1 Prehľad
Aktuálne údaje naznačujú oslabenie vyhliadok hospodárskeho rastu eurozóny, no ústredným scenárom je i naďalej oživenie stimulované spotrebou. K oživeniu rastu v prvej polovici roka 2024 prispelo saldo čistého obchodu. Z najnovších ukazovateľov vyplýva pokračovanie rastu v krátkodobom horizonte, hoci pomalším tempom, než sa očakávalo v projekciách odborníkov Eurosystému z júna 2024. Reálny disponibilný príjem by sa mal za podpory výrazného mzdového rastu naďalej zvyšovať. To by malo spolu s postupným rastom dôvery podporiť oživenie stimulované spotrebou. Impulz zo strany spotreby je však o niečo slabší, než sa predpokladalo v júnových projekciách, keďže aktuálne údaje a výsledky najnovších prieskumov poukazujú na stále nízku spotrebiteľskú dôveru a zvýšenú tendenciu domácností sporiť. Najnovšie údaje o podnikových investíciách tiež naznačujú slabšiu dynamiku rastu. Domáci dopyt však bude ťažiť z oslabovania účinkov predchádzajúceho sprísňovania menovej politiky a predpokladaného ďalšieho uvoľňovania podmienok financovania, v súlade s očakávaniami trhu, pokiaľ ide o budúci vývoj úrokových mier. Okrem toho projektovaný rast zahraničného dopytu podporuje výhľad vývoja vývozu z eurozóny. Trh práce by mal zostať odolný a miera nezamestnanosti má zotrvať na historicky nízkych úrovniach. Vzhľadom na ústup niektorých cyklických faktorov, ktoré v poslednom období spomaľovali rast produktivity, sa v priebehu sledovaného obdobia očakáva jej zvýšenie. Celkovo sa očakáva, že priemerný ročný rast reálneho HDP dosiahne 0,8 % v roku 2024, 1,3 % v roku 2025 a 1,5 % v roku 2026. V porovnaní s júnovými projekciami bol výhľad rastu HDP na každý rok sledovaného obdobia upravený mierne nadol.[1]
Po nedávnom zmiernení by sa mala celková inflácia v poslednom štvrťroku tohto roka mierne zvýšiť, než bude do konca roka 2025 ďalej klesať smerom k inflačnému cieľu. Očakávaný nárast v najbližšom období do značnej miery odráža bázické efekty cien energií. V strednodobom horizonte by sa mala inflácia cien energií vzhľadom na očakávania trhu týkajúce sa cien energetických komodít a veľkoobchodných cien energií a plánované rozpočtové opatrenia súvisiace s klimatickými zmenami ustáliť na nízkej kladnej úrovni. V posledných štvrťrokoch dochádza k výraznému poklesu inflácie cien potravín vďaka uvoľňovaniu tlakov v cenovom reťazci v dôsledku nižších cien energií a potravinových komodít. Očakáva sa, že inflácia cien potravín zostane celkovo stabilná a od konca roka 2025 sa bude ďalej zmierňovať. Inflácia HICP bez energií a potravín (HICPX) by mala počas takmer celého sledovaného obdobia zostať nad úrovňou celkovej inflácie, mala by však pokračovať v dezinflačnom trende. Inflácia cien služieb zotrváva v posledných mesiacoch na vysokej úrovni. S oslabovaním mzdového rastu a ďalších nákladových tlakov a pokračovaním premietania oneskoreného vplyvu predchádzajúceho sprísňovania menovej politiky do spotrebiteľských cien sa však naďalej očakáva jej postupný pokles v neskoršej časti sledovaného obdobia. V posledných štvrťrokoch začal rast nominálnych miezd klesať zo zvýšených úrovní, a to rýchlejším tempom, než sa pôvodne predpokladalo. V dôsledku pokračujúceho odznievania rastových tlakov inflačnej kompenzácie v prostredí nedostatku pracovných síl sa očakáva postupné zmierňovanie mzdového rastu aj v nasledujúcich rokoch. Oživenie rastu produktivity by malo prispieť k zmierneniu tlakov vyplývajúcich z nákladov práce. Rast ziskov sa navyše výrazne spomalil a bude čiastočne tlmiť prenos nákladov práce do cien, najmä v najbližšom období. Celkovo má ročná priemerná celková inflácia HICP klesnúť z 5,4 % v roku 2023 na 2,5 % v roku 2024, 2,2 % v roku 2025 a 1,9 % v roku 2026. V porovnaní s projekciami odborníkov Eurosystému z júna 2024 zostáva výhľad vývoja inflácie HICP nezmenený. Inflácia HICPX sa v posledných mesiacoch nečakane mierne zvýšila, čo viedlo k nepatrnému zvýšeniu projekcií na roky 2024 a 2025.
Tabuľka 1
Projekcie vývoja hospodárskeho rastu a inflácie v eurozóne
(ročné percentuálne zmeny, revízie v percentuálnych bodoch)
September 2024 | Revízie oproti júnu 2024 | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
2023 | 2024 | 2025 | 2026 | 2023 | 2024 | 2025 | 2026 | ||
Reálny HDP | 0,5 | 0,8 | 1,3 | 1,5 | -0,1 | -0,1 | -0,1 | -0,1 | |
HICP | 5,4 | 2,5 | 2,2 | 1,9 | 0,0 | 0,0 | 0,0 | 0,0 | |
HICP bez energií a potravín | 4,9 | 2,9 | 2,3 | 2,0 | 0,0 | 0,1 | 0,1 | 0,0 | |
Poznámky: Hodnoty reálneho HDP vyjadrujú ročné priemery údajov očistených od sezónnych vplyvov a rozdielov v počte pracovných dní. Historické údaje sa môžu líšiť od najnovších publikácií Eurostatu vydaných po uzávierke projekcií. Revízie sa počítajú zo zaokrúhlených hodnôt. Údaje, aj so štvrťročnou periodicitou, sú k dispozícii na stiahnutie z databázy makroekonomických projekcií na internetovej stránke ECB.
2 Medzinárodné prostredie
Dynamika svetového hospodárskeho rastu v krátkodobom horizonte zostáva celkovo kladná, no zintenzívnili sa prekážky rastu.[2] Rast svetového hospodárstva bez eurozóny bol v druhom štvrťroku tohto roka mierne nižší ako v prvom štvrťroku, zhruba však zodpovedal projekciám odborníkov Eurosystému z júna 2024. Hoci má rast v treťom štvrťroku podľa projekcií zostať stabilný, najnovšie údaje naznačujú spomalenie výrobného cyklu v prostredí naďalej reštriktívnych menových politík. Výsledky prieskumov zároveň naznačujú stabilný rast svetovej aktivity v sektore služieb. Tieto signály spolu so zvýšeným geopolitickým napätím a súčasnou volatilitou na finančných trhoch naznačujú zintenzívnenie nepriaznivých vplyvov na rast v najbližšom období.
V strednodobom horizonte by sa mal svetový rast podľa projekcií miernym tempom zvyšovať, takže jeho prognóza sa v porovnaní s júnovými projekciami v podstate nezmenila. Po náraste o 3,5 % v roku 2023 sa predpokladá rast globálneho reálneho HDP o 3,4 % v rokoch 2024 a 2025 a o 3,3 % v roku 2026. V porovnaní s júnovými projekciami bol na všetky tri roky upravený mierne nahor (tabuľka 2). Je to odrazom o niečo rýchlejšieho rastu hlavných rozvíjajúcich trhových ekonomík, ako sú Čína a Rusko, v roku 2024, ako aj vyššieho rastu v Spojených štátoch a Spojenom kráľovstve v rokoch 2025 a 2026. Rýchlejší rast hospodárstva Spojených štátov súvisí s pozitívnym vplyvom vyššej čistej migrácie, než sa pôvodne predpokladalo, a prísľubmi oboch prezidentských kandidátov predĺžiť platnosť zníženia daní pre domácnosti s nižšími príjmami z roku 2017. Vplyv týchto faktorov nebol v júnovom základnom scenári zahrnutý. Aktuálne základné projekcie pre ekonomiku Spojených štátov naďalej predpovedajú mäkké pristátie, čo potvrdzuje i postupné ochladzovanie trhu práce a stále silná súkromná spotreba. O niečo rýchlejší rast hospodárstva Spojeného kráľovstva je odrazom výraznejšieho než pôvodne očakávaného zvýšenia v druhom štvrťroku tohto roka a priaznivejšieho vplyvu reálnych miezd na súkromnú spotrebu počas zvyšku sledovaného obdobia.
Tabuľka 2
(ročné percentuálne zmeny, revízie v percentuálnych bodoch)
| September 2024 | Revízie oproti júnu 2024 | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
2023 | 2024 | 2025 | 2026 | 2023 | 2024 | 2025 | 2026 | ||
Svetový reálny HDP (bez eurozóny) | 3,5 | 3,4 | 3,4 | 3,3 | 0,0 | 0,1 | 0,1 | 0,1 | |
Svetový obchod (bez eurozóny)1) | 1,0 | 3,1 | 3,4 | 3,3 | 0,0 | 0,5 | 0,1 | 0,0 | |
Zahraničný dopyt po produkcii eurozóny2) | 0,6 | 2,5 | 3,4 | 3,3 | -0,2 | 0,4 | 0,0 | 0,0 | |
Svetový CPI (bez eurozóny) | 5,0 | 4,2 | 3,3 | 2,8 | 0,0 | 0,0 | 0,0 | -0,1 | |
Vývozné ceny konkurentov v národnej mene3) | -1,2 | 2,4 | 2,2 | 2,4 | 0,1 | 0,3 | -0,6 | -0,2 | |
Poznámky: Revízie sa počítajú zo zaokrúhlených hodnôt.
1) Vážený priemer dovozu.
2) Vážený priemer dovozu obchodných partnerov eurozóny.
3) Vážený priemer vývozných deflátorov obchodných partnerov eurozóny.
Svetový obchod by sa mal podľa projekcií v tomto roku oživiť a počas zvyšku sledovaného obdobia by mal rásť viac v súlade so svetovou hospodárskou aktivitou. Po období slabej dynamiky rastu došlo na prelome rokov k oživeniu svetového obchodu. V druhom štvrťroku k tomuto oživeniu prispel zvýšený dovoz vo vyspelých ekonomikách v dôsledku predzásobovania. Mesačné údaje o obchodnej výmene naznačujú, že podniky si vytvárali zásoby vianočného tovaru približne o šesť týždňov skôr ako v bežnom roku, pravdepodobne v dôsledku obáv z opakovania ponukových obmedzení a obchodného napätia v dôsledku rastúcich geopolitických rizík. Údaje o svetovom obchode zostávajú volatilné a neočakáva sa, že tento výrazný rast bude v najbližšom období s ústupom vplyvu predzásobenia udržateľný.[3] Zahraničný dopyt po produkcii eurozóny by sa mal podľa projekcií zvýšiť o 2,5 % v roku 2024, 3,4 % v roku 2017 a 3,3 % v roku 2026. Rast zahraničného dopytu po produkcii eurozóny bol na tento rok upravený nahor v dôsledku priaznivejších minulých hodnôt, zatiaľ čo počas zvyšku horizontu projekcií zostáva podobný ako v júnových projekciách.
Inflácia na svetovej úrovni sa má podľa projekcií znižovať, zatiaľ čo rast vývozných cien konkurentov eurozóny by mal byť počas sledovaného obdobia stabilný. Svetová celková inflácia podľa indexu spotrebiteľských cien (consumer price index – CPI) by mala klesnúť zo 4,2 % v roku 2024 na 3,3 % v roku 2025 a 2,8 % v roku 2026 v dôsledku reštriktívnej menovej politiky v hlavných ekonomikách a slabnúceho vplyvu predchádzajúcich ponukových šokov. V porovnaní s júnovými projekciami sa profil globálnej inflácie zmenil len minimálne. Rast vývozných cien konkurentov eurozóny (v národných menách a v ročnom vyjadrení) sa v roku 2024 vzhľadom na vyprchanie vplyvu predchádzajúceho poklesu cien komodít a domácich a zahraničných tlakov v cenovom reťazci zmenil na kladný. To znamená, že rast vývozných cien konkurentov by mal počas sledovaného obdobia zostať stabilný, zhruba v súlade s historickým priemerom. V revízii smerom nadol v porovnaní s júnovými projekciami na roky 2025 a 2026 sa odráža o niečo vyššia predpokladaná dezinflácia vývozných cien v niektorých hlavných ekonomikách, napríklad v Spojenom kráľovstve.
Box 1
Technické predpoklady
V porovnaní s projekciami z júna 2024 sú hlavnými zmenami technických predpokladov nižšie ceny komodít (hoci niektoré ceny energií sú vyššie), silnejšie euro a mierne nižšie úrokové miery. Predpoklady týkajúce sa cien ropy založené na cenách futures boli na sledované obdobie upravené nadol o približne 2 %. Naďalej vykazujú klesajúci trend, pričom ceny v rokoch 2024 až 2026 klesajú približne o 12 %. Obavy súvisiace s geopolitickými rizikami spojenými s napätím na Blízkom východe a nedávnym vpádom Ukrajiny na ruské územie naopak viedli k zvýšeniu predpokladov veľkoobchodných cien zemného plynu (o 17 % počas sledovaného obdobia). Smerom nahor boli najmä ku koncu sledovaného obdobia upravené aj predpoklady týkajúce sa veľkoobchodných cien elektrickej energie. Predpokladá sa, že euro sa mierne zhodnotí (o 1,7 % voči americkému doláru – najmä v dôsledku očakávaní výrazného zníženia úrokových sadzieb Federálneho rezervného systému – a o 0,7 % v nominálnom efektívnom vyjadrení). Trhové očakávania týkajúce sa krátkodobých úrokových mier boli na roky 2025 a 2026 upravené nadol o približne 30 bázických bodov. Trhové očakávania výnosov dlhodobých dlhopisov boli tiež upravené nadol, aj keď v menšej miere.
Tabuľka
| September 2024 | Revízie oproti júnu 2024 | ||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
2023 | 2024 | 2025 | 2026 | 2023 | 2024 | 2025 | 2026 | |
Komodity: |
|
|
|
|
|
|
|
|
Cena ropy (USD/barel) | 83,7 | 83,2 | 76,1 | 73,2 | 0,0 | -0,7 | -2,4 | -1,7 |
Ceny zemného plynu (EUR/MWh) | 40,6 | 34,2 | 41,1 | 35,4 | 0,0 | 11,0 | 16,0 | 18,1 |
Veľkoobchodné ceny elektriny (EUR/MWh) | 103,5 | 77,4 | 93,3 | 82,2 | 0,0 | 6,0 | 6,4 | 13,0 |
Kvóty v systéme EÚ na obchodovanie s emisiami (EUR/tona) | 83,7 | 67,5 | 73,8 | 76,4 | 0,0 | 2,2 | 3,8 | 3,8 |
Ceny neenergetických komodít v USD (ročná percentuálna zmena) | -12,5 | 7,3 | 1,3 | 2,5 | 0,0 | -4,1 | -2,6 | 1,6 |
Výmenné kurzy: |
|
|
|
|
|
|
|
|
Výmenný kurz USD/EUR | 1,08 | 1,09 | 1,10 | 1,10 | 0,0 | 0,8 | 1,7 | 1,7 |
Nominálny efektívny výmenný kurz eura (EER41) (1Q 1999 = 100) | 121,8 | 124,5 | 125,1 | 125,1 | 0,0 | 0,3 | 0,7 | 0,7 |
Finančné predpoklady: |
|
|
|
|
|
|
|
|
Trojmesačná sadzba EURIBOR (v % p. a.) | 3,4 | 3,6 | 2,5 | 2,2 | 0,0 | 0,0 | -0,4 | -0,3 |
Výnosy desaťročných štátnych dlhopisov (v % p. a.) | 3,1 | 2,9 | 2,8 | 3,0 | 0,0 | 0,0 | -0,1 | -0,1 |
Poznámky: Revízie sú vyjadrené v percentách (v prípade úrovní), v percentuálnych bodoch (v prípade mier rastu) a v percentách za rok. Revízie mier rastu a úrokových mier sa počítajú na základe údajov zaokrúhlených na jedno desatinné miesto, zatiaľ čo revízie vykazované ako percentuálne zmeny sa počítajú na základe nezaokrúhlených údajov. Technické predpoklady týkajúce sa cien komodít a úrokových mier v eurozóne vychádzajú z očakávaní trhu ku dňu uzávierky 16. augusta 2024. Ceny ropy sa vzťahujú na spotové ceny a ceny futures ropy Brent. Ceny plynu sa vzťahujú na spotové ceny a ceny futures na holandskej burze TTF. Ceny elektrickej energie predstavujú priemernú veľkoobchodnú spotovú cenu a cenu futures piatich najväčších krajín eurozóny. „Syntetická“ cena futures na kvóty v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU Emissions Trading System allowances – EUA) sa odvodzuje ako koncomesačná lineárne interpolovaná hodnota dvoch najbližších EUA futures Európskej energetickej burzy. Mesačné ceny EUA futures sa potom spriemerujú s cieľom získať ekvivalent ročnej frekvencie. Vývoj cien komodít vyplýva z trhov s futures počas desiatich pracovných dní končiacich sa dňom uzávierky. Predpokladá sa, že vzájomné výmenné kurzy zostanú počas sledovaného obdobia nezmenené na priemernej úrovni za desať pracovných dní končiacich sa dňom uzávierky. Predpoklady týkajúce sa nominálnych výnosov desaťročných štátnych dlhopisov v eurozóne vychádzajú z priemeru výnosov desaťročných dlhopisov jednotlivých krajín vážených ročnými hodnotami HDP. V prípade dostupnosti potrebných údajov sa nominálne výnosy desaťročných štátnych dlhopisov konkrétnych krajín definujú ako výnosy referenčných desaťročných dlhopisov zohľadňujúce forwardové nominálne výnosy odvodené v deň uzávierky z príslušných výnosových kriviek jednotlivých krajín. V prípade ostatných krajín sa výnosy desaťročných štátnych dlhopisov definujú ako výnosy referenčných desaťročných dlhopisov zohľadňujúce konštantný spread (pozorovaný v deň uzávierky) vo vzťahu k technickému predpokladu dlhodobej bezrizikovej úrokovej miery v eurozóne.
3 Reálna ekonomika
Po celkovo stagnujúcom a nevýraznom raste počas roka 2023 sa hospodárska aktivita v eurozóne začala v prvom polroku 2024 oživovať (graf 1).[4] Podľa rýchleho odhadu Eurostatu bol v prvom ako aj v druhom štvrťroku 2024 medzikvartálny rast na úrovni 0,3 %, hoci odhad na druhý štvrťrok bol následne po finalizácii septembrových projekcií upravený nadol na 0,2 %. Výsledok za druhý štvrťrok bol nižší ako očakávania v júnových projekciách, a to vzhľadom na nižší než očakávaný rast súkromnej spotreby a investícií, ako aj slabšie zásoby, i napriek výraznejšiemu príspevku čistého obchodu, než sa očakávalo. Pokiaľ ide o jednotlivé sektory, pridaná hodnota v priemysle sa v druhom štvrťroku 2024 pravdepodobne znížila, zatiaľ čo pridaná hodnota v službách ďalej rástla.
Graf 1
(medzištvrťročná percentuálna zmena, štvrťročné údaje očistené od sezónnych vplyvov a rozdielov v počte pracovných dní)
Poznámky: Historické údaje sa môžu líšiť od najnovších publikácií Eurostatu. Zvislá čiara označuje začiatok aktuálne projektovaného obdobia. Intervaly okolo stredových hodnôt projekcií vyjadrujú stupeň neistoty a sú koncepčne symetrické. Intervaly vychádzajú z chýb v minulých projekciách a sú očistené od vplyvu krajných hodnôt. Pásma v odtieňoch od najtmavšieho po najsvetlejší vyjadrujú pravdepodobnosť (30 %, 60 % a 90 %), že hodnota rastu reálneho HDP sa bude nachádzať v príslušných intervaloch. Podrobnejšie informácie sú v boxe Vyjadrenie neistoty spojenej s projekciami v Makroekonomických projekciách odborníkov ECB pre eurozónu z marca 2023.
Rast reálneho HDP by sa mal v druhej polovici roka 2024 spomaliť na nižšiu úroveň, ako sa predpokladalo v júnových projekciách. Slabší výhľad je odrazom stále tlmenej úrovne ukazovateľov z prieskumov, ktoré sú relevantné z hľadiska hospodárskej aktivity, napríklad indexu nákupných manažérov (PMI) a ukazovateľov dôvery podnikov a spotrebiteľov z prieskumov Európskej komisie. Obzvlášť výrazný bol pokles vo výrobnom sektore – index PMI priemyselnej produkcie za august bol na úrovni 45,8. Súvisel najmä so slabým dopytom, pričom najviac bolo postihnuté Nemecko. Zároveň sa zdá, že – s čiastočnou dočasnou podporou olympijských hier v Paríži – výrazne rastie aktivita v sektore služieb, čo potvrdzuje aj ukazovateľ PMI služieb, ktorý v auguste dosiahol hodnotu 52,9. Celkový reálny HDP by mal v treťom a štvrtom štvrťroku vzrásť o 0,2 %, čo je v oboch prípadoch 0,2 percentuálneho bodu pod úrovňou júnových projekcií.
V strednodobom horizonte sa očakáva, že tempo rastu reálneho HDP bude porovnateľné s historickými priemermi a podporované rastom reálnych príjmov, zvyšovaním zahraničného dopytu a odznievaním tlmiacich účinkov menovej politiky. Pokračujúci rast reálneho disponibilného príjmu by mal podporovať súkromnú spotrebu, ktorá by sa mala v druhej polovici roka 2024 stať hlavnou hybnou silou rastu, aj keď v menšej miere, ako sa predpokladalo v júnových projekciách. Výdavky domácností by mali ťažiť aj zo stabilného trhu práce, postupného zvyšovania spotrebiteľskej dôvery a klesajúcej neistoty, a to aj napriek momentálne vysokej tendencii sporiť. Podnikové investície by mali v krátkodobom horizonte zostať slabé, čiastočne v dôsledku zvýšenej politickej neistoty. Neskôr sa však očakáva oživenie v dôsledku slabnúceho, no pretrvávajúceho tlmiaceho účinku predchádzajúceho sprísňovania menovej politiky a podpory zo strany domáceho aj zahraničného dopytu. Očakáva sa, že zahraničný dopyt prispeje aj k rastu vývozu. Investície do nehnuteľností na bývanie by sa mali v rokoch 2024 a 2025 znížiť, neskôr by sa však mali oživiť, podobne ako v profile júnových projekcií. Normalizácia cyklu zásob by mala priniesť celkovo neutrálny príspevok k rastu v druhej polovici roka 2024, po výrazne zápornom príspevku na prelome rokov. Napriek predpokladanému sprísňovaniu rozpočtovej pozície počas sledovaného obdobia sa očakáva kladný príspevok spotreby a investícií verejnej správy k rastu HDP.
Podmienky financovania, najmä vysoké úrokové sadzby, majú mať na rast naďalej výrazne negatívny vplyv, ktorý bude počas sledovaného obdobia slabnúť. Vplyv sprísňovania menovej politiky, ku ktorému došlo v období od decembra 2021 do septembra 2023, sa naďalej premieta do reálnej ekonomiky, čo ovplyvňuje výhľad hospodárskeho rastu, najmä na rok 2024.[5] Po znížení menovopolitických úrokových sadzieb v júni 2024 a na základe trhových očakávaní týkajúcich sa budúceho vývoja úrokových sadzieb v čase uzávierky projekcií (box 1) sa očakáva, že negatívny vplyv menovej politiky na hospodársky rast začne v roku 2024 postupne odznievať. Napriek značnej neistote, pokiaľ ide o jeho rozsah a časový priebeh, by mal tento negatívny vplyv do roku 2026 do značnej miery ustúpiť.
V porovnaní s projekciami z júna 2024 bol rast reálneho HDP na každý rok sledovaného obdobia upravený o 0,1 percentuálneho bodu nadol (tabuľka 3 a graf 2). Historické údaje reálneho HDP boli na druhý polrok 2023 revidované nahor, čo znamenalo vyšší prenosový účinok do roku 2024. Ten však bol viac než vykompenzovaný revíziou štvrťročných mier rastu na rok 2024 smerom nadol. Pokiaľ ide o jednotlivé zložky, súkromná spotreba a investície boli na rok 2024 upravené nadol. Napriek tomu, že čistý vývoz bol upravený nahor (najmä v dôsledku aktuálnych údajov), rast vývozu v druhej polovici roka 2024 bol vzhľadom na pretrvávajúce problémy s konkurencieschopnosťou upravený nadol. Zníženie projekcie na rok 2025 je len výsledkom prenosových účinkov z revízií v druhej polovici roka 2024. Na rok 2026 však zmena súvisí najmä s úpravou rastu súkromnej spotreby smerom nadol v dôsledku o niečo slabšieho oživenia spotreby, než sa predpokladalo, a miernej revízie príspevku čistého obchodu smerom nadol.
Graf 2
Rast reálneho HDP eurozóny – členenie na hlavné výdavkové komponenty
a) Projekcie zo septembra 2024 | b) Revízie oproti projekciám z júna 2024 |
|---|---|
(ročná percentuálna zmena; príspevok v percentuálnych bodoch) | (revízie: percentuálne body a príspevok v percentuálnych bodoch) |
 |  |
Poznámky: Údaje sú očistené od sezónnych vplyvov a rozdielov v počte pracovných dní. Historické údaje sa môžu líšiť od najnovších publikácií Eurostatu vydaných po uzávierke projekcií. Zvislá čiara označuje začiatok projektovaného obdobia. Revízie sa počítajú na základe nezaokrúhlených hodnôt. Zaokrúhlene bol rast reálneho HDP v každom roku sledovaného obdobia upravený o -0,1 percentuálneho bodu.
Tabuľka 3
Projekcie reálneho HDP, obchodu a trhu práce
(ročné percentuálne zmeny, pokiaľ nie je uvedené inak, revízie v percentuálnych bodoch)
| September 2024 | Revízie oproti júnu 2024 | ||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
2023 | 2024 | 2025 | 2026 | 2023 | 2024 | 2025 | 2026 | |
Reálny HDP | 0,5 | 0,8 | 1,3 | 1,5 | -0,1 | -0,1 | -0,1 | -0,1 |
Súkromná spotreba | 0,7 | 0,8 | 1,4 | 1,5 | 0,1 | -0,4 | -0,3 | -0,1 |
Spotreba verejnej správy | 1,0 | 1,2 | 1,1 | 1,1 | 0,2 | 0,0 | 0,0 | 0,0 |
Investície | 1,2 | -0,5 | 1,2 | 2,1 | -0,1 | -0,6 | -0,3 | 0,1 |
Vývoz1) | -0,3 | 1,2 | 2,6 | 3,0 | 0,6 | -0,1 | -0,3 | -0,1 |
Dovoz1) | -1,1 | 0,0 | 2,8 | 3,3 | 0,3 | -0,5 | -0,4 | 0,0 |
Príspevok k HDP: |
|
|
|
|
|
|
|
|
Domáci dopyt | 0,8 | 0,6 | 1,2 | 1,5 | 0,0 | -0,3 | -0,2 | 0,0 |
Čistý vývoz | 0,4 | 0,7 | 0,0 | 0,0 | 0,1 | 0,3 | 0,0 | -0,1 |
Zmeny stavu zásob | -0,7 | -0,4 | 0,1 | 0,0 | -0,2 | 0,1 | 0,1 | 0,0 |
Reálny disponibilný príjem | 1,1 | 2,8 | 0,8 | 0,8 | -0,1 | 0,9 | -0,3 | -0,4 |
Miera úspor domácností | 13,4 | 14,9 | 14,5 | 14,0 | -1,1 | -0,1 | 0,0 | -0,2 |
Bežný účet (v % HDP) | 1,5 | 2,6 | 2,7 | 2,7 | -0,1 | -0,2 | -0,2 | -0,2 |
Zamestnanosť2) | 1,4 | 0,8 | 0,4 | 0,4 | 0,0 | 0,0 | 0,0 | -0,1 |
Miera nezamestnanosti | 6,5 | 6,5 | 6,5 | 6,5 | 0,0 | 0,0 | 0,0 | 0,2 |
Poznámky: Hodnoty reálneho HDP a jednotlivých zložiek vychádzajú z údajov očistených od sezónnych vplyvov a rozdielov v počte pracovných dní. Historické údaje sa môžu líšiť od najnovších publikácií Eurostatu vydaných po uzávierke projekcií. Revízie sa počítajú zo zaokrúhlených údajov. Údaje, aj so štvrťročnou periodicitou, sú k dispozícii na stiahnutie z databázy makroekonomických projekcií na internetovej stránke ECB.
1) Dovoz a vývoz zahŕňa obchodnú výmenu v rámci eurozóny.
2) Údaje o zamestnanosti sa týkajú počtu zamestnaných osôb.
Očakáva sa, že hlavnou hybnou silou rastu v strednodobom horizonte bude napriek jej nedávnemu oslabeniu aj naďalej súkromná spotreba podporovaná výrazným rastom kompenzácií za prácu v prostredí rastúcich miezd a klesajúcej inflácie. Rast súkromnej spotreby bol v prvom polroku 2024 sklamaním, keďže vyššie než očakávané príjmy nepochádzajúce z pracovnej činnosti prispeli k vyššiemu než očakávanému nárastu úspor v porovnaní s júnovými projekciami. Rast výdavkov domácností by sa však mal zrýchliť z ročnej miery približne 0,8 % v rokoch 2023 a 2024 na približne 1,5 % v rokoch 2025 a 2026, čo je výrazne nad priemerom 1,2 % spred pandémie. Toto oživenie je výsledkom rastúceho reálneho disponibilného príjmu, najmä v dôsledku výrazného rastu miezd a vysokých, i keď čoraz nižších príjmov nepochádzajúcich z pracovnej činnosti (predovšetkým príjmov zo samostatnej zárobkovej činnosti a finančných aktív). V strednodobom horizonte by sa vzhľadom na odznievanie dobiehania reálnych miezd mal rast reálnych príjmov zmierniť. Rast súkromnej spotreby by mal zároveň ťažiť z predpokladaného zníženia neistoty v rokoch 2025 a 2026, ktoré by s postupnou normalizáciou spotrebného správania malo podporiť pokles miery úspor. V porovnaní s projekciami z júna 2024 bol rast súkromnej spotreby na rok 2024 upravený nadol o 0,4 percentuálneho bodu. Príčinou je nižšia než očakávaná dynamika v prvých dvoch štvrťrokoch a následné pomalšie oživenie, ktoré sa prenesie aj do roku 2025. Výsledkom je revízia nadol o 0,3 percentuálneho bodu na rok 2025, ktorá odráža aj vplyv o niečo miernejšieho rastu reálneho disponibilného príjmu a očakávanej pomalšej normalizácie spotrebného správania domácností. Táto pomalšia normalizácia je tiež hlavným faktorom revízie o 0,1 percentuálneho bodu nadol na rok 2026. Tieto revízie sú v súlade s údajmi z prieskumov Európskej komisie o očakávaniach spotrebiteľov na nasledujúcich 12 mesiacov, pokiaľ ide o sporenie, ktoré v posledných štvrťrokoch nepretržite vykazovali nárast.
Investície do nehnuteľností na bývanie majú počas roka 2024 ďalej klesať. V priebehu roka 2025 sa vzhľadom na postupné zmierňovanie negatívnych účinkov sprísňovania podmienok financovania a pokračujúci rast reálnych príjmov domácností očakáva ich pomalé oživovanie. Investície do nehnuteľností na bývanie v druhom štvrťroku pravdepodobne pokračovali vo svojom dlhodobom poklese, odrážajúc tak pretrvávajúci slabý dopyt po nehnuteľnostiach na bývanie, ktorý sa ešte viac prehĺbil v dôsledku ukončenia významných rozpočtových stimulov v Taliansku. Investície do nehnuteľností na bývanie by sa mali podľa projekcií oživiť až od druhého polroka 2025 v dôsledku očakávaného mierneho poklesu úrokových sadzieb hypotekárnych úverov a nárastu príjmov domácností. Celkovo sa v roku 2024 očakáva ďalší výrazný pokles s negatívnym prenosovým účinkom na ročný rast v roku 2025. Následne by sa investície do nehnuteľností na bývanie mali v roku 2026 v ročnom vyjadrení zvýšiť – prvýkrát od roku 2022.
Podnikové investície by mali počas sledovaného obdobia rásť miernym, no čoraz rýchlejším tempom, odrážajúc rastúci dopyt, čoraz slabší negatívny vplyv podmienok financovania a rast ekologických a digitálnych investícií. Hoci sa očakáva, že investície bude v najbližšom období mierne tlmiť zvýšená politická neistota, podľa projekcií by sa mali postupne zvyšovať v súlade s očakávaniami posilňovania domáceho a zahraničného dopytu a lepších ziskových podmienok. V roku 2026 bude oživenie podporené oslabovaním nepriaznivého vplyvu prísnych podmienok financovania, ako aj efektom mobilizácie súkromného kapitálu vďaka využívaniu programu Next Generation EU (NGEU) a súkromných finančných prostriedkov na podporu ekologických a digitálnych investícií. Za týchto okolností by sa mal rast externého financovania firiem počas sledovaného obdobia postupne zrýchľovať. Toto zrýchlenie vyplýva z očakávaného posilnenia hospodárskej aktivity, predpokladaného poklesu úrokových sadzieb bankových úverov, nižších prebytočných zostatkov peňažných prostriedkov a lepšieho stavu podnikových bilancií.
Rast vývozu z eurozóny by sa mal po výraznom oživení v prvom štvrťroku 2024 spomaliť. Neskôr by mal rásť opäť mierne rýchlejším, no v historickom porovnaní tlmeným tempom. K oživeniu v prvom štvrťroku prispel hlavne vývoz služieb, čiastočne v dôsledku volatilných írskych údajov. Odhliadnuc od týchto údajov sa však odhaduje, že vzhľadom na negatívny signál z najnovších ukazovateľov z prieskumov vývozných objednávok vo výrobe a službách sa celkový rast vývozu v druhom štvrťroku spomalil.[6] Krátkodobý výhľad vývozu sa zhoršil v dôsledku mierneho zhodnocovania eura a pretrvávajúcich problémov v oblasti konkurencieschopnosti znásobených o niečo vyššími cenami plynu, napriek miernej revízii zahraničného dopytu smerom nahor. Vývoz z eurozóny naďalej brzdia faktory vplývajúce na konkurencieschopnosť eurozóny, ako je energetický šok a problémy súvisiace s cenovou a necenovou konkurencieschopnosťou. Postupné oživenie rastu vývozu sa preto predpokladá až na začiatku roka 2025, hoci jeho tempo bude pod historickým priemerom. Po nečakane negatívnych údajoch o domácich investíciách by mal v krátkodobom horizonte rásť nevýrazným tempom aj dovoz. Následne by mal podľa projekcií rásť o niečo pomalšie, než je jeho dlhodobé tempo. Celkovo sa po kladnom príspevku v prvej polovici roka 2024 očakáva, že príspevok čistého salda obchodnej bilancie k rastu bude počas sledovaného obdobia celkovo neutrálny (graf 2). Na rok 2024 bol v dôsledku minulých revízií údajov upravený nahor, no neskôr zostáva v podstate nezmenený.
Trh práce by mal zostať stabilný, hoci rast zamestnanosti by sa mal v porovnaní s nedávnymi rokmi spomaliť. Zamestnanosť v druhom štvrťroku 2024 vzrástla o 0,2 %, čo je o niečo viac, ako sa očakávalo. V sledovanom období by mala štvrťročne rásť pomerne nevýrazným tempom na úrovni 0,1 %. V ročnom vyjadrení by mal rast zamestnanosti klesnúť z 1,4 % v roku 2023 na 0,8 % v roku 2024 a stabilizovať sa na úrovni 0,4 % v rokoch 2025 a 2026. V porovnaní s predchádzajúcimi projekciami došlo na rok 2026 k miernej úprave o 0,1 percentuálneho bodu nadol. Vývoj zamestnanosti (graf 3) vychádza z predpokladu, že postupne ustúpia cyklické faktory (napr. výrazný nedostatok pracovných síl, vysoký rast ziskov, nízke reálne mzdy a výrazný rast pracovnej sily), ktoré v nedávnej minulosti podporovali zamestnanosť viac ako zvyčajne.[7]
Graf 3
(index, 2022 = 100)
Poznámka: Zvislá čiara označuje začiatok projektovaného obdobia.
Očakáva sa, že rast produktivity práce sa počas sledovaného obdobia zrýchli. S cyklickou korekciou ekonomiky v priebehu sledovaného obdobia a spomalením predtým silného rastu zamestnanosti sa očakáva zvýšenie produktivity. Rast produktivity (na zamestnanú osobu) bol však v druhom štvrťroku 2024 prekvapivo pomalší. Na druhú polovicu roka 2024 bol upravený nadol, vzhľadom na pomalšie cyklické oživenie v porovnaní s predchádzajúcimi projekciami. Rast produktivity na úrovni 0,9 % v roku 2025 a 1,1 % v roku 2026 je relatívne silný – takmer dvojnásobok historického priemeru 0,6 % ročne v období rokov 2000 až 2019. Treba ho však vnímať vo vzťahu k stagnujúcemu priemernému ročnému rastu produktivity na úrovni 0,3 % v rokoch 2020 až 2023, čo vedie k výrazne negatívnemu rozdielu medzi trendom a skutočnou úrovňou produktivity (graf 4). Cyklické faktory, ktoré v nedávnej minulosti podporovali rast zamestnanosti, by mali podľa projekcií postupne slabnúť, čo bude viesť k cyklickému oživeniu rastu produktivity. Tempo rastu produktivity v rokoch 2025 a 2026 však môžu obmedziť štrukturálne faktory. Patrí medzi ne postupná realokácia hospodárskej aktivity v prospech sektora služieb, náklady na ekologickú transformáciu, dlhodobejší nepriaznivý vplyv šoku v cenách energií, pomalšie než očakávané zavádzanie vysoko inovatívnych technológií umelej inteligencie a demografické zmeny v dôsledku starnutia obyvateľstva a odchodu niektorých populačne silných ročníkov do dôchodku.
Graf 4
Produktivita práce na zamestnanú osobu
a) Úroveň produktivity práce
(index, 2022 = 100)
b) Miera rastu produktivity práce
(ročné percentuálne zmeny)
Poznámky: Zvislé čiary označujú začiatok projektovaného obdobia. Historické priemery a odhadované trendy pred pandémiou COVID-19 boli odvodené na základe údajov od roku 2000 do roku 2019.
Miera nezamestnanosti by mala zostať pomerne stabilná (graf 5). V každom roku sledovaného obdobia má dosahovať priemernú úroveň 6,5 %. Vývoj miery nezamestnanosti sa od júnových projekcií v podstate nezmenil, aj keď na rok 2026 bol upravený mierne nahor – o 0,2 percentuálneho bodu, čiastočne z dôvodu menej výrazného rastu zamestnanosti v uvedenom roku a mierne slabšieho výhľadu hospodárskeho rastu.
Graf 5
(v % pracovnej sily)
Poznámka: Zvislá čiara označuje začiatok projektovaného obdobia.
4 Výhľad rozpočtového vývoja
Odhaduje sa, že rozpočtová pozícia eurozóny sa počas sledovaného obdobia sprísni, najmä v roku 2024, ale menej ako podľa projekcií z júna 2024 (tabuľka 4). Po miernej revízii smerom nahor na rok 2023 sa podľa odhadov rozpočtová pozícia v roku 2024 výrazne sprísni, najmä v dôsledku ukončenia veľkej časti energetických a inflačných podporných opatrení. V rokoch 2025 a 2026 by sa mala rozpočtová pozícia naďalej sprísňovať, avšak oveľa pomalším tempom. Dôvodom je ďalšia redukcia zostávajúcich opatrení energetickej podpory, zvýšenie priamych daní a odvodov sociálneho zabezpečenia a pomalší rast rozpočtových transferov. Tieto faktory sú čiastočne kompenzované nárastom spotreby a investícií verejnej správy. V porovnaní s projekciami z júna 2024 rozpočtová pozícia eurozóny a diskrečné opatrenia rozpočtovej politiky zahŕňajú menej rozsiahle sprísnenie v rokoch 2024 a 2025. Dôvodom je nižšia predpokladaná konsolidácia v niektorých krajinách, ako aj predĺženie a/alebo prijatie podporných rozpočtových opatrení v niekoľkých ďalších krajinách na základe návrhov rozpočtov schválených vládami na rok 2025. V tejto fáze sú rozpočtové predpoklady stále spojené so značnou neistotou až do oznámenia rozpočtových plánov na rok 2025 vo väčšine krajín eurozóny a implementácie reformovaného rámca správy ekonomických záležitostí EÚ.
Tabuľka 4
Výhľad rozpočtového vývoja v eurozóne
(v % HDP; revízie v percentuálnych bodoch)
| September 2024 | Revízie oproti júnu 2024 | ||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
2023 | 2024 | 2025 | 2026 | 2023 | 2024 | 2025 | 2026 | |
Rozpočtová pozícia1) | 0,0 | 0,5 | 0,1 | 0,3 | 0,1 | -0,2 | -0,2 | 0,0 |
Saldo rozpočtu verejnej správy | -3,6 | -3,3 | -3,2 | -3,0 | 0,0 | -0,2 | -0,4 | -0,4 |
Štrukturálne rozpočtové saldo2) | -3,7 | -3,2 | -3,2 | -3,0 | -0,1 | -0,2 | -0,5 | -0,4 |
Hrubý dlh verejnej správy | 88,2 | 88,5 | 89,3 | 89,8 | -0,3 | 0,1 | 0,7 | 1,2 |
1) Rozpočtová pozícia sa vyjadruje ako zmena cyklicky upraveného primárneho salda bez vládnej podpory finančnému sektoru. Uvedené údaje zohľadňujú aj očakávané dotácie programu Next Generation EU (NGEU) na strane príjmov. Záporné (kladné) číslo znamená uvoľnenie (sprísnenie) rozpočtovej pozície.
2) Počítané ako saldo verejnej správy očistené od dočasných vplyvov hospodárskeho cyklu a opatrení klasifikovaných podľa definície Európskeho systému centrálnych bánk ako dočasné.
Zatiaľ čo rozpočtové saldo eurozóny sa má počas sledovaného obdobia zlepšovať, aj keď menej ako v júni, pomer dlhu by sa mal zvýšiť. Deficit eurozóny by sa mal podľa projekcií znižovať a v roku 2026 by mal klesnúť na referenčnú hodnotu 3 % HDP. Príčinou je najmä nižší cyklicky upravený primárny deficit počas celého sledovaného obdobia, najmä v roku 2024, ktorý by mal prevážiť nárast úrokových platieb. Cyklická zložka by podľa projekcií mala zostať celkovo nezmenená. V porovnaní s júnovými projekciami bolo rozpočtové saldo na celé sledované obdobie upravené nadol, najmä vzhľadom na vyššie uvedenú zmenu diskrečných opatrení rozpočtovej politiky a negatívne kompozičné efekty. Tieto efekty súvisia s revíziou daňovo bohatých základov, ako sú odmeny zamestnancov a nominálna súkromná spotreba, smerom nadol. Pomer dlhu k HDP eurozóny by mal mať počas sledovaného obdobia stúpajúci trend, keďže nepretržité (hoci klesajúce) primárne deficity a kladné úpravy vzťahu deficitu a dlhu by mali prevážiť priaznivé diferenciály úrokovej miery a rastu. V porovnaní s júnovými projekciami bol pomer dlhu upravený smerom nahor z dôvodu väčších primárnych deficitov a o niečo vyšších diferenciálov úrokovej miery a rastu.
5 Ceny a náklady
Celková inflácia HICP by sa mala podľa projekcií v poslednom štvrťroku 2024 mierne zvýšiť, než v roku 2025 klesne na 2,2 % a v roku 2026 na 1,9 % (graf 6). Celková inflácia HICP by sa mala v septembri mierne znížiť a do konca roka by mala opäť rásť, najmä v dôsledku bázických efektov cien energií, než sa vráti na klesajúcu trajektóriu. Inflácia HICPX sa má počas zvyšku roka 2024 pohybovať v podstate horizontálne, približne na úrovni 3 %, než začiatkom roka 2025 v dôsledku komponentu služieb začne klesať. Z toho vyplýva pokračovanie pomalého dezinflačného trendu celkovej inflácie. I naďalej sa očakáva, že cieľovú hladinu 2 % dosiahne v poslednom štvrťroku 2025, v súlade s projekciami z júna 2024.
Graf 6
(ročné percentuálne zmeny)
Poznámky: Zvislá čiara označuje začiatok aktuálne projektovaného obdobia. Intervaly okolo stredových hodnôt projekcií vyjadrujú stupeň neistoty a sú koncepčne symetrické. Vychádzajú z chýb v minulých projekciách a sú očistené od vplyvu krajných hodnôt. Pásma v odtieňoch od najtmavšieho po najsvetlejší vyjadrujú pravdepodobnosť (30 %, 60 % a 90 %), že výsledná inflácia HICP sa bude nachádzať v príslušnom rozpätí. Podrobnejšie informácie sú v boxe Vyjadrenie neistoty spojenej s projekciami v Makroekonomických projekciách odborníkov ECB pre eurozónu z marca 2023.
Po určitej volatilite v nadchádzajúcich štvrťrokoch sa očakáva, že inflácia cien energií bude v strednodobom horizonte tlmená. Inflácia cien energií by mala v treťom štvrťroku 2024 znova klesnúť pod nulu a do konca roka 2024 by sa mala vrátiť do kladného pásma, najmä v dôsledku bázických efektov cien palív. Určitá volatilita inflácie cien energií sa očakáva aj v prvej polovici roka 2025 vrátane januárového nárastu súvisiaceho s ukončením niektorých ďalších rozpočtových opatrení súvisiacich s energiami[8]. Očakáva sa, že celková inflácia cien palív zostane počas sledovaného obdobia záporná v dôsledku klesajúcich kriviek cien ropných futures. Tento vývoj čiastočne kompenzuje kladná inflácia cien plynu a elektrickej energie vrátane určitých rastových účinkov klimatických rozpočtových opatrení. Celkovo sa očakáva, že inflácia cien energií bude v rokoch 2025 a 2026 tlmená a takmer vôbec nebude prispievať k celkovej inflácii HICP (graf 7, panel a) a graf 8).
Inflácia cien potravín má v najbližšom období zostať v podstate nezmenená a následne má mierne klesať v dôsledku nevýrazného vývoja vstupných nákladov (graf 7, panel b). Inflácia cien potravín v júli postupne klesla na 2,3 %, najmä v dôsledku zníženia tlakov v cenovom reťazci vďaka miznutiu vplyvov predchádzajúcich šokov v cenách energií a potravinových komodít. Ku koncu roka 2024 by mala inflácia cien potravín mierne vzrásť. V prvých troch štvrťrokoch 2025 sa má pohybovať viac-menej horizontálne, na úrovni približne 2,5 %, najmä pod vplyvom inflácie cien spracovaných potravín. V roku 2026 by mala klesnúť v priemere na 2,1 %, čiastočne v dôsledku predpokladu mierneho vývoja cien potravinových komodít.
Tabuľka 5
Vývoj cien a nákladov v eurozóne
(ročné percentuálne zmeny, revízie v percentuálnych bodoch)
| September 2024 | Revízie oproti projekciám z júna 2024 | ||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
2023 | 2024 | 2025 | 2026 | 2023 | 2024 | 2025 | 2026 | |
HICP | 5,4 | 2,5 | 2,2 | 1,9 | 0,0 | 0,0 | 0,0 | 0,0 |
HICP bez energií | 6,3 | 2,9 | 2,4 | 2,0 | 0,0 | 0,1 | 0,1 | -0,1 |
HICP bez energií a potravín | 4,9 | 2,9 | 2,3 | 2,0 | 0,0 | 0,1 | 0,1 | 0,0 |
HICP bez energií, potravín a zmien nepriamych daní | 5,0 | 2,8 | 2,3 | 2,0 | 0,0 | 0,1 | 0,1 | 0,0 |
Energetická zložka HICP | -2,0 | -1,4 | 1,1 | 0,6 | 0,0 | -0,6 | 0,1 | 0,3 |
Potravinová zložka HICP | 10,9 | 2,9 | 2,4 | 2,1 | 0,0 | -0,1 | -0,3 | -0,1 |
Deflátor HDP | 5,8 | 3,1 | 2,4 | 2,0 | -0,2 | -0,2 | 0,0 | 0,0 |
Deflátor dovozu | -2,8 | -0,4 | 1,7 | 1,8 | 0,1 | -0,2 | -0,3 | -0,1 |
Kompenzácie na zamestnanca | 5,3 | 4,5 | 3,6 | 3,2 | 0,1 | -0,3 | 0,1 | 0,0 |
Produktivita na zamestnanca | -0,9 | 0,0 | 0,9 | 1,1 | 0,0 | -0,1 | -0,1 | 0,0 |
Jednotkové náklady práce | 6,2 | 4,5 | 2,6 | 2,1 | 0,1 | -0,2 | 0,1 | 0,0 |
Jednotkové zisky1) | 5,7 | 0,2 | 1,6 | 1,6 | -0,5 | 0,1 | -0,3 | 0,0 |
Poznámky: Revízie sa počítajú zo zaokrúhlených hodnôt. HDP a deflátory dovozu, jednotkové náklady práce, kompenzácie na zamestnanca a produktivita práce vychádzajú z údajov očistených od sezónnych vplyvov a rozdielov v počte pracovných dní. Historické údaje sa môžu líšiť od najnovších publikácií Eurostatu vydaných po uzávierke projekcií. Údaje, aj so štvrťročnou periodicitou, sú k dispozícii na stiahnutie z databázy makroekonomických projekcií na internetovej stránke ECB.
1) Jednotkové zisky sú definované ako hrubý prevádzkový prebytok a zmiešaný príjem (upravený o príjem samostatne zárobkovo činných osôb) na jednotku reálneho HDP.
Graf 7
Výhľad vývoja energetickej a potravinovej zložky inflácie HICP
a) Energetická zložka HICP | b) Potravinová zložka HICP |
|---|---|
(ročné percentuálne zmeny) | (ročné percentuálne zmeny) |
 |  |
Poznámka: Zvislá čiara označuje začiatok aktuálne projektovaného obdobia.
Graf 8
Inflácia HICP eurozóny – členenie na hlavné zložky
(ročná percentuálna zmena; príspevok v percentuálnych bodoch)
Poznámka: Zvislá čiara označuje začiatok aktuálne projektovaného obdobia.
Inflácia HICPX by sa mala počas sledovaného obdobia zmierniť a v roku 2026 by mala dosiahnuť v priemere 2,0 % (graf 9). Pokles inflácie HICPX do polovice roka 2024 bol spôsobený najmä spomaľovaním rastu cien neenergetických priemyselných tovarov, ktoré však koncom roka 2024 majú o niečo vzrásť. Inflácia cien služieb bola trvalejšia a v prvom polroku 2024 sa pohybovala v podstate horizontálne okolo 4 %. Očakáva sa, že tento vývoj bude pokračovať aj po zvyšok roka. Projektované zmiernenie inflácie HICPX v rokoch 2025 a 2026 bude prameniť z postupného znižovania inflácie cien služieb v dôsledku odznievania účinkov opätovného otvorenia prevádzok po pandémii a eventuálneho zmiernenia tlakov nákladov práce, zatiaľ čo inflácia cien tovarov by sa mala naďalej vyvíjať zhruba v súlade s historickými priemermi. Proces dezinflácie v spojení s infláciou HICPX vo všeobecnosti odráža pretrvávajúci tlmiaci účinok zmierňujúcich sa nepriamych účinkov minulých šokov vývoja cien energií, ako aj pokračovanie tlmiaceho vplyvu sprísňovania menovej politiky, i prostredníctvom nižšieho rastu miezd.
Graf 9
Inflácia HICP bez energií a potravín v eurozóne
(ročné percentuálne zmeny)
Poznámky: Zvislá čiara označuje začiatok aktuálne projektovaného obdobia. Intervaly okolo stredových hodnôt projekcií vyjadrujú stupeň neistoty a sú koncepčne symetrické. Vychádzajú z chýb v minulých projekciách a sú očistené od vplyvu krajných hodnôt. Pásma v odtieňoch od najtmavšieho po najsvetlejší vyjadrujú pravdepodobnosť (30 %, 60 % a 90 %), že výsledná inflácia HICPX sa bude nachádzať v príslušnom rozpätí. Podrobnejšie informácie sú v boxe Vyjadrenie neistoty spojenej s projekciami v Makroekonomických projekciách odborníkov ECB pre eurozónu z marca 2023.
V porovnaní s projekciami z júna 2024 zostáva výhľad vývoja celkovej inflácie HICP nezmenený (graf 10). Na rok 2024 je úprava inflácie HICPX smerom nahor vyvážená revíziou cien energií a potravín nadol. Zvýšenie projekcie inflácie HICPX na roky 2024 a 2025 možno vysvetliť nečakanými údajmi v posledných mesiacoch, najmä v dôsledku vyšších hodnôt inflácie cien služieb v rámci HICP. Od druhého polroka 2025 bol medzištvrťročný profil inflácie HICPX upravený mierne nadol. Je to v súlade so znížením projekcií reálneho HDP a miezd, ako aj s tlmiacim účinkom zhodnocovania eura, ktorý je čiastočne vyvážený nepriamymi účinkami vyšších predpokladaných cien plynu. Zníženie projekcie potravinovej zložky inflácie HICP na celé sledované obdobie vyplýva najmä z nižších než očakávaných aktuálnych údajov a nižších predpokladaných cien potravinových komodít. Na neskoršiu časť sledovaného obdobia bola projekcia inflácie cien energií zvýšená v súlade s revíziou veľkoobchodných cien plynu a elektriny smerom nahor (box 1).
Graf 10
Úpravy projekcie inflácie v porovnaní s projekciami z júna 2024
(v percentuálnych bodoch)
Poznámky: Revízie sa uvádzajú na základe nezaokrúhlených údajov. Po zaokrúhlení je inflácia HICP v každom roku sledovaného obdobia nezmenená.
Rast nominálnych miezd by mal podľa projekcií postupne klesať, mal by však zostať zvýšený a umožňovať rýchly návrat reálnych miezd na úrovne spred prudkého nárastu inflácie (graf 11). Rast kompenzácií na zamestnanca v prvom štvrťroku 2024 dosiahol 4,7 % a odhaduje sa, že v druhom štvrťroku ďalej klesol na 4,6 % (0,5 percentuálneho bodu pod úrovňou očakávanou v júnových projekciách).[9] Podľa projekcií má v druhej polovici roka naďalej klesať – na priemernú úroveň 4,5 % v roku 2024 – a počas sledovaného obdobia by sa mal ďalej zmierňovať. Napriek tomu sa v dôsledku pretrvávajúceho nedostatku pracovných síl a zostávajúcich inflačných kompenzácií očakáva, že v porovnaní s historickými hodnotami zostane na zvýšenej úrovni. Očakáva sa, že dojednané mzdy sa počas zvyšku roka 2024 mierne zvýšia a následne sa budú postupne zmierňovať v súlade s nižšou infláciou. V roku 2026 sa projektuje rast kompenzácií na zamestnanca na úrovni 3,2 %, čo je o niečo viac ako súčet projektovaného rastu produktivity a inflácie HICP. V porovnaní s projekciami z júna 2024 bol rast kompenzácií na zamestnanca na rok 2024 upravený o 0,3 percentuálneho bodu nadol v dôsledku nečakaných údajov za prvý polrok. Podľa projekcií by sa mali reálne mzdy v treťom štvrťroku 2024 vrátiť na úroveň zo začiatku roka 2022, v súlade s projekciami z júna 2024, a onedlho nato na úroveň zo začiatku roka 2021.
Graf 11
(ročné percentuálne zmeny)
Poznámky: Zvislá čiara označuje začiatok aktuálne projektovaného obdobia. Historické údaje sa môžu líšiť od najnovších publikácií Eurostatu (poznámka pod čiarou 9).
Rast jednotkových nákladov práce by sa mal výrazne spomaliť. Rast jednotkových nákladov práce sa už spomalil zo svojich historických maxím v roku 2023 na odhadovaných 4,7 % v druhom štvrťroku 2024.[10] Očakáva sa, že bude ďalej a prudko klesať až na 2,1 % v roku 2026. Je to odrazom predpokladaného zrýchlenia rastu produktivity a spomalenia rastu miezd. Rast jednotkových nákladov práce však zostane výrazne nad priemerom 1,5 % spred pandémie. V porovnaní s projekciami z júna 2024 bol rast jednotkových nákladov práce upravený nadol o 0,2 percentuálneho bodu na rok 2024 a o 0,1 percentuálneho bodu na rok 2025 v dôsledku úprav kompenzácií na zamestnanca, ktoré v roku 2025 znásobuje o niečo nižší rast produktivity.
Domáce cenové tlaky merané rastom deflátora HDP by sa mali podľa projekcií naďalej postupne znižovať. Rast ziskov by mal najskôr tlmiť tlaky vyplývajúce z vysokých nákladov práce a neskôr by mal zaznamenať oživenie (graf 12). Ročná miera rastu deflátora HDP sa v posledných štvrťrokoch prudko znížila, na 3,2 % v druhom štvrťroku 2024.[11] Predpokladá sa, že počas celého roka 2024 bude naďalej klesať a v roku 2024 dosiahne v priemere 3,1 %, pričom neskôr bude postupne klesať až na priemernú úroveň 2,0 % v roku 2026. Rast jednotkových ziskov kulminoval na konci roka 2022 a v druhom štvrťroku 2024 sa dostal do záporného pásma.[12] Počas celého roka 2024 by mal zostať pod úrovňou rastu jednotkových nákladov práce, čo naznačuje, že ziskové marže tlmia pomerne výrazný rast nákladov práce. Pri zmierňovaní rastu jednotkových nákladov práce a naďalej obmedzenom raste ostatných vstupných nákladov sa očakáva, že rast jednotkových ziskov sa od roku 2025 mierne zvýši. Prispieva k tomu hospodárske oživenie a posilňovanie rastu produktivity. V porovnaní s projekciami z júna 2024 bol rast deflátora HDP na rok 2024 upravený nadol, ale na roky 2025 a 2026 zostáva nezmenený. Jednotkové zisky boli na rok 2024 upravené mierne nahor a na rok 2025 nadol o 0,3 percentuálneho bodu, čo tlmí revíziu jednotkových nákladov práce smerom nadol na rok 2024 a ich marginálnu revíziu smerom nahor v roku 2025.
Graf 12
a) Deflátor HDP a jeho zložky | b) Deflátor HDP a jeho zložky – revízie oproti projekciám z júna 2024 |
|---|---|
(ročné percentuálna zmeny; príspevky v percentuálnych bodoch) | (príspevky v percentuálnych bodoch) |
 |  |
Poznámka: Zvislá čiara označuje začiatok aktuálne projektovaného obdobia.
Inflácia dovozných cien by mala po zápornej ročnej miere v roku 2024 v neskorších rokoch sledovaného obdobia zostať pod úrovňou 2 %. Rast deflátora dovozu by sa mal zvýšiť z -2,8 % v roku 2023 na -0,4 % v roku 2024, 1,7 % v roku 2025 a 1,8 % v roku 2026. Na celé sledované obdobie bol upravený nadol v súlade s úpravami vývozných cien konkurentov a miernym zhodnocovaním eura vyplývajúcim z technických predpokladov (box 1).
6 Analýzy scenárov vývoja a citlivosti
Alternatívny vývoj cien energií
Budúci vývoj cien energetických komodít je naďalej veľmi neistý a alternatívny vývoj cien ropných a plynových komodít by mal na hospodársky výhľad, najmä pokiaľ ide o infláciu, podstatný vplyv. Zatiaľ čo projekcie vychádzajú z technických predpokladov uvedených v boxe 1, v tejto analýze citlivosti vychádzajú alternatívy pomalšieho a rýchlejšieho vývoja z 25. a 75. percentilu neutrálnych hustôt odvodených z cien ropných a plynových opcií.[13] Distribúcia alternatívnych možností vývoja cien ropy okolo základného scenára je symetrická, odrážajúc celkovú vyváženosť rizík. V prípade cien plynu distribúcia naopak poukazuje na riziká prekročenia technických predpokladov (graf 13), čo pravdepodobne odráža nepriaznivé geopolitické riziká spojené s eskaláciou napätia na Blízkom východe a vstupom ukrajinských vojsk na ruské územie. Pri rope i plyne sa tiež do úvahy berie predpoklad konštantnej ceny. V oboch prípadoch sa počíta syntetický index cien energií (vážený priemer vývoja cien ropy a plynu) a makroekonomický dosah sa posudzuje pomocou modelov ECB a Eurosystému. Výsledky (znázornené v tabuľke 6) poukazujú na celkovo vyššie riziká skôr rýchlejšieho ako pomalšieho rastu cien a nižšie riziká týkajúce sa rastu HDP.
Graf 13
Alternatívy vývoja predpokladaných cien energií
a) Predpoklad ceny ropy
(USD/barel)
b) Predpoklad ceny plynu
(EUR/MWh)
Zdroj: Morningstar a výpočty ECB.
Poznámka: Hustoty odvodené z cien plynových a ropných opcií vychádzajú z trhových kotácií k 16. augustu 2024 pre opcie na futures ICE ropy Brent a plynové futures na holandskej burze TTF s pevne stanovenými štvrťročnými lehotami platnosti.
Tabuľka 6
Alternatívy vývoja cien energií a ich vplyv na rast reálneho HDP a infláciu HICP
1. alternatíva: 25. percentil | 2. alternatíva: 75. percentil | 3. alternatíva: konštantné ceny | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
2024 | 2025 | 2026 | 2024 | 2025 | 2026 | 2024 | 2025 | 2026 | |
(odchýlky od úrovní základného scenára, v %) | |||||||||
Cena ropy | -4,0 | -14,1 | -19,1 | 3,6 | 14,8 | 18,5 | 1,2 | 8,1 | 12,3 |
Cena zemného plynu | -10,2 | -19,8 | -23,8 | 7,2 | 21,1 | 26,6 | -2,4 | -6,9 | 7,9 |
Syntetický index cien energií | -7,3 | -16,8 | -20,0 | 6,7 | 19,3 | 24,3 | 0,0 | 2,1 | 10,6 |
(odchýlky od mier rastu v základnom scenári, v percentuálnych bodoch) | |||||||||
Rast reálneho HDP | 0,0 | 0,1 | 0,1 | 0,1 | -0,1 | -0,1 | 0,0 | 0,0 | 0,0 |
Inflácia HICP | -0,2 | -0,6 | -0,3 | 0,3 | 0,8 | 0,4 | 0,0 | 0,1 | 0,3 |
Poznámky: V tejto analýze citlivosti sa používa syntetický index cien energií, ktorý spája ceny ropných a plynových futures. 25. a 75. percentil sa vzťahujú na neutrálne hustoty odvodené z cien ropných a plynových opcií k 16. augustu 2024. Konštantné ceny ropy a plynu majú príslušnú hodnotu k rovnakému dátumu. Makroekonomické vplyvy sa uvádzajú ako priemery z viacerých makroekonomických modelov odborníkov ECB a Eurosystému.
Box 2
Alternatívne scenáre vývoja spotrebiteľskej dôvery a vplyv na ekonomiku
Táto analýza scenárov posudzuje riziká ohrozujúce základný scenár projekcií zo septembra 2024, ktoré vyplývajú z potenciálnych šokov vo vývoji spotrebiteľskej dôvery. Analýza hodnotí aktuálny vývoj a pomocou empirického modelu skúma vplyv nečakaných zmien spotrebiteľskej dôvery na rozhodnutia domácností, pokiaľ ide o spotrebu, investície do nehnuteľností na bývanie a úspory. Následne prostredníctvom modelu ECB-BASE analyzuje širšie dôsledky alternatívnych rozhodnutí o úsporách a výdavkoch vyvolaných šokmi vo vývoji dôvery na hospodársku aktivitu a infláciu.
Spotrebiteľská dôvera na začiatku vojny Ruska proti Ukrajine prudko klesla a odvtedy napriek určitému oživeniu zostáva tlmená. Od začiatku roka 2022 prešla spotrebiteľská dôvera v eurozóne sériou vážnych hospodárskych šokov spôsobených okrem iného prudkým nárastom inflácie cien energií a celkovej inflácie, ráznym sprísňovaním menovej politiky a zvýšenou neistotou, v dôsledku čoho v septembri 2022 dosiahla dno (graf A, panel b). Po tomto počiatočnom prudkom poklese sa spotrebiteľská dôvera v posledných štvrťrokoch zotavuje, no zostáva nižšia ako pred vojnou. Spolu s ústupom priaznivých účinkov znovuotvorenia ekonomiky táto dlhodobo nízka úroveň spotrebiteľskej dôvery brzdí mimoriadne výrazné postpandemické oživenie spotreby a investícií do nehnuteľností na bývanie a naopak prispieva k rastu úspor (graf A, panel a).
Graf A
Súkromná spotreba, investície do nehnuteľností na bývanie, miera úspor a spotrebiteľská dôvera od roku 2022
a) Súkromná spotreba, investície do nehnuteľností na bývanie a miera úspor | b) Spotrebiteľská dôvera a neistota |
(ľavá os: ročná percentuálna zmena; pravá os: podiel hrubého disponibilného príjmu, v %) | (štandardizovaná úroveň) |
 |  |
Zdroj: Eurostat, generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre hospodárske a finančné záležitosti (GR-ECFIN) a výpočty ECB.
Poznámky: V paneli b) sú údaje pre celú dostupnú vzorku – od januára 1999 do augusta 2024 pre dôveru a od apríla 2019 do júla 2024 pre neistotu – štandardizované. Prerušovaná modrá čiara označuje projekciu spotrebiteľskej dôvery konzistentnú so základným scenárom projekcií z pohľadu empirického modelu podľa grafu B. Alternatívy vývoja spotrebiteľskej dôvery znázornené v grafe sú opísané nižšie. Zvislá čiara v paneli b) označuje začiatok aktuálne projektovaného obdobia. Posledné údaje v paneli a) sú za prvý štvrťrok 2024 a v paneli b) za august 2024.
Z empirického modelu vyplýva výrazný vplyv nečakaných zmien spotrebiteľskej dôvery na súkromnú spotrebu, investície do nehnuteľností na bývanie a mieru úspor. Na odhad prostredníctvom štrukturálneho bayeziánskeho vektorového autoregresívneho modelu (SBVAR) boli použité údaje za eurozónu od prvého štvrťroka 1999 do posledného štvrťroka 2019. Model zahŕňa spotrebiteľskú dôveru, súkromnú spotrebu, investície do nehnuteľností na bývanie, úrokovú mieru, reálny disponibilný príjem a deflátor súkromnej spotreby. Model rozlišuje vplyv šokov spotrebiteľskej dôvery pomocou rekurzívnej identifikačnej schémy.[14] Negatívny šok spotrebiteľskej dôvery na úrovni jednej štandardnej odchýlky má za následok pokles disponibilného príjmu a súkromnej spotreby na minimálnu úroveň po ôsmich štvrťrokoch tempom 0,8 % a 0,6 %. To vedie k nárastu miery úspor na maximálnu úroveň po šiestich štvrťrokoch tempom 0,9 percentuálneho bodu.[15] V dôsledku nepriaznivého šoku dôvery klesajú aj investície do nehnuteľností na bývanie, tempom 1,2 % na minimálnu úroveň po približne siedmich štvrťrokoch. Tieto zistenia naznačujú, že zhoršenie spotrebiteľskej dôvery trvalo brzdí výdavky a investície domácností a zároveň stimuluje ich sklon sporiť, okrem iného aj z preventívnych dôvodov.
Graf B
Odhadovaný vplyv šokov vo vývoji spotrebiteľskej dôvery na reálny disponibilný príjem, súkromnú spotrebu a investície do nehnuteľností na bývanie
|
Zdroj: Eurostat, GR-ECFIN a výpočty odborníkov ECB.
Poznámky: Modelované odhady vychádzajú z údajov týkajúcich sa spotrebiteľskej dôvery, súkromnej spotreby, investícií do nehnuteľností na bývanie, úrokovej miery, reálneho disponibilného príjmu a deflátora súkromnej spotreby za eurozónu od prvého štvrťroka 1999 do posledného štvrťroka 2019. Úroková miera sa počíta ako priemer úrokových mier krátkodobých a dlhodobých štátnych dlhopisov. Premenné (s výnimkou úrokovej miery) do modelu vstupujú na logaritmickej úrovni. Model sa odhaduje so štyrmi časovými odstupmi. V poradí Choleského identifikačnej schémy je deflátor súkromnej spotreby na prvom mieste, nasledovaný reálnym disponibilným príjmom, súkromnou spotrebou, investíciami do nehnuteľností na bývanie, úrokovou mierou a spotrebiteľskou dôverou. Reakcie znázornené v grafe sú normalizované na šokový pokles spotrebiteľskej dôvery na úrovni jednej štandardnej odchýlky. Modré polia označujú 68-percentné intervaly spoľahlivosti. Účinky na mieru úspor sú vypočítané na základe modelovaných účinkov šokov dôvery na reálny disponibilný príjem a reálnu súkromnú spotrebu; výsledné alternatívy vývoja miery úspor sú znázornené v grafe C.
Na posúdenie celkového vplyvu na hospodársku aktivitu a infláciu sa v modeli na základe empirických zistení zohľadňujú tri alternatívy vývoja miery úspor a investícií do nehnuteľností na bývanie – odrážajúce rôzne šoky vo vývoji spotrebiteľskej dôvery.[16] [17] Prvý scenár vývoja (nižšia dôvera) predpokladá, že spotrebiteľská dôvera sa v poslednom štvrťroku 2024 o jednu štandardnú odchýlku zhorší a následne zostane tlmená (graf A, panel b). Takýto scenár by mohol byť vyvolaný rastúcou geopolitickou neistotou a trvalejšími tlmiacimi účinkami stále zvýšených nákladov na financovanie. Tento scenár vedie k nárastu miery úspor z preventívnych dôvodov počas zvyšku sledovaného obdobia nad úroveň základného scenára a k zodpovedajúcemu poklesu investícií do nehnuteľností na bývanie vzhľadom na prispôsobenie investičných rozhodnutí domácností zhoršujúcim sa vyhliadkam. Druhý scenár (vyššia dôvera) naopak predpokladá rýchlejšie zlepšovanie spotrebiteľskej dôvery oproti základnému scenáru, a to v dôsledku kladného šoku na úrovni jednej štandardnej odchýlky v poslednom štvrťroku 2024. Takýto scenár by mohli vyvolať priaznivejšie vyhliadky spojené so spomaľovaním rastu inflácie, odolným trhom práce, rastom reálnych príjmov a klesajúcou spotrebiteľskou neistotou. Priaznivejšia spotrebiteľská dôvera sa premieta do nižšej miery úspor, ktorá sa koncom roka 2026 zníži na úroveň spred pandémie, ako aj do vyšších výdavkov a investícií do nehnuteľností na bývanie. Tretí scenár (dočasne nižšej dôvery) najskôr počíta s poklesom spotrebiteľskej dôvery o jednu štandardnú odchýlku v poslednom štvrťroku 2024 a následne s jej oživením v rovnakom rozsahu v treťom štvrťroku 2025. To vedie k počiatočnému nárastu miery úspor nad úroveň základného scenára a k jej následnému postupnému návratu vzhľadom na priaznivý šok vo vývoji dôvery v druhej polovici roka 2025 (graf C). V scenári nižšej dôvery je rast reálneho HDP v roku 2025 o 0,3 percentuálneho bodu a v roku 2026 o 0,6 percentuálneho bodu pod úrovňou základného scenára, s poklesom reálnej súkromnej spotreby oproti základnému scenáru o 0,4 percentuálneho bodu v roku 2025 a o 0,9 percentuálneho bodu v roku 2026 (tabuľka A). Tento vývoj je sprevádzaný nepriaznivým vplyvom na rast zamestnanosti na úrovni 0,1 percentuálneho bodu v roku 2025 a 0,2 percentuálneho bodu v roku 2026. Inflácia HICP by bola v roku 2026 o 0,1 percentuálneho bodu nižšia. Zo scenára vyššej dôvery vyplývajú celkovo symetrické kladné účinky na HDP, spotrebu a infláciu. V scenári dočasne nižšej dôvery dochádza ku kumulovaným odchýlkam v raste reálneho HDP v rokoch 2024 až 2026 na úrovni -0,1 percentuálneho bodu s väčšími účinkami na súkromnú spotrebu, zatiaľ čo v prípade inflácie sú účinky marginálne.
Graf C
Alternatívy vývoja miery úspor
(v % disponibilného príjmu)
Poznámky: Alternatívy vývoja miery úspor sú konzistentné s vývojom vyplývajúcim z odhadovaného vplyvu šokov vo vývoji dôvery na reálny disponibilný príjem a súkromnú spotrebu, ako znázorňuje graf B. Tieto alternatívy, spolu s modelovanými odhadovanými vplyvmi šokov vo vývoji dôvery na investície do nehnuteľností na bývanie, sú zohľadnené v modeli ECB-BASE. Svetlomodrá čiara v grafe označuje priemernú mieru úspor v roku 2019.
V súčasnosti stále tlmená spotrebiteľská dôvera bude v krátkodobom horizonte pravdepodobne brzdiť spotrebu domácností a ich rozhodnutia, pokiaľ ide o investície a úspory. Za absencie ďalších nepriaznivých šokov sa však bude spotrebiteľská dôvera v eurozóne podľa všetkého ďalej postupne zvyšovať. Prispieva k tomu pomalší rast inflácie, odolný trh práce, rast reálnych príjmov a klesajúca spotrebiteľská neistota. Pravdepodobne však ešte nejaký čas budú pretrvávať tlmiace účinky stále zvýšených nákladov na financovanie, ktoré budú tempo oživenia spotrebiteľskej dôvery spomaľovať.
Tabuľka A
Vplyv šokov vo vývoji spotrebiteľskej dôvery na rast reálneho HDP, infláciu HICP a súkromnú spotrebu
(odchýlka oproti základnej projekcii v percentuálnych bodoch)
Rast reálneho HDP | Rast súkromnej spotreby | Inflácia HICP | ||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
2024 | 2025 | 2026 | Kumulatívny vplyv | 2024 | 2025 | 2026 | Kumulatívny vplyv | 2024 | 2025 | 2026 | Kumulatívny vplyv | |
Scenár 1: Nižšia dôvera | 0,0 | -0,3 | -0,6 | -0,9 | 0,0 | -0,4 | -0,9 | -1,4 | 0,0 | 0,0 | -0,1 | -0,1 |
Scenár 2: Vyššia dôvera | 0,0 | 0,3 | 0,5 | 0,9 | 0,0 | 0,4 | 0,9 | 1,4 | 0,0 | 0,0 | 0,1 | 0,1 |
Scenár 3: Dočasne nižšia dôvera | 0,0 | -0,3 | 0,1 | -0,1 | 0,0 | -0,4 | 0,1 | -0,3 | 0,0 | 0,0 | 0,0 | 0,0 |
Zdroj: Model ECB-BASE a výpočty odborníkov ECB.
Poznámky: Simulácia prostredníctvom modelu ECB-BASE s použitím „modality aktualizácie projekcií“ a s exogénnou kurzovou, menovou a rozpočtovou politikou. Okrem toho sú vylúčené aj ďalšie kanály, ktoré by mohli znásobiť účinky šokov vo vývoji spotrebiteľskej dôvery, napríklad zodpovedajúci scenár medzinárodného prostredia alebo priame účinky prostredníctvom očakávaní. Scenár 1 „Nižšia dôvera“ je zostavený na základe reakcií investícií do nehnuteľností na bývanie a miery úspor zodpovedajúcich kladnému šoku vo vývoji spotrebiteľskej dôvery na úrovni jednej štandardnej odchýlky ako v grafe B, zatiaľ čo scenár 2 „Vyššia dôvera“ zohľadňuje alternatívy vývoja konzistentné so záporným šokom na úrovni jednej štandardnej odchýlky. Scenár 3 „Dočasne nižšia dôvera“ zohľadňuje reakcie investícií do nehnuteľností na bývanie a miery úspor konzistentné so záporným šokom na úrovni jednej štandardnej odchýlky, ktorý je po štyroch štvrťrokoch nasledovaný kladným šokom rovnakého rozsahu. Reakcia súkromnej spotreby je konzistentná s reakciou vyplývajúcou z modelu ECB-BASE. Všetky číselné hodnoty sú uvedené ako odchýlky od základného scenára v percentuálnych bodoch a sú zaokrúhlené na jedno desatinné miesto.
Box 3
Porovnanie s prognózami iných inštitúcií a súkromného sektora
Projekcie odborníkov ECB zo septembra 2024 sa nachádzajú zhruba v rámci intervalu ostatných prognóz, pokiaľ ide o vývoj HDP a inflácie HICP, a mierne nad jeho úrovňou, pokiaľ ide o jadrovú infláciu v rokoch 2024 a 2025. Projekcia odborníkov ECB týkajúca sa hospodárskeho rastu sa na roky 2024 a 2025 nachádza v rámci pomerne úzkeho intervalu prognóz iných inštitúcií a prieskumov prognostikov súkromného sektora, na rok 2026 však interval mierne prekračuje. Pokiaľ ide o infláciu HICP, na roky 2024 a 2025 sa projekcia odborníkov ECB nachádza v hornej časti intervalu. Na rok 2026 je projekcia odborníkov ECB v súlade s ostatnými prognózami na úrovni 1,9 %. Pokiaľ ide o infláciu HICP bez energií a potravín, projekcie odborníkov ECB na roky 2024 a 2025 sú mierne nad úrovňou intervalu ostatných prognóz.
Tabuľka
Porovnanie najnovších prognóz rastu reálneho HDP a inflácie HICP v eurozóne
(ročné percentuálne zmeny)
| Dátum zverejnenia | Rast HDP | Inflácia HICP | Inflácia HICP bez energií a potravín | ||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
2024 | 2025 | 2026 | 2024 | 2025 | 2026 | 2024 | 2025 | 2026 | ||
Projekcie odborníkov ECB | September 2024 | 0,8 | 1,3 | 1,5 | 2,5 | 2,2 | 1,9 | 2,9 | 2,3 | 2,0 |
Consensus Economics | August 2024 | 0,8 | 1,3 | 1,4 | 2,4 | 2,0 | 1,9 | 2,8 | 2,2 | – |
Survey of Professional Forecasters | Júl 2024 | 0,7 | 1,3 | 1,4 | 2,4 | 2,0 | 1,9 | 2,7 | 2,2 | 2,0 |
Medzinárodný menový fond | Júl 2024 | 0,9 | 1,5 | – | 2,4 | 2,1 | – | – | – | – |
Európska komisia | Máj 2024 | 0,8 | 1,4 | – | 2,5 | 2,1 | – | 2,7 | 2,1 | – |
OECD | Máj 2024 | 0,7 | 1,5 | – | 2,3 | 2,2 | – | 2,6 | 2,1 | – |
Zdroj: Consensus Economics Forecasts, 15. august 2024 (údaje na rok 2026 pochádzajú z prieskumu z júla 2024); Prieskum profesionálnych prognostikov ECB, 19. júl 2024; Aktualizovaný svetový hospodársky výhľad MMF, 16. júl 2024; Hospodárska prognóza Európskej komisie, jar 2024, 15. máj 2024; Hospodársky výhľad OECD, 2. máj 2024.
Poznámky: Rôzne termíny uzávierky uvedených prognóz neumožňujú ich priame vzájomné porovnávanie, ani porovnanie s makroekonomickými projekciami odborníkov ECB. Okrem toho tieto prognózy na odvodenie predpokladov týkajúcich sa rozpočtových, finančných a externých premenných vrátane cien ropy, plynu a ostatných komodít používajú odlišné metódy. V makroekonomických projekciách odborníkov ECB sú v prípade reálneho HDP uvedené ročné miery rastu očistené od vplyvu počtu pracovných dní v roku, zatiaľ čo Európska komisia a Medzinárodný menový fond svoje prognózy od tohto vplyvu neočisťujú. Ostatné prognózy zohľadňovanie počtu pracovných dní nešpecifikujú.
© Európska centrálna banka 2024
Poštová adresa 60640 Frankfurt am Main, Nemecko
Telefón +49 69 1344 0
Internet www.ecb.europa.eu
Všetky práva vyhradené. Šírenie na vzdelávacie a nekomerčné účely je povolené, ak je uvedený zdroj.
Vysvetlenie pojmov sa nachádza v glosári ECB (len v angličtine).
HTML ISBN 978-92-899-6561-3, ISSN 2529-4598, doi:10.2866/908471, QB-CE-24-002-SK-Q
Dňom uzávierky technických predpokladov a projekcií vývoja svetového hospodárstva bol 16. august 2024. Makroekonomické projekcie odborníkov ECB pre eurozónu boli dokončené 29. augusta.
Ak nie je výslovne uvedené inak, odkazy na svetové a globálne agregáty hospodárskych ukazovateľov v tejto časti nezahŕňajú eurozónu.
Toto hodnotenie podporuje aj júlový globálny index nákupných manažérov (PMI) pre vývozné objednávky a stav nakúpených zásob, ktorý prešiel do pásma kontrakcie. Okrem toho, súčasné odhady obratu obchodu na základe pohybu plavidiel naznačujú spomalenie obchodu na začiatku tretieho štvrťroka.
Prvé úplné údaje Eurostatu o raste reálneho HDP v druhom štvrťroku 2024 boli zverejnené po finalizácii projekcií odborníkov ECB zo septembra 2024. Rast reálneho HDP sa ukázal byť o niečo slabší, ako sa očakávalo (0,2 % v porovnaní s 0,3 % v projekciách), a to najmä z dôvodu slabšej súkromnej spotreby a investícií, ako aj nižšieho príspevku zmien zásob k rastu, ktorý bol čiastočne kompenzovaný silnejším vývozom. Dovoz a spotreba verejnej správy boli celkovo v súlade so septembrovými projekciami.
Box s názvom A model-based assessment of the macroeconomic impact of the ECB’s monetary policy tightening since December 2021, Ekonomický bulletin, č. 3, ECB, 2023.
Údaje národných účtov zverejnené 6. septembra 2024 po uzávierke septembrových projekcií naznačujú výraznejší rast vývozu v druhom štvrťroku, najmä v dôsledku volatilných írskych údajov.
Blogový príspevok ECB: Low for long? Reasons for the recent decline in productivity, 6. mája 2024.
Odhaduje sa, že rušenie energetických a inflačných kompenzačných rozpočtových opatrení od decembra 2023 prispeje k rastu celkovej inflácie v rozsahu 0,4 percentuálneho bodu v roku 2024 a 0,1 percentuálneho bodu v roku 2025.
Podľa údajov Eurostatu zo 6. septembra, vydaných po finalizácii projekcií zo septembra 2024, dosiahol rast kompenzácií na zamestnanca v druhom štvrťroku 2024 úroveň 4,3 %.
Podľa údajov Eurostatu zo 6. septembra sa jednotkové náklady práce v druhom štvrťroku 2024 medziročne zvýšili o 4,6 %.
Podľa údajov Eurostatu zo 6. septembra sa deflátor HDP v druhom štvrťroku 2024 medziročne zvýšil o 3,0 %.
Podľa údajov Eurostatu zo 6. septembra zaznamenali jednotkové zisky v druhom štvrťroku 2024 ročný rast na úrovni -0,6 %.
Boli použité trhové ceny zo 16. augusta 2024 (dňa uzávierky technických predpokladov).
Keďže spotrebiteľská dôvera odráža vývoj štandardných determinantov súkromnej spotreby, v poradí Choleského identifikačnej schémy je na poslednom mieste.
Účinky na mieru úspor sú prepočítané na základe účinkov šokov dôvery na reálny disponibilný príjem a reálnu súkromnú spotrebu vyplývajúcich z empirického modelu.
Angelini, E., Bokan, N., Christoffel, K., Ciccarelli, M. a Zimic, S., Introducing ECB-BASE: The blueprint of the new ECB semi-structural model for the euro area”, Working Paper Series, č. 2315, ECB, 2019.
Keďže kalibrácia alternatívneho vývoja miery úspor a investícií do nehnuteľností na bývanie vychádza z empirických zistení, reakcia súkromnej spotreby je v súlade s vývojom vyplývajúcim z modelu ECB-BASE. Reakcia disponibilného príjmu tak môže byť neobmedzená, čo umožňuje endogénny prenos šoku v rámci modelu.
- 12 September 2024