (v amortizovanej obstarávacej cene). Podiel portfólia krytých dlhopisov na celkovom objeme predstavoval menej ako 1 % (6 mld. €), podiel cenných papierov podnikového sektora 3 % (46 mld. €) a podiel cenných papierov verejného sektora 97 % (1 629 mld. €).

Pri nákupoch cenných papierov verejného sektora v rámci programu PEPP sa alokácia medzi jednotlivé jurisdikcie v objemovom vyjadrení riadi kľúčom na upisovanie základného imania ECB. Nákupy sa zároveň uskutočňovali flexibilne, čo viedlo k výkyvom v distribúcii nákupných tokov z hľadiska času, jednotlivých tried aktív a jurisdikcií. Na konci roka 2022 predstavovala vážená priemerná splatnosť cenných papierov verejného sektora nakúpených v rámci programu PEPP 7,6 roka (s určitými rozdielmi medzi jednotlivými jurisdikciami).

Istinu zo splatených cenných papierov v portfóliách APP a PEPP Eurosystém reinvestoval. Hodnota splatených cenných papierov súkromného sektora v roku 2022 dosiahla 77 mld. € a hodnota splatených cenných papierov verejného sektora v rámci programov PSPP a PEPP dosiahla 446 mld. €. Aktíva nadobudnuté v rámci programov PSPP, CSPP, CBPP3 a PEPP boli aj naďalej k dispozícii na požičiavanie s cieľom podporiť likviditu na trhu s dlhopismi a repo trhu. V dôsledku zvýšeného dopytu po cenných papieroch vzhľadom na nedostatok kolaterálu na repo trhoch sa Rada guvernérov v novembri 2022 rozhodla zvýšiť limit Eurosystému pre pôžičky cenných papierov zabezpečených hotovostným kolaterálom na 250 mld. €.

Vývoj refinančných operácií Eurosystému

Na konci roka 2022 predstavovala hodnota nesplatených refinančných operácií Eurosystému 1,3 bil. €, čo v porovnaní s koncom roka 2021 predstavuje pokles o 878 mld. €. Táto zmena je predovšetkým odrazom dobrovoľného predčasného splácania (826 mld. €) a riadneho splácania operácií (54 mld. €) v rámci programu TLTRO III. V prípade predčasného splácania bolo 744 mld. € splatených v nadväznosti na úpravu podmienok TLTRO III, ktorá nadobudla účinnosť 23. novembra 2022. Do konca roka 2022 boli navyše zväčša splatné i núdzové pandemické dlhodobejšie refinančné operácie (pandemic emergency longer-term refinancing operations – PELTRO): nesplatená bola len 1 mld. €, v porovnaní s 3,4 mld. € na konci roka 2021. Vážená priemerná splatnosť nesplatených refinančných operácií Eurosystému sa skrátila z približne 1,7 roka na konci roka 2021 na 0,9 roka na konci roka 2022.

Postupné ukončovanie pandemických opatrení na uvoľnenie kolaterálových požiadaviek

V marci 2022 ECB oznámila postupné ukončovanie pandemických opatrení na uvoľnenie kolaterálových požiadaviek. Tieto opatrenia boli kľúčovým prvkom reakcie menovej politiky ECB na pandémiu, ktorý bankám uľahčil prístup k úverovým operáciám Eurosystému a zvýšil objem akceptovateľného kolaterálu. Podľa odhadov odborníkov ECB je možné týmto opatreniam pripísať približne 10 % celkového objemu mobilizovaného kolaterálu na konci februára 2022.^[9] Opatrenia spočívali predovšetkým v dočasnom znížení oceňovacích zrážok vo všetkých triedach aktív o pevne stanovený podiel 20 % a v predĺžení platnosti rámcov dodatočných úverových pohľadávok (additional credit claim – ACC) niektorých národných centrálnych bánk.

V prvom kroku postupného ukončovania týchto opatrení, ktoré sa začalo v júli 2022, sa rozsah dočasnej redukcie oceňovacích zrážok znížil z 20 % na 10 %. Okrem toho boli ukončené viaceré opatrenia menšieho dosahu a rozsahu. Zrušila sa napríklad akceptovateľnosť určitých obchodovateľných aktív s nižším ratingom a ich príslušných emitentov spĺňajúcich minimálne požiadavky kreditnej kvality k 7. aprílu 2020 a v rámci kolaterálu úverových inštitúcií bol znovu aktivovaný limit vo výške 2,5 % na nezabezpečené dlhové nástroje vydané jednotlivými inými bankovými skupinami.

V júni 2023 a marci 2024 budú v súvislosti s postupným ukončovaním opatrení na uvoľnenie kolaterálových požiadaviek vykonané ďalšie dva kroky. V rámci druhého kroku nadobudne 29. júna 2023 účinnosť úprava harmonogramu oceňovacích zrážok, ktorá bude zahŕňať úplné ukončenie dočasného zníženia oceňovacích zrážok (podrobnejšie informácie v časti 2.3). Zostávajúce pandemické opatrenia na uvoľnenie kolaterálových požiadaviek budú v zásade ukončené v treťom kroku v marci 2024, v nadväznosti na komplexnú revíziu rámcov ACC. Výnimka z požiadavky minimálneho ratingu v prípade obchodovateľných dlhových cenných papierov vydaných Helénskou republikou bude platiť minimálne dovtedy, kým budú pokračovať reinvestície gréckych štátnych dlhopisov v rámci programu PEPP.

Vývoj v oblasti akceptovateľných obchodovateľných aktív a mobilizovaného kolaterálu

Objem akceptovateľných obchodovateľných aktív sa v roku 2022 zvýšil o 759 mld. € a ku koncu roka dosiahol 17,1 bil. € (graf 2.3). Najväčšou triedou aktív boli aj naďalej cenné papiere ústrednej štátnej správy (9,3 bil. €). Medzi ďalšie triedy aktív patrili podnikové dlhopisy (1,9 bil. €), kryté bankové dlhopisy (1,7 bil. €) a nezabezpečené bankové dlhopisy (1,7 bil. €). Cenné papiere regionálnej samosprávy (595 mld. €), cenné papiere kryté aktívami (562 mld. €) a iné obchodovateľné aktíva (1,3 bil. €) predstavovali jednotlivo pomerne malý podiel celkového okruhu akceptovateľných aktív.

Graf 2.3

Vývoj akceptovateľných obchodovateľných aktív

(v mld. EUR)

Objem mobilizovaného kolaterálu sa na konci roka 2022 znížil o 314 mld. € na 2,5 bil. € (graf 2.4). Z hľadiska využívania ako kolaterálu boli naďalej najdôležitejšou triedou aktív úverové pohľadávky (vrátane ACC), ktorých mobilizované sumy predstavovali 881 mld. €. Do značnej miery sa na mobilizovanom kolateráli podieľali aj kryté bankové dlhopisy (640 mld. €), cenné papiere kryté aktívami (392 mld. €) a cenné papiere ústrednej štátnej správy (330 mld. €). Nezabezpečené bankové dlhopisy, cenné papiere regionálnej samosprávy a podnikové dlhopisy sa využívali v menšej miere (113 mld. €, 62 mld. € a 55 mld. €).

Graf 2.4

Vývoj mobilizovaného kolaterálu

(v mld. EUR)

2.3 Finančné riziká v čase normalizácie menovej politiky

Všetky nástroje menovej politiky zahŕňajú finančné riziká, ktoré Eurosystém pri plnení svojich menovopolitických cieľov riadi prostredníctvom špecifických rámcov riadenia rizík. Ak existuje viacero možností výkonu politiky, Eurosystém sa pri riadení rizík snaží o rizikovú efektívnosť, t. j. dosahovať ciele menovej politiky tak, aby bol vystavený čo najmenšiemu riziku.^[10]

V roku 2022 Eurosystém vzhľadom na postupnú normalizáciu menovej politiky a v súlade s klimatickým akčným plánom stanoveným Radou guvernérov zaviedol do svojich rámcov riadenia rizík zmeny. Rada guvernérov sa rozhodla postupne ukončiť opatrenia na uvoľnenie kolaterálových požiadaviek, ktoré zaviedla v reakcii na pandémiu, a obnoviť predpandemickú úroveň tolerancie rizík v úverových operáciách Eurosystému. Do rámca nákupu cenných papierov podnikového sektora zároveň začlenila aspekty súvisiace s klimatickými zmenami. V dôsledku rastúcich úrokových mier dôjde v dohľadnej budúcnosti k zníženiu ziskovosti Eurosystému.

Pravidelná revízia rámca kontroly rizík pri úverových operáciách

V roku 2022 ECB uskutočnila pravidelnú revíziu rámca kontroly rizík pri úverových operáciách menovej politiky, ktorej výsledkom je aktualizovaný harmonogram zrážok. Výsledky revízie budú zavedené v júni 2023 v rámci druhého kroku postupného ukončovania opatrení na uvoľnenie kolaterálových požiadaviek. Cieľom tohto procesu (viac v časti 2.2) je postupne obnoviť predpandemickú úroveň tolerancie rizík v úverových operáciách Eurosystému a zároveň zabrániť prudkému zhoršeniu dostupnosti kolaterálu.

Súhrn hlavných zmien harmonogramu zrážok: i) dlhopisy EÚ (dlhové nástroje vydané Európskou úniou) budú preradené zo zrážkovej kategórie II do zrážkovej kategórie I a bude sa tak s nimi zaobchádzať rovnako ako s dlhovými nástrojmi vydanými ústrednou štátnou správou; ii) všetky regulované kryté dlhopisy a multi cédulas budú v zrážkovej kategórii II, čím sa odstráni rozdiel medzi krytými dlhopismi typu Jumbo a ostatnými krytými dlhopismi; iii) v prípade obchodovateľných dlhových nástrojov s pevným i pohyblivým kupónom budú zrážky rovnaké; iv) kategória s najdlhšou zostatkovou splatnosťou (nad 10 rokov) bude v záujme lepšieho krytia rizík dlhodobých dlhopisov rozdelená na tri; v) namiesto paušálneho zníženia teoretického ocenenia vo výške 5 % sa bude uplatňovať zníženie ocenenia podľa splatnosti, a to v prípade všetkých teoreticky oceňovaných obchodovateľných aktív s výnimkou aktív v zrážkovej kategórii I.

Úplné odstránenie dočasne znížených oceňovacích zrážok na základe aktualizovaného harmonogramu celkovo zabezpečí primeranú úroveň ochrany pred rizikom, zlepší konzistentnosť rámca a zvýši rizikovú rovnocennosť aktív, pričom zároveň zachová dostupnosť kolaterálu.

Riadenie rizík spojených s nákupom aktív v rámci programov APP a PEPP

V roku 2022 sa naďalej uskutočňovali nákupy aktív na účely menovej politiky v rámci programov APP a PEPP, v prípade ktorých sa uplatňujú špecifické rámce kontroly finančných rizík. Rámce zohľadňujú strategické ciele programov, ako aj charakteristiky a rizikové profily jednotlivých druhov nakupovaných aktív. Ich súčasťou sú kritériá akceptovateľnosti, postupy hodnotenia kreditného rizika a hĺbkovej kontroly, systémy oceňovania, referenčné hodnoty a limity. Uplatňujú sa na čistý nákup aktív, reinvestície istiny zo splatných cenných papierov a nadobudnuté aktíva, pokiaľ sú vedené v súvahe Eurosystému. V tabuľke 2.1 sa uvádza súhrn súčasných hlavných prvkov týchto rámcov, so zohľadnením zmien zavedených v roku 2022.

V reakcii na pandémiu Eurosystém okrem iného v rámci programu PEPP v rozsiahlej miere nakupoval komerčné cenné papiere. Vzhľadom na ukončenie čistého nákupu aktív v rámci programov PEPP a APP sa očakáva, že nákupy komerčných cenných papierov budú v budúcnosti celkovo obmedzené. Všetky budúce nákupy komerčných cenných papierov budú zamerané na program APP a budú sa uskutočňovať na úrovni zabezpečovacej ceny.^[11]

Od októbra 2022 Eurosystém presmeroval reinvestície istiny zo splatených cenných papierov v rámci podnikového sektora k emitentom s lepším klimatickým profilom. Podrobnejšie informácie o tomto opatrení sú v časti 11.5.^[12]

Tabuľka 2.1

Hlavné prvky rámcov kontroly rizík v programoch APP a PEPP

Rastúce úrokové miery môžu ovplyvniť zisk Eurosystému

ECB v roku 2022 v reakcii na mimoriadne rozsiahle šoky ohrozujúce výhľad vývoja inflácie niekoľkokrát zvýšila svoje kľúčové úrokové sadzby. Vyššie úrokové miery ovplyvňujú zisk ECB a národných centrálnych bánk krajín eurozóny a môžu mať dokonca za následok finančné straty, čo je spôsobené tým, že v krátkodobom a strednodobom horizonte sú náklady spojené s pasívami v súvahách centrálnych bánk na úrokové sadzby citlivejšie ako výnosy z ich aktív. Časom sa očakáva rast výnosov z aktív Eurosystému, čím sa zvýši ziskovosť.

V predchádzajúcich rokoch boli vytvorené finančné rezervy, ktoré je možné použiť na vyrovnanie potenciálnych strát. V prípade plného vyčerpania týchto rezerv sa prípadné zostávajúce straty môžu vykázať v súvahe a započítať voči budúcim ziskom bez toho, aby bola priamo ovplyvnená schopnosť centrálnych bánk Eurosystému účinne si plniť svoje úlohy.^[13]

3 Európsky finančný sektor: zhoršenie podmienok finančnej stability

V priebehu roka 2022 sa v eurozóne zhoršili podmienky finančnej stability v dôsledku vysokej inflácie, nepriaznivejších podmienok financovania a slabších vyhliadok rastu. Kľúčové zraniteľné miesta sa počas roka prehlbovali. Patrili k nim: i) obavy o udržateľnosť dlhu niektorých podnikov, domácností a štátov; ii) oceňovanie finančných aktív, ktoré nemuselo odrážať negatívnejší výhľad rastu, inflácie a finančných podmienok; iii) pružnejšie oceňovanie na trhu s nehnuteľnosťami; iv) zvýšené úverové riziko bánk a v) expozície nebankových finančných inštitúcií voči úverovému riziku a riziku likvidity. V reakcii na riziká vyplývajúce z týchto zraniteľných miest makroprudenciálne orgány postupne sprísňovali kapitálové opatrenia a/alebo opatrenia zamerané na dlžníkov. Okrem toho pokračovalo posilňovanie regulačného rámca bánk a makroprudenciálneho prístupu v súvislosti s nebankovými finančnými inštitúciami s cieľom zvýšiť dlhodobú odolnosť finančného systému.

3.1 Situácia v oblasti finančnej stability v roku 2022

V priebehu roka 2022 sa v eurozóne zhoršili podmienky finančnej stability v dôsledku vysokej inflácie, horších finančných podmienok a slabších vyhliadok rastu. Invázia Ruska na Ukrajinu viedla k výraznému zvýšeniu cien komodít a energií, čo spolu s tlakmi v globálnych dodávateľských reťazcoch podporilo inflačné tlaky. To viedlo popredné centrálne banky k úprave nastavenia menovej politiky, čo prispelo k sťaženiu globálnych finančných podmienok, väčšej volatilite na finančných trhoch a korekciám cien aktív. Rozsiahla fiškálna podpora v čase rastúcich výnosov štátnych dlhopisov mala za následok zvýšenie nákladov na dlhovú službu, najmä vo viac zadlžených krajinách, kým vysoká inflácia ovplyvnila reálne príjmy domácností a náklady podnikov. Zatiaľ čo banky v eurozóne ťažili z vyšších úrokových sadzieb, v dôsledku uvedeného vývoja sa zvýšili obavy o kvalitu ich aktív. Nebankové finančné inštitúcie naďalej čelili zvýšenému úverovému riziku a riziku likvidity, hoci prijali určité opatrenia na zníženie úrovne portfóliového rizika.

Vysoká inflácia a zhoršenie finančných podmienok ovplyvnili v roku 2022 finančnú situáciu štátov, podnikov a domácností. Hoci úrovne dlhu už boli vysoké v dôsledku pandémie, vlády krajín eurozóny obnovili rozsiahlu fiškálnu podporu s cieľom zmierniť vplyv vyšších cien energií a inflácie. Zároveň sa prudko zvýšili výnosy štátnych dlhopisov, v dôsledku čoho sa vrátili obavy z fragmentácie trhov eurozóny so štátnym dlhom. Tieto riziká boli do určitej miery zmiernené politickými opatreniami, napríklad oznámením nástroja ECB na ochranu transmisie. Vyššie ceny energií a komodít predstavovali v podnikovom sektore výzvu najmä pre energeticky náročné odvetvia, ktoré boli menej schopné preniesť vyššie náklady na zákazníkov (ako niektoré podniky verejnoprospešných služieb a stavebné firmy). Malé a stredné podniky ťažili z oživenia hospodárskej aktivity po pandémii menej ako väčšie podniky a v dôsledku spomalenia hospodárskej aktivity a vyšších nákladov na úvery zostali obzvlášť zraniteľné. Schopnosť domácností splácať dlh bola oslabená poklesom reálneho disponibilného príjmu a úspor pre vysokú infláciu v kombinácii s vyššími úrokovými sadzbami, a to najmä v krajinách s vyššou úrovňou zadlženosti domácností. Hoci v eurozóne zostal rast cien nehnuteľností silný, objavili sa náznaky, že expanzia v sektore nehnuteľností z posledných rokov by sa mohla skončiť vzhľadom na odhady výraznejšieho nadhodnotenia, zvýšenie sadzieb nových hypotekárnych úverov a spomalenie tempa rastu hypoték. Obrat v cykle nehnuteľností môže znásobiť zraniteľnosť príjmov a finančnej situácie domácností v eurozóne.

Na finančných trhoch eurozóny došlo v roku 2022 k výraznému zníženiu cien, najmä v dôsledku priameho vplyvu vyšších úrokových sadzieb. Hoci tieto korekcie boli vo všeobecnosti systematické, nastal nezvyčajne výrazný súbežný pohyb cien v širokej škále tried aktív, čo skomplikovalo stratégie diverzifikácie. V druhom polroku 2022, a najmä po septembri, sa však indexy akciových trhov odchýlili od dlhopisových trhov a (podporené rastúcimi bankovými indexmi) v celej Európe stúpli. V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa výrazne znížila aktivita na primárnych trhoch vrátane prvotných verejných ponúk akcií či emisií podnikových dlhopisov s vysokým výnosom. Napriek trhovým korekciám sa ceny niektorých rizikových aktív naďalej javili pružné a nemuseli v plnej miere odrážať negatívnejšie vyhliadky rastu, inflácie a finančných podmienok. Okrem toho, dramatické zmeny cien komodít a súvisiace požadované marže znamenali pre niektorých účastníkov derivátových trhov problémy pri riadení likvidity.

Ziskovosť bánk v eurozóne zostala v roku 2022 vysoká, a to vďaka nižším prevádzkovým nákladom, stále nízkym rezervám na krytie úverových strát a vyšším prevádzkovým výnosom z dôvodu väčších marží a vyšších objemov úverov. Napriek výraznému zhoršeniu hospodárskeho výhľadu kvalita aktív bánk v eurozóne nevykazovala žiadne známky rozsiahleho zhoršenia, pričom podiel nesplácaných úverov ďalej klesal. Trend v oblasti „nesplácaných“ úverov (fáza 2 z troch kategórií podľa medzinárodného štandardu finančného výkazníctva IFRS 9) však naznačuje určité zvýšenie úverového rizika. Vyššie úrokové sadzby by mohli spôsobiť zvýšenie úverových rizík vyplývajúcich z expozícií bánk voči zraniteľným sektorom, ktoré v posledných rokoch rástli, najmä vrátane trhov s nehnuteľnosťami na bývanie. Na strane pasív sa v roku 2022 v prípade bánk výrazne zvýšili náklady na financovanie dlhopisov, čo bolo spôsobené najmä očakávaniami menovopolitických opatrení. Okrem toho sa rastúce sadzby nových vkladov a splatnosť finančných prostriedkov v rámci tretej série cielených dlhodobejších refinančných operácií (TLTRO III) začali premietať do vyšších priemerných nákladov bánk na financovanie. Tieto prehlbujúce sa cyklické prekážky boli znásobené dlhodobejšími problémami vyplývajúcimi z nízkej nákladovej efektívnosti, obmedzenej diverzifikácie príjmov a nadmernej kapacity v niektorých častiach bankového sektora eurozóny.

Celkové expozície nebankových finančných inštitúcií voči úverovému riziku zostali aj v roku 2022 vysoké, čo tieto inštitúcie vystavilo riziku značných úverových strát v prípade výrazného zhoršenia fundamentov podnikového sektora, najmä v energeticky náročných odvetviach. Okrem potreby likvidity vyplývajúcej z vyplatenia investorov, skončenia platnosti poistných zmlúv a výziev na dodatočné vyrovnanie bol hlavným dôvodom výrazného poklesu celkovej hodnoty aktív v nebankovom finančnom sektore rozsiahly pokles cien finančných aktív. Zatiaľ čo hotovosť držaná v investičných fondoch od začiatku roka 2022 rástla, držba likvidných aktív zostala na relatívne nízkej úrovni, v dôsledku čoho mohlo dôjsť k zväčšeniu trhovej korekcie prostredníctvom procyklického predaja, ak by sa zrealizoval nepriaznivý scenár, ktorý by viedol k rozsiahlemu umorovaniu. Zvýšené zostalo aj riziko durácie v prípade nebankových subjektov, čo pre sektor znamenalo expozíciu voči ďalším stratám z precenenia dlhopisového portfólia. Z prechodu na prostredie s vyššími úrokovými sadzbami však môžu profitovať najmä sektory životného poistenia a dôchodkových fondov, a to z dôvodu štrukturálnych záporných medzier v durácii. Nebankové subjekty však reagovali na rastúce výnosy a zhoršujúci sa hospodársky výhľad tým, že začali znižovať podiel podnikových a štátnych dlhopisov s nižším ratingom, čím znížili riziko vo svojich portfóliách.

Okrem rizík v jednotlivých sektoroch finančnú stabilitu v eurozóne v roku 2022 naďalej ohrozovali aj klimatické riziká. Banky, fondy a poisťovne v eurozóne musia riešiť dôsledky prechodu na ekologickejšie hospodárstvo vrátane rizík koncentrácie, ktoré sú spojené s expozíciami súvisiacimi s klímou. Finančný systém eurozóny navyše ohrozili prehlbujúce sa kybernetické riziká, z čoho vyplýva, že finančné inštitúcie musia neustále investovať do kybernetickej infraštruktúry a bezpečnosti a príslušné orgány musia zintenzívniť monitorovanie.

3.2 Opatrenia makroprudenciálnej politiky na zvýšenie odolnosti finančného sektora voči akumulovaniu zraniteľných miest

ECB má za úlohu posudzovať makroprudenciálne kapitálové opatrenia pre banky, ktoré plánujú vnútroštátne orgány krajín zapojených do jednotného mechanizmu dohľadu (SSM), t. j. systému bankového dohľadu v Európe. ECB však má aj právomoc v prípade potreby uplatňovať prísnejšie kapitálové opatrenia.^[14] Táto úloha bola dôležitá najmä v roku 2022 vzhľadom na makrofinančné zraniteľné miesta, ktoré vznikli v posledných rokoch, a to aj počas pandémie.

Podpora odolnosti finančného systému a určenie priorít regulačnej reformy

Hoci sa makroekonomický výhľad a podmienky finančnej stability v eurozóne počas roka 2022 zhoršili, banky pod európskym bankovým dohľadom zostali v dobrej pozícii na to, aby odolali novým hospodárskym výzvam. Pokrok v oblasti regulácie a aktívne využívanie prudenciálnych politík viedli k posilneniu bankových súvah a kapitálových pozícií. Zároveň však akumulované zraniteľné miesta, ktoré súviseli najmä s vývojom v oblasti nehnuteľností na bývanie, ale vo všeobecnosti aj s výrazným rastom úverov a stúpajúcou zadlženosťou nefinančného súkromného sektora, predstavovali strednodobé riziká. V dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu sa skomplikovala makrofinančná situácia, čím sa znásobili zraniteľné miesta a zvýšila sa pravdepodobnosť naplnenia rizík v blízkej budúcnosti.

V záujme riešenia týchto strednodobých rizík sa značný počet krajín zapojených do európskeho bankového dohľadu rozhodol sprísniť kapitálové makroprudenciálne opatrenia. Do konca roka 2022 jedenásť krajín oznámilo zvýšenie proticyklického kapitálového vankúša a tri krajiny zaviedli (sektorový) vankúš na krytie systémového rizika alebo oznámili jeho zvýšenie.^[15] ECB si vymenila názory s vnútroštátnymi orgánmi a posúdila opatrenia. Proti rozhodnutiam nevzniesla námietky, keďže sa považovali za zlučiteľné s jej vlastným posúdením potreby zachovať odolnosť bankového sektora. Do konca roka 2022 prijalo 15 krajín makroprudenciálne opatrenia zamerané aj na dlžníkov.

V novembri 2022 Rada guvernérov vydala vyhlásenie, v ktorom zdôraznila úlohu makroprudenciálnych kapitálových vankúšov pri zachovávaní a zvyšovaní odolnosti bankového sektora v náročnom makrofinančnom prostredí.^[16] Sprísňovanie kapitálových vankúšov, ak sa tým zabráni procyklickým účinkom, dokonca aj v poslednej fáze hospodárskeho alebo finančného cyklu, chráni pred akumulovaním zraniteľnými miest a v prípade potreby pomáha sprístupniť kapitál, keďže počas nepriaznivého vývoja sa vankúš môže uvoľniť. To zasa zvyšuje schopnosť bánk absorbovať straty a zároveň naďalej poskytovať ekonomike kľúčové finančné služby. Vo vyhlásení sa poukázalo na existujúci kapitálový manévrovací priestor nad úrovňou regulačných požiadaviek a zdôraznila sa potreba vyhnúť sa procyklickým účinkom nadmerného sprísňovania úverových podmienok, a to najmä náležitým prispôsobením makroprudenciálnych opatrení špecifickým podmienkam v jednotlivých krajinách. Takisto sa v ňom poukázalo na dôležitosť riešenia rizík ohrozujúcich finančnú stabilitu nebankového finančného sektora z hľadiska systémových rizík. V decembri 2022 Rada guvernérov oznámila revíziu metodiky minimálnych úrovní kapitálových vankúšov pre ostatné systémovo významné inštitúcie. Revidovaná metodika zvýši odolnosť systémovo dôležitých bánk a bude sa uplatňovať od 1. januára 2024.

ECB v roku 2022 naďalej oznamovala svoju analýzu a názory na témy makroprudenciálnej politiky. Podľa jej názoru sa v strednodobom horizonte odolnosť finančného systému posilní vytvorením väčšieho makroprudenciálneho priestoru prostredníctvom zvýšenia objemu uvoľniteľných vankúšov a rozšírením účinnosti existujúcich proticyklických kapitálových vankúšov.^[17] Okrem toho sa v kapitolách o makroprudenciálnej politike uvedených v správe ECB o finančnej stabilite z mája a novembra 2022 vysvetľuje, prečo bolo dôležité včas posilniť odolnosť bankového systému a zároveň prispôsobiť načasovanie a tempo prudenciálnych opatrení zvýšenej neistote a podmienkam špecifickým pre jednotlivé krajiny.^[18] V neposlednom rade ECB vzhľadom na akumuláciu zraniteľných miest na realitnom trhoch v posledných rokoch, ktorá si znovu získala náležitú pozornosť, vydala v októbri 2022 Makroprudenciálny bulletin venovaný analýze vzájomného pôsobenia medzi realitnými trhmi, finančnou stabilitou a makroprudenciálnou politikou.

Spolupráca s Európskym výborom pre systémové riziká

V roku 2022 ECB naďalej poskytovala analytickú, štatistickú, logistickú a administratívnu podporu sekretariátu Európskeho výboru pre systémové riziká (European Systemic Risk Board – ESRB).^[19] ECB napríklad spolupredsedala skupine ESRB na vypracovanie návrhu k výzve Európskej komisie na predloženie odporúčaní v súvislosti s preskúmaním makroprudenciálneho rámca EÚ.^[20] ECB takisto podporovala prácu ESRB v týchto oblastiach: i) makroprudenciálna stratégia týkajúca sa rizík ohrozujúcich finančnú stabilitu vyplývajúcich z kybernetických incidentov;^[21] ii) politické reformy zamerané na zvýšenie odolnosti fondov peňažného trhu;^[22] iii) monitorovanie zraniteľných miest súvisiacich s nebankovým finančným sprostredkovaním;^[23] iv) meranie a modelovanie klimatických rizík pre finančnú stabilitu EÚ^[24] a v) analýza zraniteľných miest v sektore komerčných nehnuteľností v Európskom hospodárskom priestore.^[25]

V roku 2022 vydal ESRB niekoľko varovaní a odporúčaní. V januári a februári zverejnil odporúčania na zvýšenie odolnosti fondov peňažného trhu a vytvorenie rámca koordinácie systémových kybernetických incidentov^[26], ako aj päť varovaní a dve odporúčania týkajúce sa zraniteľných miest v sektore rezidenčných nehnuteľností.^[27] Vzhľadom na rastúce riziká ohrozujúce finančnú stabilitu výbor ESRB v septembri 2022 zverejnil svoje prvé všeobecné varovanie.^[28] V decembri 2022 vydal odporúčanie týkajúce sa zraniteľných miest v sektore komerčných nehnuteľností.^[29]

Podrobnejšie informácie o ESRB sa nachádzajú na jeho internetovej stránke a v jeho výročných správach.

3.3 Mikroprudenciálne aktivity na zabezpečenie dobrého stavu jednotlivých bánk

Po invázii Ruska na Ukrajinu ECB uskutočnila analýzu zraniteľnosti, ktorou sa potvrdila celková odolnosť bankového sektora eurozóny voči makroekonomickým a finančným dôsledkom vojny. V dôsledku zavedených sankcií však niektoré banky opustili trh. Vo februári ECB dospela k záveru, že Sberbank Europe AG a jej dve dcérske spoločnosti v bankovej únii, Sberbank d.d. v Chorvátsku a Sberbank banka d.d. v Slovinsku, zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú z dôvodu zhoršenia ich likvidity. ECB okrem toho prijala rozhodnutia týkajúce sa postupného ukončenia bankových operácií RCB Bank.

V roku 2022 ECB prispôsobila zameranie svojich cielených preskúmaní a dohľadu na mieste rizikám, ktoré sú najviac ovplyvnené vojnou: expozície súvisiace s energetikou, úrokové riziko v bankovej knihe, expozície týkajúce sa nehnuteľností a kreditné riziko protistrany. Tieto rizikové oblasti, ako aj značná neistota v súvislosti s makroekonomickým výhľadom a pretrvávajúce obavy týkajúce sa riadenia bánk a vnútorných kontrol rizík v bankách znamenali, že celkové skóre bánk sa v rámci postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu v roku 2022 nezlepšilo, napriek lepším ukazovateľom kvality aktív a ziskovosti. S cieľom zohľadniť možný vplyv vojny aj normalizáciu menovej politiky sa do priorít dohľadu na roky 2023 – 2025 zahrnuli geopolitické riziká a riziká spojené s financovaním.

ECB podnikla rozhodné kroky aj v súvislosti so svojím programom v oblasti klimatických rizík. V rámci prvého záťažového testu orgánov dohľadu v oblasti klimatických rizík sa hodnotila pripravenosť bánk na predvídanie a riadenie finančných a hospodárskych šokov vyplývajúcich z klimatických rizík. Z výsledkov uverejnených v júli vyplýva, že banky napriek určitému pokroku dosiahnutému od roku 2020 zatiaľ v dostatočnej miere nezačleňujú klimatické riziká do svojich rámcov a interných modelov záťažového testovania. V novembri ECB okrem toho uverejnila výsledky tematického hodnotenia klimatických a environmentálnych rizík z roku 2022, z ktorých vyplynul záver, že väčšina bánk ešte potrebuje zlepšiť svoje postupy v oblasti rizík, aby splnila očakávania dohľadu stanovené vo všeobecných zásadách ECB ku klimatickým a environmentálnym rizikám. V novembri a decembri boli zverejnené dve správy o osvedčených postupoch zaznamenaných pri hodnotení a pri záťažovom teste.

V rámci pokračujúceho úsilia o zvýšenie transparentnosti a zodpovednosti začala ECB 28. septembra 2022 verejnú konzultáciu o svojom návrhu všeobecných zásad týkajúcich sa konaní o kvalifikovaných účastiach. V nadväznosti na verejnú konzultáciu, ktorá sa skončila 30. augusta 2021, ECB tiež objasnila pravidlá uplatňovania možností a právomocí v rámci dohľadu nad bankami. V júni 2022 ECB vydala vyhlásenie o metodike, ktorá by sa v rámci hodnotenia globálnych systémovo dôležitých bánk (G‑SIB) uplatňovala na základe vlastného uváženia v súvislosti s cezhraničnými expozíciami v rámci bankovej únie.

V roku 2022 ECB uložila sankcie trom bankám.^[30]

A napokon ECB uverejnila dve memorandá o porozumení (s Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií a s Commissione Nazionale per le Società e la Borsa), ktoré boli preskúmané v roku 2022. Bankový dohľad ECB vykonal aj tematické hodnotenie medzinárodných bánk, ktoré sa po brexite rozhodli preniesť svoju činnosť z Londýna do dcérskych spoločností v krajinách zapojených do európskeho bankového dohľadu, aby zabezpečil, že všetky subjekty pod dohľadom SSM budú mať z spoľahlivé prudenciálne mechanizmy riadenia rizík a lokálne zastúpenie, ktoré umožní účinný dohľad a bude úmerné vzniknutým rizikám.

Podrobnejšie informácie o bankovom dohľade ECB sa nachádzajú na jeho internetovej stránke a vo Výročnej správe ECB o činnosti dohľadu za rok 2022.

3.4 Príspevok ECB k politickým iniciatívam európskeho finančného sektora

V oblasti regulačného rámca pre finančný sektor sa v roku 2022 dosiahol významný pokrok. Zároveň je potrebné ďalej pracovať na realizácii finálnych reforiem Bazileja III, dobudovaní bankovej únie, zlepšovaní makroprudenciálneho rámca a riešení klimatických rizík, ako aj na regulácii kryptoaktív, kapitálových trhov a nebankových finančných inštitúcií.

Zlepšenie regulačného rámca pre banky

Európska komisia 27. októbra 2021 uverejnila svoje návrhy na implementáciu reforiem Bazilej III v EÚ. Odvtedy ECB tento legislatívny proces aktívne podporuje. V roku 2022 uverejnila stanoviská k navrhovaným revíziám nariadenia o kapitálových požiadavkách a smernice o kapitálových požiadavkách.^[31] Pri viacerých príležitostiach tiež informovala o svojich názoroch na bankový balík.^[32]

Diskusie o dobudovaní bankovej únie pokračovali za aktívnej účasti ECB aj v roku 2022. Ako sa Euroskupina v júni dohodla, práca sa zameria na posilnenie rámca krízového riadenia bánk, pričom v júli ECB uverejnila príspevok k cielenej konzultácii Európskej komisie o hodnotení štátnej pomoci pre banky v ťažkostiach.

Ďalšou dôležitou oblasťou práce ECB v roku 2022 bola revízia makroprudenciálneho rámca v EÚ s cieľom zabezpečiť, aby príslušné orgány dokázali včas, konzistentne a komplexne riešiť systémové riziká vo všetkých jurisdikciách. V reakcii na výzvu Európskej komisie na predloženie odporúčaní ECB identifikovala viacero prioritných oblastí, v ktorých boli potrebné legislatívne opatrenia na zvýšenie efektívnosti a účinnosti súboru makroprudenciálnych nástrojov EÚ.

V rámci svojho všeobecného programu v oblasti klímy ECB nepretržite monitorovala finančné riziká súvisiace s klímou a prispievala k európskym a medzinárodným politickým diskusiám. Spolu s ESRB uverejnila správu, ktorá ukázala, ako môžu klimatické šoky ovplyvniť finančný systém. V správe sa posudzoval rozsah makroprudenciálnych politík v rámci širšej politickej reakcie s cieľom doplniť mikroprudenciálne úsilie zamerané na riešenie finančných dôsledkov zmeny klímy. Z mikroprudenciálneho hľadiska ECB uskutočnila hodnotenie zverejňovania informácií bankami a tematické hodnotenie klimatických a environmentálnych rizík, ako aj klimatický záťažový test (viac v časti 3.3). ECB sa okrem toho podieľala na práci pracovnej skupiny Bazilejského výboru pre bankový dohľad (Basel Committee on Banking Supervision – BCBS) pre finančné riziká súvisiace s klímou, ktorá uverejnila najčastejšie otázky o tom, ako možno finančné riziká súvisiace s klímou riešiť prostredníctvom existujúcich regulačných noriem, ako aj zásady účinného riadenia finančných rizík súvisiacich s klímou a dohľadu nad nimi. Na úrovni EÚ sa ECB podieľala na analýze úlohy environmentálnych rizík v prudenciálnom rámci, ktorú vypracoval Európsky orgán pre bankovníctvo.

Posilnenie regulácie kapitálových trhov a nebankových finančných inštitúcií a vytvorenie regulačného rámca pre kryptoaktíva

V roku 2022 ECB naďalej zdôrazňovala dôležitosť napredovania únie kapitálových trhov.^[33] Uverejnila niekoľko stanovísk k legislatívnym návrhom vrátane stanovísk k i) zvýšeniu transparentnosti trhu; ii) vytvoreniu a fungovaniu jednotného európskeho miesta prístupu; iii) centrálnym depozitárom cenných papierov a k iv) smernici o správcoch alternatívnych investičných fondov. ECB tiež zopakovala, že je potrebné bezodkladne a v plnom rozsahu realizovať akčný plán Európskej komisie pre úniu kapitálových trhov z roku 2020, pričom uvítala legislatívne návrhy uverejnené v decembri 2022. Tieto návrhy sa zaoberajú štrukturálnymi prekážkami integrácie kapitálových trhov EÚ, akými sú rozdiely vo vnútroštátnych pravidlách platobnej neschopnosti. Návrhy tiež prispejú k zníženiu záťaže spoločností pri kótovaní cenných papierov a pri získavaní kapitálu na verejných burzách a zároveň sa nimi posilní centrálny zúčtovací systém EÚ. ECB vyzvala na ďalší pokrok v oblasti ochrany investorov a harmonizácie zdaňovania, na posilnenie cezhraničného dohľadu nad kapitálovými trhmi a na harmonizáciu rámcov rizikového kapitálu v celej eurozóne s cieľom podporiť trhy s kapitálovým a rizikovým kapitálom a uľahčiť financovanie inovácií.

ECB naďalej zdôrazňovala potrebu riešiť štrukturálne zraniteľné miesta nebankového finančného sektora a z makroprudenciálneho hľadiska zlepšovať relevantný politický rámec. Návrhy politík na riešenie likviditného nesúladu v sektore fondov peňažného trhu boli preskúmané v makroprudenciálnom bulletine ECB a banka tiež prispela k ekonomickému zdôvodneniu odporúčania ESRB o reforme fondov peňažného trhu, ktoré bolo zverejnené v januári 2022^[34]. ECB naďalej zdôrazňovala, že zavádzanie takýchto reforiem sa nesmie oneskoriť. Pokiaľ ide o otvorené investičné fondy, ECB sa podieľala na hodnotení účinnosti odporúčaní Rady pre finančnú stabilitu (Financial Stability Board – FSB) z roku 2017, ktoré sa týkajú štrukturálneho nesúladu likvidity v takýchto fondoch.^[35] FSB následne svoje odporúčania preskúma s cieľom lepšie riešiť tento nesúlad.^[36]

ECB takisto aktívne prispievala k diskusiám o regulačnom rámci pre kryptoaktíva na medzinárodných fórach, ako sú FSB, BCBS a Výbor pre platobnú a trhovú infraštruktúru (CPMI)^[37]. Významný pokrok sa dosiahol pri zabezpečení toho, aby všetky činnosti súvisiace s kryptoaktívami, ktoré predstavujú riziko pre finančnú stabilitu, podliehali komplexnej, globálne koordinovanej regulácii, dohľadu a monitorovaniu a aby sa uplatňoval globálne dohodnutý prudenciálny prístup k expozíciám bánk voči kryptoaktívam.

Box 2
Silné pravidlá, silné banky – balík bankových predpisov

V roku 2022 ECB uverejnila svoje stanoviská k zmenám smernice o kapitálových požiadavkách (CRD VI) a nariadenia o kapitálových požiadavkách (CRR III), ktoré navrhla Európska komisia a ktoré sú dvomi hlavnými prvkami najnovšieho bankového balíka EÚ.^[38] Tieto návrhy sú zamerané na implementovanie zostávajúcich pravidiel Bazileja III v EÚ, ako aj na ďalšie posilnenie prudenciálneho rámca EÚ, napríklad zlepšením harmonizácie a odstránením medzier v právnych predpisoch či kladením väčšieho dôrazu na environmentálne a sociálne riziká a riziká v oblasti správy a riadenia. ECB tieto ciele jednoznačne podporuje. Prísnejšie pravidlá prispievajú k posilneniu bánk, a budú preto prínosom pre odolnosť bankového systému EÚ.

Implementovanie zostávajúcich pravidiel Bazileja III

Implementácia zostávajúcich položiek štandardov Bazilej III je posledným krokom v rámci revízie globálnej finančnej regulácie v reakcii na globálnu finančnú krízu. Tieto pravidlá boli vypracované a odsúhlasené na medzinárodnej úrovni centrálnymi bankami a orgánmi bankového dohľadu v súvislosti so skúsenosťami z krízy. Zahŕňajú tiež návrhy a úpravy, ktoré predložili európski zástupcovia v Bazilejskom výbore.

ECB sa neustále zasadzuje za úplné, včasné a presné implementovanie štandardov Bazilej III v EÚ. To bude rozhodujúce pre zachovanie bezpečnosti a stability bankového systému EÚ. Legislatívny návrh, ktorý Európska komisia predložila v októbri 2021, obsahuje niekoľko odchýlok od dohodnutých pravidiel Bazileja III, v súvislosti s čím ECB vo svojich stanoviskách vyjadrila obavy. ECB predovšetkým poukázala na to, že návrh nariadenia o kapitálových požiadavkách obsahuje prechodné ustanovenia týkajúce sa expozícií voči realitným subjektom a podnikateľským subjektom bez ratingu, ktoré sa odchyľujú od štandardov Bazilej III. Tieto odchýlky nie sú opodstatnené z hľadiska obozretnosti a finančnej stability a môžu zanechať nevyriešené oblasti rizík. Podľa názoru ECB by sa mali všetky odchýlky odstrániť, prípadne by sa malo zabezpečiť, aby boli obmedzené a len dočasné. Počas prebiehajúceho legislatívneho procesu navyše spoluzákonodarcovia predkladali návrhy a výzvy, na základe ktorých by vznikli ešte väčšie odchýlky od štandardov Bazilej III ako v prípade návrhov Európskej komisie. Takéto dodatočné odchýlky by ešte viac oslabili záchrannú sieť, ktorú poskytuje Bazilej III, a zväčšili by rozdiel medzi reguláciou EÚ a týmito dôležitými medzinárodnými minimálnymi štandardmi. Zároveň by sa tým regulačný systém stal zložitejší, zvýšili by sa náklady bánk na dodržiavanie predpisov a skomplikovala by sa práca orgánov dohľadu. Celkovo by zmiernenie regulačných noriem pod úroveň medzinárodného minima ohrozilo bezpečnosť a konkurencieschopnosť bankového sektora EÚ a zvýšilo by jeho náklady na financovanie.

Navyše môže príliš veľa významných úprav oproti štandardom Bazilej III spochybniť súlad EÚ s rámcom Bazilej III. Nedodržiavanie Bazileja III by mohlo oslabiť dobrú povesť EÚ, čo by mohlo ohroziť jej postavenie v budúcich medzinárodných rokovaniach. Okrem toho môže nedodržanie globálnej konzistentnosti pri implementácii štandardov viesť k pretekom jurisdikcií o dosiahnutie čo najnižšej úrovne regulácie. Nebolo by to vhodné, keďže počas pandémie sa ukázalo, že silné banky sú zdrojom odolnosti.^[39] Táto zvýšená odolnosť bankového sektora vo veľkej miere vyplýva z bazilejských štandardov, ktoré už boli zavedené a ktoré by sa mali zachovať vernou implementáciou zostávajúcich pravidiel.

Posilnenie bankovej regulácie: väčšia harmonizácia a odstránenie nedostatkov

Určité pravidlá a právomoci v oblasti dohľadu v EÚ ešte nie sú harmonizované. V bankovom balíku sa navrhuje ďalšia harmonizácia, aby sa pravidlá a právomoci mohli uplatňovať na banky konzistentne, bez ohľadu na to, v ktorej krajine majú sídlo. Okrem iných zmien sa v bankovom balíku navrhujú tieto opatrenia.

• Postupy dohľadu nad pobočkami v tretích krajinách, t. j. bankovými pobočkami v EÚ s ústredím v tretích krajinách, budú harmonizované. Členské štáty EÚ v súčasnosti uplatňujú rôzne postupy dohľadu, čo vytvára nerovnaké podmienky a bráni ECB v získaní jasného prehľadu o činnostiach skupín z tretích krajín. Navrhovanými zmenami sa zabezpečia rovnaké podmienky pre skupiny z tretích krajín v EÚ a pre úverové inštitúcie z EÚ a zvýši sa účinnosť dohľadu.
• Zharmonizuje sa dohľadový proces v oblasti odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti^[40]. Hoci ECB v tejto súvislosti už zohráva úlohu strážcu, jej prácu brzdí zmes rozdielnych vnútroštátnych pravidiel. ECB preto veľmi víta harmonizáciu v tejto oblasti, pričom súhlasí s Európskou komisiou, že sa musí zabezpečiť proporcionalita, napríklad zameraním sa na riaditeľov najväčších európskych bánk.
• Odstránia sa rozdiely medzi európskymi krajinami, pokiaľ ide o iné právomoci v oblasti dohľadu, ako napríklad sankčné právomoci. V bankovom balíku sa napríklad udeľuje ECB právomoc ukladať pravidelné penále bankám zo všetkých krajín zapojených do európskeho bankového dohľadu.

Harmonizáciou pravidiel a právomocí v oblasti dohľadu sa zvýši účinnosť bankového dohľadu ECB a vytvorí sa integrovanejší a odolnejší bankový sektor.

Zameranie na environmentálne a sociálne riziká a riziká v oblasti riadenia

Environmentálne a sociálne riziká a riziká v oblasti riadenia (ESG) sú dôležité pre stabilitu jednotlivých bánk aj finančného systému ako celku, najmä vzhľadom na klimatické zmeny. ECB preto víta, že do navrhovaného bankového balíka sa začlenia požiadavky, aby banky riadili všetky významné riziká vrátane rizík ESG.

Bankový balík obsahuje novú právnu požiadavku, aby banky vypracovali konkrétne plány na monitorovanie a riešenie rizík ESG, ktoré vznikajú v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte. Tým sa zabezpečí, aby banky dôkladne posúdili pravdepodobné štrukturálne zmeny v odvetviach, v ktorých majú expozície, v súlade s prechodným postupom stanoveným v právnom rámci EÚ.^[41]

Graf A

Harmonogram legislatívneho procesu bankového balíka

4 Plynulé fungovanie trhovej infraštruktúry a platieb

Eurosystém zohráva ústrednú úlohu pri vývoji, prevádzke a kontrole trhovej infraštruktúry a opatrení, ktoré uľahčujú bezpečný a efektívny tok platieb, cenných papierov a kolaterálu v eurozóne. Pôsobí aj ako katalyzátor integrácie a inovácií na trhu s platbami a cennými papiermi. V roku 2022 Eurosystém preskúmal a obnovil existujúcu trhovú infraštruktúru, politiky a stratégie a skúmal nové technológie a potenciálne digitálne euro.

4.1 Služby TARGET a inovácia a integrácia trhovej infraštruktúry a platieb

Služby TARGET Eurosystému zahŕňajú tri zúčtovacie služby: TARGET2 – systém hrubého zúčtovania v reálnom čase (RTGS) pre platobné transakcie v eurách podporujúce operácie menovej politiky Eurosystému, ako aj medzibankové prevody a komerčné platby; TARGET2‑Securities (T2S) – jednotná multimenová platforma na vyrovnanie transakcií s cennými papiermi v Európe a TARGET Instant Payment Settlement (TIPS) – systém vyrovnania okamžitých platieb, v ktorom sa okamžité platby zúčtovávajú v prostriedkoch centrálnej banky.

TARGET2 používa na transakcie v eurách vo svojom mene alebo v mene svojich klientov približne 1 000 bánk. Ak sa započítajú aj pobočky a dcérske spoločnosti, cez TARGET2 je prístupných 41 000 bánk po celom svete. V roku 2022 sa v systéme TARGET2 spracovalo denne v priemere 399 653 platieb v priemernom dennom objeme 2,219 bil. €. V porovnaní s rokom 2021 to bol nárast denného objemu platieb o 7 %. TARGET2 prvýkrát spracoval viac ako 100 miliónov platieb za kalendárny rok.

V roku 2022 dosiahol TARGET2 technickú dostupnosť na úrovni 100 %. Eurosystém okrem toho do značnej miery implementoval akčný plán na riešenie incidentov služieb TARGET, ku ktorým došlo v roku 2020.^[42]

Na overenie vysokej úrovne kybernetickej bezpečnosti systému TARGET2 sa v roku 2022 uskutočnil test TIBER‑EU.^[43] Testy TIBER‑EU napodobňujú taktiku, techniky a postupy skutočných kybernetických útočníkov na základe informácií o konkrétnych hrozbách. Tieto testy prispievajú k hlbšiemu pochopeniu schopnosti systému TARGET2 odolávať kybernetickým útokom.

Po formálnom schválení vstupu Chorvátska do eurozóny od 1. januára 2023 sa v priebehu roka 2022 s centrálnou bankou Hrvatska narodna banka a s chorvátskou finančnou komunitou uskutočnili prípravné testy a požadované koordinačné aktivity v súvislosti s prechodom z národného systému RTGS na TARGET2.

V súlade s technologickým vývojom, novými regulačnými požiadavkami a s meniacim sa dopytom používateľov Eurosystém pracuje na zavedení T2, nového systému RTGS, a funkcie centrálneho riadenia likvidity, ktorá optimalizuje riadenie likvidity v rámci všetkých služieb TARGET. Začiatok prevádzky T2, ktorý bol naplánovaný na november 2022, sa preložil na marec 2023.

Platforma T2S spája 19 centrálnych depozitárov cenných papierov (CDCP) z 20 európskych trhov, čím umožňuje vyrovnanie obchodov s cennými papiermi v eurách a dánskych korunách. V roku 2022 sa v systéme T2S spracovalo denne priemerne 707 879 transakcií v priemernom dennom objeme 716,67 mld. €. Okrem toho chorvátsky centrálny depozitár cenných papierov (SKDD), bulharský centrálny depozitár cenných papierov (CDAD) a systém Bulharskej národnej banky na vyrovnanie transakcií so štátnymi cennými papiermi podpísali v roku 2022 rámcovú dohodu o T2S a v súčasnosti zvažujú vhodné dátumy prechodu. Testovanie vstupu nových centrálnych depozitárov cenných papierov do T2S bude pokračovať aj v roku 2023.

V roku 2022 boli zavedené dve významné vylepšenia systému T2S. Po prvé, zo skúšobnej do riadnej prevádzky prešla funkcia sankčného mechanizmu na podporu centrálnych depozitárov cenných papierov pri plnení ich povinností vyplývajúcich z režimu disciplíny pri vyrovnaní podľa nariadenia o centrálnych depozitároch cenných papierov. Po druhé, zavedenie verzie 6.0 platformy T2S umožnilo prijať také komponenty, ktoré budú zdieľané v rámci služieb TARGET (tzv. spoločné komponenty) v T2S

Eurosystém dokončil implementáciu opatrení na zabezpečenie celoeurópskej dostupnosti prostredníctvom TIPS s cieľom podporiť zavádzanie okamžitých platieb v eurozóne. Keďže sa do systému TIPS zapojilo viac bánk a národných komunít, objem transakcií sa v porovnaní s rokom 2021 zvýšil 17,1‑násobne, pričom v decembri 2022 dosiahol maximum 18,7 milióna transakcií (v porovnaní s 1,6 milióna transakcií v decembri 2021). Vzhľadom na legislatívny návrh Európskej komisie uložiť poskytovateľom platobných služieb v EÚ, ktorí už ponúkajú úhrady v eurách, povinnosť ponúkať v stanovenom období aj okamžité prevody sa očakáva, že zavádzanie okamžitých platieb v eurách sa ešte viac zrýchli.

Keďže TIPS je vytvorený vo viacerých menách, priťahuje záujem aj centrálnych bánk mimo eurozóny. V máji 2022 Sveriges Riksbank úspešne ukončila prvú fázu prechodu na TIPS, čím pripravila pôdu pre okamžité vyrovnanie platieb vo švédskej korune v systéme TIPS. V druhom štvrťroku 2025 začne Danmarks Nationalbank realizovať zúčtovanie v dánskych korunách v rámci služieb TARGET vrátane TIPS. Záujem o potenciálny vstup svojej národnej meny do systému TIPS vyjadrila aj Norges Bank. Skúma sa možná medzimenová funkcionalita, ktorá by umožnila okamžité platby medzi menami zúčtovanými v tejto platforme.

Okrem týchto troch zúčtovacích služieb Eurosystém vyvíja novú službu TARGET, systém riadenia kolaterálu v Eurosystéme (Eurosystem Collateral Management System – ECMS), ktorý bude jednotným systémom pre riadenie aktív používaných ako kolaterál v úverových operáciách Eurosystému pre všetky jurisdikcie eurozóny. Spustenie ECMS bolo zmenené z novembra 2023 na apríl 2024 s cieľom zmierniť vplyv odloženého spustenia T2.

Pokiaľ ide o oblasť platieb, Eurosystém aj naďalej sleduje ciele stanovené vo svojej stratégii pre retailové platby. To zahŕňa podporu celoeurópskeho riešenia retailových platieb na mieste interakcie (t. j. na fyzickom mieste predaja a v priestore mobilného a elektronického obchodu riadeného subjektmi európskeho súkromného sektora), úplné zavedenie okamžitých platieb a zavedenie zlepšení v rámci cezhraničných platieb. To zahŕňa tiež prácu na zabezpečení prístupu všetkých Európanov k bezpečným, efektívnym a pohodlným platbám vzhľadom na čoraz väčšiu digitalizáciu hospodárstva. Súčasťou tejto práce bolo uverejnenie správy o zbere informácií o dostupnosti retailových platieb v EÚ. Z jej kľúčových zistení vyplýva, že hoci čoraz väčšia digitalizácia predstavuje osobitné výzvy pre zraniteľných jednotlivcov a skupiny, poskytuje aj príležitosti na zlepšenie dostupnosti prostredníctvom špecializovaných inovačných riešení.

Popri podpore stratégie Eurosystému v oblasti retailových platieb ECB podporuje aj prácu na vývoji inovatívnych platobných služieb, napríklad na úrovni Rady pre retailové platby v eurách (ERPB). ERPB predovšetkým presadzuje pokrok v oblasti otvoreného bankovníctva, ktoré poskytovateľom – tretím stranám umožňuje tak prístup k údajom týkajúcim sa platobných účtov so súhlasom zákazníkov bánk, ako aj iniciovanie platieb prostredníctvom otvorených aplikačných programovacích rozhraní. To následne umožňuje týmto poskytovateľom ponúkať pohodlné a atraktívne platobné riešenia. Na výzvu ERPB začala Európska platobná rada (European Payments Council – EPC) pracovať na budúcej schéme prístupu k platobným účtom SEPA (SEPA Payment Account Access – SPAA), v ktorej sa stanovia pravidlá, postupy a štandardy umožňujúce výmenu údajov o platobných účtoch a uľahčí sa iniciovanie platobných transakcií v rámci služieb s pridanou hodnotou, ktoré banky poskytujú poskytovateľom – tretím stranám. Prvú verziu súboru pravidiel schémy prístupu k platobným účtom SEPA zverejnila EPC v novembri 2022.

Digitálne inovácie nemenia len retailové platobné služby, ale aj veľkoobchodné finančné transakcie. Zainteresované strany finančného trhu už niekoľko rokov experimentujú s novými technológiami, napríklad s technológiami distribuovanej databázy transakcií (DLT). EÚ s cieľom zlepšiť prístup k týmto technológiám zaviedla 23. marca 2023 pilotný režim trhových infraštruktúr založených na DLT, ktorý potrvá tri roky a bude obnoviteľný. Tento režim umožňuje poskytovateľom investičných služieb, trhovým subjektom a CSD prevádzkovať multilaterálny obchodný systém, zúčtovací systém alebo obchodný a zúčtovací systém na základe technológie DLT. V hypotetickom scenári, v ktorom by finančné trhy mali vo veľkej miere používať DLT alebo iné nové technológie na veľkoobchodné transakcie, by sa mohli zmeniť aj potreby používateľov veľkoobchodných zúčtovacích služieb Eurosystému, najmä TARGET2 a T2S. Eurosystém v záujme zníženia rizík ohrozujúcich finančný systém tým, že by sa zachovala úloha peňazí centrálnej banky ako najbezpečnejšieho aktíva na vyrovnávanie veľkoobchodných finančných transakcií, skúma možnosti využitia novej technológie poskytovania prostriedkov centrálnej banky na vyrovnávanie veľkoobchodných finančných transakcií. Je nevyhnutné, aby Eurosystém dôkladne analyzoval potenciálne dôsledky pre riadenie, efektívnosť vyrovnania a riadenie likvidity, bez zamerania sa na akékoľvek smerovanie politiky.

V súlade so svojím cieľom pokračovať v integrácii európskych finančných trhov pokračovala Poradná skupina Eurosystému pre infraštruktúry trhu s cennými papiermi a kolaterálom (AMI‑SeCo) v podávaní správ o pokroku, ktorý národné trhy dosiahli pri plnení štandardov dohodnutých v rámci iniciatívy Jednotný súbor pravidiel pre riadenie kolaterálu v Európe (SCoRE). V hodnotiacej správe Rady pre jednotný súbor pravidiel pre riadenie kolaterálu v Európe za 2. polrok 2022 skupina AMI‑SeCo uviedla, že napriek určitým oneskoreniam v napredovaní zainteresovaných strán je zabezpečenie úplného súladu v stanovenej lehote stále reálne. Vzhľadom na to, že sa uvedenie ECMS Eurosystému do prevádzky preložilo na apríl 2024, skupina AMI‑SeCo sa dohodla na posunutí termínu dosiahnutia súladu so štandardmi SCoRE, aby sa dodržal časový harmonogram.

Skupina AMI‑SeCo okrem toho naďalej monitorovala a riešila pokrok a vývoj programu harmonizácie T2S a plnenie štandardov podnikových udalostí vrátane odvetvových štandardov identifikácie akcionárov. Skupina AMI‑SeCo okrem toho predložila Európskej komisii a Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy výsledky verejných konzultácií o postupoch vyberania zrážkovej dane a o vykonávaní smernice o právach akcionárov 2.

4.2 Výskumná fáza digitálneho eura

Výskumná fáza projektu digitálneho eura, ktorá sa začala v októbri 2021, je na dobrej ceste a jej ukončenie sa očakáva v druhej polovici roka 2023. Dovtedy budú Rade guvernérov ECB predložené výsledky výskumnej fázy s odporúčaním, či prejsť do prípravnej fázy, ako aj plán projektu tejto fázy. Žiadne potenciálne rozhodnutie o prechode do prípravnej fázy ako také nemá vplyv na rozhodnutie o vydaní.

Eurosystém pravidelne informoval o pokroku dosiahnutom vo výskumnej fáze digitálneho eura a v septembri a decembri boli uverejnené dve správy o pokroku. V roku 2022 sa Eurosystému dohodol na hlavných prípadoch použitia a mnohých kľúčových koncepčných rozhodnutiach v súvislosti s digitálnym eurom, pričom zohľadnil aspekty ochrany súkromia a regulačné požiadavky, ako aj potrebu poskytovať súčasne online aj offline možnosti platieb digitálnym eurom. Tieto rozhodnutia zároveň zohľadňujú dôležitú úlohu sprostredkovateľov ako distribútorov digitálneho eura a schémy ako preferovaného distribučného modelu. Rozhodlo sa o začatí prác na súbore pravidiel pre digitálne euro, prijal sa správca týchto pravidiel a publikovala sa výzva na vyjadrenie záujmu účastníkov trhu na príprave návrhu. Práca na samotnom súbore pravidiel začala v prvom štvrťroku 2023.

V rámci tohto projektu podľa plánu pokračovali aj súvisiace činnosti vývoja prototypov týkajúce sa digitálneho eura v národných centrálnych bankách Eurosystému a v súkromných spoločnostiach. O zisteniach sa podá správa v prvej polovici roka 2023 a podľa potreby sa uplatnia v budúcej fáze projektu.

V snahe zabezpečiť vývoj digitálneho eura, ktoré je atraktívne pre všetky zainteresované strany, sa projekt opiera o časté interakcie s účastníkmi trhu a s budúcimi používateľmi v rámci rôznych fór a formátov. V roku 2022 išlo o osobitné technické zasadnutia ERPB, dvojstranné zasadnutia s hlavnými skupinami zainteresovaných strán na poskytnutie spätnej väzby, zasadnutia Poradnej skupiny pre trh s digitálnym eurom, cvičenia osobitných skupín a semináre občianskej spoločnosti. ECB zároveň úzko spolupracovala s európskymi inštitúciami, ktoré rozhodnú o potrebnom právnom rámci pre prípadnú budúcu emisiu digitálneho eura.

4.3 Dohľad a úloha centrálnej emisnej banky

V záujme bezpečného a efektívneho fungovania infraštruktúr finančného trhu a platieb v eurozóne sa v Eurosystéme stanovujú ciele dohľadu v nariadeniach, štandardoch, usmerneniach a odporúčaniach, monitoruje sa ich vykonávanie a v prípade potreby sa podporujú zmeny. Eurosystém ako centrálna emisná banka pre euro sa podieľa na postupoch spoločného dohľadu a monitorovania dohľadu nad infraštruktúrami finančného trhu s významnými aktivitami v oblasti eura, ako aj na postupoch krízového riadenia.

Pokiaľ ide o systémovo dôležité platobné systémy (systemically important payment systems – SIPS), funkcia dohľadu Eurosystému zodpovedá za priamy dohľad nad systémami TARGET2, EURO1, STEP2‑T a Mastercard Clearing Management System. V roku 2022 sa osobitná pozornosť venovala konsolidačnému projektu Eurosystému T2‑T2S (viac v časti 4.1). V rámci Eurosystému sa uskutočnilo predbežné hodnotenie konsolidovanej platformy so zameraním na významné zmeny systému TARGET2 a monitoroval sa projekt s cieľom identifikovať všetky prípadné riziká ohrozujúce úspešné uvedenie platformy do prevádzky a jej následné plynulé fungovanie. Okrem toho sa v rámci Eurosystému uskutočnilo komplexné hodnotenie systému Mastercard Clearing Management System na základe nariadenia o systémovo dôležitých platobných systémoch a očakávaní týkajúcich sa dohľadu v oblasti kybernetickej odolnosti. Pozorne sa monitorovali aj vývoj a prevádzková odolnosť celoeurópskych systémov okamžitých platieb, ako sú TIPS a RT1.

Čo sa týka platobných nástrojov, práca sa zameriavala na realizáciu rámca Eurosystému pre dohľad nad elektronickými platobnými nástrojmi, schémami a mechanizmami (rámca PISA). Na základe výsledkov harmonizovaného hodnotenia boli riadiace orgány identifikovaných platobných schém informované o tom, či budú pod dohľadom, monitorované alebo vyňaté z činností dohľadu podľa rámca PISA. Pokiaľ ide o platobné mechanizmy, tento proces sa blíži ku koncu. Okrem toho sa začalo komplexné hodnotenie prvej skupiny platobných schém.

Eurosystém ako centrálna emisná banka pre euro bol aj naďalej členom kolégií dohľadu nad centrálnymi protistranami v EÚ podľa nariadenia o infraštruktúre európskych trhov (EMIR). V tejto pozícii posudzoval rôzne návrhy na rozšírenie služieb alebo významné zmeny v postupoch riadenia rizík a revidované ozdravné plány vypracované v súlade s nariadením EÚ o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnych protistrán. V rámci prípravných prác na revízii nariadenia EMIR Eurosystém poskytol podklady ku konzultácii Európskej komisie z marca 2022.

Eurosystém takisto monitoroval vplyv zvýšenej volatility trhu na centrálne protistrany. ECB uskutočnila analytické práce týkajúce sa volatility na trhu s energiami, aby preskúmala, aký vplyv na účastníkov zúčtovania mali veľké výzvy na dodatočné vyrovnanie. Zo zistení vyplynulo, že ECB prispieva k tvorbe politík EÚ a medzinárodných politík zameraných na znižovanie rizika a potenciálneho vplyvu náhlych veľkých výziev na dodatočné vyrovnanie.

Čo sa týka zúčtovania cenných papierov, Eurosystém ako emisná centrálna banka prispel k pravidelnému hodnoteniu centrálnych depozitárov cenných papierov podľa nariadenia o centrálnych depozitároch cenných papierov. Eurosystém začal tiež pripravovať svoj príspevok k uplatňovaniu nariadenia (EÚ) 2022/858 o pilotnom režime pre trhové infraštruktúry založené na technológii distribuovanej databázy transakcií.

V oblasti dohľadu nad systémom T2S sa v rámci Eurosystému dokončilo v prvom štvrťroku 2022 prvé hodnotenie T2S na základe očakávaní týkajúcich sa dohľadu v oblasti kybernetickej odolnosti. Eurosystém dokončil aj hodnotenie zmien zavedených v systéme T2S v roku 2022 (viac v časti 4.1).

Kybernetická odolnosť infraštruktúr finančného trhu je aj naďalej stredobodom záujmu v prevádzkovej oblasti služieb TARGET (viac v časti 4.1), ako aj v oblasti dohľadu. V roku 2022 sa začalo preskúmanie stratégie Eurosystému/ESCB týkajúcej sa dohľadu v oblasti kybernetickej odolnosti infraštruktúr finančných trhov a niektorých jej nástrojov, ukončilo sa ďalšie kolo prieskumu kybernetickej odolnosti týkajúce sa infraštruktúr finančného trhu, zatiaľ čo Rada pre kybernetickú odolnosť eura vyvíjala činnosti v oblasti výmeny informácií (najmä vzhľadom na ruskú inváziu na Ukrajinu), krízovej koordinácie a rizika tretích strán. Vedomostné centrum TIBER‑EU, ktoré tvorí súčasť rámca TIBER‑EU, vypracovalo najlepšie postupy tzv. vytvárania purpurových tímov, čo je spolupráca, ktorá sa uskutočňuje počas určitej fázy testu TIBER.

5 Operácie na trhu a finančné služby poskytované iným inštitúciám

Väčšina liniek likvidity v eurách, ktoré boli poskytnuté iným centrálnym bankám a ktoré boli vytvorené alebo aktivované od roku 2020, zostala aktívna aj v roku 2022, pričom sa vytvorili nové linky s Narodowy Bank Polski a Andorrským finančným úradom. ECB naďalej ponúkala protistranám v eurozóne operácie v amerických dolároch, čím zaistila zabezpečovací mechanizmus trhového financovania. Na devízovom trhu sa neuskutočnili žiadne intervencie ECB.

ECB naďalej zodpovedala za správu rôznych finančných operácií v mene Európskej únie a zohrávala svoju koordinačnú úlohu vo vzťahu k rámcu služieb Eurosystému v oblasti správy rezerv.

Transmisia zmien sadzieb menovej politiky ECB na peňažné trhy eurozóny (viac v boxe 3) bola v segmente krátkodobých nezabezpečených peňažných trhov úplná a okamžitá, zatiaľ čo termínované nezabezpečené sadzby rástli len pomaly. Prenos zvýšenia úrokových sadzieb na zabezpečené peňažné trhy bol takisto do značnej miery hladký, hoci rýchlosť úprav v jednotlivých segmentoch bola relatívne rôznorodá.

5.1 Vývoj trhových operácií

Linky likvidity v eurách a cudzej mene

Swapové linky a repo linky Eurosystému sú nástrojmi menovej politiky, ktoré sa používajú ako stabilizačné nástroje v čase napätia na svetových finančných trhoch.

Keď Eurosystém poskytuje euro centrálnym bankám krajín mimo eurozóny, linky likvidity riešia potenciálnu potrebu eurovej likvidity v krajinách mimo eurozóny v prípade porúch na trhu. Predchádzajú tak účinkom šírenia na finančné trhy a do ekonomík eurozóny, a to prostredníctvom tlaku na krátkodobé úrokové miery peňažného trhu alebo núteného predaja aktív, ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť plynulú transmisiu menovej politiky ECB. Linky likvidity zároveň bránia tomu, aby sa nedostatok eurovej likvidity zmenil na riziká ohrozujúce finančnú stabilitu.

Keď ECB prijme cudziu menu od inej centrálnej banky (napríklad americké doláre z Federálneho rezervného systému) a poskytne kolaterál v eurách, devízové linky likvidity zabezpečujú nepretržité poskytovanie úverov v cudzej mene. To bráni prudkému oddlžovaniu, extrémnym pohybom cien a prerušeniam toku úverov v dôsledku napätia na medzinárodných finančných trhoch.

Väčšina liniek likvidity v eurách, ktoré boli zavedené alebo aktivované od roku 2020, zostala v platnosti a bola predĺžená pôvodne do 15. januára 2023 a neskôr do 15. januára 2024, s výnimkou swapových dohôd s centrálnymi bankami Българска народна банка (Bulharská národná banka) a Hrvatska narodna banka a repo liniek s Národnou bankou Srbska, ktorých platnosť sa skončila koncom marca 2022. V roku 2022 boli zavedené nové linky likvidity s Narodowy Bank Polski a Andorrským finančným úradom. V tabuľke 5.1 sú uvedené linky likvidity v eurách aktívne k 31. decembru 2022, prostredníctvom ktorých Eurosystém mohol poskytovať likviditu v eurách zahraničným centrálnym bankám. Čerpanie liniek likvidity v eurách bolo obmedzené na koniec jednotlivých štvrťrokov.

Recipročná swapová dohoda s bankou People’s Bank of China bola predĺžená o ďalšie tri roky do októbra 2025.

V roku 2022 ECB v koordinácii s Federálnym rezervným systémom, Bank of Canada, Bank of England, Bank of Japan a Švajčiarskou národnou bankou naďalej poskytovala likviditu v amerických dolároch, zvyčajne so splatnosťou sedem dní. Poskytovanie amerických dolárov v hlavných jurisdikciách pomohlo zmierniť tlak na svetových finančných trhoch a naďalej zaisťovalo zabezpečovací mechanizmus na trhoch so súkromným financovaním.

Tabuľka 5.1

Prehľad aktívnych liniek likvidity

Vykazovanie devízových intervencií

V roku 2022 ECB na devízovom trhu neintervenovala. Od zavedenia eura ECB pristúpila k intervenciám na devízovom trhu dvakrát, v rokoch 2000 a 2011. Údaje o devízových intervenciách sa zverejňujú štvrťročne s oneskorením jedného štvrťroka na internetovej stránke ECB a v databáze Statistical Data Warehouse. Informácie uverejnené v štvrťročnej tabuľke sú každoročne rekapitulované vo Výročnej správe ECB (tabuľka 5.2). Výslovne sa tiež uvádza, ak sa v príslušnom štvrťroku neuskutočnili žiadne devízové intervencie.

Tabuľka 5.2

Devízové intervencie ECB

Rámec vykazovania zahŕňa devízové intervencie uskutočňované ECB jednostranne alebo v koordinácii s inými medzinárodnými orgánmi, ako aj intervencie na hranici fluktuačného pásma v rámci mechanizmu výmenných kurzov (ERM II).

5.2 Správa úverových operácií EÚ

ECB zodpovedá za správu úverových operácií EÚ v rámci mechanizmu strednodobej finančnej pomoci (medium-term financial assistance – MTFA)^[44], Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu (EFSM)^[45], európskeho nástroja dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE)^[46] a Európskeho nástroja obnovy (Next Generation EU – NGEU)^[47]. V roku 2022 ECB prijala aj žiadosť Európskej komisie o vykonávanie služieb osoby poverenej výkonom platieb, čím rozšírila súčasné služby ECB ako finančného zástupcu. Prebiehajú prípravy činností, ktoré majú začať v roku 2023.

ECB v roku 2022 spracúvala platby úrokov z úverov v rámci MTFA. K 31. decembru 2022 dosiahla celková nesplatená suma v rámci tohto mechanizmu 200 mil. €. V roku 2022 ECB spracovávala aj rôzne platby a platby úrokov súvisiace s úvermi poskytnutými v rámci EFSM. K 31. decembru 2022 dosiahla celková nesplatená suma v rámci tohto mechanizmu 46,3 mld. €. ECB v roku 2022 spracúvala vyplácanie úverov v rámci mechanizmu SURE rôznym členským štátom a súvisiace úrokové platby. K 31. decembru 2022 dosiahla celková nesplatená suma v rámci tohto mechanizmu 98,4 mld. €. V roku 2022 ECB spracúvala aj vyplácanie úverov a dotácií v rámci NGEU rôznym členským štátom.

ECB zodpovedá aj za správu platieb v súvislosti s operáciami v rámci Európskeho nástroja finančnej stability (EFSF)^[48] a Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS)^[49]. V roku 2022 ECB spracovávala rôzne platby úrokov a poplatkov vyplývajúce z dvoch úverov poskytnutých v rámci EFSF.

ECB ďalej zodpovedá za spracúvanie všetkých platieb súvisiacich s dohodou o úverovom mechanizme pre Grécko.^[50] K 31. decembru 2022 predstavovala celková nesplatená suma v rámci tejto dohody 44,8 mld. €.

5.3 Služby Eurosystému v oblasti správy rezerv

V rámci služieb Eurosystému v oblasti správy rezerv (Eurosystem Reserve Management Services – ERMS), ktoré sa zaviedli v roku 2005, mali klienti aj v roku 2022 k dispozícii komplexný balík finančných služieb pre správu rezervných aktív denominovaných v eurách. Niekoľko národných centrálnych bánk Eurosystému poskytuje v tomto rámci za harmonizovaných podmienok a v súlade s všeobecnými trhovými štandardmi finančné služby centrálnym bankám, menovým orgánom a vládnym agentúram mimo eurozóny, ako aj medzinárodným organizáciám. ECB plní úlohu koordinátora, monitoruje plynulé fungovanie služieb, presadzuje zmeny s cieľom zvýšiť kvalitu rámca a pripravuje súvisiace správy pre rozhodovacie orgány ECB.

Na konci roka 2022 bolo v rámci ERMS evidovaných 270 zákazníckych účtov, v porovnaní s 265 na konci roka 2021. Celková agregovaná držba (zahŕňajúca peňažné aktíva a cenné papiere) spravovaná v rámci ERMS sa v roku 2022 v porovnaní s rokom 2021 znížila približne o 6 %.

Box 3
Prenos kľúčových zmien úrokových sadzieb ECB do úrokových sadzieb na eurovom peňažnom trhu

Od júla do decembra 2022 ECB zvýšila svoje kľúčové úrokové sadzby o 250 bázických bodov, čím sa sadzba jednodňových sterilizačných operácií ECB ku koncu roka dostala zo záporného pásma až na úroveň 2,0 %. Tento cyklus zvyšovania je z historického hľadiska mimoriadny, pokiaľ ide o rozsah zvyšovania (dve zvýšenia sadzieb o 50 bázických bodov a dve zvýšenia sadzieb o 75 bázických bodov) a rýchlosť úprav sadzieb menovej politiky (v priebehu piatich mesiacov), ako aj preto, že k nemu došlo v prostredí rekordne vysokého prebytku likvidity nad 4 bilióny €.

Tento box obsahuje prehľad o tom, ako sa zmeny úrokových sadzieb menovej politiky preniesli na peňažné trhy, ktoré predstavujú prvý článok transmisie menovej politiky. Celkovo bola transmisia úplná a okamžitá v segmente krátkodobých nezabezpečených sadzieb, čo sa odrazilo v krátkodobej eurovej sadzbe (€STR), zatiaľ čo termínované nezabezpečené sadzby reagovali pomalšie. Na zabezpečenom peňažnom trhu bola transmisia sadzieb repo obchodov čiastočne oneskorená alebo sa dokonca zhoršila, a to najmä v dôsledku väčšieho nedostatku kolaterálu v roku 2022. Okrem toho obmedzená ponuka krátkodobých cenných papierov a zvýšený dopyt po týchto nástrojoch prispeli k len čiastočnému prenosu zvýšenia úrokových sadzieb menovej politiky do úrokových sadzieb štátnych pokladničných poukážok.

Krátkodobé nezabezpečené sadzby peňažného trhu sa dostatočne prispôsobili zvýšeniu úrokových sadzieb menovej politiky, zatiaľ čo termínované nezabezpečené sadzby rástli len pomaly.

Od júla do decembra 2022 sa sadzba €STR zvýšila o 249 bázických bodov, čím sa upravila takmer na úroveň zvýšenia sadzby menovej politiky o 250 bázických bodov (graf A). Aj rozdelenie sadzieb transakcií na peňažnom trhu podporujúcich sadzbu €STR, zbieraných na základe štatistickej regulácie peňažných trhov ECB, zostalo stabilné, čo odráža nezmenený rozdiel medzi 25. a 75. percentilom úrokových sadzieb, ktoré tvoria základ €STR. Objem nezabezpečeného krátkodobého obchodovania sa výrazne zvýšil, a to najmä po tom, ako sa úrokové sadzby vrátili do kladného pásma. Od septembra do decembra 2022 sa konkrétne priemerný objem obchodovania, ktorý podporuje sadzbu €STR, zvýšil o 20 % v porovnaní s priemerným objemom obchodovania za obdobie do septembra 2022. Termínované nezabezpečené sadzby, vyjadrené v medzibankovej referenčnej sadzbe EURIBOR, však na zvýšenie úrokových sadzieb pre krátkodobé splatnosti reagovali pomaly (graf B). Oneskorená úprava termínovaných sadzieb bola vo veľkej miere spôsobená zvýšeným dopytom po krátkodobých investíciách na peňažnom trhu v prostredí vysokej neistoty ohľadom budúcej úrovne menovopolitických sadzieb a prirážkou účtovanou bankami, ktoré prijímali termínované vklady.

Transmisia zvýšenia úrokových sadzieb na zabezpečené peňažné trhy sa takisto napokon do značnej miery dokončila, hoci rýchlosť úprav v jednotlivých segmentoch bola relatívne rôznorodá.

Repo obchody v zásade fungujú ako krátkodobé zabezpečené úvery, pri ktorých sa hotovosť vymieňa za cenný papier podľa dohody, že transakcia sa otočí (zvyčajne v nasledujúci deň). Od posledného štvrťroka 2021 sa výrazne zvýšil dopyt po pôžičkách cenných papierov a zabezpečených krátkodobých investíciách, čím sa prehĺbil rozdiel medzi repo sadzbami a sadzbou jednodňových sterilizačných operácií ECB, keďže typ kolaterálu, ktorý tieto obchody podporuje, bol obmedzený. Pokiaľ ide o transmisiu troch zvýšení sadzieb v júli, októbri a decembri 2022, všetky sa vo veľkej miere preniesli do krátkodobých repo sadzieb krytých štátnymi dlhopismi väčšiny krajín eurozóny, zatiaľ čo prenos do kolaterálu štátnych dlhopisov s najvyšším ratingom, napríklad do nemeckých štátnych cenných papierov, sa o niečo oneskoril. Pri zvýšení sadzby o 75 bázických bodov v septembri 2022, v dôsledku čoho sa sadzba menovej politiky vrátila späť do kladného pásma, došlo k výraznejšiemu oneskoreniu a zhoršeniu transmisie do repo sadzieb. V prvých dňoch po zavedení zvýšenia sadzieb čelili repo sadzby vo všetkých jurisdikciách eurozóny značným tlakom na znižovanie, a to v dôsledku obáv z výrazného zvýšenia dopytu po kolateráli, keďže investori začali rýchlo investovať voľne použiteľnú hotovosť na trhu s repo transakciami, kde došlo k návratu ku kladným úrovniam úrokových sadzieb. Nedokonalý bol aj prenos pri dlhodobejších repo sadzbách a sadzbách štátnych pokladničných poukážok, a to najmä v dôsledku obmedzenej ponuky kolaterálu a zvýšeného dopytu po takýchto investíciách. Dostupnosť kolaterálu sa ku koncu roka 2022 zlepšila, čo sa prejavilo v zužovaní rozpätia medzi zabezpečenými sadzbami peňažných trhov a sadzbami menovej politiky ECB, v neposlednom rade v dôsledku viacerých iniciatív Eurosystému a národných úradov pre riadenie dlhu zameraných na zmiernenie nedostatku kolaterálu, pričom koncom decembra 2022 bola zaznamenaná zvyčajná koncoročná volatilita (grafy A a B).

Graf A

Transmisia zvýšenia sadzieb do krátkodobých nezabezpečených a zabezpečených sadzieb peňažného trhu

(v %, objemovo vážená priemerná sadzba)

Graf B

Transmisia zvýšenia sadzieb do termínovaných nezabezpečených a zabezpečených sadzieb peňažného trhu

(v %, objemovo vážená priemerná sadzba)

6 Hotovosť je naďalej najčastejšie používaným platobným prostriedkom európskych občanov a vykazuje nízku mieru falšovania

Obeh eurobankoviek v roku 2022 zaznamenal ďalší nárast, o 4,5 % z hľadiska počtu a o 1,8 % z hľadiska hodnoty, a ovplyvnila ho najmä ruská vojna na Ukrajine a zvyšovanie kľúčových úrokových sadzieb ECB od júla.

Zo štúdie ECB o platobných zvyklostiach spotrebiteľov v eurozóne vyplynulo, že hotovosť je najčastejšie používaným platobným prostriedkom na predajných miestach, pričom tvorí 59 % platieb. Okrem toho z prvého prieskumu o používaní hotovosti spoločnosťami vyplynul záver, že 96 % spoločností, ktoré obsluhujú prevažne súkromných zákazníkov, prijímalo hotovosť a viac ako 90 % v tom bude pokračovať aj v budúcnosti.

Miera falšovania je naďalej pozoruhodne nízka. V snahe udržať si náskok pred falšovateľmi peňazí a ďalej zvyšovať odolnosť a integritu bankoviek pokračuje vývoj ich nových ochranných prvkov.

6.1 Obeh eurových bankoviek

Na konci roka 2022 bolo v obehu 29,5 mld. kusov eurových bankoviek v celkovej hodnote 1,57 bil. €. To predstavuje kladné ročné miery rastu 4,5 % z hľadiska počtu a 1,8 % z hľadiska hodnoty bankoviek. V roku 2022 mali na obeh eurových bankoviek vplyv dve významné udalosti. Prvou bolo to, že invázia Ruska na Ukrajinu vyvolala vo februári a marci 2022 vyšší dopyt po eurových bankovkách, keďže ľudia chceli mať dostatok finančných prostriedkov v prípade možného narušenia platobných ekosystémov. Dopyt po eurových bankovkách sa od apríla 2022 stabilizoval. Druhou bolo zvýšenie kľúčových úrokových sadzieb ECB od 27. júla 2022, ktoré zdražilo objem nesplatených hotovostných prostriedkov v eurách v porovnaní s úročenými nástrojmi. V dôsledku toho sa do Eurosystému vrátila malá časť eurových bankoviek, čo viedlo k zníženiu objemu eurových bankoviek v obehu (graf 6.1).

Graf 6.1

Počet a hodnota eurových bankoviek v obehu

(ľavá os: v mld. EUR; pravá os: v mld. kusov)

S cieľom zachovať kvalitu eurových bankoviek v obehu a dôveru v ne národné centrálne banky Eurosystému spracovali 24,8 mld. eurových bankoviek. Z tohto objemu bolo potrebné nahradiť 3,2 mld. kusov opotrebovaných bankoviek novými.

Hodnota eurových mincí v obehu takisto rástla, o 4,0 % ročne, a koncom roka 2022 dosiahla 32,5 mld. €. To predstavuje celkovo 145 mld. eurových mincí v obehu.

Zavedenie fyzických eurových bankoviek a mincí od roku 2002 bolo míľnikom európskej histórie. Považovalo sa za pozoruhodnú udalosť, a to aj na celosvetovej úrovni, keďže predstavovalo a stále predstavuje najväčšiu výmenu peňazí na svete.

6.2 Štúdie o platobných zvyklostiach spotrebiteľov a o používaní hotovosti spoločnosťami v eurozóne

Štúdia o platobných zvyklostiach spotrebiteľov v eurozóne

Od októbra 2021 do júna 2022 ECB realizovala štúdiu o platobných zvyklostiach spotrebiteľov v eurozóne s cieľom posúdiť platobné zvyklosti a preferencie spotrebiteľov, ako aj ich prístup k rôznym platobným nástrojom. Zo štúdie vyplynulo, že hotovosť bola najčastejšie používaným platobným prostriedkom na predajných miestach, keďže 59 % všetkých platieb sa realizovalo v hotovosti, hoci podiel hotovostných platieb klesol zo 72 % v roku 2019. Z hľadiska hodnoty mali na platbách väčší podiel karty (46 %) ako hotovosť (42 %). Hotovosť bola v rámci eurozóny prijatá v prípade 95 % transakcií na fyzických platobných miestach, pričom v prípade 81 % transakcií bolo možné platiť bezhotovostnými nástrojmi.

Väčšina spotrebiteľov v eurozóne bola spokojná s dostupnosťou hotovosti. Prevažná väčšina spotrebiteľov (90 %) považovala za pomerne jednoduché alebo veľmi jednoduché dostať sa k bankomatu alebo do banky.

Používanie hotovosti spoločnosťami v eurozóne

V roku 2022 ECB zverejnila výsledky svojho prvého prieskumu o používaní hotovosti spoločnosťami, čo objasnilo strategický postoj spoločností k súčasnému a budúcemu používaniu a prijímaniu hotovosti. Je pravdepodobné, že hotovosť bude naďalej významným platobným prostriedkom, keďže viac ako 90 % firiem, ktoré v súčasnosti prijímajú hotovosť, má v úmysle v tom pokračovať aj v budúcnosti. Pri rozhodovaní o prijatí platobného prostriedku sú pre spoločnosti najdôležitejšími kritériami bezpečnosť a spoľahlivosť.

6.3 Nízka miera falšovania a vývoj eurových bankoviek

Pozoruhodne nízka miera falšovania eurových bankoviek

V priebehu roka 2022 bolo z obehu stiahnutých 376 000 falošných eurových bankoviek. Na milión pravých bankoviek v obehu bolo odhalených 13 falzifikátov, čo je druhý najnižší počet falzifikátov v pomere k bankovkám v obehu od zavedenia eurových bankoviek (graf 6.2). V porovnaní s rokom 2021 sa celkový počet falzifikátov stiahnutých z obehu zvýšil o 8,4 %. Je to aj dôsledok oživenia hospodárskej aktivity v roku 2022 po zrušení väčšiny obmedzení súvisiacich s pandémiou. Kvalita falzifikátov je stále nízka. Preto sa dajú veľmi rýchlo a jednoducho odhaliť pomocou testu hmatom, pohľadom a naklonením.

Graf 6.2

Počet odhalených falzifikátov ročne na milión pravých bankoviek v obehu

Vývoj eurových bankoviek

S cieľom zabezpečiť vysokú kvalitu eurových bankoviek a ich odolnosť voči falšovaniu v budúcnosti pokračuje vývoj nových ochranných prvkov, pričom sa zohľadňujú aj výhody vyplývajúce z technologického pokroku. Medzi ďalšie dôležité ciele, ktoré boli stanovené pre budúce bankovky, patrí prepracovanie dizajnu eurových bankoviek a zníženie ich vplyvu na životné prostredie. Zatiaľ nebolo prijaté žiadne rozhodnutie o skutočnej výrobe a emisii nových eurových bankoviek.

7 Štatistika

ECB s pomocou národných centrálnych bánk pripravuje, zhromažďuje, kompiluje a uverejňuje širokú škálu štatistík a údajov, ktoré sú dôležitou oporou menovej politiky eurozóny, finančnej stability a ďalších úloh Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB), ako aj úloh Európskeho výboru pre systémové riziká. Tieto štatistiky, ktoré využívajú aj inštitúcie verejnej správy, medzinárodné organizácie, účastníci finančného trhu, médiá a široká verejnosť, zároveň pomáhajú zvyšovať transparentnosť práce ECB.

V roku 2022 sa ECB zamerala na nové štatistiky za eurozónu, konkrétne na lepšie uverejňovanie štatistík o cenných papieroch, vývoj ukazovateľov jednodňových indexových swapov (OIS) na eurovom peňažnom trhu na základe údajov štatistického vykazovania týkajúceho sa peňažného trhu (MMSR), informácie o účelovo vytvorených subjektoch (SPE) a dvojstranné externé štatistiky krajín eurozóny vo vzťahu k Rusku. Vypracovali sa experimentálne ukazovatele na podporu politiky v oblasti zmeny klímy a začali sa práce na fáze navrhovania integrovaného rámca vykazovania (IReF). Ďalej boli do štvrťročných finančných účtov zahrnuté nové údaje týkajúce sa nebankových finančných inštitúcií.

7.1 Nové a rozšírené štatistiky eurozóny a ďalší vývoj

Rada guvernérov ECB prijala nové usmernenie v oblasti údajov o cenných papieroch a štatistík emitovaných cenných papierov.^[51] V tomto usmernení sa vymedzujú zmenené požiadavky na riadenie kvality údajov v centralizovanej databáze cenných papierov ESCB (CSDB) a nové požiadavky na zostavovanie štatistiky vydaných cenných papierov na základe údajov CSBD.

Po prijatí usmernenia začala ECB uverejňovať nové členenia štatistík vydaných cenných papierov podľa spôsobu oceňovania, splatnosti a typu úrokových sadzieb za všetky členské štáty EÚ. Ide o prvý súbor mikro a makroúdajov ESCB, v rámci ktorého sa mikroúdaje CSBD používajú na zostavovanie oficiálnych makroštatistík v súlade s medzinárodnými štatistickými štandardmi. Údaje sú sprístupňované oveľa skôr. ECB tiež výrazne rozšírila zverejňovanie štatistík držaných cenných papierov v novom členení podľa jednotlivých krajín eurozóny, ako aj podľa sektorov držiteľov a emitentov. Nové údaje poskytujú včasnejší a kompletnejší obraz o finančných trhoch, čo umožňuje lepšie monitorovanie aktivít na primárnom a sekundárnom trhu.

ECB začala uverejňovať nové štatistiky o jednodňových indexových swapoch (OIS) na eurovom peňažnom trhu na základe údajov MMSR získaných od 47 bánk v eurozóne.^[52] Série údajov zahŕňajú informácie o spotových a forwardových trhoch jednodňových indexových swapov týkajúce sa celkovej a dennej priemernej nominálnej hodnoty a váženej priemernej sadzby. Nové štatistiky dopĺňajú údaje o nezabezpečených a zabezpečených segmentoch peňažného trhu, ktoré sa pravidelne zverejňujú od novembra 2017 a januára 2019. Uverejňovanie nových štatistík slúži na zvýšenie transparentnosti trhu, a tým na zlepšenie fungovania peňažného trhu.

V máji 2022 Rada guvernérov ECB prijala zmenu usmernenia o externej štatistike týkajúcu sa zberu štatistických informácií o účelovo vytvorených subjektoch (SPE).^[53] To umožní lepšie pochopiť ich úlohu v hospodárskom a finančnom systéme eurozóny. Prvá transmisia údajov týkajúcich sa cezhraničných transakcií a stavov rezidentských účelovo vytvorených subjektov sa uskutočnila v marci 2023 na základe údajov za posledný štvrťrok 2022, zatiaľ čo spätné údaje za prvý štvrťrok 2020 sa prenesú do septembra 2023.

V októbri 2022 začala ECB uverejňovať podsúbor dvojstranných externých štatistík o krajinách eurozóny vo vzťahu k Rusku.^[54] Táto ďalšia úroveň podrobnosti so štvrťročnou periodicitou poskytuje užitočné štatistické informácie pre aktuálnu analýzu cezhraničných transakcií a pozícií medzi krajinami eurozóny a Ruskom.

7.2 Vývoj experimentálnych ukazovateľov na podporu politiky v oblasti zmeny klímy

ECB 24. januára 2023 prvýkrát zverejnila tri súbory nových štatistických ukazovateľov týkajúcich sa udržateľného financovania, emisií skleníkových plynov a fyzického rizika, pričom vychádzala z práce dokončenej v roku 2022. Táto práca je súčasťou akčného plánu ECB^[55], ktorého cieľom je zahrnúť aspekty zmeny klímy do jej stratégie menovej politiky. Vývoj týchto ukazovateľov týkajúcich sa zmeny klímy bol veľmi zložitý. Ukazovatele spočívajú okrem iného v zosúlaďovaní rôznych súborov údajov na mikroúrovni medzi jednotlivými krajinami, vývoji vhodných mechanizmov imputovania chýbajúcich údajov a na kontrole kvality údajov so zreteľom na aspekty ako dôvernosť, replikovateľnosť a reprezentatívnosť. Vzhľadom na uvedené, ako aj na rozdiely, ktoré závisia od podsúboru príslušných údajov, sú súbory údajov naďalej „rozpracované“ s určitými výhradami, ktoré bránia používaniu týchto ukazovateľov.

Zverejnili sa tieto tri súbory údajov:^[56]

1. Ukazovatele udržateľného financovania: Poskytujú prehľad vydaných a držaných dlhových nástrojov s charakteristikami udržateľnosti podľa rezidentov v eurozóne. Tento súbor údajov je už pomerne komplexný a uverejňuje sa s „experimentálnou“ značkou kvality údajov.
2. Ukazovatele emisií skleníkových plynov finančných inštitúcií: Poskytujú informácie o náročnosti portfólií cenných papierov a úverových portfólií finančných inštitúcií, ako sú banky, z hľadiska emisie skleníkových plynov, a prispievajú tak k posúdeniu úlohy tohto sektora pri financovaní prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstvo a súvisiacich rizík. Základný súbor údajov sa však bude musieť zlepšiť, najmä pokiaľ ide o pokrytie. Ukazovatele sa preto musia interpretovať opatrne a musia sa považovať za rozpracované a analytické.
3. Ukazovatele fyzických rizík úverových portfólií a portfólií cenných papierov: Posudzujú sa nimi riziká vyplývajúce z prírodných nebezpečenstiev vyvolaných zmenou klímy, ako sú povodne alebo lesné požiare, ako aj z výkonnosti úverov, dlhopisov a akciových portfólií. Základný súbor údajov sa bude musieť zlepšiť, napríklad pokiaľ ide o podrobnosti o lokalizačných informáciách. Ukazovatele sa preto musia interpretovať opatrne a musia sa považovať za rozpracované a analytické.

V súlade s akčným plánom Rady guvernérov ECB sa pracuje na zdokonalení týchto troch súborov údajov, ktoré čiastočne podporia aj nové a lepšie zdroje údajov, ako aj prípadný budúci metodický vývoj v rámci ESCB i celého sveta.

7.3 Napredovanie integrovaného vykazovacieho rámca

Dlhodobý záväzok ECB znížiť záťaž bánk pri vykazovaní a zlepšiť kvalitu a porovnateľnosť údajov nadobudol v roku 2022 konkrétnu podobu. V decembri 2021 sa začala fáza navrhovania programu IReF s cieľom začleniť požiadavky Eurosystému v oblasti štatistiky bánk do jednotného štandardizovaného rámca, ktorý sa bude uplatňovať v celej eurozóne a ktorý môžu prijať aj orgány v ostatných členských štátoch EÚ.^[57]

Počas fázy návrhu Eurosystém identifikuje kľúčové prvky nového rámca (z hľadiska obsahu aj spracovania údajov) a načrtáva efektívnejšiu organizáciu postupu tvorby štatistík Eurosystému. Pri formovaní IReF vychádza z príspevkov príslušných zainteresovaných strán, pričom využíva priebežné hodnotenie nákladov a prínosov.^[58] V rámci prebiehajúceho hodnotenia nákladov a prínosov boli v septembri 2022 uverejnené tri správy. Každá z nich bola zameraná na konkrétne prvky plánovaného systému vykazovania, teda na témy súvisiace s obsahom, na technickú integráciu požiadaviek špecifických pre jednotlivé krajiny, ako aj na procesné a realizačné aspekty.^[59] ECB okrem toho v roku 2022 zorganizovala v spolupráci s bankovým sektorom dva workshopy s cieľom prediskutovať súčasný stav hodnotenia nákladov a prínosov.

IReF je prvým krokom k širšej iniciatíve zameranej na vytvorenie integrovaného systému vykazovania štatistických, prudenciálnych údajov a údajov o riešení krízových situácií v EÚ, ako to požaduje európsky bankový sektor a Európsky parlament a Rada. Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA), ECB, Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB) a Európska komisia začali spolupracovať v rámci neformálnej koordinačnej skupiny s cieľom podporiť túto integráciu. Očakáva sa, že spolupráca medzi orgánmi sa sformalizuje vytvorením Spoločného výboru pre bankové výkazníctvo (Joint Bank Reporting Committee – JBRC), ktorý bude zahŕňať ESCB, EBA, jednotný mechanizmus dohľadu (SSM) a príslušné vnútroštátne orgány mimo SSM, SRB, vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií a Európsku komisiu, ako sa uvádza v štúdii uskutočniteľnosti EBA uverejnenej v decembri 2021.^[60]

Box 4
Nové štatistiky o nebankových finančných inštitúciách v štvrťročných finančných účtoch

Ostatné finančné inštitúcie – druhý najväčší finančný sektor v eurozóne

Štvrťročné finančné účty zverejňované ECB obsahujú nové členenie ostatných finančných inštitúcií. Ostatné finančné inštitúcie sú po peňažných finančných inštitúciách (t. j. bankách a fondoch peňažného trhu) druhým najväčším finančným sektorom v eurozóne (graf A). Ich čoraz väčšia úloha sa konštatovala v revízii stratégie menovej politiky ECB na roky 2020 – 2021, pričom toto nové členenie je dôležitým krokom pre analýzu tohto vývoja.^[61] Rozlišujú sa tri podsektory:

• Kaptívne finančné inštitúcie a požičiavatelia peňazí – najmä holdingové spoločnosti a subjekty v rámci skupiny, ako napríklad finanční zástupcovia. Tento podsektor predstavuje 17 % finančného sektora eurozóny a je sústredený v niekoľkých krajinách eurozóny (pričom viac ako 85 % kaptívnych inštitúcií zahŕňa Írsko, Luxembursko a Holandsko).
• Ostatní finanční sprostredkovatelia – napríklad obchodníci s cennými papiermi a derivátmi a finančné spoločnosti osobitného účelu zaoberajúce sa sekuritizačnými transakciami. Subsektor predstavuje 4 % finančného sektora na úrovni eurozóny. Údaje o ostatných finančných sprostredkovateľoch sú nevyhnutné na úplnú analýzu procesu finančného sprostredkovania v eurozóne.
• Finančné pomocné inštitúcie – uľahčujú finančné transakcie bez toho, aby sa stali zmluvnou (alebo hospodárskou) protistranou. Príkladom sú burzy cenných papierov, správcovia dôchodkových fondov a podielových fondov a poisťovací makléri. Predstavujú 1 % finančného sektora eurozóny.

Graf A

Finančné podsektory v eurozóne

(nesplatené záväzky na konci tretieho štvrťroka 2022 ako percentuálne podiely záväzkov finančného sektora)

8 Výskumné činnosti ECB

V roku 2022 sa výskum ECB zameriaval na posúdenie vývoja inflácie a na analýzu potenciálnych vplyvov normalizácie menovej politiky. Využívanie súborov údajov dostupných prostredníctvom siete pre výskum finančnej situácie a spotreby domácností (Household Finance and Consumption Network – HFCN) sa rozšírilo na analýzu odlišností vo finančnej situácii domácností naprieč eurozónou. Začali sa nové projekty na základe množstva informácií zozbieraných v prieskume spotrebiteľských očakávaní ECB (Consumer Expectations Survey – CES). Zintenzívnil sa aj výskum zameraný na otázky týkajúce sa klimatických zmien. Naďalej prebiehala spolupráca s národnými centrálnymi bankami v rámci výskumných skupín Európskeho systému centrálnych bánk (European System of Central Banks – ESCB) vrátane organizovania každoročných workshopov, na ktorých sa diskutovalo o najnaliehavejších otázkach v ich oblastiach záujmu. Sieť pre analýzu mikroúdajov o cenotvorbe (Price-setting Microdata Analysis Network – PRISMA) dokončila svoju činnosť a priniesla niekoľko zistení relevantných pre politiky (viac v boxe 5).

8.1 Aktuálne informácie o iniciatívach ECB v oblasti výskumu

V roku 2022 sa výskum ECB zameriaval predovšetkým na skúmanie účinkov normalizácie úrokových sadzieb a súvah vrátane príslušných transmisných kanálov a vzájomných vzťahov. Pri posudzovaní potenciálneho vplyvu normalizácie na finančnú stabilitu sa použilo široké spektrum interných modelov s makrofinančnými väzbami. Kľúčovým a pretrvávajúcim poznatkom z väčšiny tohto výskumu je, že normalizácia politiky zmierňuje hromadenie finančnej zraniteľnosti a znižuje krajné riziká rastu inflácie v strednodobom horizonte, a to za cenu prísnejších podmienok financovania a väčších rizík spomalenia rastu v krátkodobom horizonte.

HFCN poskytuje kľúčový vstup pri zostavovaní distribučných majetkových účtov eurozóny a je dôležitým zdrojom informácií pre viacero výskumných projektov, na ktorých pracuje pracovná skupina ECB pre výskum heterogénnosti.

Výskum vychádzajúci z údajov HFCN sa zameriaval na rozdiel v majetku a likvidných aktívach medzi domácnosťami osôb, ktoré nie sú prisťahovalcami, a domácnosťami prisťahovalcov v eurozóne, na finančné ťažkosti domácností, podstatné rozdiely v miere vlastníctva nehnuteľností na bývanie v jednotlivých krajinách eurozóny a na rôznorodosť účinkov pandémie na finančnú situáciu domácností.

Prieskum očakávaní spotrebiteľov, ktorý realizovala ECB, dosiahol v priebehu roka 2022 vyššiu viditeľnosť. Svedčí o tom vypracovanie nových modulov prieskumu v oblasti spotrebiteľských financií, nehnuteľností na bývanie, pracovných trhov a ďalších tém súvisiacich s centrálnym bankovníctvom, ako aj rastúci počet výskumných výstupov a nových projektov čerpajúcich z veľkého množstva tém prieskumu. Činnosti vychádzajúce z prieskumu očakávaní spotrebiteľov tvorili významnú súčasť ekonomickej, menovej a finančnej analýzy ECB a jej oficiálnych publikácií. Ako sa zdôrazňuje na novovytvorenej internetovej stránke CES, publikácie obsahujúce údaje z prieskumu priniesli poznatky o rôznych témach, napríklad o inflačných očakávaniach, komunikácii centrálnych bánk, spotrebe a spotrebiteľských financiách, transmisii menovej politiky do sektora domácností, energetickom šoku a o fiškálnej podpore domácnostiam. Agregované výsledky mesačných prieskumov sa teraz navyše pravidelne zverejňujú na internetovej stránke CES. Od augusta 2022 sa začali mesačne vydávať tlačové správy, v ktorých sa sumarizujú očakávania spotrebiteľov, pokiaľ ide o infláciu, trh s nehnuteľnosťami na bývanie, prístup k úverom, príjmy, spotrebu, trh práce a hospodársky rast.

V priebehu roka 2022 sa zintenzívnil výskum v oblasti klimatických zmien. Výskumní pracovníci sa zamerali na rôzne aspekty vzájomného pôsobenia medzi finančnou stabilitou, finančnými trhmi, vládnou politikou a ekologickou transformáciou. Vydali sa viaceré výskumné práce ECB venované rôznym aspektom uvedenej témy, v ktorých sa vyvodili tieto závery relevantné z hľadiska politiky: i) bankové úvery reagujú na politiku v oblasti klímy, pričom v reakcii na uhlíkové dane dochádza k viditeľnému cezhraničnému presúvaniu úverov vzťahujúcich sa na fosílne palivá^[62] a v nadväznosti na Parížsku dohodu výrazne klesá poskytovanie úverov spoločnostiam s vysokými emisiami skleníkových plynov^[63]; ii) ekonomiky, ktoré sú viac kapitálovo založené, dekarbonizujú rýchlejšie ako ekonomiky založené prevažne na dlhu^[64]; iii) nedostatok prírodných zdrojov podnecuje technické zmeny šetriace energiu^[65] a iv) pre spoločnosť je oveľa nákladnejšie stanoviť uhlíkové dane na nižšej ako optimálnej úrovni v porovnaní s ich vytýčením na vyššej ako optimálnej úrovni^[66].

V ďalšej oblasti výskumu sa skúmalo prepojenie klimatických rizík a finančnej stability pri zohľadnení troch hlavných hľadísk: 1. údajov o klimatických rizikách pre finančný systém a ich merania; 2. hodnotenia záťažových testov klimatických rizík a 3. dôsledkov klimatických rizík pre makroprudenciálnu politiku. Zistenia boli uverejnené v spoločnej správe ECB/ESRB v júli 2022.

8.2 Aktuálne informácie o činnosti výskumných skupín ESCB

Pravidelné výskumné siete pokračovali v koordinácii výskumného úsilia v rámci ESCB a v udržiavaní vzťahov s akademickými výskumnými pracovníkmi. Výskumné skupiny ESCB pre „monetárnu ekonomiku“ (skupina 1), „medzinárodnú makroekonómiu, fiškálnu politiku, ekonomiku práce, konkurencieschopnosť a riadenie HMÚ“ (skupina 2), „finančnú stabilitu, makroprudenciálnu reguláciu a mikroprudenciálny dohľad“ (skupina 3) a „klimatické zmeny“ (skupina 4) usporiadali workshopy týkajúce sa najnaliehavejších otázok v ich oblastiach záujmu.

Každoročný workshop skupiny 1 sa konal 10. – 11. októbra 2022 v Paríži. Jeho usporiadateľom bola Banque de France a bol zameraný na otázky inflácie, úrokových sadzieb a interakcií medzi menovou a fiškálnou politikou. Skupina 2 sa na svojom každoročnom workshope stretla v Bank of Greece 29. – 30. septembra 2022. Témou boli dôsledky hospodárskych sankcií, najmä ich vplyv na obchod, zamestnanosť a produkciu. Členovia diskutovali aj o interakciách medzi menovou a fiškálnou politikou či o štruktúre inštitúcií EÚ vzhľadom na hrozbu dezintegrácie. Každoročný workshop skupiny 3 zorganizovala Banco de Portugal 20. – 21. októbra 2022 v Lisabone. Venoval sa témam od regulácie bankovníctva cez bankový dohľad, trhy s nehnuteľnosťami na bývanie až po digitálne meny centrálnych bánk. Výročný workshop skupiny 4 sa uskutočnil prvýkrát virtuálne 5. – 6. septembra 2022 v gescii Deutsche Bundesbank. Bol zameraný na teoretický a empirický výskum makroekonomických účinkov klimatických zmien a politiky v oblasti klímy, ako aj na ich dôsledky pre rôzne finančné trhy.

9 Činnosti a povinnosti v právnej oblasti

V roku 2022 Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) po prvýkrát vyložil pojem „iné druhy úverov“ v kontexte zákazu menového financovania a uznal finančnú nezávislosť národných centrálnych bánk (vec C‑45/21). Súdny dvor tiež uzavrel takmer desaťročný spor týkajúci sa opatrení na riešenie krízovej situácie cyperských bánk z roku 2013 (veci T‑200/18 a T‑379/16) a bližšie objasnil dôležité aspekty právomocí ECB v oblasti dohľadu (vec T‑275/19). ECB prijala 14 stanovísk k návrhom právnych aktov Európskej únie a 32 stanovísk k návrhom vnútroštátnych právnych predpisov v oblastiach jej pôsobnosti. Zaznamenalo sa päť prípadov nesplnenia povinnosti konzultovať s ECB návrhy právnych predpisov v rámci vnútroštátneho práva. V rámci monitorovacej činnosti ECB týkajúcej sa dodržiavania zákazu menového financovania a zvýhodneného prístupu zo strany centrálnych bánk za rok 2022 sa potvrdilo všeobecné dodržiavanie súladu s článkami 123 a 124 Zmluvy.

9.1 Jurisdikcia Súdneho dvora Európskej únie týkajúca sa ECB

V septembri 2022 Súdny dvor Európskej únie zasadajúci vo veľkej komore po prvýkrát rozhodol o výklade pojmu „iné druhy úverov“ použitého v článku 123 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a vymedzeného v článku 1 ods. 1 písm. b) bode ii) nariadenia Rady č. (EC) 3603/93 ako „každé financovanie záväzkov verejného sektora voči tretím stranám“ (vec C‑45/21). Podľa Súdneho dvora zákaz úverovania v zmysle akéhokoľvek financovania záväzku verejného sektora voči tretím stranám neznamená len to, že národné centrálne banky nesmú prevziať už existujúce záväzky iných verejných orgánov alebo subjektov voči tretím stranám, ale aj to, že skutočné financovanie záväzkov voči tretím stranám poskytované národnými centrálnymi bankami nesmie vyplývať priamo z opatrení či politických rozhodnutí iných verejných orgánov alebo subjektov. V tom istom prejudiciálnom rozhodnutí Súdny dvor takisto po prvýkrát výslovne uznal finančný rozmer nezávislosti národných centrálnych bánk a poskytol výklad dôsledkov tejto nezávislosti z hľadiska plnenia vnútroštátnych úloh národnými centrálnymi bankami mimo pôsobnosti Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB). Podľa Súdneho dvora by bola schopnosť národných centrálnych bánk nezávisle plniť úlohu, ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti ESCB, oslabená, ak by vnútroštátne úlohy, ktoré nepatria do tohto rozsahu, bránili národným centrálnym bankám v budovaní primeraných finančných zdrojov vo forme rezerv na vyrovnanie strát, najmä tých, ktoré vyplývajú z operácií menovej politiky.

V júli a novembri 2022 Všeobecný súd zamietol posledné prebiehajúce konania v súvislosti so žalobou o náhradu škody, ktorú proti ECB a iným žalovaným podali niektoré zainteresované strany z dvoch cyperských bánk podliehajúcich opatreniam na riešenie ich krízovej situácie z roku 2013 (veci T‑200/18 a T‑379/16). Uznesenia nadväzujú na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z roku 2020 v spojených veciach Chrysostomides a Bourdouvali^[67] začatých v podobnej záležitosti. Žalobcovia tvrdili, že ECB a ostatní žalovaní^[68] uložili predmetné opatrenia na riešenie krízovej situácie bánk okrem iného prostredníctvom svojej účasti na zasadnutiach Euroskupiny, svojej úlohy pri rokovaniach o cyperskom memorande o porozumení a pri jeho prijatí, ako aj prostredníctvom rozhodnutí Rady guvernérov ECB týkajúcich sa núdzovej pomoci na zvýšenie likvidity. Všeobecný súd konštatoval, že ECB a ostatní žalovaní sa nedopustili žiadneho porušenia práva vlastniť majetok, zásady oprávneného očakávania, zásady proporcionality ani zásady rovnakého zaobchádzania. Uznesenia Všeobecného súdu ukončili takmer desaťročný spor týkajúci sa opatrení na riešenie krízovej situácie cyperských bánk z roku 2013, počas ktorého ECB úspešne preukazovala, že jej konanie bolo v súlade s právnymi predpismi.

V decembri 2022 Všeobecný súd vydal štyri rozsudky, ktorými zamietol všetky žaloby AS PNB Banka proti sérii rozhodnutí ECB v oblasti dohľadu a bližšie objasnil právomoci ECB v oblasti dohľadu. ECB prijala medzi januárom 2019 a februárom 2020 sériu rozhodnutí v oblasti dohľadu vo vzťahu k AS PNB Banka. Po preskúmaní týchto rozhodnutí Všeobecný súd potvrdil, že ECB má vo vzťahu k menej významnej úverovej inštitúcii právomoc vykonávať všetky vyšetrovacie právomoci uvedené v článkoch 10 až 13 nariadenia o SSM vrátane dohľadu na mieste, a objasnil, že v platnom nariadení sa nevyžaduje, aby bol kontrolovaný subjekt pred prijatím rozhodnutia o vykonaní dohľadu na mieste vypočutý (vec T‑275/19). Všeobecný súd zároveň potvrdil, že ECB disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri uplatňovaní právomoci prevziať priamy dohľad nad menej významnou inštitúciou, ak je to potrebné na zabezpečenie jednotného uplatňovania vysokej úrovne dohľadu (vec T‑301/19). Po tretie Všeobecný súd rozhodol, že ECB môže namietať proti navrhovanému nadobudnutiu kvalifikovanej účasti, ak na to existujú opodstatnené dôvody na základe jedného alebo viacerých kritérií uvedených v článku 23 ods. 1 smernice 2013/36, a nemusí pritom preskúmať ostatné kritériá (vec T‑330/19). Napokon Všeobecný súd v súvislosti s rozhodnutím o odňatí objasnil niektoré aspekty týkajúce sa vzťahov medzi návrhom príslušného vnútroštátneho orgánu a konečným rozhodnutím ECB o odňatí. Rozhodol napríklad, že keďže ECB nie je viazaná návrhom príslušného vnútroštátneho orgánu, vykoná vlastné posúdenie so zohľadnením skutočností uvedených v článku 83 ods. 2 nariadenia o rámci SSM. ECB preto môže v konečnom rozhodnutí o odňatí podľa potreby doplniť dôvody na odňatie, ktoré sa v návrhu príslušného vnútroštátneho orgánu neuvádzali (vec T‑230/20).

9.2 Stanoviská ECB a prípady nesplnenia povinnosti konzultovať

V článku 127 ods. 4 a článku 282 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je upravená požiadavka, aby sa s ECB konzultovali všetky navrhované právne akty EÚ v oblasti pôsobnosti ECB aj návrhy vnútroštátnych právnych predpisov v takýchto oblastiach. Všetky stanoviská ECB sa uverejňujú na stránke EURLex. Stanoviská ECB k návrhom právnych aktov EÚ sa uverejňujú tiež v Úradnom vestníku Európskej únie. V roku 2022 ECB prijala 14 stanovísk k návrhom právnych právny aktov Únie a 32 stanovísk k návrhom vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti jej pôsobnosti.

Zaznamenalo sa päť prípadov nesplnenia povinnosti konzultovať s ECB návrhy právnych predpisov, pokiaľ ide o vnútroštátne právo a právne akty Únie. Prvý prípad sa týkal fínskeho zákona o núdzovej medzibankovej platobnej schéme. Tento prípad sa považoval za jasný a významný vzhľadom na jeho potenciálny vplyv na úlohu ESCB pri podporovaní bezproblémového fungovania platobných systémov a na úlohy Suomen Pankki. Druhý prípad sa týkal talianskeho zákona o opatreniach zakazujúcich financovanie spoločností vyrábajúcich protipechotné míny, kazetovú muníciu a submuníciu, v ktorom sa príslušným orgánom vrátane Banca d’Italia ukladala povinnosť zabezpečiť, aby úverové inštitúcie dodržiavali zákaz financovania takýchto spoločností. Tento prípad sa považoval za jasný a významný z dôvodu jeho potenciálneho vplyvu na Banca d’Italia vzhľadom na neštandardnú povahu úlohy uloženej národnej centrálnej banke. Tretí prípad sa týkal írskeho zákona o pozemkovej rozvojovej agentúre obsahujúceho ustanovenia o povinnom nadobúdaní pozemkov vo vlastníctve príslušných verejných orgánov vrátane Central Bank of Ireland. Tento prípad sa považoval za jasný a významný vzhľadom na jeho potenciálny vplyv na Central Bank of Ireland, najmä na jej finančnú nezávislosť. Štvrtý prípad sa týkal litovského zákona o sekuritizácii a krytých dlhopisoch, ktorým sa mení zákon o Lietuvos bankas. Týmto zákonom bola Lietuvos bankas určená za príslušný orgán zodpovedný za verejný dohľad nad sekuritizáciou a krytými dlhopismi a boli jej udelené súvisiace právomoci v oblasti dohľadu, vyšetrovania a ukladania sankcií. Tento prípad sa považoval za jasný a významný vzhľadom na jeho potenciálny vplyv na úlohy Lietuvos bankas. Piaty prípad sa týkal smernice Únie o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii. Tento prípad sa považoval za jasný a významný prípad nesplnenia povinnosti konzultovať s ECB z dôvodu jeho potenciálneho vplyvu na úlohy ESCB, ako napríklad podpora hladkého fungovania platobných systémov, prispievanie k bezproblémovému výkonu politík príslušnými orgánmi v súvislosti so stabilitou systému finančného trhu a úlohy ECB súvisiace s prudenciálnym dohľadom nad úverovými inštitúciami.

ECB prijala 14 stanovísk k návrhom právnych predpisov EÚ, ktoré sa týkali tém ako zavedenie eura v Chorvátsku a konverzný kurz medzi chorvátskou kunou a eurom; zavedenie korekčného mechanizmu pre ceny plynu; centrálne depozitáre cenných papierov; prudenciálne požiadavky na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti v súvislosti s požiadavkami na kreditné riziko a s ohľadom na riešenie krízových situácií (nariadenie CRR III); právomoci v oblasti dohľadu, sankcie, pobočky z tretích krajín a environmentálne a sociálne riziká a riziká v oblasti správy a riadenia (smernica CRD VI); predchádzanie využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu (smernica AMLD 6) a zriadenie Úradu pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu; zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii (smernica NIS 2); trhy s finančnými nástrojmi (nariadenie MiFIR/smernica MiFID II); správcovia alternatívnych investičných fondov; harmonizované pravidlá týkajúce sa spravodlivého prístupu k údajom a ich používania (akt o údajoch); zriadenie a fungovanie jednotného európskeho miesta prístupu, ktoré poskytuje centralizovaný prístup k verejne dostupným informáciám týkajúcim sa finančných služieb, kapitálových trhov a udržateľnosti; či systém národných a regionálnych účtov v Európskej únii.

Pokiaľ ide o vnútroštátne právne predpisy, ktoré sa často vzťahujú na viacero tém, ECB prijala osem stanovísk týkajúcich sa menových záležitostí a platobných prostriedkov, 25 stanovísk v súvislosti s národnými centrálnymi bankami, dve stanoviská týkajúce sa platobných systémov a/alebo zúčtovacích systémov cenných papierov, štyri stanoviská v oblasti štatistických záležitostí, päť stanovísk týkajúcich sa stability finančného systému, dve stanoviská v súvislosti s nástrojmi a operáciami menovej politiky a sedem stanovísk týkajúcich sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami.

9.3 Dodržiavanie zákazu menového financovania a privilegovaného prístupu

Podľa článku 271 písm. d) Zmluvy o fungovaní Európskej únie je ECB poverená úlohou monitorovať, či národné centrálne banky EÚ dodržiavajú zákazy stanovené v článkoch 123 a 124 Zmluvy a nariadeniach Rady (ES) č. 3603/93 a 3604/93. Podľa článku 123 sa ECB a národným centrálnym bankám zakazuje poskytovať vládam a inštitúciám alebo orgánom EÚ možnosť prečerpania účtov alebo akýkoľvek iný typ úveru, ako aj kupovať od nich na primárnom trhu dlhové nástroje, ktoré emitovali. V článku 124 sa zakazujú akékoľvek opatrenia, ak nesúvisia s obozretnosťou, ktoré by vládam a inštitúciám alebo orgánom EÚ umožnili privilegovaný prístup k finančným inštitúciám. Popri Rade guvernérov ECB monitoruje dodržiavanie uvedených ustanovení členskými štátmi aj Európska komisia.

ECB monitoruje tiež nákup dlhových nástrojov vydaných domácim verejným sektorom, verejným sektorom ostatných členských štátov a inštitúciami a orgánmi EÚ uskutočnený centrálnymi bankami krajín EÚ na sekundárnom trhu. Podľa úvodných ustanovení nariadenia Rady (ES) č. 3603/93 sa nadobúdanie dlhových nástrojov verejného sektora na sekundárnom trhu nesmie zneužiť na obchádzanie zámeru článku 123 Zmluvy. Takéto nadobúdanie sa nesmie stať formou nepriameho menového financovania verejného sektora.

V rámci monitorovacej činnosti ECB za rok 2022 sa potvrdilo všeobecné dodržiavanie súladu s článkami 123 a 124 Zmluvy.

ECB bude naďalej sledovať účasť Magyar Nemzeti Bank v budapeštianskej burze cenných papierov, keďže kúpa majoritného podielu v tejto burze maďarskou centrálnou bankou v roku 2015 môže stále vyvolávať znepokojenie v súvislosti s menovým financovaním.

Zníženie objemu aktív Irish Bank Resolution Corporation v držbe Central Bank of Ireland počas roka 2022 predajom dlhodobých dlhopisov s variabilným kupónom je krokom k nutnému úplnému odstráneniu týchto aktív a zvyšuje vyhliadky na úplné zrušenie tohto osobitného portfólia v roku 2023. Pretrvávajúce vážne pochybnosti v súvislosti s menovým financovaním by pomohol zmierniť pokračujúci predaj, ktorý by napredoval vhodným tempom.

Financovanie záväzkov verejného sektora voči Medzinárodnému menovému fondu (MMF) národnými centrálnymi bankami sa nepovažuje za menové financovanie za predpokladu, že jeho výsledkom sú zahraničné pohľadávky, ktoré majú povahu rezervných aktív. Finančné dary, ktoré v roku 2022 a predchádzajúcich rokoch poskytlo niekoľko národných centrálnych bánk prostredníctvom MMF na zníženie dlhu vysoko zadlžených chudobných krajín, však neviedli k vzniku zahraničných pohľadávok. Táto forma finančných príspevkov národných centrálnych bánk na iniciatívy MMF preto nie je zlučiteľná so zákazom menového financovania a oprávňuje na prijatie nápravných opatrení tam, kde zatiaľ neboli v plnej miere implementované (Nationale Bank van België/Banque Nationale de Belgique, Banque de France, Banca d’Italia, Lietuvos bankas a Sveriges Riksbank).

10 Pôsobenie ECB v EÚ a v medzinárodnom kontexte

ECB v roku 2022 pokračovala v úzkej spolupráci s európskymi a medzinárodnými partnermi. Jej vzťah k Európskemu parlamentu je základnou súčasťou rámca zodpovednosti ECB. ECB sa počas roka zapájala do pravidelných vypočutí a výmeny listov s Výborom Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci (ECON). V rámci prebiehajúcej práce v oblasti digitálneho eura usporiadala ďalšie stretnutia s výborom ECON. Na medzinárodnej úrovni sa ECB konštruktívne zapájala do náročného dialógu s ministerstvami financií a centrálnymi bankami krajín G20. Prispela aj k diskusiám v rámci Medzinárodného menového fondu (MMF) relevantným pre centrálne banky, pričom sa sústredila na reakciu politiky zameranú na zmiernenie dôsledkov ruskej vojny na Ukrajine pre členov MMF. ECB takisto úzko spolupracovala s MMF najmä v otázke sprevádzkovania fondu odolnosti a udržateľnosti s cieľom uľahčiť dobrovoľné poskytovanie osobitných práv čerpania (special drawing rights – SDR) po prelomovej všeobecnej alokácii SDR v roku 2021 v súlade s rámcom riadenia hospodárskej a menovej únie. ECB, často spolu so svojimi partnermi v Európskom systéme centrálnych bánk, pokračovala vo svojej medzinárodnej angažovanosti aj mimo skupiny G20 a MMF na iných fórach, a to aj prostredníctvom spolupráce centrálnych bánk s Ukrajinou a s ďalšími budúcimi členskými štátmi EÚ a rozvojovými a rozvíjajúcimi sa krajinami.

10.1 Zodpovednosť ECB

V Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa ECB udeľuje nezávislosť, čo znamená, že neplní pokyny inštitúcií Únie, žiadnej národnej vlády ani iného orgánu. ECB tak môže prijímať rozhodnutia na základe svojho cieľa, ktorým je udržiavanie cenovej stability, bez toho, aby bola pod vplyvom politických aktérov. Nevyhnutnou protiváhou nezávislosti je zodpovednosť. ECB sa za svoju činnosť zodpovedá Európskemu parlamentu ako orgánu zloženému z volených zástupcov občanov EÚ. Účinné plnenie povinností ECB zodpovedať sa Európskemu parlamentu je dôležitou súčasťou jej práce. Dvojstranný dialóg medzi ECB a Európskym parlamentom umožňuje ECB vysvetliť svoje kroky a politiky zástupcom občanov EÚ a vypočuť si ich obavy. Tento dialóg sa časom vyvinul nad rámec požiadaviek stanovených v článku 284 ods. 3 ZFEÚ. Činnosti ECB navyše podliehajú súdnemu preskúmaniu Súdnym dvorom Európskej únie, čo predstavuje ďalšiu úroveň zodpovednosti.

Prezidentka ECB v roku 2022 absolvovala štyri pravidelné vypočutia vo výbore ECON a vo februári sa zúčastnila na plenárnej diskusii o výročnej správe ECB za rok 2020. Prezidentka ECB počas pravidelných vypočutí odpovedala na vyše 120 otázok poslancov Európskeho parlamentu, ktoré sa týkali širokého spektra tém. Väčšina otázok sa týkala menovej politiky ECB a hospodárskeho výhľadu (75 %), ale poslanci nastolili tiež otázky súvisiace so správou hospodárskych záležitostí (9 %), klimatickými zmenami (6 %) a finančnými právnymi predpismi (4 %). Viceprezident ECB v apríli 2022 predložil výboru ECON výročnú správu ECB za rok 2021. Pri tejto príležitosti ECB zverejnila svoju spätnú väzbu k podnetom Európskeho parlamentu uvedeným v jeho uznesení o výročnej správe ECB za rok 2020. Okrem toho delegácia členov výboru ECON uskutočnila v máji 2022 pravidelnú ročnú návštevu ECB, ktorá po dvoch rokoch virtuálnych stretnutí v čase pandémie prebehla formou osobnej návštevy. Okrem týchto priamych kontaktov ECB v priebehu roka odpovedala aj na 32 písomných otázok poslancov Európskeho parlamentu.

ECB tiež úzko spolupracovala s výborom ECON, a to v rámci svojej práce v oblasti digitálneho eura.^[69] V roku 2022 sa člen Výkonnej rady Fabio Panetta zúčastnil na troch vypočutiach výboru ECON, aby prediskutoval pokrok dosiahnutý vo výskumnej fáze projektu digitálneho eura vrátane otázok ochrany súkromia, finančnej stability a úlohy súkromného sektora v ekosystéme digitálneho eura. ECB navyše usporiadala technické semináre s Európskym parlamentom na úrovni odborníkov a zúčastnila sa na podujatiach organizovaných poslancami Európskeho parlamentu s cieľom diskutovať o digitálnom eure.

Zimný prieskum Eurobarometra za roky 2022 – 2023 uskutočnený v januári a februári 2023 naznačil, že 79 % respondentov z eurozóny podporuje euro. Sú to povzbudivé výsledky, ale ten istý prieskum tiež ukázal, že tendenciu dôverovať ECB má relatívne menší podiel respondentov, a to 44 %. Pre ECB je nevyhnutné posilňovať dôveru verejnosti, aby dokázala ukotviť inflačné očakávania, ako aj chrániť ECB pred politickými tlakmi, ktoré by mohli ohroziť jej nezávislosť. ECB bude preto pokračovať v úsilí získať si dôveru verejnosti vedením konštruktívneho dialógu s Európskym parlamentom a občanmi eurozóny, aby vysvetľovala svoje rozhodnutia a načúvala ich obavám.

10.2 Medzinárodné vzťahy

G20

Dominujúcim faktorom globálneho hospodárskeho vývoja počas indonézskeho predsedníctva skupiny G20 v roku 2022 bol závažný hospodársky a humanitárny dosah ruskej vojny na Ukrajine, ktorá prehĺbila svetovú nestabilitu a spomalila rozbiehajúce sa globálne oživenie. Ministri financií a guvernéri centrálnych bánk krajín G20 museli reagovať na priame a nepriame dôsledky vojny, napríklad na nedostatok potravín a energií, stúpajúcu globálnu infláciu a problémy narastajúceho dlhu, najmä v zraniteľných krajinách. Popri tom však naďalej pretrváva významná potreba riešiť dlhodobé štrukturálne výzvy ako zmiernenie klimatických zmien, zlepšenie pripravenosti na pandémie a predchádzanie protekcionizmu a globálnej fragmentácii.

ECB zároveň pokračovala v podpore iniciatív G20 v oblasti posilňovania finančnej stability a odolnosti. To zahŕňalo znižovanie štrukturálnych slabín vyplývajúcich z nebankového finančného sprostredkovania a napredovanie v implementácii regulačného rámca na medzinárodnej úrovni aj úrovni jurisdikcií s cieľom obmedziť riziká vyplývajúce z ekosystémov kryptoaktív. ECB tiež podporovala skupinu G20 pri vývoji rámca na zabezpečenie spravodlivej a cenovo dostupnej klimatickej transformácie a na urýchlenie toku udržateľných investícií. Pokiaľ ide o zraniteľné krajiny, ECB naďalej podporovala predvídateľnú, včasnú a koordinovanú implementáciu spoločného rámca pre riadenie dlhu, ako aj opatrenia na zvýšenie transparentnosti dlhu.

Politické záležitosti týkajúce sa MMF a medzinárodnej finančnej architektúry

MMF zohral významnú úlohu pri podpore Ukrajiny a ďalších členských krajín, na ktoré doliehajú priame a nepriame dôsledky ruskej vojny na Ukrajine, napríklad energetická a potravinová kríza. Zaviedol viacero opatrení na pomoc Ukrajine a niekoľkým ďalším krajinám, medzi ktoré patrí novovytvorený nástroj na riešenie potravinového šoku (Food Shock Window) v rámci jeho nástrojov núdzového financovania a nový program monitorovania so zapojením rady MMF. Zriadil spravovaný účet, prostredníctvom ktorého môžu darcovské krajiny bezpečne poskytovať Ukrajine finančnú podporu – úvery alebo granty – v rámci platobnej infraštruktúry MMF. MMF tiež úzko spolupracuje s ukrajinskými orgánmi na zabezpečení technickej podpory opatreniam hospodárskej politiky Ukrajiny.

Pokiaľ ide o súbor úverových nástrojov MMF, pred výročnými zasadnutiami MMF v roku 2022 bol schválený a do prevádzky uvedený nový fond odolnosti a udržateľnosti (Resilience and Sustainability Trust – RST), prvýkrát navrhnutý po všeobecnej alokácii osobitných práv čerpania (SDR) v roku 2021. RST pomôže posilniť pozitívne účinky všeobecnej alokácie SDR z roku 2021 tým, že uľahčí dobrovoľný presun SDR od členov so silnou externou pozíciou v prospech krajín s nízkymi príjmami a zraniteľných krajín so strednými príjmami. Financovanie z RST sa môže použiť na riešenie dlhodobejších štrukturálnych výziev vrátane klimatických zmien a pripravenosti na pandémie, čo prispeje k budúcej stabilite platobnej bilancie. V prípade príspevkov z ESCB, podobne ako pri iných alternatívach prenosu finančných prostriedkov prostredníctvom trustového fondu na znižovanie chudoby a posilňovanie rastu, je nevyhnutné, aby si pohľadávky voči RST zachovali kvalitu rezervných aktív. Čo sa týka ďalších záležitostí súvisiacich so SDR, v máji 2022 MMF dokončil päťročné preskúmanie oceňovania SDR, podľa ktorého je euro naďalej druhou najväčšou menou z hľadiska objemu po americkom dolári.

Vzhľadom na zvýšenú dlhovú zraniteľnosť po pandémii, ktorú ešte viac prehĺbila ruská vojna na Ukrajine, MMF pokračoval v rozvoji svojho dlhového pracovného programu, pričom na jar 2022 dokončil preskúmanie politík fondu vo vzťahu k štátnym nedoplatkom a ďalším súvisiacim otázkam. V preskúmaní sa prehodnotili podmienky, za ktorých môže fond poskytovať úvery členskej krajine, ktorá má štátne nedoplatky, pričom sa zohľadnil vývoj situácie veriteľov – vrátane vzniku nových oficiálnych bilaterálnych a inštitucionálnych veriteľov a nástrojov. Patrí sem spresnenie toho, ktoré pohľadávky podliehajú politike netolerovania nedoplatkov predstavujúcej najvyššiu úroveň ochrany MMF v prípade pohľadávok medzinárodných finančných inštitúcií a oficiálnych bilaterálnych veriteľov. Napredovalo sa v práci v oblasti transparentnosti dlhu v rámci spoločného viacrozmerného prístupu MMF a Svetovej banky k riešeniu dlhovej zraniteľnosti. MMF v marci 2022 dokončil aj preskúmanie inštitucionálneho postoja k liberalizácii a riadeniu kapitálových tokov. Toto preskúmanie patrí medzi jeho činnosti dohľadu, ktoré majú čoraz väčší význam vzhľadom na spomaľujúcu sa dynamiku rastu, sprísňovanie finančných podmienok a vplyv energetickej a potravinovej krízy.

11 Podpora dobrej správy a sociálnej a environmentálnej udržateľnosti

V roku 2022 ECB pozorne monitorovala vývoj podávania správ o udržateľnosti na európskej a medzinárodnej úrovni s cieľom neustále zvyšovať transparentnosť svojich činností v environmentálnej a sociálnej oblasti a oblasti správy a riadenia. Počas roka sa v týchto oblastiach vykonala zásadná práca vrátane splnenia viacerých míľnikov stanovených v klimatickej agende ECB, spustenia informačných kampaní a poskytnutia jednoduchého prístupu k poradenstvu v oblasti etiky a dobrého správania s cieľom riešiť rastúci význam otázok etiky a dodržiavania pravidiel, ako aj vrátane rozšírenia spôsobov komunikácie ECB s verejnosťou a prispôsobenia politík a postupov v oblasti ľudských zdrojov novým spôsobom práce, ktoré vznikli po pandémii.

11.1 Reakcia ECB na udržateľnosť a súvisiace vplyvy a riziká

ECB v roku 2021 prešla na holistickejšie podávanie správ o záležitostiach v environmentálnej a sociálnej oblasti a v oblasti správy a riadenia (ESG) na základe posúdenia významnosti, v ktorom identifikovala kľúčové témy udržateľnosti. Na základe toho ECB upravila zverejňovanie informácií v roku 2022, ktoré bolo doplnené prostredníctvom počiatočnej analýzy tém udržateľnosti identifikovaných v európskych štandardoch vykazovania údajov o udržateľnosti v roku 2022.^[70]

ECB sa ako verejná inštitúcia snaží dosiahnuť najvyššiu úroveň integrity a etického správania, pričom neustále monitoruje a prispôsobuje svoje rámce tak, aby spĺňali svoj účel v rýchlo sa meniacom svete (viac v časti 11.2). Pokiaľ ide o spoločenský vplyv, ECB sa naďalej usilovala objasňovať svoje politiky verejnosti, pričom sa zameriavala na rôzne cieľové skupiny, reagovala na obavy občanov a zároveň vytvárala priestor pre pravidelné diskusie s verejnosťou. V časti 11.3 sa opisujú kľúčové činnosti v tejto oblasti v roku 2022. ECB tiež aktualizovala svoje politiky a postupy v oblasti ľudských zdrojov vzhľadom na nové spôsoby práce, ktoré vznikli v reakcii na pandémiu COVID‑19. Zahŕňalo to vypracovanie novej, flexibilnej politiky domáckej práce, zavedenie nových vzdelávacích programov a podporu svojich iniciatív v oblasti rozmanitosti a inklúzie, ako sa uvádza v časti 11.4. V roku 2022 ECB bližšie vymedzila svoj strategický prístup ku klimatickým zmenám vypracovaním klimatickej agendy ECB (viac v časti 11.5).

Okrem posudzovania aspektov ESG z hľadiska vplyvu ECB zohľadňuje riziká pre udržateľnosť aj na základe svojho existujúceho rámca správy a riadenia, ako sa zdôrazňuje v kapitole ročnej účtovnej závierky o riadení rizík.

11.2 Posilňovanie etiky a integrity

ECB aktívne podporuje organizačnú kultúru zameranú na etiku a dodržiavanie pravidiel a zabezpečuje, aby jej vysokopostavení úradníci, riadiaci pracovníci a zamestnanci vykonávali svoje funkcie v súlade s najvyššími etickými normami. Kancelária pre kontrolu dodržiavania pravidiel a riadenie (Compliance and Governance Office – CGO) zodpovedá za určovanie pravidiel etiky a riadenia pre zamestnancov ECB a za monitorovanie ich dodržiavania. Organizuje informačné kampane, kurzy odbornej prípravy a programy elektronického vzdelávania a poskytuje individuálne poradenstvo a usmernenia v etických otázkach. V roku 2022 sa vynaložilo úsilie na zvýšenie informovanosti o týchto pravidlách a na uľahčenie prístupu k poradenstvu v oblasti etiky. Vzhľadom na význam včasného poskytovania kvalitných usmernení CGO vyvinula etický chatbot, ktorý dokáže v reálnom čase poskytnúť všeobecné informácie a odpovedať na jednoduché otázky vo viacerých oblastiach etiky. Výsledkom je zníženie počtu otázok predložených CGO takmer o 20 % z približne 2 050 v roku 2021 na 1 690 v roku 2022, vďaka čomu sa odborníci na etiku a dodržiavanie pravidiel mohli sústrediť na komplexnejšie záležitosti (graf 11.1).

Graf 11.1

Prehľad žiadostí zamestnancov ECB v roku 2022

Okrem pravidelnej informačnej a poradenskej činnosti ECB investovala aj do ďalšieho posilňovania svojich rámcov integrity a etického správania. V roku 2022 ECB prijala štruktúrovaný prístup k riadeniu rizík súvisiacich so situáciou, keď dodávatelia pracujúci v citlivých oblastiach nekonajú v súlade s etickými štandardmi ECB. Tento nový prístup dopĺňa rámec ECB pre riadenie rizík spojených s externými dodávateľmi a poskytuje usmernenie k monitorovaniu a riadeniu rizík súvisiacich so správaním počas plnenia zmluvy.

Nezávislý Etický výbor poskytuje vysokopostaveným úradníkom ECB poradenstvo v otázkach etiky, najmä pokiaľ ide o súkromné aktivity a zárobkovú činnosť po skončení mandátu, a posudzuje ich vyhlásenia o záujmoch. V súlade so záväzkom ECB dodržiavať zásady transparentnosti a budovať dôveru verejnosti sa na internetovej stránke ECB zverejňujú stanoviská Etického výboru ku konfliktom záujmov, zárobkovej činnosti po skončení mandátu a súkromným aktivitám, ako aj vyhlásenia o záujmoch vysokopostavených úradníkov.

Etický výbor okrem toho monitoruje medzinárodný vývoj v oblasti etiky a správania a poskytuje poradenstvo v otázkach potreby aktualizovať etický rámec ECB pre vysokopostavených úradníkov ECB. Koncom roka 2021 Etický výbor navrhol preskúmať pravidlá upravujúce súkromné finančné transakcie s cieľom ďalej zmenšovať riziko zneužitia dôverných informácií a možné konflikty záujmov. Rada guvernérov následne v novembri 2022 prijala prepracovaný jednotný kódex správania, v ktorom sa zavádzajú doplňujúce obmedzenia v oblasti investovania a horizontu súkromných finančných transakcií, ako aj nové povinnosti týkajúce sa transparentnosti.^[71]

Na úrovni Eurosystému sa Konferencia pre etiku a dodržiavanie pravidiel, ktorú tvoria hlavní odborníci pre otázky etiky z ECB, národných centrálnych bánk a príslušných vnútroštátnych orgánov, venovala podpore priebežnej implementácie etických usmernení prijatých v roku 2021, ktoré podporujú jednotný výklad ustanovení naprieč vnútroštátnymi inštitúciami.^[72] V záujme zohľadnenia rastúcej dôležitosti etiky a dodržiavania pravidiel sa Rada guvernérov rozhodla transformovať túto konferenciu na Výbor pre etiku a právny súlad.

ECB sa podieľa na spoločných aktivitách a výmene poznatkov s útvarmi pre etiku v európskych inštitúciách a medzinárodných organizáciách. S cieľom povzbudiť rozhovory o etike a integrite zorganizoval Výbor pre etiku a právny súlad tematické stretnutia, na ktoré boli pozvaní rečníci z európskych a medzinárodných organizácií. V roku 2022 sa ECB zúčastňovala na medziinštitucionálnych diskusiách o zriadení nezávislého orgánu pre etiku spoločného pre všetky inštitúcie EÚ, podieľala sa na mechanizme preskúmania vykonávania Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii a prevzala úlohu podpredsedu Etickej siete multilaterálnych organizácií (Ethics Network of Multilateral Organizations – ENMO).

11.3 Podpora transparentnosti a zvyšovanie informovanosti o politike ECB

Prudký nárast inflácie, ruská invázia na Ukrajinu a následná energetická kríza v roku 2022 vytvorili náročné prostredie, a to aj z hľadiska komunikácie ECB. V časoch nebývalej neistoty je obzvlášť nevyhnutné, aby ECB komunikovala jasným, dôveryhodným a konzistentným spôsobom v záujme ukotvenia očakávaní a posilnenia dôvery verejnosti v záväzok a schopnosť ECB obnoviť cenovú stabilitu. ECB v tejto súvislosti pokračovala v rozsiahlom úsilí o to, aby odborníci i široká verejnosť lepšie rozumeli jej rozhodnutiam, pričom využívala inovatívne formáty a prijala viacjazyčný prístup.

Vysvetľovanie politiky ECB nielen v neistých časoch

Vzhľadom na rast inflácie na úroveň, akú sme v ére eura dosiaľ nezažili, a na rozhodné menovopolitické opatrenia ECB bolo nevyhnutné zintenzívniť komunikáciu a poskytovať zrozumiteľné vysvetlenia. V prvom rade bolo dôležité ubezpečiť európskych občanov o základnom záväzku ECB vrátiť infláciu späť na cieľovú úroveň 2 % v strednodobom horizonte a o schopnosti ECB zabezpečiť cenovú stabilitu pomocou nástrojov, ktoré má k dispozícii. Zároveň však bolo potrebné uznať, že vysoká inflácia dolieha v ekonomike na všetkých a že nevyhnutné sprísnenie menovej politiky sa nezaobíde bez bolestivých dôsledkov.

ECB vynaložila značné úsilie, aby vysvetlila, ako jej menovopolitické rozhodnutia ovplyvnia infláciu. K výraznému zvýšeniu úrokovej sadzby v júli 2022 sa pristúpilo prvýkrát za 11 rokov. ECB viedla rozsiahlu informačnú kampaň, aby širšej verejnosti vysvetlila, čo sa má prostredníctvom vyšších úrokových sadzieb dosiahnuť a čo to pre ľudí a ich ekonomické možnosti konkrétne znamená. Súčasťou týchto aktivít bolo zverejnenie nového vysvetlenia (vo všetkých jazykoch EÚ) a organizovanie viacerých televíznych a rozhlasových vystúpení členov Výkonnej rady a odborníkov ECB s cieľom ozrejmiť jednotlivé rozhodnutia a ich dôvody, ako aj odpovedať na obavy.

Okrem toho sa v osobitnom diele podcastu ECB vysvetľuje, akými základnými mechanizmami môžu vyššie úrokové sadzby znížiť infláciu, a v ďalšom podcaste sa hovorí o tom, prečo je potrebné pokračovať v sprísňovaní menovej politiky aj napriek oslabenej ekonomike.

Sprístupňovanie väčšieho množstva poznatkov a analýz, ktoré sú podkladom pre rozhodnutia ECB, môže tiež pomôcť zvýšiť informovanosť zainteresovanej verejnosti o politike ECB. S týmto zámerom sa v roku 2022 začal vydávať vynovený Blog ECB, ktorý teraz obsahuje príspevky od členov Výkonnej rady i odborníkov ECB.

Blog ECB má nový vzhľad a ponúka nepretržitý prísun zaujímavých a vizuálne atraktívnych článkov, vďaka čomu predstavuje príťažlivý kanál, kde sa možno dozvedieť informácie o rôznych témach centrálneho bankovníctva od rozdielov vo vnímaní inflácie medzi mužmi a ženami cez financovanie zelených inovácií až po vzostup a pád kryptoaktív. Blogové príspevky sú spravidla stručné a písané prístupným jazykom, takže oslovujú širšie spektrum čitateľov než len odborníkov a akademikov.

Nové spôsoby oslovenia širšej verejnosti

ECB sa v roku 2022 venovala aj svojmu záväzku, ktorý vyplynul z revízie stratégie menovej politiky, a to rozšíriť dosah svojej komunikácie a angažovanosti aj mimo finančných trhov a odborných kruhov, s cieľom viac sa zamerať na širokú verejnosť. Vzhľadom na zistenia interného výskumu, podľa ktorého sa informácie o ECB dostávajú k väčšine Európanov (79 %) prostredníctvom televízie, pričom veľmi dôležitú úlohu zohráva aj rozhlas a ďalšie všeobecne známe médiá, sa ECB v roku 2022 zamerala práve na tieto médiá. Prejavilo sa to výrazným zvýšením počtu vystúpení členov Výkonnej rady ECB v rozhlase a televízii (graf 11.2).

Graf 11.2

Zvýšenie počtu vystúpení členov Výkonnej rady ECB v televízii a rozhlase

(percentuálny podiel na celkovej účasti v médiách)

Keďže najmä mladší ľudia čoraz viac získavajú informácie prostredníctvom digitálnych kanálov, ECB posilnila aj svoju prítomnosť online. Konkrétne skvalitnila svoje internetové stránky a rozšírila svoje činnosti, pričom použila nové formáty na rôznych platformách sociálnych médií, čo viedlo k pokračujúcemu nárastu počtu sledovateľov.

Vzhľadom na výsledky revízie stratégie sa ECB takisto zaviazala, že do štruktúry svojej komunikácie začlení priame zapojenie a interakciu so širokou verejnosťou – inými slovami rozšíri svoju jednosmernú komunikáciu na obojsmerný dialóg. S týmto zámerom bola koncepcia „ECB vás počúva“ prepracovaná na nový formát ECB a vy. Cieľom iniciatívy „ECB a vy“ je umožniť priamy dialóg medzi najvyššími predstaviteľmi ECB a verejnosťou. Snahou je zaistiť čo najširší dosah, napríklad prostredníctvom vhodných televíznych programov v krajinách eurozóny. Prvé podujatie tohto druhu, ktoré sa uskutočnilo ako súčasť holandského televízneho programu College Tour, poskytlo miestnym študentom príležitosť naživo sa pozhovárať s prezidentkou Christine Lagardovou o rôznych témach ako inflácia, kryptoaktíva digitálneho eura či kariérne poradenstvo.

Ak chce ECB skutočne osloviť širokú verejnosť, musí s ľuďmi hovoriť v ich jazyku. Jediným spôsobom, ako to dosiahnuť, je komunikovať viacjazyčne. Preto je mnoho sekcií internetových stránok ECB k dispozícii vo všetkých 24 úradných jazykoch EÚ, a od roku 2022 aj v írčine.

Poskytovanie prístupu k dokumentom je kľúčovou súčasťou politiky transparentnosti ECB. V roku 2022 ECB realizovala viacero iniciatív na uľahčenie predkladania a vybavovania žiadostí o prístup verejnosti k dokumentom ECB. V neposlednom rade – v nadväznosti na politiky a postupy navrhnuté európskym ombudsmanom s cieľom uplatniť právo verejnosti na prístup k dokumentom – ECB rozšírila informácie dostupné na svojej internetovej stránke Prístup k dokumentom zverejnením svojho plánu podávania a uchovávania dokumentov, ako aj súhrnných informácií o žiadostiach o verejný prístup prijatých v predchádzajúcom roku. Pokiaľ ide o odporúčania týkajúce sa zaznamenávania textových a okamžitých správ zasielaných/prijímaných zamestnancami v rámci výkonu ich práce, ECB vypracovala usmernenia pre zamestnancov k prísne obmedzenému používaniu a povinnému zaznamenávaniu textových a okamžitých správ zasielaných na pracovné účely.

Európsky ombudsman nezistil žiadne prípady nesprávneho úradného postupu ECB v súvislosti so spracúvaním žiadostí o verejný prístup k dokumentom.

S cieľom uľahčiť vybavovanie žiadostí o verejný prístup k dokumentom ECB v rámci ECB, Eurosystému a jednotného mechanizmu dohľadu vyvinula kancelária CGO portál venovaný transparentnosti a prístupu k dokumentom, ktorý majú k dispozícii zamestnanci ECB, národných centrálnych bánk a príslušných vnútroštátnych orgánov. Portál poskytuje jednoduchý prístup k právnemu rámcu a postupom, ktoré treba dodržiavať, ako aj informácie o minulých prípadoch. Zároveň zvyšuje informovanosť o vývoji v oblasti transparentnosti na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni.

V roku 2022 ECB odpovedala na približne 10 400 otázok od európskych občanov, čo v porovnaní s rokom 2021 predstavuje nárast o 7 %. Občania požadovali informácie alebo sa vyjadrovali k širokej škále tém ako inflácia, úrokové sadzby, ruská vojna na Ukrajine, klimatické zmeny, euro a konverzné kurzy.

11.4 Posilňujeme postavenie našich ľudí, aby Európe prinášali to najlepšie

Po viac ako dvoch rokoch práce zväčša na diaľku sa zamestnanci ECB v roku 2022 postupne vrátili do kancelárií a začali sa pripravovať na nový spôsob práce. Aby sme ich počas tohto obdobia podporili, vypracovali a prispôsobili sme svoje politiky a iniciatívy v oblasti ľudských zdrojov. Pokračovali sme v anketách, v ktorých sme sa zamestnancov pýtali na ich spokojnosť, prepojenosť a prvé skúsenosti s hybridnou prácou. V rámci prechodu na model hybridnej práce sme zároveň posilnili úsilie v oblasti rozmanitosti a inklúzie s cieľom vytvoriť pracovisko, na ktorom sa zamestnanci cítia bezpečne, docenení a rešpektovaní takí, akí sú.

Postupný návrat do kancelárií

V máji 2022 sa pre zamestnancov ECB začalo prechodné obdobie, počas ktorého sa postupne vracali do kancelárií, pričom minimálny mesačný počet dní na pracovisku bol osem. Súbežne sme spustili pilotný projekt modelu hybridnej práce, aby sme zozbierali údaje o prvých skúsenostiach s týmto typom práce. Zúčastnilo sa ho približne 1 400 zamestnancov zo šiestich odborných útvarov. Výsledky pilotného projektu, ako aj spätná väzba, ktorú zamestnanci ECB poskytli rôznymi kanálmi, rozsiahle referenčné porovnávanie a niekoľko kôl konzultácií so zástupcami zamestnancov poslúžili ako východisko pre novú politiku ECB v oblasti práce na diaľku. Táto nová politika sa začala uplatňovať od 1. januára 2023 a v porovnaní s inými organizáciami vyniká všeobecnou flexibilitou umožňujúcou zamestnancom ECB pracovať na diaľku až 110 dní ročne (približne 50 % pracovného času).

Naším zámerom bolo získať prehľad o spokojnosti, produktivite, prepojenosti a prvých skúsenostiach našich zamestnancov s hybridnou prácou, a preto sme naďalej vykonávali ankety s účasťou približne 60 %. Spokojnosť zamestnancov sa v prvej časti roka zvyšovala. Koncom roka však klesla, a to napriek lepšiemu pocitu prepojenosti po návrate do kancelárií. Z najnovšej ankety vyplynulo, že naši zamestnanci sa cítia na hybridný spôsob práce dobre pripravení, 83 % z nich je hrdých, že pracujú v ECB, a 72 % by túto inštitúciu odporučilo ako skvelé miesto zamestnania.

Vzdelávanie a rozvoj

V roku 2022 sme ponúkli vzdelávacie iniciatívy s cieľom urýchliť digitálnu transformáciu práce, vybaviť zamestnancov na hybridnú prácu a podporiť ich profesionálny rozvoj. Zaviedli sme napríklad vzdelávacie portfólio pre digitálne zručnosti, ktoré zahŕňa semináre a elektronického vzdelávanie pre riadiacich pracovníkov a všetkých zamestnancov, a opäť sme zaviedli program rastu vo vedení pre riadiacich pracovníkov ECB. Okrem toho, že naši zamestnanci získali prístup k vzdelávacím materiálom Európskej komisie a iných inštitúcií EÚ, ako aj ku kurzom LinkedIn Learning prostredníctvom vzdelávacieho portálu Komisie „EU Learn“, spustili sme aj našu novú virtuálnu vzdelávaciu platformu EUREKA (European Expertise & Knowledge Academy). EUREKA podporuje výmenu poznatkov a spoluprácu. Zároveň na jednom mieste poskytuje informácie o príležitostiach na vzdelávanie a mobilitu v rámci ECB. Od roku 2023 bude pokrývať aj možnosti vzdelávania a mobility v rámci ostatných inštitúcií ESCB a SSM.

Mobilita je pre nás cestou, ako podnecovať všestrannosť a prilákať talentovaných ľudí s novým uhlom pohľadu. Jej prínos sa ukázal aj počas pandémie, keď sme vzhľadom na naliehavé prevádzkové potreby presunuli zamestnancov ECB, ktorí práve pôsobili na inom mieste v rámci mobility, späť do ich pôvodných odborných útvarov. V roku 2022 sa mobilita zamestnancov v rámci odborných útvarov ECB mierne znížila na 4,3 % (v porovnaní so 4,5 % v roku 2021). Mobilita v rámci ESCB a SSM však stúpla, a to vďaka dvom súvisiacim iniciatívam: obnovenému Schumanovmu programu a novému pilotnému programu celosystémových virtuálnych tímov, ktorý umožňuje zamestnancom ECB aj zamestnancom z iných inštitúcií ESCB a SSM pracovať na zaujímavých projektoch na diaľku (tabuľka 11.1).

Tabuľka 11.1

Projekty mobility

ECB prijala viacero opatrení na podporu ukrajinských štátnych príslušníkov po invázii Ruska na Ukrajinu. Otvorili sme stáž pre ukrajinských absolventov a odborníkom z Ukrajiny sme ponúkli krátkodobé zmluvy. V septembri 2022 sme v našich radoch privítali 15 ukrajinských stážistov a dvoch krátkodobých zamestnancov. Zároveň sme pre ukrajinských utečencov zabezpečili dostupnosť našich poskytovateľov služieb starostlivosti o deti a ubytovacích služieb. Okrem toho pracujeme na ponuke príležitostí zamestnancom Národnej banky Ukrajiny.

Rozmanitosť a inklúzia

ECB musí vedieť prilákať rozmanité talenty, aby mohla prijímať čo najlepšie rozhodnutia pre občanov, ktorým slúži. S týmto zámerom sa ECB v roku 2022 zúčastnila na viacerých pracovných veľtrhoch, napríklad na veľtrhu siete ADAN (Afro Deutsches Akademiker Netzwerk), ktorý je najväčším pracovným veľtrhom pre osoby čiernej a inej farby pleti v Európe, či na podujatí EUROUT, poprednej európskej obchodnej konferencii pre LGBTQ+. Úspešne sme tiež spustili pilotný projekt stáží pre uchádzačov s poruchami autistického spektra.

Pokračovali sme v monitorovaní pokroku v dosahovaní našich cieľov v oblasti rodovej rovnosti na roky 2020 – 2026 prostredníctvom vylepšených hodnotiacich tabuliek rodovej rovnosti. V roku 2022 ECB splnila svoj cieľ zamestnať a povýšiť ženy do riadiacich funkcií minimálne na úrovni 50 % (všetkých riadiacich pozícií a pozícií vrcholového manažmentu). Nepodarilo sa však splniť ciele na úrovni (tímových) vedúcich, expertov a analytikov, kde zaostávame o 10 až 6 percentuálnych bodov. Pokiaľ ide o celkový podiel žien v príslušných skupinách platových tried, ciele na rok 2022 sa splnili na riadiacej úrovni (všetci riadiaci pracovníci a vrcholový manažment) a na úrovni analytikov. Na úrovni (tímových) vedúcich však do naplnenia cieľa chýbajú 2 percentuálne body a na úrovni expertov chýba 1 percentuálny bod (tabuľka 11.2). Budeme pokračovať v posilňovaní nášho úsilia o dosiahnutie rodovej rovnováhy.

Tabuľka 11.2

Ciele v oblasti prijímania a podielu zamestnankýň v roku 2022

Zaviedli sme aj ďalšie opatrenia zamerané na zastúpenie oboch pohlaví v kombinácii s inými aspektmi rozmanitosti, ako je vek, etnický pôvod a zdravotné postihnutie. Jedným z takýchto opatrení bolo otvorenie prepracovaného štipendijného programu ECB pre ženy.

V ECB sa snažíme vytvoriť kultúru práce, v ktorej sa všetci zamestnanci cítia začlenení a rešpektovaní a v ktorej sú vítané a oceňované skúsenosti, zázemie a schopnosti každého jednotlivca. V záujme budovania tejto kultúry a komunikácie so zamestnancami o tejto téme sme v roku 2022 pokračovali v zavádzaní nášho programu inklúzie. Okrem poskytovania odborných kurzov a elektronického vzdelávania sme usporiadali niekoľko seminárov zameraných na inkluzívne správanie v tíme. Prezidentka Christine Lagardová a guvernéri a zástupcovia 28 národných centrálnych bánk príslušných vnútroštátnych orgánov podpísali Chartu za rovnosť, diverzitu a inklúziu na podporu kultúry založenej na rešpekte, dôstojnosti a inklúzii v rámci ESCB a SSM.

Zamestnanci ECB v číslach

11.5 Riešenie environmentálnych a klimatických výziev

ECB je v rámci svojho mandátu odhodlaná plniť svoju úlohu v boji proti klimatickým zmenám a pri riešení rizík súvisiacich s klímou. V roku 2021 ECB posilnila riadenie svojich klimaticky zameraných činností zriadením centra pre klimatické zmeny (climate change centre – CCC), ktoré podlieha priamo prezidentke ECB a pravidelne informuje Výkonnú radu o pokroku a prioritách.

Centrum CCC navrhuje a riadi klimatickú stratégiu ECB a v spolupráci s príslušnými internými a externými zainteresovanými stranami napreduje v práci v tejto oblasti. Pravidelné stretnutia s vyššími riadiacimi pracovníkmi ECB slúžia ako fórum na koordináciu a výmenu informácií.

Klimatické aspekty sú už začlenené do existujúcich riadiacich štruktúr ECB, napríklad do jej posudzovania klimatických rizík, ako aj do menovopolitických operácií, nemenovopolitických portfólií, do riadenia finančnej stability a operačných rizík, ak je to relevantné. Okrem toho sa ECB v roku 2022 rozhodla prijať interný rámec na podporu integrácie cieľov európskeho právneho predpisu v oblasti klímy do politík, projektov a činností ECB a informovať o týchto opatreniach vo výročnej správe. V rámci Eurosystému vzniklo nové fórum pre klimatické zmeny na prehĺbenie spolupráce v oblasti výmeny informácií, budovania kapacít a podpory inovácií v práci súvisiacej s klímou. Otázky politiky týkajúce sa klimatických zmien sa naďalej riešia v príslušných výboroch Eurosystému a ESCB.

Klimatická agenda ECB bola prijatá v roku 2022 a stanovuje strategické ciele, priority a realizačný plán práce ECB v tejto oblasti. Jej základným pilierom sú tri strategické ciele. Po prvé, ECB riadi a zmierňuje finančné riziká spojené s klimatickými zmenami a posudzuje ich hospodársky vplyv. Po druhé, podporuje riadny prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo prostredníctvom opatrení v rámci jej mandátu. Po tretie, zapája sa do výmeny odborných poznatkov s cieľom podnecovať opatrenia nad rámec ECB. Klimatická agenda ECB sa bude pravidelne aktualizovať, pričom bližšie informácie o činnostiach na podporu dosahovania strategických cieľov sú zoskupené do šiestich prioritných oblastí, ako je znázornené v schéme 11.1.

Schéma 11.1

Strategické ciele klimatickej agendy ECB

Prioritné oblasti práce súvisiacej s klimatickými zmenami

V roku 2022 ECB podnikla ďalšie kroky na začlenenie aspektov klimatických zmien do svojej činnosti v rámci svojho mandátu i vzhľadom na príslušné úlohy.

ECB v rámci svojej analytickej práce pokračovala v posudzovaní makroekonomického vplyvu politík v oblasti klimatických zmien a ich zmierňovania na infláciu a reálnu ekonomiku. V Makroekonomických projekciách odborníkov Eurosystému pre eurozónu z decembra 2022 sa hodnotilo, aký makroekonomický vplyv majú na rast a infláciu fiškálne opatrenia súvisiace s klimatickými zmenami, ako napríklad dane z energií. Hlavné výsledky boli uverejnené v Ekonomickom bulletine. Analytické činnosti sa okrem iného zameriavali na posudzovanie vplyvu extrémnych výkyvov počasia na infláciu. ECB okrem toho pokročila v začleňovaní klimatických aspektov do súboru nástrojov makroekonomického modelovania.

Eurosystém vyvinul štatistické ukazovatele súvisiace s klímou vrátane experimentálnych ukazovateľov udržateľných finančných nástrojov a analytických ukazovateľov expozícií finančných inštitúcií voči fyzickému riziku a uhlíkovej stopy v ich portfóliách. Na týchto ukazovateľoch sa bude ďalej pracovať. V tejto súvislosti sa Eurosystém snaží zlepšiť dostupnosť a kvalitu údajov o klíme, napríklad posudzovaním a začleňovaním verejných zdrojov údajov pre analýzu transformačných a fyzických rizík či obstarávaním údajov z komerčných zdrojov s cieľom doplniť chýbajúce údaje.

V záujme skvalitnenia hodnotenia klimatických finančných rizík uskutočnil Eurosystém v roku 2022 prvý klimatický záťažový test viacerých finančných expozícií vo svojej súvahe. Hlavné výsledky týkajúce sa portfólia podnikových dlhopisov boli zverejnené v klimaticky zameraných finančných informáciách Eurosystému v marci 2023. Eurosystém ďalej vypracoval spoločné minimálne normy začleňovania rizík súvisiacich s klimatickými zmenami do interných systémov hodnotenia kreditného rizika v rámci národných centrálnych bánk na účely kolaterálu Eurosystému, ktoré nadobudnú účinnosť do konca roka 2024. Analýza ECB tiež priniesla ďalšie dôkazy o systémovom charaktere klimatických rizík a podnietila úpravu existujúcich nástrojov makroprudenciálnej politiky s cieľom zmierniť tieto riziká pre finančný systém.^[73]

Klimatické a environmentálne riziká sa ďalej integrujú do bankového dohľadu ECB a sú označené za prioritu dohľadu na roky 2023 – 2025. Informácie o hlavných opatreniach prijatých v roku 2022 sú uvedené vo Výročnej správe ECB o činnosti dohľadu.

Eurosystém prijal ďalšie kroky na začlenenie klimatických zmien do svojich menovopolitických operácií. Od októbra 2022 začal Eurosystém dekarbonizovať podnikové dlhopisy vo svojich menovopolitických portfóliách tým, že toto portfólio aktív upravil v prospech emitentov s lepšími klimatickými výsledkami meranými na základe minulých emisií, ambicióznosti plánov znižovania emisií a kvality vykazovania.

Okrem toho sa Eurosystém vo svojom kolaterálovom rámci rozhodol obmedziť podiel aktív emitovaných nefinančnými spoločnosťami s vysokou uhlíkovou stopou, ktoré môžu protistrany použiť ako kolaterál v úverových operáciách Eurosystému. Obmedzenie začne platiť pred koncom roka 2024 za predpokladu splnenia nevyhnutných technických predpokladov. V decembri 2022 ECB po prvýkrát prihliadala na klimatické riziká pri pravidelnej revízii zrážok uplatňovaných na podnikové dlhopisy používané ako kolaterál. Z preskúmania opatrení na kontrolu rizík v roku 2022 nevyplynuli žiadne zistenia, ktoré by vyžadovali zmeny harmonogramu zrážok na základe klimatických aspektov, keďže aktualizovaný harmonogram zrážok už poskytuje dostatočnú ochranu pred klimatickými finančnými rizikami. Medzi ďalšie opatrenia v kolaterálovom rámci patrí zavedenie požiadaviek akceptovateľnosti súvisiacich so zverejňovaním, ktoré by sa od roku 2026 mali začať uplatňovať v prípade subjektov podliehajúcich smernici o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov, a už spomínané skvalitnenie hodnotenia rizík.

V oblastiach európskej a medzinárodnej politiky a finančnej regulácie sa ECB aktívne zúčastňovala na diskusiách o udržateľnom financovaní na príslušných fórach vrátane skupín G7 a G20, Rady pre finančnú stabilitu, Bazilejského výboru pre bankový dohľad, siete centrálnych bánk a orgánov dohľadu pre ekologizáciu finančného systému (Central Banks and Supervisors Network for Greening the Financial System – NGFS), Európskeho orgánu pre bankovníctvo a skupiny EFRAG. Cieľom ECB je týmto spôsobom ďalej rozvíjať regulačný rámec na riešenie klimatických zmien, zlepšiť analýzu klimatických rizík a scenáre klimatických zmien, pôsobiť ako katalyzátor skvalitňovania vykazovania z pohľadu tohto rámca, doplniť chýbajúce údaje a v konečnom dôsledku pomôcť zvýšiť objem udržateľného súkromného a verejného financovania. Medzi príklady činností ECB v súvislosti s právnymi predpismi EÚ v oblasti udržateľných financií a klímy patrí stanovisko k návrhu prepracovaného znenia smernice o energetickej hospodárnosti budov a príspevok ECB k vypracovaniu európskych štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti v pozícii pozorovateľa v Rade pre vykazovanie informácií o udržateľnosti EFRAG. Na medzinárodnej úrovni ECB v súčasnosti predsedá pracovnej skupine pre navrhovanie a analýzu scenárov a skupine expertov pre právne otázky v rámci NGFS.

V environmentálnom vyhlásení z roku 2022 si ECB určila plán zosúladenia svojich obchodných operácií s cieľmi Parížskej dohody. Plán sa zameriava na znižovanie environmentálnych vplyvov súvisiacich s cestovaním a konferenciami a na spoluprácu s dodávateľmi prostredníctvom nástrojov, ktoré ponúkajú udržateľné postupy obstarávania na riadenie vplyvov v celom hodnotovom reťazci. Okrem toho sa dosiahol pokrok pri posudzovaní potenciálnych environmentálnych vplyvov druhej série eurových bankoviek počas ich životného cyklu. Na základe dostupných informácií sa začalo s výskumnými činnosťami a zaviedli sa opatrenia na minimalizáciu vplyvu eurových bankoviek na životné prostredie, napríklad používaním udržateľnej bavlny pri výrobe bankovkového papiera, predĺžením životnosti bankoviek v obehu a používaním udržateľnejších spôsobov likvidácie použitých bankoviek.

Čo sa týka zvyšovania transparentnosti, ECB a Eurosystém v marci 2023 zverejnili svoje prvé klimatické finančné informácie o nemenovopolitických portfóliách ECB a národných centrálnych bánk Eurosystému denominovaných v eurách a o portfóliách podnikových dlhopisov Eurosystému na účely menovej politiky. V správe ECB o nemenovopolitických portfóliách sa vysvetľuje investičná stratégia ECB a opisuje sa pokrok dosiahnutý pri dekarbonizácii vlastných zdrojov a portfólií zamestnaneckých dôchodkových fondov.

12 Zoznámte sa s našimi ľuďmi

Zmena práce v rámci ECB či dočasná práca v inej centrálnej banke alebo partnerskej inštitúcii sa stali neoddeliteľnou súčasťou profesijného a osobného rozvoja kolegov v rámci Eurosystému a Európskeho systému centrálnych bánk. Tieto príležitosti mobility sú pre zamestnancov skvelým nástrojom na rozširovanie svojich poznatkov a zručností a zároveň im umožňujú prispieť svojimi špecifickými odbornými znalosťami k dôležitým projektom s európskym dosahom.

V nasledujúcich príbehoch je načrtnuté široké spektrum pracovných úloh našich kolegov vykonávaných prostredníctvom rôznych foriem mobility.

Elena Bobeica, hlavná ekonómka, Generálne riaditeľstvo pre ekonomiku

Po dočasnom zaradení na pracovné miesto na sekretariáte generálneho riaditeľstva (GR) v rámci programu internej mobility ECB som sa v roku 2022 vrátila na GR pre ekonomiku, aby som sa pustila do náročného projektu. Stala som sa jednou z vedúcich skupiny expertov z ECB a národných centrálnych bánk a našou úlohou bolo preskúmať otázky súvisiace s prognózovaním nákladov na bývanie vo vlastnej nehnuteľnosti.

Je zaujímavé, že hoci sú náklady vlastníkov nehnuteľností na bývanie spojené s vlastníctvom, údržbou a bývaním vo vlastnej nehnuteľnosti kľúčovými výdavkovými položkami, súčasný ukazovateľ inflácie ich zohľadňuje len čiastočne. Zatiaľ čo zahrnutie týchto nákladov do harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien v budúcnosti predstavuje viacročný projekt, ktorý patrí do pôsobnosti Európskeho štatistického systému, prognózovanie inflácie a jej zložiek je jednou z hlavných úloh centrálnych bánk.

Už v minulosti som pracovala na rôznych aspektoch prognózovania inflácie, a preto ma veľmi zaujímala možnosť bližšie sa zoznámiť s výzvami spojenými s prognózovaním nákladov na bývanie vo vlastnej nehnuteľnosti a preskúmať spôsoby, ako ich riešiť. Komunikácia s kolegami z národných centrálnych bánk bola pre mňa skutočne prínosná. Na projekte sme úzko spolupracovali, vďaka čomu sme si mohli vymieňať rozmanité poznatky a informácie o špecifikách jednotlivých krajín. Vzhľadom na rôznorodosť trhov s nehnuteľnosťami na bývanie v eurozóne to bolo mimoriadne užitočné. Myslím, že sa nám podarilo lepšie pochopiť náklady spojené s bývaním vo vlastnej nehnuteľnosti a to, aký vplyv by mohlo mať ich začlenenie do indexu HICP z hľadiska prognózovania a monitorovania.

Daniel Gybas, starší ekonóm, sekretariát Siete centrálnych bánk a orgánov dohľadu pre ekologizáciu finančného systému (sekretariát NGFS)

Hoci riešenie klimatických zmien je globálnou výzvou, ktorá si vyžaduje globálne opatrenia, centrálne banky pôsobia vo veľmi odlišných podmienkach. Ako člen tímu GR pre operácie na trhu, ktorý bol zapojený do formovania prvých úvah ECB o tom, ako začleniť klimatické zmeny do jej rámca menovej politiky, som chcel vedieť, ako sa k tejto problematike stavajú ostatné centrálne banky pôsobiace v rôznych prostrediach. Vďaka špeciálnej iniciatíve mobility medzi národnými centrálnymi bankami EÚ (Schumanov program) som dostal možnosť prísť na sekretariát NGFS (v rámci Banque de France), kde sa podieľam na práci v oblasti menovej politiky. Mojou oblasťou zamerania je ekologizácia operácií menovej politiky, čo zahŕňa uľahčovanie výmeny informácií medzi centrálnymi bankami (vrátane ECB), ktoré už majú viac skúseností, a centrálnymi bankami, ktoré skúmajú možnosti, ako prispôsobiť svoje operačné rámce s ohľadom na klimatické aspekty.

Toto veľmi napĺňajúce pracovné zaradenie mi umožňuje dozvedať sa o krokoch a iniciatívach centrálnych bánk priamo z prvej ruky a pomáhať pri výmene poznatkov a skúseností medzi inštitúciami. Z pohľadu osobného života bolo síce náročné presťahovať sa s rodinou z Frankfurtu nad Mohanom do okolia Paríža, ale na druhej strane je to zdroj príležitostí na osobný rast a celoživotných spomienok.

Stefano Pagnano, vedúci expert na podnikovú analýzu, Generálne riaditeľstvo pre informačné systémy

Svoju kariéru som začal v ECB na odbore riadiacich a transformačných služieb, kde som sa podieľal na riadení IT a digitálnej transformácii. Po pár rokoch som si uvedomil, že by bolo dobré spoznať ECB aj z inej perspektívy a uplatniť svoje skúsenosti v novom kontexte. Vďaka príležitosti internej mobility som v roku 2022 nastúpil na odbor dátových a analytických služieb GR pre informačné systémy. V tomto novom pôsobisku pracujem so špičkovými dátovými platformami a analytickými aplikáciami, ktoré ECB pomáhajú plniť jej cieľ stať sa organizáciou založenou na údajoch.

V súčasnosti pracujem na centralizovanej platforme na zber údajov nazvanej CASPER, ktorá automatizuje predkladanie údajov ECB z ktoréhokoľvek miesta sveta v samoobslužnom režime a v krátkom čase. Aktuálne ju využíva viac ako 3 000 používateľov zo 175 rôznych inštitúcií pri plnení svojich oznamovacích povinností.

Medzi moje úlohy na novej pozícii patrí riadenie projektov a obchodná analýza. Spolu s kolegami z GR pre štatistiku neustále hľadáme spôsoby, ako naše služby vylepšiť. Odbor, kde teraz pôsobím, napríklad inicioval program spoločnej správy údajov. Ide o zložitý projekt, ktorého cieľom je vybudovať novú generáciu platformy pre správu a analýzu údajov, ktorá bude slúžiť všetkým používateľom v rámci ESCB a SSM. Stoja pred nami mnohé výzvy spojené s transformáciou, ale nasadíme proti nim naše najsilnejšie zbrane, ktorými je tímový duch a konštruktívny prístup.

Mobilita je obohacujúca príležitosť na profesijný aj osobný rast. Môžem vďaka nej rozširovať svoju sieť kontaktov, pracovať na inovačných úlohách, a využiť pritom všetky výhody svojho postavenia: priniesť čerstvý uhol pohľadu nového člena tímu, ale zároveň prispieť dlhoročnými odbornými skúsenosťami.

Meri Sintonen, ekonómka, Generálne riaditeľstvo pre menovú politiku

V roku 2022 som rozšírila rady odboru ECB pre stratégiu menovej politiky ako vyslaná pracovníčka Suomen Pankki v rámci Schumanovho program, iniciatívy mobility zamestnancov Eurosystému. Ako ekonómka s odbornými znalosťami v oblasti platieb sa spolu s kolegami z rôznych odborných útvarov ECB podieľam na analýze účinkov digitálneho eura na menovú politiku. Aj keď by digitálne euro mohlo priniesť širokú škálu výhod, mohlo by zároveň ovplyvňovať menovú politiku a finančnú stabilitu v závislosti od miery, v akej by sa využívalo ako náhrada za bankové vklady.

Pracujem na projekte, ktorého cieľom je predpovedať potenciálny dopyt po digitálnom eure v závislosti od jeho koncepčných prvkov. Výsledky tohto výskumu možno využiť pri posudzovaní vplyvu, ktorý by zavedenie digitálneho eura malo na bankové vklady domácností a ich držbu hotovosti. Poznatky z analýzy navyše objasňujú, ako rôzne koncepčné riešenia ovplyvňujú dopyt po digitálnom eure, ako aj to, akým spôsobom tento dopyt kolíše v závislosti od charakteristík domácností a naprieč jednotlivými krajinami eurozóny.

Toto vyslanie je pre mňa jedinečnou príležitosťou na zlepšenie zručností, rozšírenie kontaktov, lepšie oboznámenie sa s ECB a zapojenie do mimoriadne zaujímavého projektu. Je skutočne inšpiratívne vidieť také množstvo talentovaných ľudí pracujúcich bok po boku na dosiahnutí spoločných cieľov.

Ročná účtovná závierka

Konsolidovaná súvaha Eurosystému k 31. decembru 2022