Čo sú to zostatky v systéme TARGET2?

12. augusta 2020

Možno ste už v novinách natrafili na informáciu o vysokých záporných zostatkoch (záväzkoch), resp. vysokých kladných zostatkoch (pohľadávkach) niektorých krajín eurozóny v systéme TARGET2, spolu s rôznymi teóriami o ich príčinách. Čo však tieto zostatky v skutočnosti predstavujú?

Čo je TARGET2?

TARGET2 (transeurópsky automatizovaný expresný systém hrubého zúčtovania platieb v reálnom čase 2) je systém na medzibankový prevod peňazí na národnej i medzinárodnej úrovni. Centrálne banky a komerčné banky ho medzi sebou využívajú na spracovanie eurových platieb a bezpečný a jednoduchý prevod peňazí. Plní tak zásadnú úlohu vo fungovaní ekonomiky.

Tak centrálne ako aj komerčné banky majú v systéme TARGET2 vedené účty.

Viac o systéme TARGET2 a jeho fungovaní

Čo sú to zostatky v systéme TARGET2?

V rámci integrovaného trhu dochádza k neustálemu pohybu peňazí, a to i medzinárodne. Každé jedno euro bolo vydané v niektorej z krajín eurozóny alebo priamo v ECB. Neznamená to však, že tam aj muselo zostať.

Čistý tok peňazí medzi dvoma krajinami (t. j. rozdiel celkových prijatých a odoslaných platieb) sa eviduje v súvahe ich národných centrálnych bánk, bez ohľadu na to, či prevod iniciovala komerčná alebo centrálna banka. Kumulovaný tok peňazí v priebehu času predstavuje zostatky v systéme TARGET2. Aj ECB posiela a prijíma peniaze medzinárodne v rámci realizácie svojej menovej politiky, preto má v systéme TARGET2 tiež vykazovaný zostatok.

Aby každá centrálna banka v eurozóne nemusela mať osobitný zostatok voči každej jednej centrálnej banke ostatných krajín eurozóny a ECB, na záver každého dňa sa všetky dvojstranné zostatky spájajú do jedného zostatku voči ECB.

Inými slovami, ak banky z určitej krajiny – celkovo – prostredníctvom systému TARGET2 viac peňazí odošlú než prijmú, centrálna banka tejto krajiny bude mať záporný zostatok. Ak viac peňazí prijmú než odošlú, zostatok centrálnej banky bude kladný. Ak je objem odoslaných a prijatých platieb rovnaký, zostatok tejto centrálnej banky v systéme TARGET2 bude nulový.

Kumulovaný tok peňazí v priebehu času tvorí zostatky v systéme TARGET2.

Prečo banky posielajú peniaze bankám v iných krajinách?

Centrálne a komerčné banky si posielajú medzinárodné platby prostredníctvom systému TARGET2:

za nákup tovaru, služieb a finančných aktív z inej krajiny (na vlastný účet alebo v mene svojich klientov)

keď si chcú navzájom požičiavať peniaze

v rámci realizácie menovej politiky, napr. operácií na voľnom trhu uskutočňovaných národnými centrálnymi bankami krajín eurozóny, prostredníctvom ktorých si banky môžu pod podmienkou zloženia dostatočnej zábezpeky (kolaterálu) požičiavať peniaze od centrálnych bánk

Prečo sa kladný zostatok v systéme TARGET2 označuje ako pohľadávka a záporný ako záväzok?

Súvisí to s účtovaním a súvahami a na pochopenie tohto vzťahu je potrebné pamätať na dve skutočnosti:

1. Eurozóna má jednu menu, ale pretože sa skladá z viacerých krajín, nemá len jednu centrálnu banku s jednou súvahou pre euro. Namiesto toho si každá centrálna banka v každej krajine vedie vlastnú súvahu. TARGET2 túto skutočnosť zohľadňuje samostatnými komponentmi centrálnych bánk.
2. Keď centrálna banka prvýkrát vydá peniaze, táto emisia sa zaúčtuje v jej súvahe. Vydané peniaze sa v súvahe účtujú na strate pasív (ako vklad), zatiaľ čo aktíva (pohľadávky) zodpovedajúce takto vytvoreným peniazom sa účtujú na strane aktív (napr. ako úver).

Späť k systému TARGET2: pri presune peňazí medzi krajinami eurozóny prostredníctvom systému TARGET2 centrálna banka prijímajúcej krajiny túto transakciu vo svojej súvahe účtuje ako dodatočný záväzok. Presúva sa však len záväzok: aktívum zostáva v pôvodnej súvahe.

Ak napríklad eurá pôvodne vydané v Taliansku skončia v Nemecku, z účtovného hľadiska nemecká centrálna banka nadobúda dodatočný záväzok (peniaze), kým aktívum zostáva v talianskej centrálnej banke. To znamená, že súvahy prestávajú byť vyrovnané: nemecká centrálna banka potrebuje zaúčtovať protipoložku, ktorá odráža skutočnosť, že vo svojej súvahe má teraz viac eur, než pôvodne vytvorila, zatiaľ čo talianska centrálna banka naopak potrebuje vytvoriť protipoložku na zohľadnenie zníženia stavu pôvodne vytvorených eur. Takáto vyrovnávacia položka – inak povedané zostatok v systéme TARGET2 – predstavuje pohľadávku (aktívum) pre Deutsche Bundesbank a záväzok pre Banca d'Italia.

V menovej únii ako je tá naša sa však samozrejme nerozlišuje medzi eurom vydaným v jednej krajine a eurom vydaným v druhej. Každé euro niekde muselo vzniknúť, to však neznamená, že tam musí aj zostať. Jedným z dôvodov vytvorenia menovej únie je práve voľný a jednoduchý pohyb peňazí medzi krajinami.

Pohľadávky a záväzky v systéme TARGET2

Prečo zostatky v systéme TARGET2 od finančnej krízy rastú?

Komerčné banky si zvyčajne navzájom požičiavajú peniaze prostredníctvom peňažného trhu. Po prepuknutí finančnej krízy v roku 2008 však dôvera vyprchala a jedným z dôsledkov bolo ukladanie, resp. presun peňazí do krajín považovaných za menej zraniteľné. Komerčné banky krajín, ktoré kríza zasiahla najtvrdšie, preto mali ťažkosti so získavaním finančných prostriedkov. Vzhľadom na to, že medzibankové úvery sú zásadným predpokladom fungovania bankového sektora, ECB a národné centrálne banky sa rozhodli zasiahnuť.

Bankám tak potrebné finančné zdroje poskytli centrálne banky. Veľká časť týchto peňazí bola použitá na pokrytie výpadku trhového financovania, predovšetkým úverov bánk z menej zraniteľných krajín poskytovaných bankám v krajinách považovaných za zraniteľnejšie. Od roku 2008 do roku 2012 tak zostatky v systéme TARGET2 rástli v dôsledku vyššej tvorby a medzinárodného presunu peňazí v čistom vyjadrení.

Od roku 2015 zostatky v systéme TARGET2 rastú znova, hoci z iných dôvodov. Ich rast súvisí s menovopolitickými rozhodnutiami ECB a všetkých centrálnych bánk Eurosystému.

Ktoré opatrenia ECB a národných centrálnych bánk krajín eurozóny od roku 2015 sa na raste zostatkov v systéme TARGET2 podieľajú?

V roku 2015 ECB v rámci súboru opatrení na podporu návratu inflácie na úroveň zodpovedajúcu svojmu inflačnému cieľu zaviedla nový program – program nákupu aktív. V rámci neho centrálne banky v každej krajine eurozóny medzinárodne nakupujú rôzne aktíva výmenou za peniaze. To znamená opätovný rast celkovej peňažnej zásoby, aj keď tentoraz za ním stojí ECB.

Aktíva, ktoré jednotlivé centrálne banky nakupujú, často vlastnia investori v inej krajine – vrátane krajín nepatriacich do eurozóny – ktorí majú spravidla bankové účty v jednom z finančných centier eurozóny ako je Frankfurt, Luxemburg alebo Amsterdam.

Predstavte si napríklad, že španielska centrálna banka v rámci programu nákupu aktív kúpi dlhopis od investora, ktorý má účet v banke vo Frankfurte. Banco de España peniaze prevedie na nemecký účet predávajúceho zahraničným prevodom prostredníctvom systému TARGET2. Peniaze sa pripíšu na účet predávajúceho, pričom nemecká centrálna banka zaregistruje nárast svojej pohľadávky v systéme TARGET2, zatiaľ čo Banco de España zvýši svoj záväzok v systéme TARGET2.

Vzhľadom na početné nákupy aktív od investorov, ktorí majú účty v Nemecku, dochádza k prílevu peňazí do Nemecka. Peniaze následne zostávajú v krajinách ako je Nemecko, pretože návratnosť iných bezpečných investícií (ako sú domáce štátne dlhopisy) je v poslednej dobe pomerne nízka. V dôsledku takejto kumulácie peňazí rastie výška pohľadávky Deutsche Bundesbank v systéme TARGET2. Na druhej strane zároveň rastú záväzky krajín, ktoré sú odosielateľmi peňazí.

Takže zvyšovanie zostatkov v systéme TARGET2 nie je dôvodom na obavy?

Zostatky v systéme TARGET2 môžu byť dôležitým ukazovateľom diania v ekonomike, t. j. smeru toku peňazí v eurozóne. Ich určujúce faktory a interpretácia sa však v priebehu času môžu meniť, pričom medzinárodný tok peňazí je prirodzenou súčasťou menovej únie.

Zostatky v systéme TARGET2 môžu v niektorých prípadoch poukazovať na určité problémy, napr. ak v dôsledku obáv z finančnej situácie dochádza k rozsiahlemu odlevu peňazí z niektorej krajiny. Takéto problémy sa však prejavujú aj inak, nielen zostatkami v systéme TARGET2.

Súčasné zostatky jednotlivých krajín v systéme TARGET2 sú v prvom rade dôsledkom realizácie opatrení menovej politiky ECB na podporu ekonomiky. Nie sú dôsledkom finančného napätia a preto nie sú dôvodom na znepokojenie.

Bližšie informácie k tejto téme:

• TARGET balances and the asset purchase programme, Ekonomický bulletin 7/2016
• Remarks at the BNYM 20th anniversary dinner on the dynamics of TARGET2 balances and monetary policy implementation, prejav člena Výkonnej rady Petra Praeta z 15. septembra 2016