Odpovede na podnety Európskeho parlamentu uvedené v jeho uznesení o výročnej správe ECB za rok 2022

Tento dokument sa zverejňuje pri príležitosti predloženia výročnej správy ECB za rok 2023 Európskemu parlamentu. Obsahuje odpovede na pripomienky a požiadavky Európskeho parlamentu uvedené v jeho uznesení k výročnej správe ECB za predchádzajúci rok.^[1] Dokument je členený podľa tém. Jeho cieľom je lepšie objasniť politiky ECB a podporiť dialóg s Európskym parlamentom a verejnosťou v súvislosti s dôležitými otázkami, na ktoré poukázali poslanci Európskeho parlamentu.^[2] ECB na návrh Európskeho parlamentu zverejňuje svoje odpovede na jeho pripomienky už od roku 2016.

1 Menová politika a hospodársky vývoj

Pokiaľ ide o výzvu na prijatie všetkých potrebných opatrení na zníženie miery inflácie v súlade so svojím mandátom, ECB je odhodlaná zabezpečiť včasný návrat inflácie na cieľovú úroveň 2 % v strednodobom horizonte. ECB na tento účel prijala viacero krokov. V období od júla 2022 do septembra 2023 predovšetkým zvýšila kľúčové úrokové sadzby až o 450 bázických bodov. ECB začala normalizovať svoju menovú politiku už v decembri 2021, keď oznámila postupné ukončovanie niektorých nákupov aktív. Dostupné informácie v prvej polovici roka 2022, charakterizované mimoriadne vysokou mierou neistoty, postupne potvrdili, že inflácia pravdepodobne zostane príliš vysoká dlhšie, než sa pôvodne očakávalo. Odvtedy ECB zvyšovala menovopolitické úrokové sadzby v doteraz nevídanom tempe a rozsahu. Skorší začiatok cyklu zvyšovania sadzieb by mal v každom prípade pravdepodobne len obmedzený vplyv na infláciu v krátkodobom horizonte a z dlhodobejšieho hľadiska. Hospodárske a finančné podmienky sa v jednotlivých hospodárskych oblastiach líšia. Porovnávanie s reakciami menovej politiky v iných jurisdikciách, najmä v Spojených štátoch, by sa preto malo posudzovať opatrne. Budúce rozhodnutia zabezpečia nastavenie sadzieb menovej politiky na dostatočne reštriktívnej úrovni tak dlho, ako to bude potrebné, pričom budú vychádzať z aktuálnych údajov. Stabilizovaním inflácie na cieľovej úrovni 2 % v strednodobom horizonte menová politika ECB prispieva k udržateľnému hospodárskemu rastu a tvorbe pracovných miest. Menová politika orientovaná na cenovú stabilitu okrem toho pomáha obmedzovať nerovnosť vyvolanú vysokou infláciou. Domácnosti s nižšími príjmami sú vo všeobecnosti infláciou ovplyvnené viac, pretože míňajú väčšiu časť svojich príjmov a majú nižšie finančné rezervy.

Pokiaľ ide o obavy zo sekundárnych účinkov, straty ukotvenia inflačných očakávaní a možnosti mzdovo-cenovej špirály, z najnovších údajov vyplýva, že riziko naplnenia týchto účinkov sa zmenšuje a zostáva pod kontrolou. Aktuálne údaje svedčia o pokračujúcej dezinflácii a začiatku zmierňovania rastu miezd. Určité sekundárne účinky súvisia s mzdovými vyjednávaniami zameranými na inflačnú kompenzáciu, no k vzniku samonosnej špirály zatiaľ nedošlo. Takéto riziko sa prirodzene zvyšuje podľa trvania a veľkosti odchýlky inflácie od cieľovej hodnoty 2 %. Inflácia sa však výrazne znížila a podľa projekcií by mala cieľ dosiahnuť v polovici roka 2025. Čiastočne ide o dôsledok ráznych menovopolitických opatrení ECB. Pri hodnotení nastavenia svojej menovej politiky ECB naďalej monitoruje prenos inflácie do všetkých relevantných reálnych a nominálnych premenných, aby sa inflácia včas vrátila na svoj strednodobý cieľ na úrovni 2 %. Dlhodobé inflačné očakávania profesionálnych prognostikov aj trhové ukazovatele zostávajú ukotvené v blízkosti inflačného cieľa na úrovni 2 %, zatiaľ čo očakávania spotrebiteľov sú mierne zvýšené. ECB tento vývoj naďalej pozorne sleduje.

Pokiaľ ide o požiadavku poskytovať viac informácií o monitorovaní a stanovovaní neutrálnej úrokovej sadzby, takáto sadzba je nezistiteľná a s jej odhadom je spojených množstvo ťažkostí z hľadiska merania a špecifikácie modelov. Neutrálna úroková sadzba sa definuje ako úroková sadzba, ktorá nevedie ani k expanzii, ani ku kontrakcii. Pracovníci ECB používajú na meranie úrovne a vývoja neutrálnej sadzby rôzne odhady. Zdá sa, že od pandémie COVID-19 sa cyklické ukazovatele neutrálnej sadzby v eurozóne zvýšili. Výrazný nárast pomalých odhadov ukotvených k dlhodobým hospodárskym trendom je však bez zmien v štrukturálnych hospodárskych faktoroch (rast produktivity, demografia a averzia voči riziku) nepravdepodobný. Začiatkom tohto roka pracovníci ECB zverejnili viac informácií o používaní a obmedzeniach neutrálnej úrokovej sadzby.^[3] Treba poznamenať, že centrálne banky neutrálne úrokové sadzby neurčujú, len odhadujú.

Pokiaľ ide o význam „strednodobého horizontu“ inflačného cieľa a preskúmanie kvalitatívnejšieho prístupu k cenovej stabilite, neexistuje žiadne číselne presné ex ante vymedzenie „strednodobého horizontu“, zatiaľ čo presný číselný cieľ celkovej inflácie má zásadný význam z hľadiska ukotvenia inflačných očakávaní. Táto skutočnosť bola okrem iného vysvetlená v odpovediach ECB z minulého roka.^[4] Strednodobá orientácia vytvára priestor na nevyhnutné krátkodobé odchýlky inflácie od jej cieľovej hodnoty 2 %. Zároveň zohľadňuje časový posun a variabilitu v transmisii menovej politiky do ekonomiky a inflácie. Dĺžka strednodobého horizontu sa líši v závislosti od podmienok, ako je pôvod, rozsah a trvanie odchýlky od inflačného cieľa. Pokiaľ ide o vymedzenie inflačného cieľa, v rámci revízie stratégie menovej politiky z roku 2021 sa dospelo k záveru, že cenovú stabilitu možno najlepšie udržiavať sledovaním symetrického cieľa inflácie na úrovni 2 % v strednodobom horizonte.^[5] Takýto kvantitatívny cieľ umožňuje jasné ukotvenie inflačných očakávaní, ktoré má z hľadiska udržiavania cenovej stability zásadný význam. Väčšina inflačných očakávaní v skutočnosti zostala zhruba ukotvená v blízkosti úrovne 2 %, a to i napriek nedávnemu obdobiu veľmi vysokých mier inflácie. Z toho vyplýva, že cieľ ECB je zrozumiteľný a dôveryhodný.

Pokiaľ ide o požiadavku zásadne preskúmať a zlepšiť modely ECB používané pri určovaní menovej politiky, je dôležité zdôrazniť, že ECB svoje modely neustále reviduje a aktualizuje.^[6] ECB používa na svoje projekcie široké spektrum modelov. Tieto modely využívajú informácie z empirických trendov pozorovaných v údajoch, doplnené odborným úsudkom a analýzami rizík. Tento postup sa v ECB uplatňuje už 25 rokov. Ukázalo sa, že ide o spoľahlivý spôsob kombinovania doplnkových alternatívnych nástrojov, ktoré možno pružne upraviť na zohľadnenie nepredvídaných udalostí a nových výziev. Napríklad po globálnej finančnej kríze sa nástroje ECB ľahko doplnili o neštandardné opatrenia menovej politiky. ECB tiež upravila svoje modely a neustále ich zdokonaľuje, aby lepšie zohľadňovala klimatické riziká. ECB tak bude môcť posúdiť napríklad účinky akútnych zmien teploty alebo strednodobé účinky zdaňovania uhlíka. Včas boli zavedené tiež revízie a rozšírenia modelov s cieľom analyzovať výnimočné udalosti a vývoj, ku ktorým dochádza od roku 2020. Ich súčasťou boli epidemiologické prvky počas pandémie a rozčlenenie energetického sektora a výrobných štruktúr po vypuknutí vojny Ruska proti Ukrajine. Otrasy zaznamenané v posledných rokoch sú z historického hľadiska bezprecedentné, čo nevyhnutne viedlo k tomu, že prognostici v rôznych inštitúciách robili v prognózach väčšie chyby.^[7] Ak sa získa jasný obraz o tom, či tieto šoky zásadne zmenili štruktúru hospodárstva, ECB svoje modely podrobí rozsiahlejšej revízii. Dovtedy bude naďalej najspoľahlivejším spôsobom, ako sa vyrovnať s neistotou, využívanie súboru modelov.

Pokiaľ ide o výzvu na analýzu ponukových/dopytových determinantov inflácie, ECB uskutočňuje rozsiahlu analýzu.^[8] Štúdie naznačujú, že nedávny nárast inflácie bol spočiatku spôsobený hlavne ponukovými faktormi. Patril medzi ne najmä vývoj na trhoch s energiou. Ďalšími hybnými silami boli vývoj cien komodít a vplyv obmedzení v globálnych dodávateľských reťazcoch a nedostatok pracovných síl v súvislosti s pandémiou. V priebehu času sa však ponukové šoky zmiernili a zvýšil sa relatívny význam dopytových faktorov. Platí to najmä pre sektor služieb, kde odložený dopyt viedol po zrušení pandemických obmedzení k výraznému zvyšovaniu cien (napr. v segmentoch rekreácie a cestovania).

2 Finančná stabilita

Pokiaľ ide o výzvu na monitorovanie situácie týkajúcej sa problémových úverov, monitorovanie kvality bankových aktív je neoddeliteľnou súčasťou pravidelného hodnotenia finančnej stability zo strany ECB. Finančná stabilita je predpokladom cenovej stability. Predovšetkým slabá kvalita aktív môže narušiť sprostredkovateľskú schopnosť bánk a poškodiť finančnú stabilitu. ECB predkladá svoje hodnotenie finančnej stability vo svojej polročnej správe o finančnej stabilite (Financial Stability Review), ktorá obsahuje analýzu vývoja kvality aktív. Vo vydaní z novembra 2023 dospela k záveru, že vyššie náklady na dlhovú službu predstavujú pre zadlžené firmy, domácnosti a štáty čoraz väčší problém, hoci vplyv prísnejších podmienok financovania sa ešte v plnej miere neprejavil.^[9] V správe sa konštatuje, že stav problémových úverov bánk sa po zavedení jednotného mechanizmu dohľadu (SSM) niekoľko rokov znižoval. Uvádza sa v nej, že v prvej polovici roka 2023 sa stabilizoval v blízkosti niekoľkoročných rekordne nízkych úrovní, s počiatočnými signálmi rastúcich strát z niektorých úverových portfólií.^[10] Pracovníci ECB naďalej analyzujú vývoj politík a predkladajú odporúčania v oblasti politík zameraných na riešenie problémových úverov z makroprudenciálneho hľadiska. Tento postup dopĺňa prácu jednotného mechanizmu dohľadu, ktorá sa sústreďuje na mikroprudenciálne hľadisko.

3 Aspekty klimatických zmien v menovej politike

Pokiaľ ide o posudzovanie účinkov klimatických zmien na schopnosť ECB udržiavať cenovú stabilitu, ECB naďalej začleňuje aspekty klimatických zmien do makroekonomických projekcií svojich odborníkov a rozširuje svoje pracovné makroekonomické modely tak, aby zohľadňovali opatrenia na zmierňovanie klimatických zmien. To ECB pomáha pri hodnotení rôznych rizík. Na jednej strane skúma fyzické riziká meniacej sa klímy a slabnúcich ekosystémov. Na druhej strane analyzuje riziká spojené s prechodom na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo alebo s regulačnými zmenami, ktoré obmedzujú využívanie prírodných zdrojov. Pokiaľ ide o fyzické riziká, ECB pokračuje v odhadovaní vplyvu extrémnych poveternostných javov na infláciu.^[11] ECB zavádza inovatívne techniky modelovania s cieľom preskúmať aj spôsob začlenenia týchto účinkov do makroekonomických projekcií. Okrem toho pracuje na adaptácii štrukturálnych modelov a časových nástrojov na hodnotenie vplyvu akútnych a zložených fyzických klimatických zmien na infláciu a reálnu ekonomiku. Tie sa majú posudzovať súhrnne a podľa sektorov. Pokiaľ ide o riziká prechodu, cieľom ECB je uplatňovať najmodernejšie modely, ktoré analyzujú makroekonomické účinky opatrení klimatickej transformácie. Takýmito modelmi by sa napríklad mohol merať vplyv ekologickej diskrečnej rozpočtovej politiky na rast a infláciu v krátkodobom horizonte a vplyv politiky EÚ v strednodobom horizonte.^[12] Vďaka týmto druhom analýz dokáže ECB lepšie začleniť vplyv opatrení na zmierňovanie klimatických zmien do svojich makroekonomických a fiškálnych projekcií, ako aj do makroekonomických modelov. Pokiaľ ide o ďalší vývoj, nový plán v oblasti klimatických zmien a prírody na roky 2024 – 2025 vytyčuje úsilie ECB pokračovať v analýze ďalších spôsobov, akými riziká súvisiace s prírodou ovplyvňujú naše hospodárstvo a finančný systém.^[13] To ešte viac prispeje k lepšiemu pochopeniu možných dôsledkov klimatických zmien aj degradácie prírody na cenovú stabilitu.

Pokiaľ ide o výzvu na riešenie zlyhaní trhu pri súčasnom rešpektovaní trhovej neutrality, ECB bude naďalej dodržiavať zásadu „otvoreného trhového hospodárstva s voľnou súťažou na podporu účinného rozdeľovania zdrojov“ podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Trhová neutralita je operačným nástrojom, nie právnou požiadavkou. Môže pomôcť zabezpečiť, aby intervencie ECB na trhu boli v súlade so zásadou otvoreného trhového hospodárstva. V záujme plnenia cieľov ECB a dodržiavania príslušných zásad zmluvy sa ECB môže od trhovej neutrality odôvodnene odchýliť. V súlade s klimatickým plánom ECB na rok 2021^[14] sa napríklad Rada guvernérov rozhodla, že od 1. októbra 2022 bude prostredníctvom reinvestovania splatených cenných papierov smerovať portfólio podnikových dlhopisov k emitentom s lepším klimatickým profilom. Tento krok bol potrebný na odstránenie „uhlíkovej“ prevahy v portfóliu podnikových dlhopisov a z nej vyplývajúcej akumulácie klimatických rizík v súvahe Eurosystému. ECB tak mohla zároveň zohľadniť svoj sekundárny cieľ. Doterajšie výsledky sú sľubné. Vážená priemerná uhlíková náročnosť nákupných tokov podnikových dlhopisov ECB sa v prvom roku od presmerovania reinvestícií, teda od októbra 2022 do októbra 2023, znížila o viac ako 65 %. ECB očakáva, že dekarbonizácia jej portfólií podnikového sektora bude pokračovať v priebehu roka 2024 na trajektórii, ktorá podporuje ciele Parížskej dohody.

Pokiaľ ide o cielené dlhodobejšie ekologické refinančné operácie alebo podobné nástroje: Rada guvernérov sa zaviazala pravidelne prehodnocovať v medziach svojho mandátu svoje nástroje vzhľadom na sekundárny cieľ, bez toho, aby bola dotknutá cenová stabilita. V rámci revízie stratégie menovej politiky v roku 2021 zvažovala ECB refinančné operácie s ekologickým cieľom. Takéto operácie by motivovali banky, aby zvýšili objem poskytovania zelených úverov, napríklad tým, že by im na ne ponúkli zľavu z úrokovej sadzby. V rámci revízie sa však zistili zásadné prekážky, ktoré v súčasnosti stále pretrvávajú. Týkajú sa rozsahu a kvality údajov, vymedzenia vhodných kritérií ekologických cieľov, ako aj procesov a schopností overovania. Nedávne revízie ďalších opatrení v rámci plánu v oblasti klimatických zmien a prírody viedli k výraznejšiemu klimatickému cieleniu nákupov podnikových aktív. Okrem toho dospeli k záveru, že oceňovacie zrážky z kolaterálu dostatočne chránia pred klimatickými finančnými rizikami.^[15] ECB pokračuje v zavádzaní opatrenia na obmedzenie podielu aktív vydaných subjektmi s veľkou uhlíkovou stopou, ktoré môžu banky použiť ako kolaterál, keď si požičiavajú z Eurosystému. ECB tiež v rámci svojho mandátu preskúma potrebu ďalšej integrácie klimatických aspektov do nástrojov a portfólií menovej politiky. Tento záväzok sa odráža aj v nedávno dohodnutých zmenách nášho operačného rámca implementácie menovej politiky.^[16]

Pokiaľ ide o záťažové testy týkajúce sa klimatických rizík, ECB bude v tejto oblasti aj naďalej zohrávať aktívnu úlohu. ECB ďalej prehlbovala svoje poznatky o využívaní analýzy scenárov na hodnotenie finančných rizík vyplývajúcich z klimatických zmien. ECB okrem iného predsedala pracovnému projektu zameranému na navrhovanie a analýzu scenárov v rámci Siete pre ekologizáciu finančného systému (Network for Greening the Financial System – NGFS).^[17] Klimatické záťažové testy, ktoré vykonáva ECB, posudzujú odolnosť voči riziku prechodu a fyzickému riziku. V týchto záťažových testoch sa hodnotia nefinančné spoločnosti a banky eurozóny, ako aj súvaha Eurosystému. Testy sú založené na kombinácii projekcií zo všeobecnej makroekonomickej projekcie (Broad Macroeconomic Projection Exercise – BMPE) a scenárov, ktoré vypracovala NGFS, a uplatňuje sa v nich celý rad predpokladov z hľadiska budúcich klimatických opatrení. Druhý celosystémový klimatický záťažový test ECB typu „zhora nadol“ ukázal, že okamžité a rozhodné konanie by bolo významným prínosom pre hospodárstvo a finančný systém eurozóny. Bolo by tak možné nielen zachovať optimálny vývoj nulovej bilancie emisií, čím by sa z dlhodobého hľadiska obmedzil fyzický vplyv zmeny klímy, ale zároveň by sa obmedzilo finančné riziko.^[18] V tomto scenári by bolo riziko ohrozujúce finančnú stabilitu obmedzené, za predpokladu, že podniky a domácnosti by mohli financovať svoje ekologické investície systematickým spôsobom. ECB sa zároveň spolu s európskymi orgánmi dohľadu a Európskym výborom pre systémové riziká v súčasnosti zúčastňuje na klimatických záťažových testoch Fit-for-55. Cieľom je posúdiť odolnosť finančného sektora v súlade s balíkom Fit-for-55. Tieto jednorazové testy by mali byť dokončené do prvého štvrťroka 2025. Zameriavajú sa na finančný systém EÚ ako celok a posudzujú jeho odolnosť v jednom základnom a dvoch nepriaznivých scenároch končiacich sa v roku 2030.

Pokiaľ ide o výzvu uznesenia, aby sa riešili všetky obavy týkajúce sa ideologickej zaujatosti v rámci ECB, najmä pokiaľ ide o politiky súvisiace s klimatickými zmenami, ECB si ctí myšlienkovú rôznorodosť, vykonáva svoju činnosť na základe faktov a bude naďalej konať v súlade s právomocami, ktoré jej boli zverené zmluvami. Rozmanitosť a inklúzia sú hlboko zakorenené v pracovnej kultúre ECB. ECB sa zaviazala podporovať inkluzívne pracovné prostredie bez akejkoľvek formy diskriminácie. Táto vízia je uvedená v medziinštitucionálnej charte za diverzitu a inklúziu.^[19] Charta zdôrazňuje záväzok ECB podporovať pracovné prostredie založené na úcte a dôstojnosti, ako aj skutočnosť, že rôznorodé a inkluzívne pracoviská zvyšujú výkonnosť a odolnosť organizácií. Činnosť ECB v oblasti menovej politiky sa riadi jej hlavným cieľom, ktorým je cenová stabilita. Na tento účel musí ECB zohľadňovať klimatické riziká a riziká súvisiace s prírodou v rozsahu potrebnom na udržanie cenovej stability a vykonávanie svojej menovej politiky. Okrem toho je ECB v rámci svojho sekundárneho cieľa a bez toho, aby bol dotknutý jej hlavný cieľ, povinná podporovať všeobecné hospodárske politiky v Únii so zámerom prispievať k cieľom Únie. ECB je odhodlaná plniť svoju úlohu v rámci svojho mandátu a v súlade s právom EÚ. Inštitúcie s právomocou určovať tieto všeobecné politiky zdôraznili, že riešenie klimatických zmien je prioritou aj medzi hospodárskymi politikami Únie.

4 Digitálne euro

Pokiaľ ide o vyhlásenie, že digitálne euro nesmie nahradiť hotovosť, musí rešpektovať súkromie občanov a podnikov a nesmie ohroziť finančnú stabilitu, ECB opätovne potvrdzuje svoj záväzok naďalej poskytovať hotovosť a zároveň navrhnúť digitálne euro s vysokou úrovňou súkromia, ako aj záruky na ochranu transmisie menovej politiky a finančnej stability. ECB víta legislatívne návrhy Európskej komisie v rámci balíka predpisov o jednotnej mene. Ich prijatím by sa zabezpečilo, že v čoraz digitalizovanejšom svete by bola vždy k dispozícii verejná možnosť platieb – vo forme hotovosti aj digitálneho eura.^[20] Digitálne euro by nebolo náhradou hotovosti, ale jej doplnkom. Existovalo by popri hotovosti ako odpoveď na rastúci dopyt ľudí po rýchlych a bezpečných digitálnych platbách.^[21] Išlo by o elektronickú formu eurovej hotovosti, ktorá by funkcie podobné hotovosti priviedla do digitálneho veku. Bolo by koncipované tak, aby zaručovalo vyššiu úroveň súkromia ako v prípade iných digitálnych platobných prostriedkov, s množstvom prvkov na ochranu transmisie menovej politiky a finančnej stability.^[22] Držba digitálnych eur by nebola úročená a objem digitálnych eur v držbe jednotlivcov by bol obmedzený. ECB bude pri definovaní analytickej metodiky určovania limitu držby spolupracovať s bankami a ďalšími účastníkmi trhu.

Pokiaľ ide o poznámku, že zavedenie digitálneho eura závisí od rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady ako spoluzákonodarcov, ECB opätovne potvrdzuje, že prípadné rozhodnutie Rady guvernérov o vydaní digitálneho eura by nasledovalo až po prijatí takéhoto legislatívneho aktu. Široká politická podpora digitálneho eura bude mať pre Eurosystém pri rozhodovaní o jeho možnom vydaní zásadný význam. ECB je odhodlaná naďalej na projekte digitálneho eura úzko spolupracovať s európskymi inštitúciami a orgánmi. Príležitosťami na spoluprácu budú okrem iného aj pravidelné verejné vystúpenia vo Výbore Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci (ECON), i po ukončení legislatívnych rokovaní. Návrh Komisie týkajúci sa digitálneho eura v skutočnosti stanovuje, že ECB bude o vývoji digitálneho eura pravidelne podávať správy. ECB je okrem toho pripravená podporiť legislatívnu prácu po technickej stránke a prispieť tak k včasnému prijatiu nariadenia.

5 Kryptoaktíva a kybernetická bezpečnosť

Pokiaľ ide o riziko kybernetických útokov, ECB poznamenáva, že je v tejto súvislosti naďalej veľmi ostražitá, pozorne monitoruje možné hrozby a podľa potreby prispôsobuje svoje ochranné opatrenia, a to v úzkej spolupráci s Európskym systémom centrálnych bánk a inštitúciami SSM, ako aj s ostatnými inštitúciami, orgánmi a agentúrami EÚ. Čo sa týka služieb TARGET^[23] – ktoré zabezpečujú voľný tok hotovosti, cenných papierov a kolaterálu v rámci Európy – národné centrálne banky poskytujúce tieto služby neprestajne dohliadajú na ich bezpečnosť a odolnosť. Všetky vznikajúce hrozby monitorujú a prijímajú súvisiace protiopatrenia. Uplatňujú sa účinné opatrenia na zabezpečenie kybernetickej bezpečnosti, ktoré sa pravidelne prehodnocujú. V záujme adekvátnej ochrany systémov sa v prípade potreby rozhoduje o dodatočných opatreniach. V rámci stratégie Eurosystému v oblasti kybernetickej odolnosti infraštruktúr finančného trhu ECB spolu s národnými centrálnymi bankami krajín eurozóny vyvinula viacero iniciatív. Ich cieľom je zvýšiť kybernetickú odolnosť subjektov, pričom centrálne banky pôsobia buď ako orgány dohľadu, alebo ako katalyzátor. ECB napríklad koordinovala a zaviedla rámec TIBER-EU^[24], čím umožnila pokročilé a hĺbkové testovanie kontrolovaným spôsobom. ECB okrem toho na základe súboru požiadaviek uskutočnila hodnotenie subjektov, nad ktorými vykonáva dohľad, a to v záujme nepretržitého zvyšovania ich kybernetickej odolnosti. Na urýchlenie verejno-súkromných iniciatív v oblasti strategických kybernetických tém ECB predsedala Rade pre kybernetickú bezpečnosť eura (Euro Cyber Resilience Board – ECRB), ktorá slúži ako fórum diskusií medzi celoeurópskymi infraštruktúrami finančných trhov, ich poskytovateľmi kritických služieb a verejnými orgánmi. ECRB zaviedla iniciatívu na výmenu kybernetických a spravodajských informácií s cieľom podporiť výmenu kybernetického spravodajstva a optimálnych postupov. ECB sa tiež zapája do diskusií s ďalšími tvorcami politík na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni.

Pokiaľ ide o monitorovanie nových druhov digitálnych aktív, ako sú kryptoaktíva, a súvisiacich rizík z hľadiska kybernetickej bezpečnosti, prania špinavých peňazí, daňových podvodov, financovania terorizmu a inej trestnej činnosti súvisiacej s anonymitou, ktorú kryptoaktíva poskytujú, ECB vývoj v ekosystéme kryptoaktív naďalej pozorne sleduje a vyhodnocuje súvisiace riziká. ECB naďalej otvorene komunikuje o rizikách spojených s kryptoaktívami a pracovníci ECB sa podieľajú na technických diskusiách o spôsobe monitorovania týchto rizík.^[25] ECB okrem toho prispieva k monitorovaniu a analýze rizík vyplývajúcich z kryptoaktív na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni.^[26] V rámci svojej monitorovacej funkcie ECB monitoruje platobné schémy a mechanizmy a pravidelne sleduje relevantné aktivity v oblasti kryptoaktív. Predmetom monitorovania sú aj digitálne platobné tokeny, ktoré v eurozóne dosiahli určitý význam. ECB tiež pomáha európskym orgánom dohľadu pri príprave regulačných technických predpisov na zavedenie nového režimu šitého na mieru pre trhy s kryptoaktívami podľa navrhovaného nariadenia o trhoch s kryptoaktívami (Markets in Crypto-Assets – MiCA). ECB pozorne sledovala finalizáciu nového rámca EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (anti-money laundering/countering the financing of terrorism – AML/CFT). Teší sa na privítanie nového orgánu pre boj proti praniu špinavých peňazí (AMLA) vo Frankfurte a nadviazanie úzkej spolupráce. ECB zároveň naďalej pozorne monitoruje diskusie o regulácii virtuálnych aktív v rámci Finančnej akčnej skupiny (Financial Action Task Force). V neposlednom rade pôsobí aj v rôznych medzinárodných normotvorných orgánoch. Naďalej sa tak podieľa na vývoji medzinárodných štandardov zameraných na znižovanie rizík spojených s kryptoaktívami a príslušnými poskytovateľmi služieb vrátane rizík vyplývajúcich z ich prepojení s finančným sektorom.

6 Zodpovednosť, transparentnosť a ďalšie aspekty

Pokiaľ ide o dôraz uznesenia na zachovanie zodpovednosti a transparentnosti ECB voči Európskemu parlamentu, ECB kladie veľký dôraz na svoj vzťah zodpovednosti voči Európskemu parlamentu a má v úmysle naďalej zverejňovať písomný súhrn odpovedí na jeho uznesenie o výročnej správe ECB. Vzťah zodpovednosti voči Európskemu parlamentu sa postupne vyvíjal v reakcii na požiadavky na zvýšenie zodpovednosti a transparentnosti. ECB sa zaväzuje tieto rámce v záujme zachovania ich účinnosti a účelnosti priebežne zdokonaľovať. Na preukázanie konštruktívneho vzťahu medzi inštitúciami sa ECB a parlament v roku 2023 v rámci písomnej výmeny dohodli na postupoch interakcie v oblasti centrálneho bankovníctva.^[27] Na základe tejto dohody má ECB v úmysle naďalej poskytovať podrobné odpovede na uznesenia Parlamentu k výročným správam ECB. Odpovede sa zverejňujú na internetovej stránke ECB spolu s jej výročnými správami. Pre ECB, ktorá vo všeobecnosti oceňuje nielen kontrolu, ale aj poznatky získané prostredníctvom interakcie s Európskym parlamentom, je tento postup zdôraznením jej úsilia o zodpovednosť a transparentnosť. ECB okrem toho tento spôsob interakcie víta ako príležitosť účinnejšie vysvetľovať svoje politiky zvoleným zástupcom a občanom. ECB bude na žiadosti Európskeho parlamentu o kontrolu naďalej odpovedať a bude sa snažiť zlepšovať komunikáciu s poslancami, v súlade s ustanoveniami primárneho práva EÚ.

Pokiaľ ide o požiadavku, aby ECB vo svojej výročnej správe venovala osobitnú kapitolu vysvetleniu svojej interpretácie sekundárnych cieľov a konania v súlade s nimi, ECB poznamenáva, že jej výročná správa za rok 2023 obsahuje osobitný box, ktorý vysvetľuje, ako ECB prihliada na sekundárny cieľ pri výkone menovej politiky a v rámci vykazovacej činnosti. Bez toho, aby bola dotknutá cenová stabilita, Rada guvernérov vo svojich menovopolitických rozhodnutiach zohľadňuje aspekty súvisiace so sekundárnym cieľom. Sekundárny cieľ je výslovne uznaný v stratégii menovej politiky ECB, čo bolo uvedené aj v odpovedi na uznesenie Európskeho parlamentu k výročnej správe ECB 2021. Ak sú k dispozícii dve konfigurácie súboru nástrojov, ktoré sú rovnako prínosné pre cenovú stabilitu a nenarušujú ju, Rada guvernérov pri úprave svojich nástrojov menovej politiky zvolí takú konfiguráciu, ktorá najlepšie podporuje všeobecné hospodárske politiky v Únii zamerané na rast, zamestnanosť a sociálnu inklúziu, a ktorá chráni finančnú stabilitu a pomáha zmierňovať dosah klimatických zmien, s cieľom prispievať k plneniu širších cieľov Únie. Box vo výročnej správe 2023 podrobnejšie opisuje, ako ECB informuje o svojich krokoch v súvislosti so sekundárnym cieľom. Táto téma je tiež jedným z predmetov tlačových konferencií, správ z menovopolitických zasadaní a rôznych ďalších publikácií ECB. Príslušný box vo výročnej správe zároveň informuje o tom, na ktorých miestach v správe sú informácie o rozhodnutiach menovej politiky a príslušné analýzy relevantné z hľadiska sekundárneho cieľa.

Pokiaľ ide o vyhlásenie o lepšom zohľadňovaní a rešpektovaní právomocí Európskeho parlamentu v budúcich postupoch vymenúvania, najmä v súvislosti s jednotným mechanizmom dohľadu, ECB opätovne potvrdzuje, že mienke Európskeho parlamentu prikladá veľký význam a plne rešpektuje jeho úlohu v postupe vymenúvania. Výberové konanie na pozíciu predsedu Rady pre dohľad ECB bolo prísne a transparentné a v plnej miere spĺňalo všetky príslušné ustanovenia. ECB tak navrhla konečného kandidáta a Európsky parlament sa ho rozhodol schváliť. Tento postup je stanovený v nariadení o jednotnom mechanizme dohľadu^[28], v medziinštitucionálnej dohode medzi Európskym parlamentom a Európskou centrálnou bankou o praktických postupoch uplatňovania demokratickej zodpovednosti a vykonávania dohľadu nad plnením úloh, ktorými bola poverená ECB v rámci jednotného mechanizmu dohľadu^[29], a v memorande o porozumení medzi Radou Európskej únie a ECB o spolupráci na postupoch týkajúcich sa jednotného mechanizmu dohľadu^[30].

Pokiaľ ide o výzvu na ďalšie zlepšenie komunikácie o cieľoch politiky centrálnej banky a o jej reakciách na krízy, ECB sa snaží nepretržite inovovať a prispôsobovať svoju komunikáciu meniacemu sa mediálnemu a komunikačnému prostrediu s cieľom zabezpečiť účinnú komunikáciu svojich posolstiev. Najmä v čase, keď sú vyššie ceny jedným z hlavných problémov Európanov, sa ECB snaží nadviazať kontakt s publikom i mimo odborných kruhov. ECB komunikuje prostredníctvom rôznych nových formátov s cieľom znova zdôrazniť svoj základný cieľ, ktorým je zníženie inflácie. Aktuálne údaje, napríklad z prieskumu spotrebiteľských očakávaní ECB, potvrdzujú, že televízia, rozhlas a iné médiá všeobecného záujmu sú aj naďalej dôležitými prostriedkami na dosiahnutie tohto cieľa.^[31] Predstavitelia ECB preto pokračujú vo svojom úsilí byť prítomní v týchto i v iných médiách. Napríklad nový formát ECB a vy vysvetľuje politiku ECB, jej reakcie na nedávny nárast inflácie a dôvody jej rozhodnutí. Snažíme sa osloviť širšiu verejnosť a pomáhať zvyšovať poznanie a porozumenie politiky a cieľov ECB. Najmä v krízových časoch tento spôsob komunikácie zostáva kľúčovým prvkom zvyšovania účinnosti menovej politiky a dôvery v centrálnu banku.

Pokiaľ ide o návrh na zriadenie interného hodnotiaceho útvaru na následné posudzovanie politických rozhodnutí, ECB sa zaviazala dodržiavať najvyššie štandardy tvorby politík a vykonáva rozsiahle hodnotenia vlastných analýz a rozhodnutí. ECB nepretržite cielene prehodnocuje svoje politiky. Rada guvernérov napríklad 13. marca 2024 ukončila revíziu operačného rámca riadenia krátkodobých úrokových mier.^[32] Okrem toho v roku 2003 a opäť v rokoch 2020 až 2021 ECB uskutočnila revíziu stratégie menovej politiky. Do hodnotenia účinnosti stratégie menovej politiky bol zapojený široký prierez organizácie. V rokoch 2020 – 2021 bola do tohto procesu zapojená aj verejnosť. Ako ECB oznámila v roku 2021, revíziu svojej stratégie menovej politiky plánuje vykonávať pravidelne. Najbližšia revízia sa plánuje na rok 2025. ECB je tiež predmetom širokého spektra externých, ad hoc a systematických následných hodnotení, ktoré vykonávajú akademici, mimovládne organizácie a iné subjekty. Návrh a realizácia menovej politiky sú tak predmetom neustálej diskusie. Hodnotia sa v akademických prácach vrátane prác pripravovaných pred pravidelným dialógom o menových otázkach vo výbore ECON. Sú tiež predmetom diskusie na konferenciách organizovaných ECB a externými stranami. ECB bude aj naďalej hľadať možnosti ďalšieho zdokonaľovania spätného hodnotenia svojich politík. Jej cieľom je zabezpečiť, aby boli v súlade s osvedčenými postupmi v oblasti centrálneho bankovníctva.

Pokiaľ ide o výzvu posúdiť možnosti posilnenia medzinárodnej úlohy eura s cieľom zvýšiť jeho atraktívnosť ako rezervnej meny, ECB opätovne potvrdzuje, že medzinárodnú úlohu eura v prvom rade podporuje hlbšia a plnohodnotnejšia hospodárska a menová únia (HMÚ) vrátane ďalšieho vývoja únie kapitálových trhov a dobudovania bankovej únie v kontexte uplatňovania zdravej hospodárskej a rozpočtovej politiky v eurozóne. ECB zdôrazňuje potrebu ďalšieho úsilia o dobudovanie hospodárskej a menovej únie a tieto politiky podporuje. Ďalší pokrok v oblasti európskej hospodárskej a finančnej integrácie, za ktorý nesú zodpovednosť spoluzákonodarcovia, bude rozhodujúci pre zvýšenie odolnosti medzinárodnej úlohy eura v potenciálne fragmentovanejšom svetovom hospodárstve. Silné ekonomické fundamenty vrátane udržateľných úrovní zadlženosti sú dôležitými faktormi postavenia medzinárodných mien. Svetová atraktivita meny v rozhodujúcej miere závisí od jej predvídateľnosti a stability. Pre postavenie medzinárodnej meny je zároveň dôležitá aj inflácia. ECB je naďalej odhodlaná udržiavať cenovú stabilitu v strednodobom horizonte. Bude naďalej monitorovať medzinárodnú úlohu eura a výsledky svojej analýzy zverejňovať v súvisiacich správach.^[33]

7 Inštitucionálne záležitosti ECB

V reakcii na výzvu pokračovať v snahách zameraných na posilnenie rovnakých príležitostí pre všetky pohlavia v rámci organizácie ECB zdôrazňuje svoj záväzok zlepšovať a udržiavať väčšiu rodovú rovnováhu v celej banke a zároveň začleniť diverzitu a inklúziu v ich celom rozsahu. V posledných rokoch sa ECB naďalej strategicky zameriava na rodovú rozmanitosť prostredníctvom osobitnej rodovej stratégie na roky 2020 – 2026 s cieľmi v oblasti rodovej rovnosti do roku 2026.^[34] Na konci decembra 2023 zostalo zloženie pracovníkov ECB podľa pohlavia relatívne vyvážené, pričom 46 % zamestnancov tvorili ženy a 54 % muži. Podiel žien dosiahol 39 % vo vrcholovom manažmente a 33 % na všetkých úrovniach vedenia. Je to mimoriadne dôležité pre vytváranie kladných vzorov a mentorských príležitostí. Odstraňovanie rozdielov v zastúpení mužov a žien na úrovni expertov a vedúcich tímov zostáva náročné: ženy zastávali len 43 %, resp. 36 % takýchto pozícií. Na úrovni analytikov podiel žien naďalej rastie, pričom zastávajú 56 % týchto pracovných pozícií. Tým sa ešte viac rozšíril okruh žien s možnosťami kariérneho postupu. Bolo zavedených niekoľko opatrení na zabezpečenie rovnakých príležitostí pre všetky pohlavia a mnohé ďalšie rozmery ľudskej identity. Tieto opatrenia zahŕňajú inkluzívny popis práce, diverzné výberové komisie, cielený kontakt s nedostatočne zastúpenými skupinami na špecializovaných kariérnych veľtrhoch,^[35] osobitné štipendium pre ženy a program vodcovstva žien. ECB okrem toho ponúka mentorské programy s možnosťou zamerania na určité rozmery diverzity, pružné formy organizácie práce, bezbariérový prístup a primerané zariadenie pre kolegov s odlišnými schopnosťami. V záujme ďalšieho rozvoja a zavádzania týchto opatrení ECB a jej oddelenie ľudských zdrojov spolupracujú so zástupcami pre diverzitu z rôznych odborných útvarov i so zamestnaneckou sieťou diverzity. ECB bude pokračovať v implementácii svojej stratégie v oblasti rodovej rozmanitosti a zároveň bude zohľadňovať diverzitu a inklúziu z celospektrálneho hľadiska. Jej cieľom je umožniť všetkým kolegom, aby v práci naplno využili svoj potenciál.

Graf 1

Naši zamestnanci a stážisti podľa pohlavia

(v % pracovnej sily podľa platových tried)

Pokiaľ ide o výzvu na pravidelné prehodnocovanie etického rámca, ECB potvrdzuje, že ide o jej bežnú prax. Pripomína, že po zdokonalení etických usmernení pre Eurosystém a SSM^[36] v súčasnosti prebieha revízia etického rámca pre zamestnancov ECB. Cieľom revízie je zosúladiť pravidlá ECB pre zamestnancov s najnovšími normami správania a bezúhonnosti v uvedených usmerneniach. Po skončení prebiehajúcej revízie etického rámca pre zamestnancov bude ECB o jej výsledku informovať Európsky parlament. ECB poznamenáva, že od 1. januára 2023 sa na vysokopostavených úradníkov ECB vzťahujú rozšírené pravidlá pre súkromné finančné transakcie.^[37] Nové pravidlá predstavujú výrazne zlepšenie predchádzajúceho režimu tým, že poskytujú dodatočné záruky a zavádzajú pravidelné monitorovanie ich dodržiavania. Zabezpečujú tak, aby ECB z hľadiska správneho konania a bezúhonnosti aj naďalej patrila medzi popredné inštitúcie v rámci Európy i medzinárodne.

Pokiaľ ide o výzvu uznesenia, aby ECB zosúladila svoj vnútorný rámec oznamovania protispoločenskej činnosti so smernicou EÚ o oznamovateľoch, ECB poznamenáva, že smernica je určená členským štátom EÚ a mala by sa uplatňovať v prípadoch, keď úradníci a ostatní zamestnanci Únie oznámia porušenia, ku ktorým dochádza v pracovnom kontexte, mimo ich pracovnoprávneho vzťahu s inštitúciami, orgánmi, úradmi alebo agentúrami Únie.^[38] Ako však už bolo uvedené^[39], rámec ECB^[40] je plne v súlade so zásadami smernice. Predstavuje jednoduchý nástroj na anonymné oznamovanie porušení predpisov, ako aj prísne pravidlá na ochranu oznamovateľov pred odvetnými opatreniami. V priebehu roka 2023, t. j. tretí celý rok prevádzky nástroja, bola jeho prostredníctvom oznámená viac ako polovica prípadov porušení predpisov v ECB, väčšinou anonymne.