Stručný pohľad na minulý rok

Hospodárstvo eurozóny v roku 2020 zasiahol mimoriadny a závažný šok spôsobený pandémiou koronavírusu (COVID‑19). V prvej polovici roka viedli opatrenia na obmedzenie pohybu a zvýšená averzia voči riziku k prudkému poklesu hospodárskej aktivity. Rozhodná a koordinovaná reakcia menovej a rozpočtovej politiky v kombinácii s dobrými správami o vývoji vakcín pomohli v druhom polroku hospodársku aktivitu stabilizovať. HDP eurozóny sa v roku 2020 celkovo znížil o 6,6 %. Ročná celková inflácia klesla z 1,2 % v roku 2019 na 0,3 %, prevažne v dôsledku klesajúcich cien energií, no čiastočne aj vplyvom faktorov súvisiacich s pandémiou. K pádu inflácie v druhej polovici roka napríklad prispeli sektory najviac zasiahnuté krízou, ako sú doprava a hotelové ubytovanie.

Na zmiernenie nepriaznivého vplyvu pandémie na hospodárstvo eurozóny ECB výrazne uvoľnila nastavenie svojej menovej politiky a zaviedla komplexný súbor opatrení, ktoré v priebehu roka viackrát rekalibrovala. Okrem iného zaviedla nový dočasný núdzový pandemický program nákupu aktív, zmiernila kritériá akceptovateľnosti a požiadavky na kolaterál a oznámila nové dlhodobejšie refinančné operácie. Reakcia menovej politiky bola pre trhy rozhodujúcou stabilizačnou silou. Pomohla zmierňovať vážne riziká vyplývajúce z pandémie, ktoré ohrozovali transmisný mechanizmus menovej politiky, výhľad hospodárskeho vývoja v eurozóne a v konečnom dôsledku aj cieľ cenovej stability ECB. Makroprudenciálne politiky sa zároveň zameriavali na udržiavanie toku úverov do ekonomiky. Bankový dohľad ECB zaviedol mikroprudenciálne opatrenia na zmiernenie dosahu krízy a na podporu odolnosti európskeho bankového sektora.

V januári Rada guvernérov začala revíziu stratégie menovej politiky ECB v záujme zabezpečenia jej účelnosti. Cieľom revízie je dôkladná analýza účinkov zásadných zmien, ku ktorým došlo od poslednej revízie v roku 2003. Patria medzi ne trvalý pokles inflácie a rovnovážnych úrokových mier a vplyv globalizácie, digitalizácie a klimatických zmien. ECB v rámci revízie posúdi, či a ako by mala na základe výsledkov analýzy upraviť stratégiu svojej menovej politiky. Revízia by mala byť uzavretá v druhej polovici roka 2021.

ECB posudzuje všetky možnosti v rámci svojho mandátu, ktorými by mohla prispieť k obmedzeniu potenciálne zásadných hospodárskych a sociálnych následkov klimatických zmien. Okrem iného sa zameriava na dôkladnú analýzu v relevantných strategických oblastiach, na investovanie portfólia penzijných fondov a portfólia vlastných zdrojov ECB udržateľným a zodpovedným spôsobom a na znižovanie vlastnej uhlíkovej stopy. ECB nedávno zriadila centrum pre klimatické zmeny, ktoré pracuje na určovaní a riadení jej klimatickej agendy.

Eurosystém vyvinul komplexnú stratégiu retailových platieb s cieľom využiť inovatívny potenciál digitalizácie, so zameraním na sprístupnenie okamžitých platieb, vývoj celoeurópskeho platobného riešenia a na posúdenie možnosti zavedenia digitálneho eura. V októbri 2020 bola k digitálnemu euru otvorená verejná konzultácia, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby mala prípadná nová podoba peňazí a platieb poskytovaná Eurosystémom aj naďalej dôveru verejnosti.

ECB v roku 2020 zintenzívnila svoju komunikáciu a kontakt s verejnosťou v snahe vyrovnať sa s ťažkosťami spôsobenými pandémiou a lepšie porozumieť hospodárskym obavám a potrebám občanov Európy. Založila tiež vlastný blog, v rámci ktorého v roku 2020 zverejnila 19 príspevkov, často venovaných reakcii ECB na krízu. V októbri 2020 sa uskutočnilo prvé zo série podujatí „ECB vás počúva“ a prostredníctvom príslušného portálu ECB prijala takmer 4 000 pripomienok k revízii svojej stratégie menovej politiky.

Rok 2020 bol rokom intenzívnych a naliehavých opatrení prijímaných v úzkej spolupráci s európskymi inštitúciami i s ďalšími centrálnymi bankami na celom svete v reakcii na enormný exogénny šok, ktorý zasiahol svetovú ekonomiku. ECB k tomuto úsiliu prispela svojím dielom.

Frankfurt nad Mohanom apríl 2021

Christine Lagardová

prezidentka

Rok v číslach

1 Hospodárstvo utrpelo mimoriadny a vážny pandemický šok

Svetové hospodárstvo sa v roku 2020 vzhľadom na bezprecedentné udalosti dostalo do hlbokej recesie. Pandemický šok mal však exogénnejší charakter ako faktory ovplyvňujúce predchádzajúce krízy v rokoch 2008 a 2011 až 2012. Zatiaľ čo v predchádzajúcich krízových epizódach rozhodujúcu úlohu zohrali špecifické problémy vo finančnom sektore, hlavná príčina recesie v roku 2020 nepochádzala z ekonomického prostredia. Rozšírenie ochorenia COVID‑19 malo veľmi závažný vplyv na hospodársku aktivitu, spočiatku v Číne a neskôr na celosvetovej úrovni. Medzinárodný obchod prudko kontrahoval, vážne sa narušilo fungovanie globálnych hodnotových reťazcov a na svetových finančných trhoch rástla neistota.

Pandémia mala intenzívny dosah aj na hospodárstvo eurozóny. Tento vplyv bolo možné pozorovať napríklad na spotrebe, ktorá sa v prvej polovici roka prudko znížila v dôsledku rozsiahlych opatrení na obmedzenie pohybu aj pre zvýšenú averziu voči riziku. Nedostatočný dopyt a obmedzenie činností spôsobili výrazné oslabenie aktivity, a to najmä v sektore služieb. Tento vývoj viedol k mimoriadne rýchlemu poklesu reálneho HDP v druhom štvrťroku 2020. Zároveň však tvorcovia menovej a fiškálnej politiky konali rýchlo a s odhodlaním riešiť kolaps dopytu a vysokú mieru neistoty, pričom okrem iného zabezpečili priaznivé a stabilné podmienky financovania a nepretržitý prístup k likvidite. Od začiatku pandemickej krízy na očakávania súvisiace s rozsahom a trvaním recesie výrazne vplývali vyhliadky možného medicínskeho riešenia, najmä vakcíny. Pozitívne správy z konca jesene týkajúce sa pokroku vo vývoji očkovacích látok spolu s výraznými a koordinovanými politickými opatreniami viedli k postupnému obnovovaniu dôvery. Zatiaľ čo rast zostal v druhej polovici roka volatilný vzhľadom na novú vlnu nákazy, jeho očakávania sa posilnili a stabilizovali. Pandémia výrazne ovplyvnila aj cenový vývoj. V dôsledku poklesu dopytu, nižších cien ropy a oslabenej aktivity sa inflácia HICP v priebehu roka znižovala a od augusta sa pohybovala v zápornom pásme. Pokles inflácie spôsobili aj ďalšie faktory ako napríklad dočasné zníženie nemeckej sadzby DPH v druhej polovici roka. Očakávanie solídneho oživenia v roku 2021 a zmena prechodných faktorov (ako zníženie nemeckej sadzby DPH) zároveň podporili vyhliadky na rast inflácie. Rozhodné politické opatrenia podporovali priaznivé úverové a finančné podmienky a vo veľkej miere pôsobili proti vplyvu na sprísňovanie úverových štandardov bánk v dôsledku zhoršenia rizikovej situácie. Hoci dislokácia trhu spôsobená pandemickým šokom viedla v marci k prudkému zhoršeniu finančných podmienok, rýchle politické opatrenia prispeli k celkovému zníženiu výnosov štátnych dlhopisov eurozóny v roku 2020 a k postupnému oživeniu cien akcií v eurozóne z nízkych pandemických úrovní v druhej polovici roka. Obdobie veľkej neistoty viedlo aj k zrýchleniu rastu peňažnej zásoby a úverov, čo je odrazom silného preferovania a hromadenia likvidity podnikmi a domácnosťami.

1.1 Pandémia spôsobila hlboký hospodársky prepad

Trend rastu na globálnej úrovni bol determinovaný hlavne vývojom pandémie COVID‑19 a zároveň sprievodnými opatreniami proti šíreniu nákazy a politickou podporou zameranou na zmiernenie hospodárskych dôsledkov pandémie. Svetové hospodárstvo zasiahol prudký externý šok, pričom vlády vo všeobecnosti reagovali silnou politickou podporou s cieľom zmierniť vplyv pandémie na ekonomiku. Potom, ako svetová ekonomika v dôsledku opatrení proti šíreniu vírusu dosiahla v druhom štvrťroku 2020 dno, v treťom štvrťroku sa začala zotavovať vďaka spomaleniu šírenia pandémie a zmierneniu opatrení, ako aj na základe správ o účinných očkovacích látkach. Druhá vlna pandémie a opätovné zavedenie prísnych opatrení proti šíreniu nákazy v niektorých vyspelých ekonomikách však viedli k výraznému spomaleniu rastu v poslednom štvrťroku 2020 (graf 1). Vo veľkých rozvíjajúcich sa trhových ekonomikách bol štvrťročný rast v prvom polroku 2020 záporný, v druhej polovici roka sa však výrazne oživil.

Prudká kontrakcia globálnej ekonomiky bola spôsobená najmä výrazným znížením produkcie v sektore služieb, ktorý zásadne ovplyvnili opatrenia proti šíreniu pandémie, ale aj poklesom obchodu a investícií. Rast produkcie výrobného sektora sa zotavil rýchlejšie ako rast produkcie v sektore služieb. Prispeli k tomu vládne stimulačné plány, zvýšený dopyt po elektronike, počítačoch a zdravotníckych výrobkoch a rýchlejšie zrušenie opatrení proti šíreniu pandémie v porovnaní so sektorom služieb, pre ktorý je charakteristický osobnejší kontakt.

Výpadky a neistota súvisiace s ochorením COVID‑19 prudko narastali a zostali na zvýšenej úrovni, čo oslabovalo svetové hospodárstvo. Pandémia narušila aj medzinárodný obchod a globálne dodávateľské reťazce. Keďže opatrenia proti šíreniu vírusu sa zrušili len čiastočne, v druhej polovici roka 2020 došlo len k malému zmierneniu uvedených výpadkov. Napriek prvej fáze obchodnej dohody medzi Spojenými štátmi a Čínou zostalo obchodné napätie medzi týmito krajinami zvýšené, čo dokazuje celý rad rôznych ukazovateľov. V prostredí zvýšeného obchodného napätia tak nepriaznivý vplyv pandémie na dopyt spolu so skôr prijatými clami spôsobili prudký pokles obchodu, zatiaľ čo zvýšená neistota a zhoršujúci sa ekonomický sentiment brzdili investície (graf 2).

Globálna inflácia v roku 2020 poklesla v dôsledku slabého celosvetového dopytu, ktorý súvisel s pandémiou, a prudkého zníženia cien mnohých komodít (graf 3). Celková ročná inflácia spotrebiteľských cien v krajinách OECD klesla približne z 2 % zaznamenaných v druhej polovici roka 2019 na 1,2 % v decembri 2020 z dôvodu zníženia cien energií a spomalenia inflácie cien potravín. Základná inflácia (bez energií a potravín) sa znížila menej ako celková inflácia a na konci roka 2020 dosiahla približne 1,6 %.

Ceny ropy sa v prvej polovici roka po prudkom poklese celosvetového dopytu výrazne znížili najmä pre obmedzenia spojené s cestovaním a prácou z domu, ktoré viedli k nižšej spotrebe ropy. Cena ropy Brent – ako medzinárodného referenčného ukazovateľa – v roku 2020 značne kolísala od 20 USD za barel (najnižšia hodnota za dve dekády) do 70 USD. Cena ropy West Texas Intermediate – ako referenčného ukazovateľa v Spojených štátoch – v apríli na krátky čas klesla pod nulu.

V priebehu roka 2020 sa euro v nominálnom efektívnom vyjadrení zhodnotilo takmer o 7 %. Z bilaterálneho hľadiska to súviselo so zhodnotením eura najmä voči americkému doláru. Kurz eura voči britskej libre stúpol, no v priebehu roka 2020 vykazoval značnú volatilitu najmä v dôsledku meniacich sa očakávaní týkajúcich sa brexitu.

V kontexte pozitívneho vývoja v oblasti očkovacích látok proti ochoreniu COVID‑19 sa koncom roka 2020 výhľad globálneho rastu spájal s výrazným oživením v roku 2021. Tento výhľad bol však veľmi neistý, pričom riziká poklesu globálnej aktivity boli väčšie, keďže prudký nárast nových prípadov ochorenia a zavádzanie ďalších opatrení proti šíreniu nákazy v popredných ekonomikách vplývali na tempo oživenia.^[1]

1.2 Hospodársky vývoj eurozóny bol paralelný s vývojom svetovej ekonomiky^[2]

Po spomalení hospodárskej aktivity v roku 2019 sa reálny HDP eurozóny v roku 2020 znížil o 6,6 % (graf 4). Dramatický pokles hospodárskej aktivity a jej nerovnomerný vývoj v roku 2020 boli následkom pandemického šoku a súvisiacich opatrení na obmedzenie pohybu, ktoré sa zaviedli s cieľom obmedziť šírenie vírusu. Prvá vlna pandémie zasiahla krajiny eurozóny najmä v období od marca do apríla, a to bezprecedentnou rýchlosťou a intenzitou, pričom vo väčšine štátov ju sprevádzali prísne opatrenia proti šíreniu nákazy naprieč celým hospodárstvom. V dôsledku týchto opatrení sa hospodárska aktivita eurozóny v prvom polroku 2020 kumulatívne znížila o 15,3 %. Oslabenie pandémie a zrušenie súvisiacich opatrení, k čomu vo väčšine krajín došlo od mája 2020, viedlo k výraznému oživeniu aktivity v treťom štvrťroku. No na jeseň sa hospodárska aktivita opäť začala spomaľovať a nový nárast počtu nakazených viedol v poslednom štvrťroku k opätovnému zavedeniu opatrení na obmedzenie pohybu, ktoré však boli cielenejšie ako počas prvej vlny. Hoci pandémia predstavovala predovšetkým šok vplývajúci naraz na všetky ekonomiky, jej hospodársky dosah bol do istej miery v jednotlivých krajinách eurozóny rôzny, a to najmä v dôsledku rozdielnej expozície sektorov najviac zasiahnutých sociálnymi dištančnými opatreniami a tiež z dôvodu odlišnej intenzity samotnej zdravotnej krízy či rozsahu a charakteru zavedených stimulačných opatrení. Do konca roka 2020 bola hospodárska aktivita v eurozóne 4,9 % pod predpandemickou úrovňou, pričom v jednotlivých krajinách vykazovala značnú rôznorodosť, keď v Španielsku klesla o 9,1 % a v Holandsku o 3,0 % oproti hodnotám pred pandémiou.

V porovnaní s nedávnymi dlhotrvajúcimi obdobiami recesie (napr. globálna finančná kríza v rokoch 2008 až 2009 alebo kríza štátneho dlhu v eurozóne v rokoch 2011 až 2012) bola recesia sprevádzajúca pandémiu v počiatočných fázach akútnejšia. Zároveň sa však silné signály a očakávania oživenia objavili oveľa skôr ako v iných krízach. Odrážalo to najmä exogénny charakter pandemického šoku, úlohu včasných a rozhodných opatrení menovej a fiškálnej politiky a pokrok vo vývoji očkovacích látok, ako aj oveľa menší spätný vplyv na finančný sektor v porovnaní s predchádzajúcimi krízami, čomu pomohli aj cielené opatrenia centrálnych bánk.

Súkromná spotreba v eurozóne v roku 2020 klesla o 8,0 %, pričom k výraznému zníženiu došlo najmä v prvom polroku 2020 hlavne v dôsledku opatrení na obmedzenie pohybu. Keďže straty reálneho disponibilného príjmu spôsobené týmito opatreniami boli tlmené značnými verejnými transfermi, pokles spotreby sa prejavil v prudkom náraste miery úspor. Súkromná spotreba zaznamenala výrazné oživenie po značnom uvoľnení opatrení na obmedzenie pohybu v treťom štvrťroku 2020. V poslednom štvrťroku, počas druhej vlny pandémie, však bolo toto oživenie prerušené. Z dôvodu nepriaznivého vplyvu na pracovný trh a vysokej miery neistoty zostala súkromná spotreba do konca roka 2020 pod predpandemickou úrovňou.

V prvom polroku 2020 sa prepadli aj podnikové investície. Firmy svoje investičné rozhodnutia odkladali vzhľadom na zavedené opatrenia na obmedzenie pohybu a následný prudký pokles príjmov. Okrem toho investície brzdil horší globálny a domáci dopyt. V druhej polovici roka výhľad podnikových investícií charakterizovala ďalšia zvýšená neistota vyvolaná druhou vlnou pandémie a očakávaním pokračujúceho pomalého vývoja vzhľadom na oslabené vonkajšie prostredie, nevýrazný konečný dopyt a pozorované zhoršenie podnikových súvah.

Čistý príspevok externého sektora k produkcii eurozóny bol v roku 2020 taktiež záporný. Opatrenia na obmedzenie pohybu zavedené v Číne na potlačenie šírenia ochorenia COVID‑19 narušili na začiatku roka obchod eurozóny, kým opatrenia proti šíreniu vírusu v Európe viedli v druhom štvrťroku k prepadu dovozu aj vývozu, pričom vývoz bol najviac zasiahnutý dočasným prerušením obchodných aktivít. Zmiernenie obmedzení v letných mesiacoch pomohlo obnoviť obchodné toky, no v najviac zasiahnutých sektoroch cestovného ruchu, turizmu, ubytovania a stravovania zlepšenie zaostávalo. Nová vlna pandémie spomalila oživovanie obchodu eurozóny, ktoré sa na konci roka nezavŕšilo.

Vplyv pandémie COVID‑19 na rast produkcie bol v jednotlivých sektoroch rôzny, pričom k zníženiu reálnej hrubej pridanej hodnoty najviac prispel sektor služieb pre jeho osobitne veľkú expozíciu voči sociálnym dištančným opatreniam, ale vyplývalo aj zo sektorovej skladby hospodárstva eurozóny (graf 5).

Situácia na trhu práce v eurozóne sa zhoršila, vládne politiky však pomohli zmierniť vplyv na nezamestnanosť

Aj keď pandémia výrazne zasiahla rast zamestnanosti, situáciu na trhu práce v eurozóne v roku 2020 formovali politiky trhu práce (graf 6). V porovnaní s veľkou a rýchlou kontrakciou hospodárskej aktivity približne o 15 % v prvom polroku 2020 bol pokles zamestnanosti síce menší, ale stále veľmi významný. Celková zamestnanosť sa v uvedenom období znížila približne o 5 miliónov pozícií, čo viedlo k jej návratu na úrovne pred rokom 2018. Prepúšťanie v eurozóne pomohli obmedziť vládne podporné opatrenia (programy na udržanie pracovných miest sa rozoberajú v boxe 1). V porovnaní s predchádzajúcimi hospodárskymi a finančnými krízami vlády krajín eurozóny zvýšili počet pracovníkov zaradených do programov na udržanie pracovných miest, čím významne obmedzili prepúšťanie, a pomohli tak zachovať firemný a odborný ľudský kapitál. Napriek tomu miera účasti pracovnej sily počas pandemickej krízy výrazne klesla a v prvom polroku 2020 sa pracovná sila znížila približne o 3 milióny ľudí. Prebiehajúca úprava trhu práce ovplyvnila pracovníkov v rôznej miere, čo záviselo od závažnosti súčasnej krízy v sektore služieb a v tých podnikoch, ktoré najviac postihli sociálne dištančné opatrenia a obmedzenia mobility. Pracovná sila sa v prípade pracovníkov s nízkou kvalifikáciou znížila takmer o 7 % a v prípade pracovníkov so strednou kvalifikáciou o 5,4 %, ale v prípade osôb s vysokou kvalifikáciou naopak vzrástla o 3,3 %.

Zamestnanosť sa v roku 2020 znížila o 1,9 %, zatiaľ čo miera nezamestnanosti stúpla na 8,4 %. Rast miery nezamestnanosti bol menší ako v predchádzajúcich recesiách, napríklad v rokoch 2008 až 2009 a 2011 až 2012, a to tiež vďaka včasnej a rozsiahlej reakcii vlád štátov eurozóny. Zároveň sa rast hodinovej produktivity práce v roku 2020 pohyboval v priemere okolo 1 %, pričom sa v ňom odrážalo výrazné zníženie počtu odpracovaných hodín v dôsledku využívania programov na udržanie pracovných miest.

1.3 Reakcia fiškálnej politiky na krízu

V roku 2020 boli verejné financie hlboko poznačené pandémiou COVID‑19, ktorá predstavovala pre vlády bezprecedentnú výzvu, no zároveň vyvolala silnú politickú odozvu. Fiškálna pozícia bola výrazne ovplyvnená na oboch stranách vládnych rozpočtov. Zvýšili sa výdavky potrebné na riešenie krízy a znížili sa fiškálne príjmy, čo odrážalo hlbokú recesiu aj opatrenia na strane výdavkov zamerané na firmy a domácnosti. V dôsledku toho sa podľa makroekonomických projekcií odborníkov Eurosystému z decembra 2020 pomer deficitu verejných financií v eurozóne zvýšil z 0,6 % HDP v roku 2019 na 8,0 % HDP v roku 2020 (graf 7). Vzhľadom na silnú hospodársku podporu zo strany vlád sa fiškálna pozícia^[6] zmenila z mierne expanzívnej v roku 2019 na veľmi akomodačnú (na úrovni 4,8 % HDP) v roku 2020, hoci treba poznamenať, že veľkosť fiškálnej reakcie, a tým aj fiškálna pozícia, jednotlivých krajín sa výrazne líšila. Rýchlosť a rozsah podpory poskytovanej vládami štátov eurozóny však celkovo preukázala ich zvýšenú schopnosť reagovať v čase krízy a robiť to koordinovane, čo bolo možné vďaka aktivovaniu všeobecnej únikovej doložky podľa Paktu stability a rastu.

Podľa odhadov Európskej komisie,^[7] fiškálne opatrenia prijaté v reakcii na pandémiu dosiahli v roku 2020 za celú eurozónu 4,2 % HDP. Veľká časť týchto dodatočných výdavkov súvisela buď s priamymi vládnymi nákladmi na riešenie krízy verejného zdravia, alebo s podpornými opatreniami zameranými na domácnosti a firmy (graf 8). Hlavným cieľom týchto podporných opatrení bolo zachovať zamestnanosť a výrobnú kapacitu tak, aby bolo hospodárstvo schopné rýchlo sa zotaviť, keď pandémia ustúpi. V súlade s týmto zámerom bola väčšia časť podpory domácnostiam poskytovaná prostredníctvom schém skráteného pracovného času alebo povinných dovoleniek, ktoré boli navrhnuté s cieľom zabrániť masovej nezamestnanosti, a len malá časť mala formu priamych fiškálnych transferov domácnostiam.^[8] Ku koncu prvej vlny pandémie sa zaviedli niektoré obmedzenejšie opatrenia zamerané na podporu oživenia hospodárstva, ako napríklad zníženie nepriamych daní alebo zvýšenie investícií do verejných projektov. Keďže sa pandémia v roku 2020 ani zďaleka neskončila a na jeseň prepukla jej druhá vlna, je celkom pravdepodobné, že tieto opatrenia budú zohrávať významnú úlohu aj v budúcnosti.

Krajiny eurozóny okrem fiškálnej podpory svojim ekonomikám poskytli aj značný objem úverových záruk na posilnenie likviditnej pozície podnikov, najmä malých a stredných, ktorých prístup k externému financovaniu často nie je jednoduchý. Takáto podpora likvidity bola v politickom mixe zvlášť významná v počiatočnej fáze krízy, kým neboli zavedené ďalšie podporné programy. Spolu tieto záruky za celú eurozónu predstavovali približne 17 % HDP.^[9] Úverové záruky sú podmienenými záväzkami vlád, preto objem realizovaných záruk bude predstavovať dodatočné verejné výdavky. Mnohé vlády okrem toho umožnili aj odklad daňových odvodov a poskytli firmám úvery a kapitálové injekcie. Takéto hotovostné injekcie ani iná likviditná podpora nie sú vo všeobecnosti zachytené v rozpočtovom salde, ale čiastočne sa odráža v štátnom dlhu.

Kríza tiež viedla k výraznému rastu dlhu štátov v celej eurozóne. Odrazilo sa to v makroekonomických projekciách odborníkov Eurosystému z decembra 2020, ktoré odhadujú, že agregovaný pomer dlhu k HDP sa v roku 2020 zvýšil až na 98,4 % HDP, čo predstavuje nárast o 14,5 percentuálneho bodu v porovnaní s rokom 2019. Štáty navyše prevzali rozsiahle podmienené záväzky vo forme úverových záruk. Hoci na podstatné zníženie úrovne dlhu bude potrebný určitý čas, neexistujú žiadne náznaky pochybností o udržateľnosti verejného dlhu v eurozóne. Toto hodnotenie vychádza z priaznivejších očakávaní oživenia v roku 2021, najmä v súvislosti s pokrokom vo vývoji niekoľkých očkovacích látok proti ochoreniu COVID‑19, ale najmä z podmienok financovania, ktoré by mali zaistiť podporu aj v dohľadnej budúcnosti. Okrem toho, koordinované fiškálne opatrenia prijaté na úrovni EÚ by mali priniesť stabilizačný efekt (súvisiaci príklad sa rozoberá v boxe 4). Je však dôležité, aby sa členské štáty po oživení hospodárskej aktivity opäť vrátili k dodržiavaniu zdravých fiškálnych pozícií.

1.4 Inflácia sa výrazne znížila v dôsledku poklesu cien ropy a hospodárskej kontrakcie^[10]

Celková inflácia v eurozóne dosiahla v roku 2020 v priemere 0,3 %, čo predstavuje pokles oproti 1,2 % zaznamenaným v roku 2019. Pokiaľ ide o zložky harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (HICP), tento pokles bol v podstate odrazom nižších príspevkov inflácie cien energií, no v druhej polovici roka aj inflácie HICP bez energií a potravín (graf 9). Čo sa týka faktorov na pozadí, dezinflačný proces prebiehal v prostredí prudkého poklesu hospodárskej aktivity, ktorá významne oslabovala spotrebiteľský dopyt a prinášala riziká výrazného zhoršenia hospodárskeho výhľadu. Dezinflačné tlaky takisto odrážali niektoré špecifické faktory, ktoré súviseli s hospodárskymi dôsledkami pandémie COVID‑19 a reakciami na ňu. Napríklad ďalší pokles inflácie v druhej polovici roka bol čiastočne spôsobený prepadom cien služieb v cestovnom ruchu (najmä dopravy a ubytovania), ktoré boli krízou zasiahnuté najviac, a vplyvom dočasného zníženia sadzby DPH v Nemecku.

K zníženiu priemernej celkovej inflácie v roku 2020 v porovnaní s rokom 2019 vo veľkej miere prispel vývoj inflácie energií, v ktorom sa odrážal pokles cien ropy na začiatku pandémie. Naproti tomu, príspevok celkovej inflácie potravín k celkovej inflácii HICP v roku 2020 mierne stúpol na 0,4 percentuálneho bodu, okrajovo nad úroveň roka 2019, a to najmä v dôsledku toho, že v čase pandémie prechodne výrazne stúpla hlavne inflácia nespracovaných potravín (s vrcholom na úrovni 7,6 % v apríli 2020).^[11]

Miera základnej inflácie sa v priebehu roka 2020 znížila. Inflácia HICP bez energií a potravín dosiahla v priemere 0,7 % (oproti 1,0 % v roku 2019), pričom rekordne nízka úroveň bola zaznamenaná v posledných štyroch mesiacoch roka 2020. Nevýrazný vývoj inflácie priemyselných tovarov bez energií a inflácie služieb prispel k miernej inflácii HICP bez energií a potravín. Inflácia priemyselných tovarov bez energií sa v auguste 2020 dostala do záporného pásma a v decembri 2020 zaznamenala rekordne nízku úroveň. Inflácia služieb dosiahla svoju najnižšiu úroveň 0,4 % v októbri 2020, následne sa však trocha zvýšila. Vývoj týchto dvoch komponentov bol síce ovplyvnený rovnakým súborom faktorov, ale v mierne inom rozsahu. Zhodnotenie eura v druhej polovici roka malo mierne väčší vplyv na infláciu priemyselných tovarov bez energií ako na infláciu služieb. To isté platí aj v prípade zmien nepriamych daní, keďže niektoré zložky služieb, ako napríklad nájomné, sú oslobodené od DPH. Opatrenia na obmedzenie pohybu a proti šíreniu nákazy spojené s pandémiou mali väčší vplyv na úroveň inflácie služieb, čo bolo zvlášť viditeľné v poklese inflácie služieb v cestovnom ruchu a voľnočasových položkách. Vo všeobecnosti infláciu neenergetických priemyselných tovarov a služieb zásadne ovplyvnil prepad v dopyte, ktorý vyvolala pandémia a súvisiaca zvýšená neistota, averzia voči riziku, opatrenia proti šíreniu nákazy, ako aj strata príjmov a pracovných miest. To značne prevážilo určité prorastové účinky prameniace z prerušenia dodávok v niektorých sektoroch. V dôsledku pandémie sa navyše narušil zber údajov o cenách v rámci HICP. V dôsledku toho sa podiel imputovaných cien v HICP v apríli prudko zvýšil a potom klesol, pričom imputované ceny sa od júla do októbra použili len v prípade niekoľkých položiek. Podiel imputovaných cien sa opäť zvýšil v novembri a decembri, nedosahoval však úroveň z jari.^[12] Rovnako účinky dopytu a ponuky naznačovali, že podiel jednotlivých tovarov a služieb v rámci spotreby bol iný ako podiel vstupujúci do tvorby HICP za rok 2020.

Domáce nákladové tlaky merané rastom deflátora HDP sa v roku 2020 v priemere zvýšili, s mierou nad priemernou úrovňou z roku 2019 (graf 10). Naproti tomu ročný rast kompenzácií na zamestnanca sa v roku 2020 prudko spomalil a dosiahol úroveň –0,6 %, čo je výrazne pod hodnotou z roku 2019. Zároveň však ešte väčší pokles v raste produktivity znamenal podstatné zvýšenie rastu jednotkových nákladov práce, čo prispelo k pozorovanému nárastu deflátora HDP. Rast jednotkových nákladov práce dosiahol v roku 2020 úroveň 4,6 %, oproti 1,9 % v roku 2019. Vývoj rastu jednotkových nákladov práce, produktivity a kompenzácií na zamestnanca v roku 2020 však bol ovplyvnený rozsiahlym uplatňovaním systémov skráteného pracovného času, čo napríklad znamenalo, že vývoj zamestnanosti bol oveľa lepší ako produkcia alebo skutočne odpracované hodiny. Vyskytli sa tiež problémy súvisiace so štatistickým vykazovaním týchto údajov, čo viedlo k nezvyčajne veľkému príspevku dotácií k vývoju domácich nákladov a zhoršovalo vzájomnú porovnateľnosť aktuálneho a minulého vývoja.^[13] Na strane výdavkov boli tieto štatistické problémy viditeľné napríklad na prudkom zvýšení miery rastu deflátora spotreby verejnej správy v druhom štvrťroku.

Dlhodobejšie inflačné očakávania podľa prieskumu profesionálnych prognostikov ECB (ECB Survey of Professional Forecasters – SPF) zostali v roku 2020 na historicky nízkej úrovni, pričom sa pohybovali v rozmedzí od 1,6 % do 1,7 %, na ktoré klesli v predchádzajúcom roku. Očakávaná miera inflácie o päť rokov na základe prieskumu profesionálnych prognostikov ECB dosiahla v poslednom štvrťroku 2020 úroveň 1,7 %, rovnako ako v poslednom štvrťroku 2019. Trhové ukazovatele dlhodobejších inflačných očakávaní, najmä päťročná sadzba inflačných swapov o päť rokov, vykazovali počas roka výraznú volatilitu. Táto sadzba inflačných swapov na začiatku pandémie prudko klesla a na konci prvého štvrťroka 2020 dosiahla svoju vôbec najnižšiu úroveň (0,7 % 23. marca). Následne sa ku koncu roka zvýšila a stabilizovala sa v blízkosti predpandemickej úrovne (1,3 % 31. decembra). Trhové ukazovatele dlhodobejších inflačných očakávaní teda zostali veľmi nevýrazné.

1.5 Rozhodné politické kroky podporili zachovanie priaznivých podmienok úverov a financovania

Pandémia COVID‑19 viedla k rýchlemu zhoršeniu globálneho a domáceho hospodárskeho výhľadu a zároveň v prostredí celkového zhoršovania finančných podmienok prudko rástli spready štátnych dlhopisov. Menové a fiškálne orgány prijali rýchle a rozhodné kroky, aby mohli čeliť vplyvu pandemického šoku na hospodárstvo a infláciu uprostred narastajúcich rizík ohrozujúcich finančnú stabilitu a plynulé fungovanie transmisie menovej politiky (viac v časti 2.1). Účinne tak čelili zhoršovaniu finančných podmienok vyvolanému šokom a prispeli najmä k zníženiu dlhodobých bezrizikových sadzieb a k zmenšeniu pandemických, rekordne veľkých spreadov desaťročných štátnych dlhopisov krajín eurozóny voči desaťročnej sadzbe jednodňových indexových swapov. V dôsledku toho sa priemerné výnosy desaťročných štátnych dlhopisov vážené HDP v eurozóne znížili o 50 bázických bodov od 1. januára do 31. decembra 2020, keď ich úroveň dosiahla –0,23 % (graf 11).

Ceny akcií po kolapse v polovici marca začali vzhľadom na obnovenie aktivity a zlepšujúce sa očakávania rastu pomaly, ale konzistentne stúpať, pričom ich podporili opatrenia menovej a fiškálnej politiky a priaznivé správy o možných očkovacích látkach, čo pravdepodobne znížilo rizikovú prémiu akcií a zlepšilo očakávania nárastu výnosov na trhoch. Tento vývoj sa ako taký značne líšil od väčšej a najmä dlhšie trvajúcej korekcie akciových trhov, ktorá prebiehala bezprostredne po kríze z rokov 2008 až 2009. Zároveň však ceny akcií v eurozóne vykazovali výrazné sektorové rozdiely v porovnaní s ich úrovňami na konci roka 2019. Široký index cien akcií nefinančných korporácií v eurozóne sa ku koncu roka 2020 pohyboval mierne nad úrovňou z konca roka 2019, zatiaľ čo ceny akcií bánk v eurozóne výraznejšie klesli a zostali približne o 24 % nižšie (graf 12).

Toky externého financovania nefinančných korporácií sa v roku 2020 v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšili, zostali však pod úrovňou posledného maxima z roku 2017 (graf 13). Úrokové sadzby bankových úverov počas roka 2020 stagnovali v blízkosti svojich historických miním, pričom kopírovali vývoj trhových sadzieb. Zároveň bolo možné pozorovať výrazný nárast bankových úverov nefinančným korporáciám a emisie ich dlhových cenných papierov, čo odrážalo mimoriadne veľkú potrebu likvidity vzhľadom na značnú kontrakciu ekonomiky a prudký pokles tržieb a peňažných tokov firiem. Čistá emisia kótovaných akcií bola záporná, čo možno vysvetliť najmä sťahovaním akcií z búrz (tzv. delisting) v druhom štvrťroku 2020. Naopak, čistá emisia nekótovaných akcií a iných majetkových účastí bola vysoká, aj po zarátaní vplyvu delistingu, a pravdepodobne odzrkadľovala tiež kapitálové injekcie vzhľadom na hroziace straty. Využívanie iných zdrojov financovania vrátane medzipodnikových a obchodných úverov bolo celkovo stabilné.

Rast peňažnej zásoby sa v reakcii na pandemickú krízu prudko zvýšil (graf 14), a to najmä v dôsledku menového agregátu M1. Toto zrýchlenie odzrkadľovalo hromadenie likviditných rezerv podnikmi a domácnosťami pre zvýšenú neistotu, ale tiež, v prípade domácností, určitý nútený nárast úspor z dôvodu obmedzených možností spotreby. Tvorbu peňažnej zásoby podporovala expanzia domácich úverov súkromnému aj verejnému sektoru, pričom v prípade vlád išlo najmä o nákup aktív Eurosystémom. Včasné a rozsiahle opatrenia prijaté menovými a fiškálnymi orgánmi aj orgánmi dohľadu zabezpečili pre ekonomiku eurozóny úverové toky s priaznivými podmienkami.

Zatiaľ čo podmienky poskytovania bankových úverov boli počas roka celkovo priaznivé, prieskum bankových úverov v eurozóne ukázal, že štandardy bankových úverov (t. j. kritériá schvaľovania úverov) pre podniky sa v druhom polroku 2020 sprísnili. Súviselo to najmä s vnímaním zvýšeného rizika bankami, ktoré sa spájalo s vplyvom pandémie na vyhliadky úverovej bonity dlžníkov. Zároveň banky uvádzali, že nákup aktív v rámci programu nákupu aktív a núdzového pandemického programu nákupu aktív, ako aj tretia séria cielených dlhodobejších refinančných operácií, najmä po úpravách v marci a apríli, prispeli k zlepšeniu stavu ich likvidity a podmienok financovania na trhu. Tieto opatrenia spolu s opatreniami zavedenými vládami (ako úverové záruky a moratóriá) zabránili ešte výraznejšiemu sprísneniu úverových štandardov.

2 Menová politika: zachovávanie priaznivých podmienok financovania

ECB v priebehu roka 2020 podstatne uvoľnila nastavenie menovej politiky s cieľom zmierniť negatívny vplyv pandémie COVID‑19 na hospodárstvo eurozóny. Komplexný súbor opatrení, ktoré boli viackrát rekalibrované, znížil riziko nedostatku likvidity a zdrojov na poskytovanie úverov zachovaním vysokého objemu likvidity v bankovom systéme, udržiaval tok úverov do reálnej ekonomiky a chránil akomodačné nastavenie menovej politiky tým, že bránil procyklickému sprísňovaniu podmienok financovania. Reakcia menovej politiky v roku 2020 bola pre trhy rozhodujúcou stabilizačnou silou. Pomohla zmierňovať vážne riziká vyplývajúce z rýchleho šírenia vírusu, ohrozujúce transmisný mechanizmus menovej politiky, výhľad hospodárskeho vývoja v eurozóne a v konečnom dôsledku aj cieľ cenovej stability ECB. Objem súvahy Eurosystému dosiahol v roku 2020 historické maximum 7 bil. €, čo je v porovnaní s koncom minulého roka nárast o 2,3 bil. €. Ku koncu roka 2020 predstavovali aktíva súvisiace s menovou politikou 79 % celkových aktív v súvahe Eurosystému. Zmierňovanie rizík spojených s veľkosťou súvahy naďalej zabezpečoval rámec ECB pre riadenie rizík.

2.1 Reakcia menovej politiky ECB na núdzovú situáciu spôsobenú pandémiou poskytla zásadnú podporu hospodárskemu oživeniu a výhľadu vývoja inflácie^[14]

Počiatočná reakcia ECB na pandémiu COVID‑19

Prichádzajúce informácie na začiatku roka poukazovali na pokračujúci, no mierny rast hospodárstva eurozóny. Hoci bol hospodársky rast v prostredí globálnej neistoty aj naďalej tlmený slabým vývojom medzinárodného obchodu, zvyšovanie zamestnanosti v spojení s rastúcimi mzdami, mierne expanzívna rozpočtová politika v eurozóne a pokračujúci, hoci o niečo pomalší rast svetovej hospodárskej aktivity podporovali hospodárstvo eurozóny. Vývoj inflácie bol naďalej celkovo tlmený, bolo však vidieť určité známky mierneho nárastu základnej inflácie, v súlade s očakávaniami. Opatrenia menovej politiky prijaté v priebehu roka 2019 prispievali k priaznivým podmienkam financovania, čím podporovali hospodársku expanziu eurozóny, rast domácich cenových tlakov a konvergenciu vývoja inflácie smerom k strednodobému cieľu Rady guvernérov.

Rada guvernérov na svojom zasadaní v januári 2020 rozhodla o uskutočnení revízie stratégie menovej politiky ECB. Od poslednej revízie stratégie ekonomika eurozóny i svetová ekonomika prechádzajú zásadnými štrukturálnymi zmenami. Klesajúci trendový rast v prostredí spomaľovania rastu produktivity a starnutia obyvateľstva, ako aj dôsledky finančnej krízy viedli k poklesu úrokových mier, ktorý ECB a ďalším centrálnym bankám v prípade nepriaznivého cyklického vývoja zužuje priestor na uvoľňovanie menovej politiky prostredníctvom štandardných nástrojov. Riešenie otázky nízkej inflácie sa navyše odlišuje od zvyčajnej problematiky vysokej inflácie. Na premene prostredia, v ktorom menová politika pôsobí, ako aj na premene dynamiky vývoja inflácie sa okrem toho podieľajú faktory ohrozujúce environmentálnu udržateľnosť, rýchla digitalizácia, globalizácia a vývoj finančných štruktúr. Vzhľadom na tieto výzvy Rada guvernérov rozhodla o uskutočnení revízie stratégie svojej menovej politiky, v plnom súlade s mandátom ECB v oblasti cenovej stability stanoveným v zmluve (box 2).

Opatrne optimistickú náladu na začiatku roka koncom februára rázne prerušilo vypuknutie a celosvetové šírenie ochorenia COVID‑19. Napriek neistému rozsahu a trvaniu znižovania výhľadu hospodárskeho rastu bolo čoraz viac zrejmé, že pandémia bude mať na hospodárstvo eurozóny značný vplyv. Hoci sa predpokladalo, že narušenie globálnych dodávateľských reťazcov by mohlo vyvinúť tlak na rast inflácie v eurozóne, tento vývoj mal byť podľa očakávaní prevážený slabším dopytom, ktorý bude rast inflácie brzdiť. Prudké zhoršenie rizikového sentimentu navyše viedlo k výraznému sprísneniu finančných podmienok a podmienok bankového financovania, z ktorého – v kombinácii s miernym zhodnocovaním výmenného kurzu eura – vyplýval dodatočný tlak na znižovanie inflácie.

Za týchto okolností Rada guvernérov na svojom menovopolitickom zasadaní 12. marca 2020 rozhodla, že je nevyhnutné prijať komplexný súbor opatrení menovej politiky. Cieľom opatrení bolo na jednej strane znížiť hrozbu nedostatku likvidity a úverov zachovaním vysokého objemu likvidity v bankovom systéme a udržiavaním toku úverov do reálnej ekonomiky, a na druhej strane chrániť akomodačné nastavenie menovej politiky odvracaním procyklického sprísňovania podmienok financovania v hospodárstve.

Rada guvernérov predovšetkým rozhodla o dodatočných dlhodobejších refinančných operáciách (longer-term refinancing operations – LTRO) s úrokovou sadzbou na úrovni sadzby jednodňových sterilizačných operácií. Zároveň sa rozhodla uplatňovať v období od júna 2020 do júna 2021 výrazne priaznivejšie podmienky v prípade všetkých operácií v rámci tretej série cielených dlhodobejších refinančných operácií (third series of targeted longer-term refinancing operations – TLTRO III). Úroková sadzba operácií TLTRO III bola znížená o 25 bázických bodov a počas obdobia od júna 2020 do júna 2021 mohla byť v prípade všetkých operácií TLTRO III nevyrovnaných počas tohto obdobia až o 25 bázických bodov nižšia ako priemerná úroková sadzba jednodňových sterilizačných operácií. Okrem toho sa celková maximálna suma, ktorú si protistrany mohli v rámci operácií TLTRO III požičať, zvýšila na 50 % objemu ich akceptovateľných úverov. Dodatočné operácie LTRO tak mali bankám umožniť okamžite využívať veľmi výhodné podmienky financovania a poskytnúť tak dočasné riešenie až do začiatku rekalibrovaných operácií TLTRO III, ktorých cieľom malo byť uvoľnenie podmienok financovania pre banky udržateľnejším spôsobom s cieľom podporiť tok úverov do dotknutých sektorov a zabrániť sprísneniu podmienok úverovej ponuky.

Rada guvernérov sa zároveň na zabezpečenie vysokej účinnosti programov nákupu aktív súkromného sektora rozhodla zaviesť do konca roka v rámci programu nákupu aktív (asset purchase programme – APP) dočasný rámec dodatočných čistých nákupov aktív v objeme 120 mld. €. Obmedzenie tohto dodatočného rámca na aktuálny kalendárny rok bolo považované za adekvátnu reakciu na šok, ktorý bol vyhodnotený ako dočasný. Tento dočasný rámec mal spolu s existujúcim programom APP podporiť priaznivé podmienky financovania reálnej ekonomiky v čase zvýšenej neistoty.

Počas týždňa nasledujúceho po marcovom zasadaní Rady guvernérov sa situácia v dôsledku rýchleho šírenia ochorenia COVID‑19 výrazne zhoršovala a takmer všetky krajiny eurozóny zaviedli rozsiahle opatrenia na obmedzenie šírenia nákazy. Finančné trhy vykazovali extrémnu volatilitu so známkami závažných dislokácií v dôsledku nedostatku likvidity a výpadkov fungovania trhu, ako aj rastúcej fragmentácie. Výsledkom bolo prudké sprísnenie podmienok financovania, ktoré mohlo narušiť plynulú transmisiu menovej politiky ECB vo všetkých krajinách eurozóny a ohroziť cenovú stabilitu.

Vzhľadom na toto rýchle zhoršenie situácie Rada guvernérov 18. marca 2020 rozhodla o potrebe ďalšej výraznej reakcie menovej politiky s cieľom stabilizovať trhy a zakročiť proti prudkému sprísňovaniu finančných podmienok. Cieľom tejto reakcie bolo čeliť vážnym rizikám vyplývajúcim z pandémie, ktoré ohrozovali výhľad hospodárskeho vývoja eurozóny, transmisný mechanizmus menovej politiky a v konečnom dôsledku cieľ cenovej stability ECB. Rada guvernérov oznámila nasledujúce dodatočné opatrenia.

Po prvé, rozhodla o zavedení nového dočasného programu nákupu aktív – núdzového pandemického programu nákupu aktív (pandemic emergency purchase programme – PEPP). Program PEPP v celkovom rozsahu 750 mld. € mal zahŕňať všetky kategórie aktív akceptovateľné v rámci programu APP. Rada guvernérov okrem toho rozšírila okruh aktív akceptovateľných v rámci programu nákupu aktív podnikového sektora o nefinančné komerčné cenné papiere, čím sa stali akceptovateľnými obchodovateľné dlhové nástroje s počiatočnou splatnosťou do jedného roka, ak bola ich zostatková splatnosť v čase nákupu aspoň 28 dní. Rozšírenie okruhu akceptovateľných aktív malo podporiť podmienky financovania podnikov a poskytnúť tak zásadnú pomoc časti ekonomiky tvrdo zasiahnutej dôsledkami pandémie koronavírusu. V prípade nákupov v rámci programu PEPP sa Rada guvernérov zároveň rozhodla udeliť výnimku z kritérií akceptovateľnosti dlhovým cenným papierom vydaným Helénskou republikou. Rada guvernérov okrem toho rozhodla, že cenné papiere verejného sektora, ktorých zostatková splatnosť je kratšia ako rok, ale nie menej ako 70 dní, budú akceptovateľné v rámci nákupov programu PEPP pre jeho dočasný charakter.

Program PEPP bol koncipovaný tak, aby plnil dva ciele. Po prvé, spolu s ďalšími komponentmi rámca menovej politiky bolo cieľom programu PEPP zabezpečiť menovú akomodáciu, ktorá bola potrebná na zachovanie strednodobej cenovej stability prostredníctvom podpory hospodárskeho oživenia z krízy spôsobenej pandémiou. Po druhé, nákupy v rámci PEPP sa mali uskutočňovať flexibilne, čo malo umožniť upravovať distribúciu nákupných tokov z hľadiska času, jednotlivých tried aktív a jurisdikcií. Vďaka flexibilite zakotvenej v jeho koncepcii mohol program PEPP efektívne plniť úlohu stabilizácie trhu, najmä vzhľadom na vysokú neistotu spojenú s účinkami pandémie na rôznych trhoch s aktívami a v rôznych krajinách eurozóny.

Rada guvernérov na tom istom zasadnutí oznámila, že dočasne uvoľní kolaterálové štandardy úpravou hlavných rizikových parametrov kolaterálového rámca, aby mohli protistrany aj naďalej v plnej miere využívať úverové operácie Eurosystému. Rada guvernérov následne v tejto súvislosti prijala dva súbory opatrení na dočasné uvoľnenie kolaterálových požiadaviek. Cieľom prvého súboru opatrení oznámeného 7. apríla 2020 bolo zvýšenie dostupnosti akceptovateľného kolaterálu pre protistrany Eurosystému, aby mohli v plnej miere využívať operácie na dodanie likvidity, napr. operácie TLTRO III. Dňa 22. apríla 2020 Rada guvernérov rozhodla, že obchodovateľné aktíva a ich príslušní emitenti spĺňajúce, resp. spĺňajúci, minimálne požiadavky kreditnej kvality k 7. aprílu 2020, budú aj naďalej akceptovateľné, resp. akceptovateľní, aj v prípade zhoršenia úverového ratingu, pod podmienkou, že rating zostane nad určitou úrovňou kreditnej kvality a všetky ostatné požiadavky akceptovateľnosti budú dodržané. Cieľom tohto opatrenia bolo zmierniť vplyv možného zníženia ratingu na dostupnosť kolaterálu a zabrániť potenciálnej procyklickej dynamike.

V čase menovopolitického zasadania Rady guvernérov v apríli 2020 sa hospodárska situácia naďalej rýchlo zhoršovala: hospodárska aktivita sa spomaľovala a podmienky na trhu práce sa viditeľne zhoršovali. Opatrenia zavedené na obmedzenie šírenia vírusu do značnej miery zabrzdili hospodársku aktivitu v celej eurozóne a na celom svete. Hoci rozsah a trvanie následkov pandémie na hospodárstvo bolo stále ťažké predpovedať, v tom čase už bolo zrejmé, že hospodárstvo eurozóny smeruje k poklesu hospodárskej aktivity, ktorého rozsah a rýchlosť nemali v novodobej histórii obdobu.

Zhoršujúci sa hospodársky výhľad spolu s prudkým pádom cien ropy a klesajúcimi inflačnými očakávaniami priniesli výrazné riziká spomalenia vývoja inflácie v eurozóne. Rada guvernérov sa preto v apríli 2020 rozhodla posilniť svoje opatrenia na podporu domácností a podnikov. Rada guvernérov predovšetkým ešte viac uvoľnila podmienky operácií TLTRO III a znížila ich úrokovú sadzbu v období od júna 2020 do júna 2021 na úroveň 50 bázických bodov pod úrovňou priemernej úrokovej sadzby hlavných refinančných operácií Eurosystému za to isté obdobie. Navyše v prípade protistrán, ktorých čistý objem poskytnutých akceptovateľných úverov by dosiahol stanovenú hraničnú hodnotu, mala byť úroková sadzba v období od júna 2020 do júna 2021 na úrovni 50 bázických bodov pod priemernou sadzbou jednodňových sterilizačných operácií za to isté obdobie. Rada guvernérov tiež rozhodla o novej sérii necielených núdzových pandemických dlhodobejších refinančných operácií (pandemic emergency longer-term refinancing operations – PELTRO) na podporu stavu likvidity vo finančnom systéme eurozóny a naďalej plynulého fungovania peňažných trhov prostredníctvom účinného likviditného zabezpečovacieho mechanizmu. A napokon, v priebehu marca a apríla 2020 ECB zriadila aj dočasné swapové linky a repo linky s centrálnymi bankami krajín nepatriacich do eurozóny a v júni 2020 zaviedla dočasnú repo facilitu Eurosystému pre centrálne banky (Eurosystem repo facility for central banks – EUREP) s cieľom zvýšiť poskytovanie likvidity v eurách mimo eurozóny a zabrániť šíreniu nepriaznivých účinkov na finančné trhy eurozóny.

Rekalibrácia nastavenia menovej politiky v júni

V júni dostupné informácie potvrdili, že hospodárstvo eurozóny v dôsledku pandémie a opatrení proti šíreniu nákazy prechádzalo bezprecedentnou kontrakciou. Rozsiahle straty zamestnania a príjmov, ako aj mimoriadne zvýšená neistota v súvislosti s hospodárskym výhľadom viedli k značnému poklesu spotrebných výdavkov a investícií. Hoci údaje z prieskumov a ukazovatele hospodárskej aktivity v reálnom čase poukazovali na určité známky zastavenia poklesu pri postupnom uvoľňovaní opatrení proti šíreniu nákazy, v porovnaní s rýchlosťou pádu týchto ukazovateľov v predchádzajúcich dvoch mesiacoch bolo ich dovtedajšie zlepšenie len vlažné. Makroekonomické projekcie odborníkov Eurosystému z júna 2020, hoci spojené s mimoriadne vysokou mierou neistoty, predpokladali rekordné tempo prepadu hospodárskej aktivity v druhom štvrťroku. Cenové tlaky mali podľa očakávaní zostať obmedzené v dôsledku prudkého poklesu reálneho HDP a s tým súvisiaceho podstatného zvýšenia miery nevyužitých kapacít. Júnové projekcie počítali s podstatným znížením úrovne hospodárskej aktivity i výhľadu vývoja inflácie počas celého projekčného horizontu. V porovnaní s makroekonomickými projekciami odborníkov Eurosystému z decembra 2019 bola v júnových projekciách hodnota inflácie na konci horizontu projekcií upravená z 1,6 % na 1,3 %.

Za týchto okolností sa Rada guvernérov rozhodla prijať súbor ďalších menovopolitických opatrení na podporu ekonomiky počas jej postupného znovuotvárania a na zachovanie cenovej stability v strednodobom horizonte. Rozhodla predovšetkým o navýšení rámca programu PEPP o 600 mld. € na spolu 1 350 mld. €, o predĺžení horizontu čistých nákupov v rámci programu PEPP najmenej do konca júna 2021 a o predĺžení doby reinvestovania splatenej istiny zo splatných cenných papierov nakúpených v rámci programu PEPP minimálne do konca roka 2022.^[15] Rekalibrácia programu PEPP mala ešte viac uvoľniť nastavenie menovej politiky, s cieľom podporiť priaznivé podmienky financovania pre všetky sektory a jurisdikcie, a v konečnom dôsledku zabezpečiť trvalý vývoj inflácie smerom k cieľu Rady guvernérov.

V priebehu leta prichádzajúce informácie poukazovali na výrazné zotavovanie hospodárskej aktivity, predovšetkým v dôsledku uvoľnenia opatrení proti šíreniu nákazy. Oživenie však bolo asymetrické: vo výrobnom sektore prebiehalo intenzívnejšie ako v sektore služieb, pričom aktivita zostala výrazne pod úrovňou spred pandémie. Celková inflácia bola naďalej tlmená nízkymi cenami energií a slabými cenovými tlakmi v prostredí obmedzeného dopytu a výraznej miery nevyužitých kapacít na trhu práce.

Rekalibrácia nastavenia menovej politiky v decembri

Na jeseň bolo čoraz viac zrejmé, že po výraznom, i keď len čiastočnom a nerovnomernom zotavovaní hospodárskej aktivity počas letných mesiacov dochádza k rýchlejšiemu oslabovaniu dynamiky hospodárskeho oživenia v eurozóne, než sa očakávalo. Opätovný nárast počtu infikovaných koronavírusom (COVID‑19) a súvisiace opatrenia proti šíreniu nákazy znova ohrozovali verejné zdravie a vyhliadky hospodárskeho rastu v eurozóne i vo svete. V prostredí nízkeho dopytu a výraznej miery nevyužitých kapacít na trhu práce a trhu tovarov a služieb bola inflácia naďalej veľmi nízka. Z prichádzajúcich údajov celkovo vyplýval výraznejší krátkodobý dosah pandémie na hospodárstvo a dlhšie trvajúci slabý vývoj inflácie, než sa dovtedy predpokladalo. Rada guvernérov preto v októbri 2020 naznačila, že na svojom ďalšom zasadnutí v decembri 2020 v reakcii na vývoj situácie zodpovedajúcim spôsobom prekalibruje svoje nástroje s cieľom zabezpečiť naďalej priaznivé podmienky financovania na podporu hospodárskeho oživenia a zmierňovanie negatívneho vplyvu pandémie na projektovaný vývoj inflácie.

V čase zasadania Rady guvernérov v decembri 2020 z aktuálnych údajov a makroekonomických projekcií odborníkov Eurosystému vyplýval výraznejší krátkodobý dosah pandémie na hospodárstvo a dlhšie trvajúci slabý vývoj inflácie, než sa dovtedy predpokladalo. Opätovné zintenzívnenie pandémie významne brzdilo hospodársku aktivitu v eurozóne a vo svete, ktorá mala v poslednom štvrťroku 2020 podľa očakávaní zaznamenať kontrakciu. Celková inflácia mala zostať záporná dlhšie, než sa očakávalo, miery základnej inflácie klesali a inflačné tlaky mali byť aj naďalej tlmené v dôsledku slabého dopytu, nižších mzdových tlakov a zhodnocovania eura počas jari a leta 2020.

Vzhľadom na ekonomické následky opätovného nárastu pandémie Rada guvernérov prekalibrovala svoje menovopolitické nástroje.

Rada guvernérov sa rozhodla navýšiť rámec programu PEPP o 500 mld. € na spolu 1 850 mld. €, predĺžiť horizont čistých nákupov v rámci programu PEPP najmenej do marca 2022 a predĺžiť dobu reinvestovania splatenej istiny z cenných papierov nakúpených v rámci programu PEPP minimálne do konca roka 2023. Nákupy sa mali aj naďalej uskutočňovať flexibilne podľa trhových podmienok, ako aj z hľadiska času, jednotlivých tried aktív a jurisdikcií, s cieľom predísť sprísneniu finančných podmienok, ktoré by nebolo v súlade s neutralizovaním tlmiaceho účinku pandémie na projektovaný vývoj inflácie, a prispieť k plynulej transmisii menovej politiky. Rada guvernérov tiež oznámila, že ak bude možné zachovať priaznivé podmienky financovania i pri objeme nákupov, ktorý počas horizontu čistých nákupov v rámci programu PEPP nevyčerpá stanovený rámec, potom tento rámec nemusí byť využitý v plnom rozsahu. Rovnako mohol byť rámec programu znova navýšený, ak by to bolo potrebné na zachovanie priaznivých podmienok financovania, ktoré by prispeli k zmierňovaniu šoku pandémie ohrozujúceho vývoj inflácie.

Rada guvernérov okrem toho rozhodla o ďalšej rekalibrácii podmienok operácií TLTRO III. Konkrétne oznámila, že predĺži dobu uplatňovania výrazne výhodnejších podmienok o dvanásť mesiacov do júna 2022, že počas roka 2021 uskutoční tri dodatočné operácie a že zvýši celkovú sumu úverových prostriedkov, ktoré budú protistrany oprávnené získať, z 50 % na 55 % celkového objemu ich akceptovateľných úverov.

A napokon, Rada guvernérov sa rozhodla predĺžiť platnosť súboru opatrení na uvoľnenie kolaterálových požiadaviek prijatých v apríli 2020 do júna 2022, poskytnúť v roku 2021 štyri dodatočné operácie PELTRO, predĺžiť do marca 2022 všetky dočasné swapové linky a repo linky s centrálnymi bankami krajín nepatriacich do eurozóny, ako aj repo operácie EUREP pre centrálne banky, a pokračovať v realizácii všetkých pravidelných refinančných operácií formou tendrov s pevnou úrokovou sadzbou a neobmedzeným objemom pridelených prostriedkov za aktuálnych podmienok, kým to bude potrebné.

Spoločným cieľom prijatých opatrení menovej politiky bolo prispieť k zachovaniu priaznivých podmienok financovania počas trvania pandémie a tým podporovať tok úverov do všetkých sektorov hospodárstva, stimulovať hospodársku aktivitu a zachovávať strednodobú cenovú stabilitu. Miera neistoty však bola naďalej vysoká, aj pokiaľ ide o dynamiku vývoja pandémie a načasovanie sprístupnenia očkovacích látok, ako aj o vývoj výmenného kurzu eura. Rada guvernérov preto signalizovala pripravenosť podľa potreby upraviť všetky svoje nástroje, aby zabezpečila trvalý vývoj inflácie smerom k svojmu inflačnému cieľu, v súlade so svojou snahou o symetriu.

Na zmiernenie negatívnych dôsledkov pandémie boli počas roka 2020 zavedené rozsiahle opatrenia menovej akomodácie. Komplexný súbor opatrení, ktoré boli viackrát rekalibrované, bol pre trhy rozhodujúcou stabilizačnou silou a pomohol zvrátiť sprísňovanie finančných podmienok pozorované začiatkom roka. Opatrenia obmedzili rast výnosov štátnych dlhopisov (graf 15), ktoré sú základom nákladov financovania domácností, podnikov a bánk. Zároveň počas pandémie zachovali veľmi priaznivé náklady financovania bánk (graf 16). Popri tom zabezpečili, aby z týchto priaznivých podmienok financovania mohli ťažiť domácnosti a podniky, pričom úverové sadzby pre domácnosti na úrovni 1,32 % a pre podniky na úrovni 1,46 % sa priblížili historickým minimám (graf 17). Reakcia menovej politiky v roku 2020 tak zabezpečila priaznivé podmienky financovania na podporu hospodárskeho oživenia a zmierňovanie negatívneho vplyvu pandémie na projektovaný vývoj inflácie, čím prispievala k trvalej konvergencii inflácie smerom k cieľu Rady guvernérov.

2.2 Dynamika súvahy Eurosystému v zložitých podmienkach

Od vypuknutia globálnej finančnej krízy v rokoch 2007 až 2008 Eurosystém prijal rôzne štandardné i neštandardné opatrenia menovej politiky, ktoré sa v priebehu času priamo prejavili na objeme a zložení súvahy Eurosystému. Neštandardné opatrenia zahŕňali refinančné operácie na poskytovanie finančných prostriedkov protistranám s počiatočnou splatnosťou do štyroch rokov, ako aj nákup aktív vydaných súkromnými a verejnými subjektmi (v rámci programu nákupu aktív – APP). V roku 2020 v reakcii na vypuknutie pandémie COVID‑19 ECB nad rámec existujúcich neštandardných opatrení prijala komplexný súbor dodatočných opatrení menovej politiky, ktoré mali zásadný vplyv na súvahu Eurosystému. V marci 2020 ECB dočasne zvýšila rámec programu APP na rok 2020 a zaviedla núdzový pandemický program nákupu aktív PEPP, čo viedlo k nárastu držby priamo nakupovaných aktív. V období od marca do apríla 2020 okrem toho ECB (dvakrát) zmiernila požiadavky operácií TLTRO III a zaviedla úpravy kolaterálového rámca a rámca riadenia rizík. Tieto dodatočné opatrenia spoločne viedli k značnému nárastu sprostredkovania Eurosystému.^[16] V priebehu roka 2020 súvaha Eurosystému v dôsledku týchto neštandardných opatrení, ktoré zabezpečili pre bankový sektor dodatočnú likviditu v hodnote 2,2 bil. €, celkovo naďalej rástla a ku koncu roka 2020 jej objem dosiahol historické maximum 7 bil. €, čo je v porovnaní s koncom roka 2019 nárast o 49 % (2,3 bil. €)

Na konci roka 2020 aktíva súvisiace s menovou politikou predstavovali 5,5 bil. €, t. j. 79 % celkových aktív v súvahe Eurosystému (70 % na konci roka 2019). Tieto aktíva súvisiace s menovou politikou zahŕňajú úvery úverovým inštitúciám v eurozóne, ktoré predstavovali 26 % celkových aktív (13 % na konci roka 2019), a aktíva nadobudnuté na účely menovej politiky, ktoré predstavovali približne 53 % celkových aktív (56 % na konci roka 2019) (graf 18). Ostatné finančné aktíva v súvahe pozostávali najmä z devíz a zlata v držbe Eurosystému a nemenovopolitických eurových portfólií.

Na strane pasív sa celková výška povinných minimálnych rezerv protistrán a jednodňových sterilizačných operácií zvýšila na 3,5 bil. € (2 bil. € na konci roka 2019) a na konci roka 2020 predstavovala 50 % celkových pasív (39 % na konci roka 2019). Tempo rastu bankoviek v obehu v dôsledku výrazného nárastu v marci 2020 prekračovalo historický trend. Na konci roka 2020 bankovky v obehu tvorili 21 % pasív (28 % na konci roka 2019). Ostatné záväzky vrátane základného imania a účtov precenenia sa zvýšili na 2,1 bil. € (1,6 bil. € na konci roka 2019) a predstavovali 30 % (34 % na konci roka 2019) (graf 18). Nárast ostatných záväzkov vyplýva najmä z nárastu vládnych vkladov z 0,2 bil. € na 0,5 bil. €, predstavujúcich 25 % ostatných záväzkov (11 % na konci roka 2019).

Splatnosť portfólií APP a PEPP a zastúpenie rôznych tried aktív a jurisdikcií

Program nákupu aktív (APP) je zložený zo štyroch aktívnych programov nákupu aktív: tretieho programu nákupu krytých dlhopisov (CBPP3), programu nákupu cenných papierov krytých aktívami (ABSPP), programu nákupu aktív verejného sektora (PSPP) a programu nákupu aktív podnikového sektora (CSPP). Núdzový pandemický program nákupu aktív (PEPP) bol zavedený v roku 2020, pričom všetky kategórie aktív akceptovateľné v rámci programu APP sú akceptovateľné i v rámci programu PEPP. Dlhovým cenným papierom vydaným Helénskou republikou bola v rámci nákupov programu PEPP udelená výnimka z požiadaviek na akceptovateľnosť. V marci 2020 boli okrem toho medzi akceptovateľné nefinančné komerčné cenné papiere v rámci programu CSPP zaradené aj cenné papiere so zostatkovou splatnosťou najmenej 28 dní.

Na konci roka 2020 predstavovali cenné papiere nadobudnuté v rámci programu APP 2,9 bil. € (v amortizovanej obstarávacej cene). Z celkového koncoročného objemu aktív APP tvoril 1 % (29 mld. €) program ABSPP, 10 % (288 mld. €) program CBPP3 a 9 % (250 mld. €) program CSPP. Pokiaľ ide o programy nákupu aktív súkromného sektora, v roku 2020 k rastu aktív nadobudnutých v rámci programu APP najviac prispel program CSPP s objemom čistých nákupov vo výške 66 mld. €. Nákupy v rámci programu CSPP sa uskutočňujú na základe referenčnej hodnoty, ktorá vychádza z trhovej kapitalizácie všetkých nesplatených akceptovateľných podnikových dlhopisov.

Značnú časť programu APP tvorili aktíva nadobudnuté v rámci programu PSPP vo výške 2,3 bil. €: na konci roka 2020 ich podiel na celkovom objeme aktív nadobudnutých v rámci programu APP predstavoval 80 % (82 % na konci roka 2019). Alokácia nákupov aktív v rámci programu PSPP do jednotlivých jurisdikcií sa orientuje podľa kľúča na upisovanie základného imania ECB. Niektoré národné centrálne banky okrem toho nakupovali cenné papiere vydané nadnárodnými inštitúciami EÚ. Na konci roka 2020 predstavovala vážená priemerná splatnosť aktív nadobudnutých v rámci programu PSPP 7,3 roka, čo je o niečo viac ako 7,12 roka na konci roka 2019 (s určitými rozdielmi medzi jednotlivými jurisdikciami).^[17]

Na konci roka 2020 predstavovali cenné papiere nadobudnuté v rámci programu PEPP 753,7 mld. € (v amortizovanej obstarávacej cene). Z celkového koncoročného objemu aktív PEPP tvorili menej ako 1 % (3,1 mld. €) kryté dlhopisy, 6 % (43,2 mld. €) aktíva podnikového sektora a 94 % (707,4 mld. €) aktíva verejného sektora.

V prípade nákupov cenných papierov verejného sektora v rámci programu PEPP sa alokácia medzi jednotlivé jurisdikcie v objemovom vyjadrení riadi podielmi národných centrálnych bánk na základnom imaní ECB. Nákupy sa zároveň uskutočňovali flexibilne, čo viedlo k výkyvom v distribúcii nákupných tokov z hľadiska času, jednotlivých tried aktív a jurisdikcií. Na konci roka 2020 predstavovala vážená priemerná splatnosť cenných papierov verejného sektora nakúpených v rámci programu PEPP 7,0 roka (s určitými rozdielmi medzi jednotlivými jurisdikciami).

Istinu zo splatených cenných papierov v portfóliách APP a PEPP Eurosystém reinvestoval. V rámci programov nákupu aktív súkromného sektora boli v roku 2020 splatené cenné papiere v hodnote 80,2 mld. €, zatiaľ čo v rámci programu nákupu aktív verejného sektora bolo splatených 229,4 mld. €. Aktíva nadobudnuté v rámci programov PSPP, CSPP a CBPP3 boli aj naďalej k dispozícii na požičiavanie^[18] s cieľom podporiť likviditu na trhu s dlhopismi a na repo trhu.^[19] Na požičiavanie sú k dispozícii aj aktíva nadobudnuté v rámci programu PEPP, za rovnakých podmienok ako v rámci programu APP. V novembri 2020 Eurosystém upravil cenové podmienky pôžičiek cenných papierov, čím sa stali pre protistrany výhodnejšími a zároveň zostali účinným zabezpečovacím mechanizmom.

Vývoj refinančných operácií Eurosystému

Od konca roka 2019 sa objem nesplatených refinančných operácií Eurosystému zvýšil o 1,2 bil. € a ku koncu roka 2020 predstavoval 1,8 bil. €. Tento nárast bol do značnej miery spôsobený pridelením 1,75 bil. € v sérii operácií TLTRO III, ako aj pridelením 26,6 mld. € v rámci programu PELTRO. Nárast objemu nesplatených operácií bol len v malej miere vyvážený dobrovoľným splatením prostriedkov v hodnote 192 mld. € a splatnosťou série operácií TLTRO II v hodnote 303 mld. €. Bankám bolo umožnené refinancovať nesplatené sumy z predchádzajúcich operácií TLTRO prostredníctvom operácií TLTRO III, ktoré sa uskutočnili v júni, septembri a decembri 2020. Vážená priemerná splatnosť nesplatených refinančných operácií Eurosystému sa predĺžila z približne 1,2 roka na konci roka 2019 na približne 2,4 roka na konci roka 2020.

Opatrenia ECB na uvoľnenie kolaterálových požiadaviek

Dočasné opatrenia ECB na uvoľnenie kolaterálových požiadaviek oznámené v apríli 2020 a predĺžené v decembri 2020 boli kľúčovým prvkom reakcie menovej politiky ECB na pandémiu. Základným prvkom týchto opatrení bolo dočasné rozšírenie akceptácie úverových pohľadávok ako kolaterálu, predovšetkým prostredníctvom potenciálneho rozšírenia rámcov dodatočných úverových pohľadávok (additional credit claims – ACC). Podľa revidovaného dočasného rámca môžu národné centrálne banky ako kolaterál okrem iného akceptovať úvery malým a stredným podnikom alebo samostatne zárobkovo činným osobám, ktoré využívajú systémy štátnych záruk zavedené v dôsledku pandémie COVID‑19.

Aby sa predišlo potenciálnej procyklickej dynamike zníženia ratingov, Rada guvernérov sa navyše rozhodla dočasne zachovať akceptovateľnosť obchodovateľných aktív a ich emitentov spĺňajúcich minimálne požiadavky kreditnej kvality k 7. aprílu 2020. Eurosystém predovšetkým ako kolaterál aj naďalej akceptuje obchodovateľné aktíva, ktoré boli akceptovateľné v likviditných operáciách k referenčnému dňu, pokiaľ ich rating zostane nad určitou úrovňou kreditnej kvality a všetky ostatné požiadavky akceptovateľnosti budú naďalej dodržané.

ECB ďalej rozhodla o dočasnom všeobecnom znížení oceňovacích zrážok v prípade všetkých kategórií aktív akceptovateľných ako kolaterál o pevne stanovený podiel 20 %, čím dočasne toleruje vyššie riziko v súvahe Eurosystému. Rada guvernérov sa okrem toho rozhodla zvýšiť limit koncentrácie nezabezpečených bankových dlhopisov z 2,5 % na 10 % a znížiť úroveň nejednotného minimálneho objemu domácich úverových pohľadávok z 25 000 € na 0 € s cieľom uľahčiť mobilizáciu kolaterálu v podobe úverov malým podnikovým subjektom. V rámci reakcie na hospodársky šok spôsobený pandémiou sa zároveň Rada guvernérov rozhodla dočasne upustiť od uplatňovania požiadavky minimálneho ratingu v prípade obchodovateľných dlhových cenných papierov vydaných Helénskou republikou.

Objem obchodovateľných akceptovateľných aktív sa zvýšil o 1 493 mld. € a ku koncu roka 2020 predstavoval 15 657 mld. € (graf 19). Najväčšou triedou aktív boli aj naďalej cenné papiere ústrednej štátnej správy (8 385 mld. €). Ďalšími triedami aktív sú nezabezpečené bankové dlhopisy (1 667 mld. €), kryté dlhopisy (1 640 mld. €) a podnikové dlhopisy (1 872 mld. €). Dlhopisy regionálnej samosprávy (552 mld. €), cenné papiere kryté aktívami (584 mld. €) a iné obchodovateľné aktíva (958 mld. €) predstavovali jednotlivo len pomerne malý podiel celkového okruhu akceptovateľných aktív.

Objem mobilizovaného kolaterálu značne vzrástol z 1 543 mld. € na 2 595 mld. € (graf 20). Nárast možno do značnej miery pripísať úverovým pohľadávkam (vrátane dodatočných úverových pohľadávok), v prípade ktorých sa mobilizovaný objem viac ako zdvojnásobil z 378 mld. € na 825 mld. €. Kryté bankové dlhopisy predstavovali z hľadiska ich využívania ako kolaterálu druhú najdôležitejšiu triedu aktív (629 mld. €). Dôležitými zdrojmi mobilizovaného kolaterálu boli tiež dlhopisy ústrednej štátnej správy (383 mld. €) a cenné papiere kryté aktívami (387 mld. €). Nezabezpečené bankové dlhopisy, dlhopisy regionálnej samosprávy a podnikové dlhopisy sa využívali v menšej miere (145 mld. €, 90 mld. € a 78 mld. €).

2.3 Finančné riziká spojené s programami PEPP a APP sa zmierňujú prostredníctvom príslušných rámcov

Hlavným cieľom čistého nákupu aktív v rámci programu APP je podpora výraznej konvergencie inflácie k strednodobému cieľu Rady guvernérov. Program APP bol doplnený programom PEPP, ktorého cieľom je zmierňovanie vážnych rizík ohrozujúcich mechanizmus transmisie menovej politiky a výhľad vývoja hospodárstva eurozóny, ktoré vyplývajú z pandémie COVID‑19.

Všetky nástroje menovej politiky vrátane priameho nákupu aktív so sebou nesú finančné riziká, ktoré Eurosystém riadi a kontroluje. V prípade viacerých implementačných možností dosahovania cieľa menovej politiky by mal byť zvolený spôsob efektívny tak z prevádzkového, ako aj z rizikového hľadiska. V tomto smere sa Eurosystém pri riadení rizík snaží o rizikovú efektívnosť, t. j. dosahovať ciele menovej politiky tak, aby bol vystavený čo najmenšiemu riziku.^[20]

Priamy nákup aktív si vyžaduje osobitné rámce riadenia finančných rizík, ktoré sú dané cieľmi menovej politiky a charakteristickými znakmi a rizikovými profilmi súvisiacich druhov aktív. Súčasťou týchto rámcov sú kritériá akceptovateľnosti, postupy hodnotenia kreditného rizika a hĺbkovej kontroly, systémy oceňovania, referenčné hodnoty a limity. Rámce riadenia rizík sa uplatňujú na nákup dodatočných aktív, na reinvestície istiny zo splatných cenných papierov a na aktíva nadobudnuté v programoch APP a PEPP, pokiaľ sú vedené v súvahe Eurosystému.

Rámce riadenia rizík neplnia len úlohu zmierňovania finančných rizík: tým, že v maximálnej možnej miere v rámci daného cieľa usmerňujú nákup aktív smerom k diverzifikovanej a trhovo neutrálnej alokácii aktív, prispievajú aj k dosahovaniu cieľov menovej politiky. Rámce riadenia rizík zohľadňujú aj nefinančné riziká, ako sú právne a prevádzkové riziká a riziko straty dobrého mena.

V nasledujúcich častiach sú uvedené bližšie informácie o rámcoch riadenia rizík, ktoré sa uplatňujú v súvislosti s realizáciou programov APP a PEPP.^[21] V tabuľke 1 sú uvedené hlavné prvky príslušných rámcov.

Požiadavky na akceptovateľnosť v prípade priameho nákupu aktív

V rámci priameho nákupu aktív sú v zásade akceptovateľné len obchodovateľné aktíva, ktoré sú akceptované ako kolaterál v úverových operáciách Eurosystému. Kritériá akceptovateľnosti kolaterálu v úverových operáciách Eurosystému sú stanovené vo všeobecnom rámci týkajúcom sa nástrojov menovej politiky. Akceptovateľné aktíva musia okrem iného spĺňať vysoké štandardy kreditnej kvality, pričom musia mať aspoň jeden úverový rating^[22] od externej ratingovej agentúry (ECAI) akceptovanej v rámci Eurosystému pre hodnotenie kreditného rizika (ECAF) na úrovni kreditnej kvality 3 (CQS 3) harmonizovanej ratingovej stupnice Eurosystému alebo vyšší (CQS 1 a CQS 2). V prípade obchodovateľných dlhových cenných papierov vydaných Helénskou republikou sa od tejto požiadavky v rámci nákupov programu PEPP a núdzových opatrení na zmiernenie kolaterálových požiadaviek zavedených v reakcii na pandémiu COVID‑19 dočasne upúšťa. Aktíva musia byť zároveň denominované v eurách a vydané a vyrovnávané v eurozóne.

Popri uvedených kritériách sa v závislosti od programu nákupu aktív uplatňujú špecifické kritériá akceptovateľnosti. V prípade programov PSPP, CSPP a PEPP je napríklad stanovená minimálna a maximálna doba splatnosti. V rámci programu CSPP sa neakceptujú aktíva vydané úverovými inštitúciami alebo emitentmi, ktorých materský podnik je úverovou inštitúciou. V rámci programov CSPP, CBPP3 a ABSPP sa navyše neakceptujú aktíva, ktorých emitentmi alebo pôvodcami sú likvidačné subjekty a správcovské spoločnosti. V programe CBPP3 musia aktíva spĺňať nevyhnutné podmienky na ich akceptáciu v úverových operáciách Eurosystému ako kolaterálu na vlastné použitie, t. j. môžu byť použité emitujúcou úverovou inštitúciou ako kolaterál.^[23] V prípade cenných papierov krytých aktívami musia byť dlžníci v rámci jednotlivých pohľadávok prevažne z eurozóny.

Hodnotenie kreditného rizika a postupy hĺbkovej kontroly

V prípade programov nákupu aktív súkromného sektora Eurosystém nepretržite uskutočňuje primerané hodnotenie kreditného rizika a hĺbkovú kontrolu okruhu aktív, ktoré sú k dispozícii na nákup. Prostredníctvom určitých rizikových ukazovateľov sa uplatňujú monitorovacie rámce. V rámci hodnotenia a kontrolných postupov sa uplatňuje zásada úmernosti, t. j. rizikovejšie aktíva podliehajú podrobnejšej analýze. V odôvodnených prípadoch sa môžu uplatňovať dodatočné opatrenia na riadenie rizika, v súlade so zásadou úmernosti. Ide predovšetkým o obmedzenie a pozastavenie nákupov a v mimoriadnych prípadoch aj o predaj aktív, ktoré v jednotlivých prípadoch musí posúdiť Rada guvernérov.

Rámce oceňovania

Oceňovacie rámce v rámci programov APP a PEPP zabezpečujú realizáciu nákupov v trhových cenách s cieľom minimalizovať deformáciu trhu a prispievať k dosahovaniu rizikovej efektívnosti. Tieto rámce zohľadňujú dostupné trhové ceny, ich kvalitu a reálne hodnoty. Zároveň sa vykonávajú následné cenové kontroly s cieľom overiť, či transakčné ceny v rámci nákupov odrážali trhové ceny v čase realizácie transakcií.

Nákupy akceptovateľných dlhových nástrojov s negatívnym výnosom do splatnosti sú prípustné vo všetkých programoch nákupu aktív vrátane, v potrebnom rozsahu, nástrojov s výnosom nižším ako sadzba jednodňových sterilizačných operácií.

Referenčné hodnoty

Referenčné hodnoty pomáhajú zabezpečiť diverzifikované portfólio a prispievajú k zmierňovaniu rizík. Referenčné hodnoty v rámci programov nákupu aktív súkromného sektora vychádzajú z trhovej kapitalizácie okruhu akceptovateľných aktív, t. j. z nominálnych hodnôt nesplatených akceptovateľných aktív spĺňajúcich rizikové kritériá. V prípade nákupov cenných papierov verejného sektora v rámci programov PSPP a PEPP sa alokácia nákupov podľa jednotlivých jurisdikcií riadi kľúčom na upisovanie základného imania ECB. Nákupy v rámci programu PEPP sa zároveň uskutočňujú flexibilne, čo umožňuje upravovať distribúciu nákupných tokov z hľadiska času, jednotlivých tried aktív a jurisdikcií.

Limity

V rámci programu APP sa uplatňujú rámce limitov. Pri nastavovaní limitov podielu emisií a limitov emitentov^[24] sa zohľadňujú menovopolitické, operačné a právne aspekty a aspekty týkajúce sa riadenia rizík. Limity sú prispôsobené jednotlivým triedam aktív, pričom sa rozlišuje medzi aktívami verejného a aktívami súkromného sektora. V rámci oznámenia programu PEPP Rada guvernérov zároveň objasnila, že ak by mali niektoré limity, ktoré sama stanovila, brániť opatreniam, ktoré Eurosystém potrebuje prijať v záujme plnenia svojho mandátu, Rada guvernérov zváži revíziu týchto limitov v rozsahu nevyhnutnom na to, aby boli dané opatrenia primerané existujúcim rizikám.

V rámci programu PSPP sa limity podielu emisií a emitentov uplatňujú s cieľom chrániť fungovanie trhu a cenotvorbu, zabezpečovať úmernosť, znižovať riziko koncentrácie a zabrániť tomu, aby sa Eurosystém stal hlavným veriteľom vlád krajín eurozóny. Limit podielu emisií akceptovateľných nadnárodných dlhopisov v programe PSPP predstavuje 50 % nesplatenej sumy emitovaného aktíva. Limit podielu emisií všetkých ostatných akceptovateľných dlhopisov v rámci programu PSPP predstavuje 33 % nesplatenej sumy emisie. V prípade dlhopisov s klauzulou o spoločnom postupe veriteľov sa individuálne posudzuje, či by Eurosystém v dôsledku uplatnenia limitu nenadobudol blokujúcu menšinu. V takom prípade platí limit 25 %. Limit emitenta v prípade nadnárodných emitentov je stanovený na 50 % nesplateného objemu akceptovateľných aktív vydaných príslušnou inštitúciou; v prípade ostatných akceptovateľných emitentov predstavuje 33 %.

V prípade programov ABSPP, CBPP3 a CSPP nesmie objem aktív v držbe Eurosystému na emisiu presiahnuť 70 %. V rámci programu CSPP platia v špecifických prípadoch nižšie emisné limity, napr. pre aktíva vydané verejnoprávnymi podnikmi platia podobné podmienky ako pre aktíva v rámci programu PSPP. Okrem týchto limitov podielu emisií sa v rámci programov CBPP3 a CSPP uplatňujú aj limity emitentov. Predovšetkým v prípade programu CSPP tieto limity vychádzajú z referenčných podielov súvisiacich s trhovou kapitalizáciou skupiny emitentov s cieľom zabezpečiť diverzifikovanú alokáciu nákupov. Na základe výsledkov hodnotenia kreditného rizika a postupov hĺbkovej kontroly (vysvetlených vyššie) sa navyše môžu uplatňovať nižšie limity.

3 Európsky finančný sektor: zvýšené riziká v dôsledku pandémie

Prostredie finančnej stability v roku 2020 výrazne ovplyvnilo šírenie pandémie COVID‑19, ktorá priniesla nielen krízu verejného zdravia, ale tiež viedla k prudkému zvýšeniu zraniteľnosti trhov a jednotlivých sektorov, pokiaľ ide o finančnú stabilitu. Centrálne banky, vlády a iné orgány prijali rozsiahle podporné opatrenia, ktoré pomohli znížiť bezprostredné riziká ohrozujúce finančnú stabilitu. Zo strednodobého pohľadu však bola zraniteľnosť aj naďalej zvýšená, najmä pokiaľ ide o rastúce riziko korekcie cien aktív, klesajúcu schopnosť podnikov, domácností a štátov splácať dlhy, ďalší pokles ziskovosti bánk, a tiež o kreditné riziko a riziko likvidity pre nebankové subjekty. V tomto kontexte ECB podnikla kroky na zmiernenie finančných šokov spôsobených pandémiou. Opatrenia makroprudenciálnej politiky sa zamerali najmä na zachovanie toku úverov do hospodárstva, zatiaľ čo cieľom mikroprudenciálnych opatrení bankového dohľadu ECB bolo zmierňovanie vplyvu krízy a podpora odolnosti európskeho bankového sektora. V roku 2020 ECB naďalej prispievala k riešeniu štrukturálnych otázok vrátane dokončenia únie kapitálových trhov a riešenia silnejúcich výziev, ktoré môže pre finančný systém eurozóny predstavovať klimatické riziko.

3.1 Prostredie finančnej stability v roku 2020

Pandémia koronavírusu zvýraznila existujúce slabé miesta finančnej stability, ktoré ECB identifikovala v predchádzajúcich rokoch. Pandémia, neistota okolo jej budúceho vývoja a jej vplyv na hospodárske vyhliadky a zadlženosť štátov, podnikov a domácností boli hlavnými faktormi ovplyvňujúcimi riziká ohrozujúce finančnú stabilitu v roku 2020. Vplyv krízy na ekonomiky krajín eurozóny bol veľmi výrazný, s rozdielnym dosahom na rast pridanej hodnoty v jednotlivých krajinách a sektoroch eurozóny, sprevádzaný výrazným nárastom podnikového a štátneho dlhu, a to najmä v krajinách, ktoré už pred krízou vykazovali vysokú mieru zadlženia. Nerovnomerné oživenie v jednotlivých sektoroch a krajinách zvýšilo riziko fragmentácie. V dôsledku možného zhoršenia kvality aktív spojeného s poklesom hospodárskej aktivity čelili vyšším rizikám aj banky. Čo sa týka prostredia mimo bankového sektora, investičné fondy vrátane fondov peňažného trhu zaznamenali v marci odlev takého rozsahu, aký bol naposledy zaznamenaný počas globálnej finančnej krízy, čo ešte zosilnilo turbulencie na trhu. Zvýšila sa zraniteľnosť fondov voči výrazným odlevom, keďže sa vzhľadom na prostredie nízkych výnosov v posledných rokoch preorientovali na rizikovejšie a menej likvidné aktíva. Aj poisťovatelia sa snažili zvýšiť svoje výnosy v mimoriadne náročnom prostredí charakterizovanom nízkymi úrokovými sadzbami a rastúcim počtom žiadostí o poistné plnenie v dôsledku pandémie.

V krátkodobom horizonte boli riziká ohrozujúce finančnú stabilitu vyplývajúce z pandémie utlmené včasným prijatím masívnych politických podporných opatrení. Vzhľadom na význam politických opatrení pri zmierňovaní vplyvu pandémie na hospodársku a finančnú stabilitu je rovnako dôležité aj riadenie postupného ukončovania tejto podpory. V roku 2020 ECB identifikovala štyri hlavné riziká ohrozujúce finančnú stabilitu v eurozóne počas horizontu dvoch rokov (obrázok 1), ktoré analyzovala vo svojej polročnej správe o finančnej stabilite (Financial Stability Review).

• Po prvé, vysoké ceny aktív a obnovený rizikový apetít spôsobili, že na niektorých trhoch sa zvýšilo riziko korekcií. Po marcových turbulenciách došlo na finančných trhoch v lete k výraznému, aj keď nerovnomernému oživeniu, ktoré však nezodpovedalo slabým ekonomickým fundamentom; investori zrejme v priebehu roka pripisovali väčší význam miernejším rizikám ohrozujúcim hospodársky rast a zavádzaniu podporných ekonomických opatrení. Dynamika rastu na niektorých akciových trhoch viedla k určitým obavám, pokiaľ ide o odpojenie vývoja od základných ekonomických fundamentov. Úverové spready sa v celom ratingovom spektre znížili na úrovne spred pandémie a vzhľadom na hospodársky výhľad sa javili ako príliš úzke, najmä v segmente vysoko výnosových podnikových dlhopisov.
• Po druhé, zvýšili sa riziká v nefinančnom súkromnom a verejnom sektore. Vlády v celej eurozóne zaviedli v reakcii na pandémiu celý rad opatrení fiškálnej podpory, čo v roku 2020 viedlo k značným rozpočtovým deficitom. Firmy zároveň čerpali úverové linky a potrebnú likviditu si zabezpečovali vydávaním veľkých objemov dlhopisov. Vyššia úroveň štátneho a podnikového dlhu by preto mohla v budúcnosti opäť vyvolať obavy týkajúce sa udržateľnosti dlhu. V dôsledku prijatých vládnych programov na podporu príjmov mala pandémia iba mierny vplyv na finančnú situáciu domácností. Náhle ukončenie týchto opatrení by však mohlo viesť k zníženiu schopnosti domácností splácať dlh a k ďalšiemu oslabeniu už aj tak slabých podnikových fundamentov. V roku 2020 sa zvýšilo aj riziko korekcie na trhoch s nehnuteľnosťami na bývanie a komerčnými nehnuteľnosťami, s čoraz viditeľnejšími znakmi nadhodnotenia v eurozóne ako celku a s náhlym a pretrvávajúcim poklesom aktivity na trhu s komerčnými nehnuteľnosťami.
• Po tretie, banky v eurozóne čelili kombinácii rastúcich obáv v súvislosti s kvalitou aktív, pretrvávajúcich štrukturálnych problémov a pokračujúcich tlakov na ziskovosť. Očakávalo sa, že ziskovosť bánk zostane nevýrazná a jej návrat na úroveň spred pandémie bude iba veľmi postupný. V priebehu roka 2020 boli navyše zaznamenané počiatočné náznaky zhoršenia kvality aktív, čo sa v budúcnosti premietne do úverových strát a problémových úverov.
• Po štvrté, v dôsledku zvýšenej rizikovej tolerancie pokračovalo hromadenie rizík v nebankovom finančnom sektore. Po obnovení prílevov do investičných fondov eurozóny sa v nich znížil podiel držaných likvidných aktív a zvýšil sa objem dlhodobejších expozícií voči nefinančným podnikom s nižším ratingom, čo spôsobilo zraniteľnosť investičných fondov voči výrazným odlevom v prípade možných budúcich turbulencií. Poisťovatelia zároveň čelili problémom v súvislosti s ich ziskovosťou, pod ktoré sa podpísal nižší objem upisovania a vyššia tvorba rezerv na poistné plnenia v dôsledku pandémie a relatívne vysokého počtu prírodných katastrof v roku 2020.

Pravdepodobnosť, že sa tieto riziká naplnia v rovnakom čase a prípadne budú mať na seba amplifikačný efekt, zhoršuje výhľad pre finančnú stabilitu.

ECB počas roka 2020 zdôraznila aj ďalšie riziká, ktoré prekračujú krátkodobý až strednodobý horizont a mohli by mať nepriaznivý vplyv na finančný sektor. Tie zahŕňajú najmä riziká vyvolané klimatickou zmenou, ktoré ohrozujú finančnú stabilitu, (box 3) a operačné riziká vyplývajúce zo slabých miest v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

3.2 Makroprudenciálna politika na zmiernenie procyklickosti bankového sektora a na podporu hospodárskeho oživenia

Slabé miesta v rámci finančného systému, ktoré môžu spôsobiť systémové riziká, možno riešiť prostredníctvom makroprudenciálnych politík. Nariadením o SSM bola ECB v tejto oblasti poverená významnou úlohou a osobitnými právomocami. ECB má za úlohu posudzovať navrhované makroprudenciálne opatrenia určené bankám, ustanovené v právnych predpisoch EÚ a prijaté vnútroštátnymi orgánmi krajín, ktoré sú členmi jednotného mechanizmu dohľadu (Single Supervisory Mechanism – SSM). Zároveň má právomoc uplatňovať prísnejšie opatrenia ako tie, ktoré sa prijímajú na vnútroštátnej úrovni. V reakcii na vypuknutie pandémie koronavírusu v roku 2020 vnútroštátne orgány v eurozóne po konzultácii s ECB zaviedli významné opatrenia makroprudenciálnej politiky s cieľom zabezpečiť finančnú stabilitu a zmierniť hospodársky vplyv šoku spôsobeného pandémiou.

Proaktívna makroprudenciálna politika na podporu hospodárstva a zachovanie finančnej stability

ECB zaujala v oblasti makroprudenciálnej politiky proaktívny prístup a konala rýchlo, čím významne prispela k podpore reálnej ekonomiky, pri súčasnom zabezpečení finančnej stability. Motivovala a podporovala makroprudenciálne orgány v krajinách, ktoré sú členmi jednotného mechanizmu dohľadu, aby prijímali politické opatrenia s cieľom sprístupniť kapitál bánk na absorbovanie strát a podporiť poskytovanie úverov domácnostiam a podnikom. Vnútroštátne orgány uvoľnili viac ako 20 mld. € v rámci požiadaviek na kapitálové rezervy,^[30] najmä prostredníctvom úplného alebo čiastočného uvoľnenia proticyklických kapitálových rezerv (countercyclical capital buffer – CCyB).

Schopnosť použiť kapitálové rezervy je nevyhnutným predpokladom zabezpečenia efektívnosti makroprudenciálnej politiky. ECB v tomto smere nabádala banky, aby svoje kapitálové a likviditné rezervy použili na poskytovanie úverov a absorbovanie strát, a tým pomohli stabilizovať reálnu ekonomiku. Okrem možnosti použiť rezervy bolo bankám taktiež umožnené fungovať s nižšími úrovňami kapitálu, než aké sa vyžadujú v rámci požiadavky na výšku kombinovanej rezervy, minimálne do konca roka 2022 bez toho, aby došlo k automatickému prijatiu krokov v oblasti dohľadu. ECB zároveň zdôraznila, že doplnenie kapitálových rezerv nebude od bánk žiadať skôr, než sa dosiahne maximálna prípustná miera úbytku kapitálu, v každom prípade nie pred koncom roka 2022.

Pokiaľ ide o budúci vývoj, vo všeobecnosti prevláda názor, že v strednodobom horizonte by bolo na účely vytvorenia makroprudenciálneho priestoru žiaduce opätovné nastolenie rovnováhy medzi štrukturálnymi a cyklickými kapitálovými požiadavkami. Vývoj v roku 2020 ukázal, že okrem celkovej úrovne kapitálu bánk sú na podporu schopnosti absorbovať straty a poskytovať úvery v období poklesu dôležité použiteľné rezervy budované v priaznivých časoch. Makroprudenciálny priestor bol na začiatku pandémie obmedzený, pričom rezerva CCyB, ktorú je možné úplne uvoľniť, predstavovala iba malú časť bankového kapitálu v eurozóne (0,11 % v porovnaní s koeficientom vlastného kapitálu Tier 1 na úrovni 14,9 %).^[31] Odrážalo to najmä pomalé oživenie finančného cyklu po finančnej kríze a kríze štátneho dlhu. S postupným návratom situácie do normálu môže byť potrebné preskúmať rámec rezerv a posúdiť, či opätovné nastolenie rovnováhy medzi štrukturálnymi a cyklickými rezervami môže prispieť k zabezpečeniu dostatočnej flexibility pri reakcii na hospodárske poklesy, a to vo forme rezerv, ktoré je možné uvoľniť.

V neposlednom rade ECB pokračovala v zlepšovaní svojej komunikácie v otázkach súvisiacich s makroprudenciálnou politikou a zvyšovala mieru informovanosti o svojej aktuálnej činnosti a postojoch v tejto oblasti.^[32] Súčasťou Správy o finančnej stabilite z novembra 2020 (Financial Stability Review) bola časť obsahujúca makroprudenciálnu perspektívu, pokiaľ ide o doplnenie kapitálových rezerv v budúcnosti. Popri prejavoch, tlačových správach a ďalších publikáciách (napr. príležitostných štúdiách) ECB naďalej dvakrát ročne vydávala aj svoj makroprudenciálny bulletin, ktorý prináša analytické poznatky a hodnotenia týkajúce sa aktuálnych makroprudenciálnych otázok. Na základe skúseností získaných počas krízy bolo posledné vydanie bulletinu v roku 2020 venované makroprudenciálnym kapitálovým rezervám a ponúkalo poznatky o ich vplyve na poskytovanie úverov, o možných prekážkach pri ich používaní a o relevantnosti makroprudenciálneho priestoru. ECB tiež naďalej na svojej internetovej stránke zverejňovala prehľad v súčasnosti aktívnych makroprudenciálnych opatrení v krajinách patriacich pod bankový dohľad ECB.

Rozhodnutia makroprudenciálnej politiky v roku 2020

V súlade so svojím zákonným mandátom ECB v roku 2020 posúdila oznámenia vnútroštátnych orgánov krajín eurozóny o 116 rozhodnutiach makroprudenciálnej politiky týkajúcich sa nástrojov zameraných na cyklické a štrukturálne systémové riziká, ako aj ďalších opatrení v zmysle článku 458 nariadenia o kapitálových požiadavkách (CRR). Súčasťou posudzovaných oznámení boli aj oznámenia Българска народна банка (Bulharskej národnej banky) a Hrvatska narodna banka (Chorvátskej národnej banky) z posledného štvrťroka 2020 po nadviazaní úzkej spolupráce od 1. októbra 2020. Väčšina oznámení sa týkala stanovenia výšky rezerv CCyB alebo identifikácie globálnych a iných systémovo dôležitých inštitúcií (G-SII a O-SII) a kalibrácie príslušných kapitálových rezerv. Rada guvernérov ECB nemala k rozhodnutiam makroprudenciálnej politiky, ktoré jej vnútroštátne orgány počas roka 2020 oznámili, žiadne námietky.

Po vypuknutí pandémie koronavírusu boli mnohé opatrenia oznámené ECB zamerané na zmiernenie vplyvu pandemického šoku na stabilitu finančného systému a reálnu ekonomiku. Niektoré vnútroštátne orgány sa z toho dôvodu rozhodli uvoľniť časť kapitálových rezerv vytvorených v predchádzajúcich rokoch.

Spomedzi siedmich krajín eurozóny, ktoré aktivovali CCyB, sa šesť z nich rozhodlo úplne alebo čiastočne uvoľniť rezervu CCyB a zrušiť predtým oznámené zvýšenie tejto rezervy. Cieľom bolo umožniť bankám použiť uvoľnený kapitál na ďalšiu podporu reálnej ekonomiky prostredníctvom poskytovania úverov domácnostiam a podnikom, ako aj na absorbovanie potenciálnych úverových strát. V čase písania tejto správy si pozitívnu mieru rezervy CCyB udržiavali iba Luxembursko a Slovensko.

Pokiaľ ide o makroprudenciálne nástroje zamerané na ďalšie riziká, ECB posúdila rozhodnutia vnútroštátnych orgánov týkajúce sa rezerv O-SII, rezerv na krytie systémových rizík (systemic risk buffer – SyRB) i makroprudenciálne opatrenia v zmysle článku 458 nariadenia CRR. V reakcii na šok spôsobený pandémiou koronavírusu sa niekoľko krajín rozhodlo úplne alebo čiastočne uvoľniť rezervu SyRB a upraviť rezervu O-SII pre banky, ktoré by inak boli obmedzené pri čerpaní rezervy SyRB vzhľadom na interakcie medzi dvoma požiadavkami stanovenými v článku 131 smernice o kapitálových požiadavkách.

Niektoré krajiny sa rozhodli odložiť postupné zavádzanie alebo prijatie ohlásených opatrení, napríklad postupné zavádzanie rezerv O-SII a prijatie ohláseného opatrenia podľa článku 458 nariadenia CRR.

Spolupráca s Európskym výborom pre systémové riziká

ECB naďalej poskytovala analytickú, štatistickú, logistickú a administratívnu podporu Sekretariátu Európskeho výboru pre systémové riziká (European Systemic Risk Board – ESRB), ktorý je zodpovedný za každodennú činnosť ESRB. ESRB zodpovedá za makroprudenciálny dohľad nad finančným systémom EÚ a za prevenciu a zmierňovanie systémových rizík.

Rok bol poznačený pandémiou COVID‑19. V reakcii na meniacu sa štruktúru rizík ESRB v apríli a máji 2020 prešiel do krízového režimu a zvýšil frekvenciu svojich politických zasadnutí. Európsky systém centrálnych bánk (ESCB) sa aktívne podieľal na reakcii ESRB na pandémiu, prispieval k priebežnej identifikácii a monitorovaniu potenciálnych systémových rizík, ktoré vykonáva ESRB, a poskytoval mu všeobecnú podporu v jeho činnosti. Aktívne sa napríklad zapájal do práce ESRB, čo viedlo k prijatiu niekoľkých opatrení týkajúcich sa: i) dôsledkov systémov záruk za úvery a iných fiškálnych opatrení na ochranu reálnej ekonomiky pre finančný systém, ii) nedostatočnej likvidity na trhu a jej dôsledkov pre správcov aktív a poisťovateľov, iii) vplyvu procyklických znížení ratingov dlhopisov na trhy a subjekty v celom finančnom systéme, iv) celosystémových obmedzení vyplácania dividend, spätného odkupu akcií a iných výplat a v) rizika likvidity spôsobeného výzvami na dodatočné vyrovnanie. ESCB okrem toho prispel k diskusii v rámci ESRB o dlhodobejších politických otázkach týkajúcich sa bankového sektora EÚ v súvislosti s pandémiou COVID‑19. Cieľom diskusie bolo poskytnúť prehľad o rôznych výzvach, ktorým by tvorcovia politík mohli v budúcnosti čeliť.

Po postupnom návrate do pravidelného politického cyklu v priebehu leta ECB pokračovala v spolupráci so Sekretariátom ESRB na práci spojenej s monitorovaním vplyvu fiškálnych opatrení na ochranu reálnej ekonomiky na finančnú stabilitu v kontexte pandémie COVID‑19. V júni 2020 bola zriadená expertná skupina pod záštitou Generálnej rady ESRB. Jej úlohou je v rámci celej EÚ vykonávať pravidelné monitorovanie vplyvu dočasných opatrení, ktoré vlády zaviedli v reakcii na pandémiu COVID‑19, na finančnú stabilitu, so zameraním na cezhraničné a medzisektorové dôsledky.

ECB sa tiež podieľala na prebiehajúcom vývoji rizikových ukazovateľov pre nebankové subjekty vrátane prípravy piateho vydania správy EU Non-bank Financial Intermediation Risk Monitor, ktorá prináša prehľad o vývoji v sektore nebankových finančných subjektov a hodnotí potenciálne riziká ohrozujúce finančnú stabilitu.

ECB spolu s ESRB pracovala na vývoji a implementácii metodík dopadovej štúdie hodnotiacej potenciálne dôsledky rôznych scenárov klimatického vývoja na finančný sektor EÚ. V júni 2020 ESRB zverejnil správu, ktorá okrem iného zmapovala rôzne metodiky, vyhodnotila dostupnosť údajov a priniesla prehľad druhov expozícií finančných inštitúcií, na ktoré sa má zameriavať analýza rizík súvisiacich s klimatickou zmenou.

ECB sa aktívne zapájala do práce Európskej skupiny pre systémové kybernetické riziká, ktorá vyvíja analytický rámec hodnotenia kybernetických rizík.

ECB tiež predsedala pracovnej skupine poverenej vypracovaním odporúčania ESRB s cieľom ďalej pokročiť v zavádzaní identifikátora právnickej osoby (Legal Entity Identifier – LEI) v EÚ. Práca bola úspešne zavŕšená v septembri 2020 prijatím odporúčania ESRB o identifikácii právnických osôb.

V neposlednom rade ECB predsedala pracovnej skupine ESRB zaoberajúcej sa záťažovým testovaním, ktorá vypracovala nepriaznivé scenáre záťažových testov Európskeho orgánu pre bankovníctvo a Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov na rok 2021. V tejto súvislosti viaceré generálne riaditeľstvá ECB poskytli pracovnej skupine ESRB potrebnú technickú a modelovaciu podporu.

Podrobnejšie informácie o ESRB sa nachádzajú na jeho internetovej stránke a v jeho výročných správach.

3.3 Mikroprudenciálne aktivity na zabezpečenie dobrého stavu jednotlivých bánk

V roku 2020 jednotný mechanizmus dohľadu (SSM) privítal dvoch nových členov. Bulharsko a Chorvátsko sa stali prvými krajinami nepatriacimi do eurozóny, ktoré vstúpili do európskeho bankového dohľadu v súlade s rámcom úzkej spolupráce stanoveným v nariadení o SSM pre členské štáty nepatriace do eurozóny. Na základe rozhodnutí Rady guvernérov nadviazať úzku spoluprácu^[33] s Българска народна банка (Bulharskou národnou bankou)^[34] a Hrvatska narodna banka (Chorvátskou národnou bankou)^[35] sa zvýšil počet významných inštitúcií pod priamym dohľadom ECB, keď v októbri 2020 pribudlo päť bánk z Bulharska a osem bánk z Chorvátska.^[36] ECB zodpovedá aj za dozor nad výkonom dohľadu nad menej významnými inštitúciami a za spoločné postupy pre všetky dohliadané subjekty v týchto dvoch krajinách. Bulharská národná banka aj Chorvátska národná banka majú v Rade pre dohľad ECB svojho zástupcu s rovnakými právami a povinnosťami ako všetci ostatní členovia vrátane hlasovacích práv.

Počas roka sa bankový dohľad ECB transformoval na vyspelejšiu a transparentnejšiu organizáciu. Dohľad nad bankami sa reorganizoval podľa obchodných modelov jednotlivých bánk a podporili ho tímy odborníkov na riziká alebo konkrétnu problematiku. Na účely strategického plánovania bola zavedená druhá obranná línia – funkcia rizika dohľadu, zatiaľ čo funkcia dohľadu na mieste nadobudla štrukturálnu nezávislosť. Nová organizačná štruktúra zvýšila orientáciu dohľadu na riziká a zabezpečila konzistentnosť výsledkov dohľadu. Reorganizácia posilnila nielen úlohu ECB ako obozretného, efektívneho a transparentného orgánu dohľadu, ale aj spoluprácu s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi v rámci SSM.

ECB v záujme zvýšenia transparentnosti po prvý raz zverejnila súhrnné údaje podľa obchodného modelu a informácie za jednotlivé banky o požiadavkách druhého piliera (Pillar 2 requirements – P2R), t. j. o rok skôr, ako vyžaduje revidované nariadenie o kapitálových požiadavkách. Cieľom zverejnenia individuálnych P2R bolo poskytnúť bližšie informácie o stave európskych bánk a zároveň pomôcť bankám porovnať ich vlastnú pozíciu s pozíciou konkurentov a zabezpečiť väčšiu transparentnosť pre investorov.

ECB začala verejnú konzultáciu o návrhu príručky o prístupe dohľadu ku konsolidácii v bankovom sektore. Táto príručka by mala zvýšiť transparentnosť a predvídateľnosť opatrení dohľadu a pomôcť úverovým inštitúciám pri navrhovaní prudenciálne udržateľných projektov.

Ako sa ukázalo, pandémia koronavírusu spôsobila bezprecedentný šok na globálnej úrovni, ale vďaka aktívnej úlohe SSM v posledných rokoch európske banky vstúpili do tejto krízy s oveľa silnejšími kapitálovými a likviditnými pozíciami a s výrazne vyššou kvalitou aktív. ECB zareagovala pohotovo prijatím niekoľkých opatrení na zníženie záťaže v oblasti dohľadu s cieľom umožniť bankám absorbovať straty a pokračovať v poskytovaní úverov reálnej ekonomike. ECB napríklad vyzvala dohliadané subjekty, aby v plnej miere využívali svoje kapitálové a likviditné rezervy vrátane odporúčaní druhého piliera, a zároveň naznačila trhom, aby nepenalizovali banky za využívanie poskytnutej flexibility.^[37] Zaviedla sa flexibilita dohľadu, pokiaľ ide o zaobchádzanie s problémovými úvermi, najmä s cieľom umožniť bankám plne využívať záruky a moratóriá zavedené orgánmi verejnej správy.^[38] Vo vzťahu k cyklu procesu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (SREP) na rok 2020 ECB prijala pragmatický (t. j. zjednodušený) prístup,^[39] ktorým znížila zaťaženie dohliadaných bánk, pri súčasnom zachovaní jasného a presného prehľadu o ich zdravom fungovaní. Okrem toho boli banky vyzvané, aby zmiernili procyklickosť zakotvenú v ich modeloch tvorby rezerv na úverové straty podľa IFRS 9 a, ak sa tak ešte nestalo, aby začali uplatňovať prechodný kalendár IFRS 9, ktorý je k dispozícii na základe nariadenia o kapitálových požiadavkách.^[40] ECB tiež predĺžila lehoty pri určitých nekritických opatreniach dohľadu a žiadostiach o údaje, ako aj lehoty na zavedenie nápravných opatrení vyplývajúcich z previerok na mieste a previerok interných modelov.

ECB na základe výsledkov analýzy zraniteľnosti európskych bánk počas prvých týždňov krízy COVID‑19 preskúmala niektoré svoje rozhodnutia. Napríklad v prípade pôvodného odporúčania bankám týkajúceho sa vyplácania dividend a spätných odkupov akcií predĺžila jeho platnosť do 1. januára 2021. Neskôr ECB vyzvala banky, aby nevyplácali dividendy alebo aby obmedzili ich vyplácanie do 30. septembra 2021. S cieľom uľahčiť výkon menovej politiky ECB tiež umožnila bankám vylúčiť určité expozície voči centrálnym bankám z ukazovateľa finančnej páky.^[41]

Všetky podporné opatrenia v oblasti dohľadu boli bankám a verejnosti oznámené účinným a transparentným spôsobom prostredníctvom rôznych kanálov vrátane listov, dohľadového dialógu so spoločnými dohliadacími tímami, najčastejších otázok, tlačových správ, blogov a prejavov.

Na začiatku krízy COVID‑19 ECB rozšírila určitú operačnú flexibilitu na subjekty, ktoré sa pripravujú na brexit. Neskôr sa však dohľadový dialóg obnovil a zintenzívnil. Mnohé banky buď dosiahli značný pokrok, alebo boli na dobrej ceste k dosiahnutiu svojich pobrexitových cieľových prevádzkových modelov, ktoré im umožnia obchodovať, účtovať a riadiť riziká v EÚ spôsobom zaručujúcim obozretné riadenie rizík a účinný dohľad. ECB naďalej signalizovala, že na konci prechodného obdobia musia byť banky pripravené na všetky možné scenáre vývoja. Značná pozornosť zo strany dohľadu sa venovala aj tomu, aby dohliadané banky dosiahli svoje cieľové prevádzkové modely v súlade s vopred dohodnutými časovými harmonogramami. Tým by sa zabezpečilo konzistentné a účinné riešenie akýchkoľvek pretrvávajúcich strednodobých rizík spojených s brexitom.

ECB po verejnej konzultácii dokončila príručku, ktorá približuje, ako ECB posudzuje súlad bankových modelov kreditného rizika protistrany s regulačnými požiadavkami. Príručka je relevantná pre banky, ktoré žiadajú o rozšírenie alebo úpravu svojich interných modelov, a tiež pre ECB, ktorá vykonáva priebežné monitorovanie týchto modelov a previerky interných modelov. ECB tiež prijala a zverejnila usmernenie, pokiaľ ide o prah pre posúdenie závažnosti kreditných záväzkov menej významných inštitúcií po termíne splatnosti, ktoré zabezpečuje súlad s pravidlami uplatňovanými na významné inštitúcie.^[42]

Podrobnejšie informácie o bankovom dohľade ECB sa nachádzajú na jeho internetovej stránke a vo Výročnej správe ECB o činnosti dohľadu za rok 2020.

3.4 Príspevok ECB k európskym politickým iniciatívam

Desať rokov významných regulačných reforiem po globálnej finančnej kríze prispelo k tomu, že finančný systém bol dobre pripravený odolávať šokom spôsobeným pandémiou COVID‑19. Napriek výraznému pokroku však stále existujú dôležité právne a inštitucionálne prekážky, ktoré je potrebné prekonať, aby mohli európske banky pôsobiť v skutočne integrovanom rámci, z čoho budú profitovať aj používatelia finančných služieb. Ďalšie úsilie sa vyžaduje aj pri budovaní kapitálových trhov, a zároveň pri posilňovaní regulačného a dohľadového rámca pre nebankový finančný sektor. Rok 2020 bol tiež rokom bezprecedentnej aktivity Európskej únie v oblasti hospodárskej politiky. V júli 2020 sa vedúci predstavitelia EÚ dohodli, že Únia po prvýkrát vo svojej histórii vydá spoločný dlh v reakcii na spoločný hospodársky šok. Prehľad širšej reakcie EÚ na krízu a jej dôsledkov pre reálnu ekonomiku a finančný sektor je v boxe 4.

Dobudovanie bankovej únie

V nadväznosti na list predsedu pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre európsky systém ochrany vkladov (European Deposit Insurance Scheme – EDIS) adresovaný prezidentovi Euroskupiny v decembri 2019 sa ECB naďalej zapájala do diskusie o dobudovaní bankovej únie v rámci európskych fór.

Euroskupina dosiahla na svojom zasadnutí koncom novembra 2020 významnú dohodu, pokiaľ ide o revidovanú zmluvu, ktorou sa zriaďuje Európsky mechanizmus pre stabilitu, a skoré zavedenie spoločného zabezpečovacieho mechanizmu pre jednotný fond na riešenie krízových situácií (Single Resolution Fund – SRF).

V tejto súvislosti ECB naďalej prispievala k spoločným monitorovacím správam o znižovaní rizík (júnové a novembrové vydanie), ktoré vypracúva spolu s Európskou komisiou a Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií. Správa z novembra 2020 obsahovala aj dodatočné analýzy problémových úverov (non-performing loan – NPL) a minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje a akceptovateľné záväzky (MREL). Na základe správy z novembra 2020 a po kladnom hodnotení znižovania rizík sa Euroskupina dohodla na skorom zavedení spoločného zabezpečovacieho mechanizmu.

ECB podporila diskusiu o cezhraničnej integrácii bankových skupín. Dvaja zástupcovia ECB v tejto súvislosti v spoločnom blogu predstavili konkrétne návrhy na podporu efektívneho rozdeľovania zdrojov likvidity v rámci bankových skupín, pri súčasnom poskytnutí záruk hostiteľským orgánom.^[43]

Pokiaľ ide o revíziu rámca krízového riadenia, ECB podporila úsilie o zabezpečenie toho, aby rámec poskytoval osvedčené nástroje na riešenie situácie v menších bankách prijímajúcich vklady. ECB sa vyslovila za zlepšenie rámca pre opatrenia včasnej intervencie s cieľom uľahčiť jeho uplatňovanie v praxi.^[44] ECB tiež zdôraznila, že je dôležité zabezpečiť, aby banky, ktoré boli vyhlásené za inštitúcie, ktoré zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú, mohli v primeranom časovom horizonte opustiť bankový trh. Práce na tvorbe politiky krízového riadenia budú pokračovať. V tejto súvislosti je dôležité poznamenať, že Európska komisia iniciovala revíziu rámca pre krízové riadenie bánk a ochranu vkladov.

Pokrok v budovaní únie kapitálových trhov

ECB v roku 2020 vyzvala na obnovenie úsilia o dosiahnutie pokroku v budovaní únie kapitálových trhov (capital markets union – CMU) vzhľadom na mnohé výzvy, ktorým EÚ aktuálne čelí.^[45] Ako ECB zdôrazňuje v Správe o finančnej stabilite z novembra 2020 (Financial Stability Review), medzi tieto výzvy patrí financovanie obnovy po skončení pandémie COVID‑19, zabezpečenie prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, posilnenie medzinárodnej úlohy eura a riešenie dôsledkov brexitu pre finančné služby.

ECB uvítala nový akčný plán CMU Európskej komisie zverejnený v roku 2020 a podčiarkla potrebu konkrétnych opatrení a skutočnej politickej vôle a ambícií na dosiahnutie výrazného pokroku. ECB zdôraznila niekoľko politických priorít na stimuláciu kapitálových trhov vrátane tých, ktoré sú zamerané na zvýšenie akciového financovania na podporu rastu a inovácií.^[46] Priority sa týkajú harmonizácie v cielených oblastiach pravidiel riešenia platobnej neschopnosti podnikov a v oblastiach zrážkovej dane a spracovávania podnikových udalostí po uzavretí obchodu. Na zabezpečenie konzistentného uplatňovania jednotného súboru pravidiel v celej Európskej únii bude nevyhnutný pokrok smerom ku konvergencii v oblasti dohľadu vrátane navrhovania opatrení na posilnenie koordinácie dohľadu alebo priameho dohľadu zo strany európskych orgánov dohľadu. Iniciatívy v oblasti finančného vzdelávania alebo možností dôchodkového sporenia by navyše pomohli občanom využívať výhody únie kapitálových trhov.

ECB naďalej významne prispievala k CMU podporou rozvoja a integrácie celoeurópskych infraštruktúr finančných trhov (časť 4.3).

Revízia prudenciálneho rámca pre banky a nebankové subjekty

Časť nebankového finančného sektora vrátane fondov peňažného trhu a niektorých investičných fondov zaznamenala počas marcových turbulencií na trhu výrazný tlak. Hoci je väčšia úloha nebankového finančného sprostredkovania pri financovaní ekonomiky jedným z cieľov CMU, tento sektor je aj naďalej nutné účinne monitorovať.

Zvýšenie odolnosti nebankového finančného sektora spôsobom, ktorý odráža makroprudenciálne perspektívy, je nevyhnutné na primerané riešenie systémových rizík, ktoré by sa mohli v tomto sektore prejaviť. ECB sa preto aj v roku 2020 zasadzovala za makroprudenciálne regulačné reformy pre nebankový finančný sektor a výraznou mierou prispievala do súvisiacich technických diskusií v rámci EÚ a na medzinárodných fórach.

Pokiaľ ide o prudenciálny rámec pre bankový sektor, ECB podporila návrh Európskej komisie na cielené zmeny nariadenia CRR v reakcii na pandémiu COVID‑19. ECB sa k návrhu vyjadrila vo svojom právnom stanovisku, kde okrem iného uviedla, že niektoré prvky navrhovaného nariadenia dopĺňajú zmierňujúce opatrenia v oblasti dohľadu, ktoré prijala. ECB podporila zmeny týkajúce sa prechodných opatrení na zmiernenie vplyvu ustanovení IFRS 9 na regulačný kapitál, dočasného rozšírenia preferenčného zaobchádzania, pokiaľ ide o NPL zaručené národnými vládami alebo inými orgánmi verejnej správy, a odkladu uplatňovania rezervy ukazovateľa finančnej páky pre globálne systémovo dôležité banky.

ECB navrhla úpravy mechanizmu dočasného vylúčenia určitých expozícií voči centrálnym bankám z výpočtu ukazovateľa finančnej páky s cieľom zvýšiť účinnosť opatrení menovej politiky prijatých na zmiernenie hospodárskeho dosahu pandémie COVID‑19 a na podporu bánk pri poskytovaní úverov domácnostiam a podnikom. V súlade so štandardom Bazilejského výboru pre bankový dohľad ECB tiež zdôraznila potrebu väčšej flexibility pre príslušné orgány pri posudzovaní interných modelov trhového rizika s cieľom zachovať schopnosť úverových inštitúcií poskytovať likviditu trhu a vykonávať činnosti tvorby trhu, a tým podporovať reálnu ekonomiku.

4 Plynulé fungovanie infraštruktúry trhu a platieb

Jednou zo základných úloh Eurosystému je zabezpečiť plynulé fungovanie platobných systémov. Táto úloha je úzko prepojená so zodpovednosťou Eurosystému v oblasti menovej politiky a finančnej stability. Eurosystém zohráva ústrednú úlohu pri vývoji, prevádzke a kontrole trhových infraštruktúr a opatrení, ktoré uľahčujú bezpečný a efektívny tok platieb, cenných papierov a kolaterálov v rámci eurozóny. Pôsobí aj ako katalyzátor integrácie a inovácií na trhu s platbami a cennými papiermi.

4.1 Služby TARGET

Služby Eurosystému v rámci TARGET-u u zahŕňajú tri zúčtovacie služby: TARGET2, systém hrubého vyrovnania platieb (RTGS) pre platobné transakcie v eurách vyplývajúce z operácií menovej politiky Eurosystému, ako aj z medzibankových a komerčných transakcií; TARGET2-Securities (T2S), jednotnú celoeurópsku platformu pre vyrovnávanie obchodov s cennými papiermi; a TARGET Instant Payment Settlement (TIPS), ktorý poskytovateľom platobných služieb umožňuje ponúknuť klientom okamžitý prevod finančných prostriedkov v reálnom čase, nepretržite a každý deň v roku.

TARGET2 používa na transakcie v eurách vo svojom mene alebo v mene svojich klientov viac ako 1 000 bánk. Ak sa započítajú aj pobočky a dcérske spoločnosti, cez TARGET2 je prístupných 44 000 bánk po celom svete. V roku 2020 sa v systéme TARGET2 spracovalo denne v priemere 345 006 platieb v priemernom dennom objeme 1,8 bil. €.

Keďže platobný ekosystém sa za posledné desaťročie výrazne zmenil v dôsledku technologického vývoja, nových regulačných požiadaviek a meniacich sa požiadaviek používateľov, Eurosystém plánuje nahradiť TARGET2 systémom T2, ktorý pozostáva z novej zložky RTGS a zo zložky centrálneho riadenia likvidity, ktorým sa bude optimalizovať riadenie likvidity vo všetkých službách TARGET. T2 bude na zasielanie správ používať normu ISO 20022 a bude schopný uskutočniť platby vo viacerých menách.

Vzhľadom na výzvy, ktoré predstavuje pandémia COVID‑19 a zmena harmonogramu globálneho prechodu cezhraničných platieb na ISO 20022 spoločnosťou SWIFT, sa časový harmonogram projektu Eurosystému po diskusii s európskou finančnou komunitou predĺžil z roku 2021 na rok 2022. V roku 2020 vstúpil projekt do fázy interného testovania softvéru známej ako akceptačné testovanie Eurosystému. Na konci roku 2020 bola vydaná používateľská príručka pre hrubé zúčtovanie v reálnom čase Real Time Gross Settlement User Handbook.

T2S je výsledkom iniciatívy, ktorej cieľom bolo poskytnúť riešenie pre veľmi roztrieštené prostredie vyrovnávania obchodov s cennými papiermi v Európe. Nová platforma ukončila zložité postupy cezhraničného vyrovnania a ťažkosti spôsobené rozdielmi v postupoch vyrovnania medzi jednotlivými krajinami.

Platforma T2S dnes spája 21 centrálnych depozitárov cenných papierov z 20 európskych trhov, čím umožňuje vyrovnanie obchodov s cennými papiermi v eurách a dánskych korunách. V roku 2020 sa v rámci nej spracovalo v priemere 687 476 transakcií denne v priemernom dennom objeme 672,53 mld. €.^[47] Neistota na trhu od začiatku marca do polovice apríla spôsobená pandémiou COVID‑19 viedla k mimoriadnemu zvýšeniu spracovaných objemov, s najvyšším počtom 1 088 815 transakcií vyrovnaných 16. marca.

V novembri 2020 bol v rámci T2S zavedený prvok sankčného mechanizmu s cieľom podporiť centrálne depozitáre pri plnení povinností v rámci režimu disciplíny pri vyrovnaní podľa nariadenia o CDCP. V priebehu roku 2021 bude pokračovať testovanie tejto novej zložitej funkcie v rámci prípravy na nadobudnutie účinnosti príslušných ustanovení nariadenia vo februári 2022.

Na TIPS, s ktorým sa na trhu začalo v novembri 2018, bolo ku koncu roka 2020 napojených deväť trhov eurozóny s viac ako 3 800 poskytovateľmi platobných služieb. V júli 2020 ECB oznámila významné kroky na zabezpečenie celoeurópskeho dosahu okamžitých platieb prostredníctvom TIPS do konca roka 2021. Keďže TIPS umožňuje spracovanie viacerých mien, Sveriges Riksbank a Eurosystém podpísali zmluvu, ktorá švédskej centrálnej banke umožňuje od mája 2022 ponúkať používateľom vo Švédsku novú službu okamžitej platby vo švédskych korunách (RIX-INST) založenú na platforme TIPS. V roku 2020 Danmarks Nationalbank požiadala o vstup do T2 a prejavila záujem o vstup do TIPS najneskôr do roku 2025.

V roku 2020 bola schválená budúca cenová politika pre T2 a prehodnotila sa aj budúca cenová politika pre TIPS.

Pokiaľ ide o výkonnosť trhových infraštruktúr Eurosystému počas pandemickej krízy, nedošlo k žiadnym závažným prevádzkovým incidentom, ktoré by súviseli s touto situáciou. V priebehu roka sa však vyskytli prevádzkové incidenty z iných dôvodov. Vyžiadali si následné opatrenia, aby sa im v budúcnosti predišlo. Po incidente v TARGET2 z 23. októbra 2020 ECB oznámila, že vykoná nezávislé preskúmanie, v ktorom sa prešetria aj iné incidenty, ktoré mali vplyv na služby TARGET v roku 2020. Hlavné zistenia preskúmania sa budú zdieľať s účastníkmi trhu a zverejnia sa do druhého štvrťroka 2021.

Eurosystém okrem týchto troch zúčtovacích služieb vyvíja novú službu TARGET, konkrétne systém riadenia kolaterálu v Eurosystéme (Eurosystem Collateral Management System – ECMS). Cieľom je zabezpečiť jednotný systém správy kolaterálu s bežnými funkciami, ktorý bude schopný spravovať aktíva používané ako kolaterál v úverových operáciách Eurosystému pre všetky jurisdikcie eurozóny. V roku 2020 bola ukončená fáza špecifikácie projektu. Po rozhodnutí predĺžiť časový harmonogram projektu T2 o jeden rok bol dátum jeho uvedenia presunutý na november 2023, vzhľadom na obavy účastníkov trhu, že by súčasné nepriaznivé podmienky bránili ich prípravám.

4.2 Dohľad a úloha centrálnej emisnej banky

Eurosystém na zaistenie bezpečnosti a efektívnosti infraštruktúr finančného trhu a platieb stanovuje ciele v osobitných predpisoch, normách, usmerneniach a odporúčaniach pre dohľad a plní si úlohy v oblasti dohľadu zbieraním informácií, hodnotením týchto informácií vzhľadom na ciele dohľadu a podporovaním zmien tam, kde sú potrebné.

V roku 2020 Eurosystém pokračoval v dohľade nad systémovo dôležitými platobnými systémami (SIPSs) hodnotením priebežnej výkonnosti systémov a zavádzaných zmien, ako aj úrovne ich kybernetickej odolnosti. Okrem TARGET2, EURO1, STEP2‑T a CORE(FR), bol ako SIPS identifikovaný aj Mastercard Clearing Management System. Verejná konzultácia sa začala revíziou nariadenia o SIPS s cieľom jasne špecifikovať kritériá, podľa ktorých sa určí centrálna banka Eurosystému, ktorá by mala byť vymenovaná ako kompetentný orgán na vykonávanie dohľadu nad SIPS.

Eurosystém pokračoval aj v dohľade nad systémami, ktoré nepatria do systému SIPS, vrátane systémov okamžitých platieb a platobných schém. ECB s cieľom stanoviť zásady dohľadu nad elektronickými platobnými nástrojmi, schémami a mechanizmami jednoduchším, perspektívnejším a harmonizovanejším spôsobom uverejnila navrhovaný nový rámec dohľadu Eurosystému pre elektronické platobné nástroje, schémy a mechanizmy (PISA) na verejnú konzultáciu.

Eurosystém na základe nepretržitého monitorovania podvodov s kartami uverejnil svoju šiestu správu o dohľade nad podvodmi s kartami. Zo správy vyplynulo, že v podvodoch s kartami v období rokov 2014 až 2018 naďalej prevládali transakcie na diaľku, t. j. podvody cez internet a podvody poštou a cez telefón.

Eurosystém pokračoval v presadzovaní kybernetickej odolnosti infraštruktúr finančného trhu, pričom podporil zriadenie platformy na výmenu informácií o kybernetických incidentoch Cyber Information and Intelligence Sharing Initiative (CIISI‑EU) a prebiehajúce prijímanie a implementáciu rámca TIBER‑EU.

Pokiaľ ide o vyrovnanie obchodov s cennými papiermi, po prvom komplexnom hodnotení dohľadu nad prevádzkovanou platformou T2S nasledovalo hodnotenie pokroku, ktorý prevádzkovateľ systému dosiahol pri riešení nedostatkov zistených v určitých oblastiach. Okrem toho sa hodnotilo vykonávanie prvku sankčného mechanizmu, ktorý podporuje centrálne depozitáre T2S, v rámci dodržiavania režimu disciplíny vyrovnania podľa nariadenia o CDCP (časť 4.1).

Pokiaľ ide o prevádzkovú výkonnosť, Eurosystém sa pri dohľade zameriaval najmä na incidenty, ku ktorým došlo v priebehu roka 2020 v rámci TARGET Services, pričom do komplexného hodnotenia incidentov a opatrení prijatých na zabránenie ich opätovnému výskytu aktívne zapájal prevádzkovateľa systému. Pri dohľade Eurosystému zostane aj v nadchádzajúcom roku prioritou prevádzková výkonnosť.

Pokiaľ ide o výkonnosť počas krízy spojenej s ochorením COVID‑19, infraštruktúry finančného trhu nezaznamenali žiadne závažné prevádzkové incidenty, ktoré by súviseli s pandémiou. V prvej polovici roku 2020 boli príležitostne zaznamenané problémy s dodávateľskými reťazcami súvisiace s tretími stranami z výrazne postihnutých oblastí, ako aj mierne oneskorenia v poskytovaní služieb a znížená efektívnosť vyrovnania počas vrcholu pandémie v dôsledku vyšších objemov spracovania, než je obvyklé.

Pandémia a súvisiaca volatilita trhu mali vplyv aj na spôsoby platieb a vyrovnania. Objem výziev na dodatočné vyrovnanie centrálnych protistrán (CCP) sa výrazne zvýšil. Účastníci trhu, ktorí boli z hľadiska riadenia likvidity menej pripravení na stresové podmienky, preto občas trpeli nedostatkom likvidity.

Eurosystém ako centrálna emisná banka pre euro prispieva k schvaľovaniu a pravidelnému preskúmavaniu a hodnoteniu centrálnych depozitárov podľa nariadenia o CDCP. V roku 2020 Eurosystém prispel k šiestim procesom schvaľovania a 12 postupom preskúmania a hodnotenia. Je to jediný orgán, ktorý je zapojený do schvaľovania a preskúmavania všetkých CDCP eurozóny. Svojou činnosťou pomáha podporovať konzistentný prístup v tejto oblasti, čím zohráva kľúčovú úlohu pri zaisťovaní bezpečnosti a efektívnosti vyrovnania obchodov s cennými papiermi.

Pokiaľ ide o centrálne protistrany, Eurosystém sa vo svojej úlohe centrálnej emisnej banky pre euro zúčastňoval kolégií orgánov dohľadu a skupín krízového riadenia. ECB sa pripojila k novému výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami a k výboru pre politiku centrálnych protistrán, ktoré zriadil Európsky orgán pre cenné papiere a trhy, a prispela k rozvoju nového rámca dohľadu nad centrálnymi protistranami podľa revidovaného nariadenia o infraštruktúre európskych trhov (EMIR 2), najmä v kontexte brexitu. ECB analyzovala aj procyklický vplyv volatility trhu na centrálne protistrany a ich účastníkov, aby informovala o prebiehajúcich diskusiách o politike. Vzhľadom na prijatie regulačného rámca EÚ na ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnych protistrán začal Eurosystém v kolégiách pre riešenie krízových situácií prípravné práce na plnenie svojej úlohy centrálnej emisnej banky. ECB bude koordinovať prístup Eurosystému, keďže každé plánovanie ozdravenia a riešenia krízových situácií jednotlivých centrálnych protistrán si vyžaduje koordinované hodnotenie systémového rizika.

4.3 Inovácia a integrácia v infraštruktúre trhov a platieb

Finančný sektor prechádza značnou transformáciou poháňanou inováciami a digitalizáciou. Na trhu retailových platieb sa objavili nové subjekty, nové kanály pre prístup k platobným službám a nové spôsoby uskutočňovania platieb. Noví účastníci, ktorí pochádzajú z iného ako finančného sektora a/alebo z krajín mimo Európy, spochybňujú etablovaných hráčov na trhu. Kým otvorenosť voči globálnej konkurencii je rozhodujúca pre podporu inovácií, nadmernou závislosťou od zahraničných platobných riešení a technológií vzniká riziko, že európsky platobný trh bude náchylnejší na vonkajšie narušenia, ako sú napríklad kybernetické hrozby, a bude menej schopný podporovať jednotný trh a jednotnú menu. Okrem toho poskytovatelia platobných služieb s globálnou trhovou silou nemusia nevyhnutne konať v najlepšom záujme európskych zainteresovaných strán.

Eurosystém vypracoval komplexnú stratégiu retailových platieb, aby využil inovačný potenciál digitalizácie a dokázal čeliť novým výzvam pre európsku suverenitu na platobnom trhu. Jeho hlavnými prvkami sú zavedenie okamžitých platieb, vývoj celoeurópskeho platobného riešenia a preskúmanie možnosti digitálneho eura (box 5).

Na to, aby boli okamžité platby prístupné všetkým občanom a firmám nielen v rámci krajiny, ale v celej Európe, treba, aby systém okamžitých platieb SEPA dodržiavalo viac poskytovateľov platobných služieb a aby sa zaručilo plné celoeurópske pokrytie (časť 4.1 o opatreniach Eurosystému na zabezpečenie celoeurópskeho dosahu okamžitých platieb).

Eurosystém tiež podporuje opatrenia na prekonanie fragmentácie riešení pre koncových používateľov pri iniciovaní platieb a platieb v mieste interakcie (t. j. platby v mieste predaja a platby pri elektronickom obchodovaní). Podporuje najmä platobné riešenia, ktoré spĺňajú päť kľúčových cieľov sformulovaných v roku 2019: celoeurópske pokrytie a bezproblémové používanie zo strany zákazníkov, pohodlie a nízke náklady, bezpečnosť a ochranu, európsku značku a správu a globálnu akceptáciu so zameraním na zlepšenie cezhraničných platieb, najmä platieb cez hranice EÚ.

ECB v roku 2020 pokračovala aj vo svojej analýze kryptoaktív, pričom sa zamerala na dôsledky stablecoinov vydaných súkromným sektorom pre menovú politiku, finančnú stabilitu, trhovú infraštruktúru a platby a bankový dohľad. Na základe tejto analýzy sa ECB snaží vypracovať a realizovať komplexnú politickú reakciu na zmiernenie potenciálneho nepriaznivého vplyvu stablecoinov na platby a finančné prostredie v EÚ a zároveň umožniť realizáciu zdravých iniciatív, ktoré budú pre európskych spotrebiteľov a firmy prínosom. ECB podporuje prácu medzinárodného spoločenstva, najmä plán skupiny G20, ktorý zverejnila Rada pre finančnú stabilitu, smerujúci k rýchlejším, lacnejším, transparentnejším a inkluzívnejším cezhraničným platbám, ktoré bývajú často málo efektívne a netransparentné.

Eurosystém s cieľom podporiť ďalšiu integráciu finančných trhov v Európe v roku 2020 naďalej podporoval harmonizáciu celého trhu po obchodovaní (post-trade). Pokiaľ ide o harmonizáciu správy kolaterálov, ku koncu prvého polroka mal k dispozícii adaptačné plány zo všetkých európskych trhov, na ktoré sa vzťahujú štandardy zo súboru pravidiel jednotnej správy kolaterálu pre Európu (Single Collateral Management Rulebook for Europe – SCoRE). Eurosystém začal zároveň monitorovať a hodnotiť pokrok dosiahnutý pri plnení štandardov SCoRE. V súlade so zmenou harmonogramu projektu ECMS (časť 4.1) sa dátum realizácie SCoRE zmenil z novembra 2022 na november 2023.

V roku 2020 poradná skupina ECB pre trhové infraštruktúry pre cenné papiere a kolaterál naďalej podporovala vytvorenie únie kapitálových trhov. Predložila najmä konkrétne návrhy fóru na vysokej úrovni o únii kapitálových trhov, pokiaľ ide o zrážkovú daň a procesy korporátnych udalostí.

5 Podpora fungovania finančných trhov a finančné služby poskytované iným inštitúciám

ECB v reakcii na vypuknutie pandémie ochorenia COVID‑19 zriadila spolu s ostatnými centrálnymi bankami v marci a apríli 2020 niekoľko swapových liniek na zabezpečenie likvidity v hlavných medzinárodných menách. V lete zaviedla ďalšie swapové a repo linky na podporu poskytovania eurovej likvidity. Na devízových trhoch ECB nezasahovala, ako sa uvádza aj v štvrťročných údajoch o devízových intervenciách ECB, ktoré sa zverejňujú od mája 2020.

Zverejňovaním eurovej krátkodobej sadzby (€STR), ktoré v októbri 2020 úspešne zavŕšilo svoj prvý rok, ECB prispela k reforme referenčných úrokových sadzieb. €STR postupne nahrádza sadzbu EONIA (euro overnight index average). ECB pokračovala aj v roku 2020 v hodnotnom dialógu s účastníkmi finančného trhu prostredníctvom svojich trhových kontaktných skupín a získané poznatky o trhu pomohli zvýšiť účinnosť a efektívnosť vykonávania menovej politiky ECB.

V roku 2020 ECB naďalej zodpovedala za správu rôznych finančných operácií v mene EÚ a pokračovala v celkovej koordinačnej úlohe vo vzťahu k rámcu služieb Eurosystému v oblasti správy rezerv.

5.1 Vývoj trhových operácií

Linky likvidity v eurách a cudzej mene

Swapové dohody a dohody o spätnom odkúpení Eurosystému^[48] zabezpečujú, aby boli finančné prostriedky v eurách k dispozícii protistranám mimo eurozóny, čím pomáhajú ECB pri plnení cieľa cenovej stability, zabraňujú tomu, aby sa nedostatok likvidity v eurách mimo eurozóny stal rizikom pre finančnú stabilitu, a podporujú používanie eura v globálnych finančných a obchodných transakciách.^[49] Prispievajú k plynulej transmisii menovej politiky v eurozóne tým, že zabraňujú možnému sprísneniu poskytovania úverov v celej eurozóne alebo jej časti v dôsledku turbulencií na finančných trhoch, čo prináša úžitok celému európskemu hospodárstvu a všetkým európskym občanom. Poskytovanie cudzej meny zmluvným stranám eurozóny zmierňuje tlak na globálnych trhoch financovania, čím pomáha zmierniť účinky takýchto tlakov na poskytovanie úverov domácnostiam a firmám v eurozóne aj mimo nej.

Je dôležité si uvedomiť, že swapové linky a repo linky slúžia ako zabezpečovací mechanizmus, ktorý by pri poskytovaní likvidity v eurách rezidentom mimo eurozóny nemal konkurovať súkromným trhom financovania ani ich nahrádzať. Samotná existencia preventívnych dohôd na zabezpečenie likvidity však môže mať upokojujúci účinok na trhy a môže pomôcť udržať riadne trhové podmienky.

Dohody o swapových linkách medzi skupinou veľkých centrálnych bánk zabezpečujú recipročný prístup k mene každej centrálnej banky, hoci v praxi sa väčšina týchto dohôd v súčasnosti nepoužíva alebo sa používa len jednosmerne. Bilaterálne swapové linky s ECB umožňujú centrálnym bankám mimo eurozóny poskytovať euro svojim domácim protistranám. Príslušné sumy sú zvyčajne obmedzené a riziká swapových liniek sa do určitej miery považujú za zmiernené prijatými platbami. Dňa 15. marca 2020 ECB v koordinovanom postupe s ostatnými veľkými centrálnymi bankami (Bank of Canada, Bank of England, Bank of Japan, Federal Reserve System a Swiss National Bank) oznámila, že bude ponúkať týždenné operácie na dodanie likvidity v amerických dolároch so splatnosťou 84 dní (okrem týždenných operácií) a zníži cenu všetkých operácií v amerických dolároch. Po tomto oznámení ECB ponúkla operácie so splatnosťou sedem dní a 84 dní a upravila periodicitu týchto operácií (denne, týždenne alebo mesačne) v závislosti od prostredia finančného trhu.

ECB 20. marca 2020 oznámila, že znovu aktivuje existujúcu bilaterálnu swapovú linku s Danmarks Nationalbank a zvýši jej objem na 24 mld. €. V apríli zriadila aj nové bilaterálne swapové linky s Hrvatska narodna banka (Chorvátskou národnou bankou) a Българска народна банка (Bulharskou národnou bankou), ktoré umožňujú obidvom centrálnym bankám poskytovať euro domácim protistranám do výšky maximálne 2 mld. € v každom jednotlivom prípade.

V priebehu roka 2020 ECB vytvorila bilaterálne repo linky s niekoľkými centrálnymi bankami mimo eurozóny (tabuľka 2) a 25. júna zriadila repo facilitu Eurosystému pre centrálne banky (EUREP), ktorou sa vytvára všeobecný rámec prístupný širokému spektru centrálnych bánk mimo eurozóny. V rámci tejto facility si centrálne banky môžu požičať likviditu v eurách za primeraný kolaterál, ktorý pozostáva z obchodovateľných dlhových cenných papierov denominovaných v eurách vydaných ústrednými vládami štátov eurozóny a nadnárodnými inštitúciami.

Príspevok ECB k reforme referenčných úrokových sadzieb

ECB naďalej zohrávala dôležitú úlohu v reforme referenčných úrokových sadzieb v eurozóne, a to prostredníctvom dvoch hlavných iniciatív: po prvé, poskytnutím pevnej a spoľahlivej referenčnej hodnoty, eurovej krátkodobej sadzby (€STR), a po druhé, podporou trhovej iniciatívy zabezpečením sekretariátu pracovnej skupiny súkromného sektora pre bezrizikové sadzby eura.

Sadzba €STR bola zavedená 2. októbra 2019. Táto sadzba meria náklady bánk na veľkoobchodné nezabezpečené jednodňové úvery v eurách a je založená výlučne na každodenných dôverných štatistických informáciách o transakciách na peňažnom trhu zozbieraných v súlade s nariadením o štatistike peňažných trhov.

ECB po ročnom zverejňovaní sadzby preskúmala metodiku jej výpočtu v súlade s článkom 15 ods. 2 usmernenia o €STR, v ktorom sa vyžaduje, aby aspoň raz ročne preskúmala, či si zmeny na príslušnom trhu vyžadujú zmeny sadzby a jej metodiky. V preskúmaní sa ECB zamerala na to, či sadzba správne odráža trhovú dynamiku, či je založená na dostatočnom objeme údajov a či je objektívna. ECB dospela k záveru, že metodika dokázala správne vyjadrovať vymedzený základný účel a že základ na meranie nákladov na nezabezpečené jednodňové úvery zostal primeraný.

Vzhľadom na robustnosť a reprezentatívnosť sadzby €STR sú účastníci trhu podporovaní v tom, aby používali sadzbu v hotovostných aj derivátových produktoch, keďže používanie sadzby EONIA bude ukončené 3. januára 2022. S cieľom podnietiť a podporiť širšie využívanie €STR vrátane záložných ustanovení v zmluvách založených na medzibankovej úrokovej sadzbe v eurách (EURIBOR) sa ECB rozhodla zverejňovať zložené priemerné sadzby €STR a zložený index.^[50]

Pracovná skupina pre eurové bezrizikové sadzby, ktorej úlohou je i) usmerňovať účastníkov trhu pri prechode na sadzbu €STR z bežne používanej sadzby EONIA a ii) odporučiť vhodné záložné sadzby pre EURIBOR, medzitým poskytla zásadný podnet do plánu pohotovostného scenára, podľa ktorého môže EURIBOR zaniknúť. Pracovná skupina by po dvoch verejných konzultáciách o záložných sadzbách EURIBOR a o núdzových spúšťacích udalostiach EURIBOR, mala v druhom štvrťroku 2021 uverejniť odporúčania najvhodnejších záložných sadzieb EURIBOR pre každú triedu aktív a sériu núdzových spúšťacích udalostí, ktoré sa majú všeobecne uplatňovať. Účastníci trhu sú nabádaní, aby vzali na vedomie odporúčania a zvážili ich pri svojom núdzovom plánovaní.

Trhové kontaktné skupiny

Rok 2020 bol poznačený osobitnými výzvami a nepredvídaným vývojom na finančných trhoch. V týchto časoch zvýšenej neistoty ECB veľmi ocenila štruktúrované interakcie s účastníkmi finančného trhu, ku ktorým dochádzalo prostredníctvom trhových kontaktných skupín. Kontaktná skupina pre dlhopisový trh, kontaktná skupina pre devízový trh, kontaktná skupina pre peňažný trh a skupina manažérov operácií ECB boli pri viacerých príležitostiach vyzvané na ad hoc stretnutia s cieľom vymeniť si názory na prebiehajúci vývoj na finančných trhoch a na fungovanie trhu. Účastníci trhu mohli v rámci diskusie otvorene vyjadriť svoje názory a obavy, čo ECB pomohlo identifikovať potenciálne kritické miesta vo finančnom systéme a posúdiť jeho odolnosť, najmä počas prvej vlny pandémie koronavírusu v Európe na jar 2020. Získané informácie boli užitočné v úsilí o zvýšenie efektívnosti a účinnosti vykonávania menovej politiky ECB.

Vykazovanie devízových intervencií

V septembri 2020 Rada guvernérov ECB rozhodla o zverejnení dodatočných údajov o devízových intervenciách ECB. Od mája 2020 sú tieto údaje uverejňované v tabuľke na internetovej stránke ECB a v databáze Statistical Data Warehouse. Aktualizujú sa štvrťročne s oneskorením o jeden štvrťrok. Informácie uverejnené v štvrťročných tabuľkách sú tiež každoročne rekapitulované vo Výročnej správe ECB (tabuľka 3). Ak sa v príslušnom štvrťroku neuskutočnila žiadna devízová intervencia, výslovne sa to uvádza.

ECB v roku 2020 na devízovom trhu neintervenovala. Od zavedenia eura ECB na devízovom trhu intervenovala dvakrát – v rokoch 2000 a 2011.

Rámec vykazovania zahŕňa devízové intervencie uskutočňované ECB jednostranne a v koordinácii s inými orgánmi, ako aj intervencie na hranici fluktuačného pásma v rámci mechanizmu výmenných kurzov (ERM II).

5.2 Správa operácií EÚ v oblasti prijímania a poskytovania úverov

ECB zodpovedá za správu prijímaných a poskytovaných úverov EÚ v rámci mechanizmu strednodobej finančnej pomoci (MTFA)^[51], Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu (EFSM)^[52] a európskeho nástroja dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE)^[53].

ECB v roku 2020 spracovávala platby úrokov z úverov v rámci MTFA. K 31. decembru 2020 dosiahla celková nesplatená suma v rámci tohto mechanizmu 200 mil. €. V roku 2020 ECB spracovávala aj rôzne platby a platby úrokov týkajúce sa úverov poskytnutých v rámci EFSM. K 31. decembru 2020 dosiahla celková čerpaná suma v rámci tohto mechanizmu 46,8 mld. €. ECB v roku 2020 spracovala aj vyplatenie úverov v rámci mechanizmu SURE členským štátom. K 31. decembru 2020 dosiahla celková čerpaná suma v rámci tohto mechanizmu 39,5 mld. €.

ECB zodpovedá aj za správu platieb v súvislosti s operáciami v rámci Európskeho nástroja finančnej stability (EFSF)^[54] a Európskeho mechanizmu pre stabilitu (ESM).^[55] V roku 2020 ECB spracovávala rôzne platby úrokov a poplatkov vyplývajúce z dvoch úverov poskytnutých v rámci EFSF.

ECB ďalej zodpovedá za spracúvanie všetkých platieb súvisiacich s dohodou o úverovom mechanizme pre Grécko.^[56] K 31. decembru 2020 dosiahla celková čerpaná suma v rámci tejto dohody 52 193,75 mil. €.

5.3 Služby Eurosystému v oblasti správy rezerv

V rámci služieb Eurosystému v oblasti správy rezerv (Eurosystem Reserve Management Services – ERMS), ktoré sa zaviedli v roku 2005, mali klienti aj v roku 2020 k dispozícii komplexný balík finančných služieb pre správu rezervných aktív denominovaných v eurách. Niektoré národné centrálne banky Eurosystému poskytujú v tomto rámci za harmonizovaných podmienok a v súlade so všeobecnými trhovými štandardmi finančné služby centrálnym bankám, menovým orgánom a vládnym agentúram mimo eurozóny, ako aj medzinárodným organizáciám. ECB plní úlohu koordinátora, monitoruje plynulé fungovanie služieb, presadzuje zmeny s cieľom zvýšiť kvalitu rámca a pripravuje súvisiace správy pre Radu guvernérov ECB.

Na konci roka 2020 existovalo v rámci ERMS 260 zákazníckych účtov, v porovnaní s 273 na konci roka 2019. Celková agregovaná držba (zahŕňajúca peňažné aktíva a cenné papiere) spravovaná v rámci ERMS sa v roku 2020 zvýšila v porovnaní s rokom 2019 o približne 1,7 %.

V súvislosti s poskytovaním služieb ERMS bol v roku 2020 právny rámec ERMS aktualizovaný s cieľom posilniť stimuly pre transparentnosť vykazovania a pre zdieľanie informácií v rámci Eurosystému.

6 Viac bankoviek a historicky nízka úroveň falšovania

ECB a národné centrálne banky sú zodpovedné za vydávanie eurových bankoviek v rámci eurozóny, za zabezpečenie dostupnosti hotovosti a za udržiavanie dôvery v menu. Napriek vplyvu pandémie na spotrebu a platobné správanie sa počet eurových bankoviek v obehu naďalej výrazne zvyšoval, zatiaľ čo počet falzifikátov stiahnutých z obehu klesol na historicky nízku úroveň.

6.1 Vysoký dopyt po eurových bankovkách pokračoval

Počet a hodnota eurových bankoviek v obehu v roku 2020 vzrástla asi o 10 %. Na konci roka bolo v obehu 26,5 miliardy eurových bankoviek v celkovej hodnote 1 435 mld. €. (grafy 21 a 22). Bankovka v hodnote 50 € predstavovala takmer polovicu z počtu a hodnoty bankoviek v obehu. V polovici marca 2020, keď bolo ochorenie COVID‑19 vyhlásené za pandémiu, bol počas niekoľkých týždňov zaznamenaný veľmi silný nárast dopytu po hotovosti, najmä v nominálnych hodnotách 200 € a 100 €, pretože stúpal dopyt po preventívnej držbe hotovosti.

V nasledujúcich mesiacoch nasledoval pokles pravidelného výberu hotovosti úverových inštitúcií a ukladania ich hotovosti v národných centrálnych bankách v dôsledku opatrení na obmedzenie pohybu a zmien v štruktúre platieb, čo v priebehu roka 2020 viedlo k zníženiu objemu hotovostného obehu až o 20 % v porovnaní s rokom 2019. Objem bankoviek v obehu napriek tomu počas celého roku 2020 naďalej rástol, najmä z dôvodu vyššej neistoty a všeobecného sklonu hromadiť bankovky v krízových situáciách.

Z nedávnej štúdie vyplýva, že podiel eurových bankoviek v obehu mimo eurozóny sa pohybuje medzi 30 % až 50 % celkovej hodnoty obehu eurových bankoviek. Štúdia poskytuje dôkaz o tom, že tieto bankovky sa používajú ako prostriedok na uchovanie hodnoty a aj na účely transakcií.

Na výrobe eurových bankoviek sa podieľajú národné centrálne banky eurozóny, ktorým bola v roku 2020 pridelená výroba spolu približne 5,7 miliardy kusov bankoviek.

Celkový počet eurových mincí v obehu v roku 2020 vzrástol o 2 % a na konci roka dosiahol 138 miliárd. Hodnota mincí v obehu vzrástla na 30 mld. €, čo bolo o 1,4 % viac ako koncom roka 2019.

V roku 2020 uložili úverové inštitúcie v národných centrálnych bankách krajín eurozóny 25 miliárd bankoviek v celkovej hodnote približne 800 mld. €. 12,0 % týchto bankoviek (t. j. 3 miliardy) bolo nahradených novými bankovkami, aby sa udržala vysoká kvalita bankoviek v obehu.

6.2 Používanie hotovosti občanmi

Štúdia o používaní hotovosti v eurozóne

V roku 2019 ECB začala svoju druhú štúdiu o platobných postojoch spotrebiteľov v eurozóne (SPACE) s cieľom zhodnotiť používanie hotovostných a bezhotovostných platobných nástrojov. Zo štúdie vyplynulo, že 73 % všetkých platieb spotrebiteľov v mieste predaja a vo vykázaných osobných transakciách bolo vyrovnaných v hotovosti. Z hľadiska hodnoty predstavovali hotovostné platby 48 % celkovej hodnoty transakcií, po ktorých nasledovali platby kartou, ktoré predstavovali 41 %.

V štúdii sa tiež zistilo, že pre 55 % respondentov bolo dôležité alebo veľmi dôležité mať v budúcnosti možnosť platiť v hotovosti. Výsledky tiež odhalili, že 34 % respondentov si udržiava hotovostné rezervy, buď na účely transakcií, alebo ako úspory.

Z prieskumu, ktorý sa uskutočnil v celej eurozóne v júli 2020 vyplynulo, že pandémia COVID‑19 mala silný vplyv na platobné správanie spotrebiteľov, keďže 40 % respondentov uviedlo, že hotovosťou platia menej. Hlavným dôvodom zmeny v platobnom správaní spôsobenej pandémiou boli opatrenia na zvýšenie pohodlia bezhotovostných platobných prostriedkov.

Zachovanie dostupnosti a prijímania eurovej hotovosti

Rada guvernérov ECB na udržanie dôvery v eurové bankovky a mince a na zachovanie slobody voľby spotrebiteľov v spôsobe platby prijala v roku 2020 novú stratégiu v oblasti hotovosti. V stratégii Eurosystému Cash 2030 zverejnenej v decembri 2020 sú definované priority a strategické ciele, ktoré sa majú sledovať v nasledujúcich rokoch, a jej cieľom je zabezpečiť, aby všetci občania a firmy eurozóny mali aj naďalej dobrý prístup k hotovostným službám a aby hotovosť zostala všeobecne akceptovaným platobným prostriedkom. Dôležitými prvkami, ktoré sa budú riešiť, sú aj zníženie ekologickej stopy eurových bankoviek a ďalší vývoj inovatívnych a bezpečných bankoviek.

Na dosiahnutie týchto cieľov začal Eurosystém analyzovať geografické pokrytie miest hotovostných služieb úverových inštitúcií a vývoj štandardných poplatkov, ktoré úverové inštitúcie účtujú svojim klientom za vklad a výber bankoviek a mincí. ECB a národné centrálne banky okrem toho nadviazali s bankovou komunitou a ostatnými zúčastnenými stranami v peňažnom obehu úzky dialóg o primeraných hotovostných službách, keďže úverové inštitúcie budú aj naďalej kľúčovými aktérmi v retailovom systéme distribúcie hotovosti a pri kontrolovaní pravosti a kvality bankoviek v obehu. Po vypuknutí pandémie vyvinuli ECB a národné centrálne banky v úzkej spolupráci so všetkými zainteresovanými stranami v oblasti hotovosti osobitné úsilie na vyriešenie problémov súvisiacich s opatreniami na obmedzenie pohybu a zmiernenie ich rušivého vplyvu na národné peňažné obehy.

Nízka možnosť prenosu koronavírusu prostredníctvom bankoviek

ECB od vypuknutia pandémie koronavírusu úzko spolupracuje s niekoľkými laboratóriami, aby určila, akým spôsobom môže používanie hotovosti prispieť k šíreniu vírusu. Posudzovali sa dva súvisiace, ale odlišné aspekty: po prvé, dĺžka času, počas ktorého môže vírus prežiť na povrchu bankoviek a mincí (prežiteľnosť), a po druhé, množstvo vírusu, ktoré sa môže preniesť z hotovosti na ruku osoby (prenositeľnosť). Výsledky týchto testov podporujú názory, ktoré predtým vyjadrili mnohé významné organizácie, a to, že riziko prenosu prostredníctvom hotovosti je nízke. Testy ukázali, že množstvo vírusu, ktoré sa potenciálne dá preniesť použitím hotovosti na platby, je také nízke, že riziko infekcie je zanedbateľné.

6.3 Falšovanie eurových bankoviek na historicky nízkej úrovni

V roku 2020 klesol počet falšovaných eurových bankoviek na najnižšiu úroveň od roku 2003, pričom z obehu sa stiahlo približne 460 000 falošných bankoviek. V porovnaní s počtom pravých eurových bankoviek v obehu dosiahol podiel falzifikátov historicky nízku úroveň 17 kusov na milión kusov pravých bankoviek (graf 23).

Falšovatelia vyrábajú najmä falošné dvadsaťeurové a päťdesiateurové bankovky, čo spolu predstavovalo dve tretiny z celkového počtu falzifikátov stiahnutých z obehu v roku 2020. Dvadsaťeurová bankovka nahradila päťdesiateurovú bankovku ako najviac falšovanú nominálnu hodnotu. Zvýšil sa aj podiel falzifikátov nízkej kvality. Dajú sa ľahko rozpoznať, pretože takéto bankovky buď nemajú žiadne ochranné prvky, alebo majú len ich veľmi slabé napodobeniny.

ECB napriek poklesu klamlivosti falzifikátov ECB verejnosti naďalej odporúča, aby bola pri prijímaní bankoviek ostražitá, nezabúdala na overovanie bankoviek hmatom, pohľadom a naklonením a nespoliehala sa len na jeden ochranný prvok. Okrem toho sa pravidelne konajú školenia pre profesionálnych spracovateľov peňazí v Európe i mimo nej a v rámci podpory boja Eurosystému proti falšovaniu má verejnosť k dispozícii aktuálne informačné materiály. Na dosiahnutie tohto cieľa slúži aj úzka spolupráca ECB s Europolom, Interpolom a Európskou komisiou.

7 Štatistika

ECB s pomocou národných centrálnych bánk pripravuje, zhromažďuje, kompiluje a uverejňuje širokú škálu štatistík a údajov, ktoré sú dôležitou oporou menovej politiky eurozóny, finančnej stability a ďalších úloh Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) a úloh Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB). Tieto štatistiky využívajú aj inštitúcie verejnej správy, medzinárodné organizácie, účastníci finančného trhu, médiá a široká verejnosť, čo ECB pomáha zvyšovať transparentnosť vlastnej práce.

Táto časť sa zameriava na spôsob zníženia záťaže spojenej s vykazovaním bánk, na zachovanie kvality štatistiky, ako aj na nové štatistiky za eurozónu a poskytovanie údajov a štatistík počas pandémie COVID‑19. V dvoch boxoch sa spracúvajú témy súladu eurovej krátkodobej sadzby (€STR) so zásadami Medzinárodnej organizácie komisií pre cenné papiere (IOSCO) a preskúmania medzinárodných štatistických štandardov v reakcii na vývoj, ktorý má významné dôsledky pre politiky a funkcie centrálneho bankovníctva.

7.1 Stratégia vykazovania – znižovanie nákladov a zvyšovanie kvality

ESCB vo svojom príspevku do nadchádzajúcej správy Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) o uskutočniteľnosti integrovaného systému vykazovania pre banky vysvetlil svoju stratégiu zberu údajov z bánk (obrázok 3) a predložil návrhy na zníženie záťaže bánk spojenej s vykazovaním v oblastiach štatistiky, riešenia krízových situácií a prudenciálneho dohľadu bez toho, aby sa stratil informačný obsah, ktorý je nevyhnutný pre úlohy v menovej politike, riešenie krízových situácií a dohľad.^[57]

To sa dá dosiahnuť prostredníctvom:

• spoločného štandardného slovníka údajov a spoločného modelu údajov pre požiadavky na štatistické informácie a informácie týkajúce sa riešenia krízových situácií a prudenciálneho dohľadu;
• zlepšenia procesov, ako je odstránenie duplicitných žiadostí o údaje a lepšie zdieľanie údajov medzi orgánmi;
• intenzívnejšej spolupráce medzi európskymi orgánmi a medzi orgánmi a bankovým sektorom s cieľom dosiahnuť spoločný dátový model a inteligentnejšie postupy.

ESCB tiež navrhol synchronizáciu s prácou na Integrovanom rámci ESCB pre vykazovanie (IReF).

7.2 Nové a rozšírené štatistiky eurozóny

ECB 7. apríla 2020 prvýkrát uverejnila konzistentnú štatistiku platobnej bilancie eurozóny a sektorových účtov eurozóny, čím uľahčila kombinované používanie týchto dvoch súborov údajov na analytické účely.

Efektívne výmenné kurzy eura a harmonizované ukazovatele konkurencieschopnosti, ako aj príslušné obchodné váhy, boli 1. júla 2020 aktualizované.

ECB v minulom roku vyvinula nové komunikačné nástroje na uľahčenie prístupu k údajom a štatistickým produktom pre širokú verejnosť. Vydala svoju prvú interaktívnu digitálnu publikáciu Štatistické údaje: peniaze, úvery a úrokové sadzby centrálnej banky, kombináciu vizuálov, textov a interaktívnych grafov písanú jednoduchým štýlom v 23 jazykoch EÚ. Štatistiky eurozóny a národné štatistiky obsiahnuté v publikácii sa aktualizujú v reálnom čase s každým novým zverejnením údajov. Isabel Schnabelová, členka Výkonnej rady ECB, vo svojom blogovom príspevku, ktorý bol zverejnený k svetovému dňu štatistiky, vysvetľuje strategickú hodnotu vysokokvalitných údajov a štatistík pre tvorbu politiky ECB.

7.3 Poskytovanie údajov a štatistík počas pandémie

Pandémia COVID‑19 vytvorila pre tvorcov politík bezprecedentné výzvy, ktoré si vyžadujú monitorovanie vysokofrekvenčných ukazovateľov hospodárskej aktivity, ako aj štandardných štatistických ukazovateľov na kalibráciu reakcie menovej politiky ECB v reálnom čase v období veľkej neistoty. Pandémia tiež predstavuje značné a rôzne výzvy pre vykazujúce subjekty a aj pre zostavovateľov štatistík.

ECB a Eurostat v spoločnom úsilí identifikovali hlavné problémy, ktorým treba čeliť pri tvorbe štatistiky platobnej bilancie, ako sú pozastavenie prieskumov na hraniciach, nižšia miera odozvy a oneskorenia zo strany priamych vykazovateľov, najmä nefinančných spoločností, ako aj nižšia kvalita a oneskorenia pri získavaní prístupu k administratívnym údajom (napr. vratky DPH) a k ročným finančným výkazom. Diskutovalo sa o zozname alternatívnych zdrojov, ktoré by sa dali využiť na zredukovanie nezrovnalostí, a o vytvorenom základe pre väčšiu spoluprácu a partnerstvo medzi zostavovateľmi štatistík.

V tejto súvislosti bolo nevyhnutné zachovať kontinuitu štatistík ESCB a Európskeho štatistického systému (ESS) a údajov z dohľadu.

V apríli ECB niektoré požiadavky na vykazovanie upravila a vyzvala národné centrálne banky a vykazujúce subjekty, aby našli pragmatické riešenia v existujúcom právnom rámci s cieľom udržať vykazovanie údajov v medziach, ktoré sú pre vykazujúce subjekty zvládnuteľné, a zároveň zachovať kvalitu štatistických informácií na úrovni, ktorá je vhodná na daný účel.^[58] ECB tiež úzko spolupracovala s národnými centrálnymi bankami, Eurostatom a národnými štatistickými úradmi na vypracovaní spoločných zmierňovacích prístupov týkajúcich sa zdrojov údajov a metód odhadovania s cieľom minimalizovať stratu kvality a potenciálne problémy porovnateľnosti krajín a regiónov.

Vďaka flexibilite poskytnutej prostredníctvom podrobných údajov, ktoré zozbierala ECB a národné centrálne banky, bolo vypracovaných viacero politických opatrení, ktoré prijala Rada guvernérov ECB na potlačenie účinkov pandémie. ECB tiež upravila údaje, ktoré produkuje tak, aby bola schopná primerane prispôsobiť svoju politickú reakciu, pričom napríklad:

• spracúva údaje o poskytovaní úverov zozbierané od bánk, ktoré sa zúčastňujú na cielených dlhodobejších refinančných operáciách;
• generuje denné údaje o hrubých emisiách, splatených a nesplatených objemoch štátnych dlhopisov krajín eurozóny na kalibráciu programov ECB na nákup aktív.

8 Výskumné priority ECB

Pandémia COVID‑19 ovplyvnila v roku 2020 aj výskumné činnosti, zároveň však prispela k posilneniu výskumu zameraného na zdokonalenie nástrojov na hodnotenie hospodárskych podmienok v reálnom čase a na hodnotenie politických možností. Pravidelné výskumné siete a pracovné skupiny pokračovali vo svojej práci. Spolupráca s akademickou obcou bola spočiatku v dôsledku pandémie obmedzená, v druhej polovici roka sa však tieto aktivity obnovili.

8.1 Činnosti súvisiace s pandémiou COVID‑19

Pandémia COVID‑19 posilnila úsilie o zdokonalenie nástrojov na monitorovanie hospodárskych a finančných podmienok s cieľom lepšie zachytiť rýchlo sa meniace podmienky v reálnom čase.

Jedným z príkladov je vývoj mesačných a týždenných ukazovateľov hospodárskej aktivity. Zatiaľ čo mesačné ukazovatele sa za posledné desaťročie stali štandardným nástrojom ekonomického prognózovania, vďaka využívaniu rôznych nových údajov pochádzajúcich čiastočne z internetových zdrojov sa podarilo zvýšiť frekvenciu tejto analýzy na týždennú (box 8).

Spresnili sa aj ukazovatele finančného napätia s cieľom umožniť hodnotenie rizík finančnej fragmentácie v eurozóne na týždennej báze. Z týchto ukazovateľov vyplýva, že pandémia COVID‑19 spočiatku spôsobila výraznú fragmentáciu, ktorá sa blížila úrovni zaznamenanej počas globálnej finančnej krízy v roku 2008 a krízy štátneho dlhu v eurozóne v roku 2012.^[59] Finančná fragmentácia v eurozóne sa však do polovice septembra 2020 vo všeobecnosti vrátila na úroveň spred krízy, a to vďaka rýchlym reakciám hospodárskej politiky a odolnosti vybudovanej prostredníctvom finančných zabezpečovacích mechanizmov a reforiem zavedených v posledných desiatich rokoch.

Ďalším dôležitým zdrojom informácií bol prieskum spotrebiteľských očakávaní ECB (Consumer Expectations Survey – CES) – nový online prieskum, ktorého pilotná fáza bola spustená začiatkom roka 2020. Prieskum poskytuje pravidelné informácie o nálade a očakávaniach domácností, plánoch spotreby a úspor a o podmienkach na trhu práce. Vyznačuje sa vysokým stupňom aktuálnosti a harmonizácie naprieč všetkými krajinami eurozóny a hlavne štyroch najväčších krajín.^[60]

Nový prieskum sa ukázal ako veľmi užitočný nástroj na monitorovanie sektora domácností počas pandémie COVID‑19. Domácnosti boli napríklad požiadané, aby zhodnotili závažnosť finančných dôsledkov vyplývajúcich z pandémie. Odpovede odhalili rozdiely, pokiaľ ide o finančné obavy domácností v jednotlivých krajinách (graf 24). Napríklad domácnosti v Španielsku a v menšej miere v Taliansku vykazovali vážnejšie finančné dôsledky ako domácnosti v Nemecku a v Holandsku.

Z prieskumu tiež vyplýva, že domácnosti, ktorých členovia sú mladí, majú nízke príjmy, pracujú na dočasné pracovné zmluvy alebo majú obmedzený prístup k úverom, sú zraniteľnejšie voči šoku spôsobenom pandémiou COVID‑19. Domácnosti s väčšími finančnými obavami zvyknú proporčne výraznejšie znižovať svoje výdavky. Taktiež by mali sklon menej spotrebovať prostriedky z budúcich transferov, ktoré by mohli dostať v rámci vládnych podporných programov. Tieto zistenia môžu poukazovať na dôležitú úlohu veľmi cielených a špecifických opatrení fiškálnej politiky na stabilizáciu makroekonomických podmienok počas pandémie.

8.2 Výskumné siete

Pravidelné výskumné siete pokračovali v koordinácii výskumného úsilia v rámci Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) a v udržiavaní vzťahov s akademickými výskumnými pracovníkmi. Tri výskumné skupiny ESCB, ktoré sa zameriavajú na menovú politiku, finančnú stabilitu a štrukturálne otázky ekonomík eurozóny, zorganizovali workshopy týkajúce sa najnaliehavejších otázok v ich oblastiach záujmu. V budúcnosti tieto skupiny plánujú uprednostniť výskum zameraný na riešenie výziev vyplývajúcich z prostredia nízkeho rastu, nízkej inflácie, klimatickej zmeny a inovácií v oblasti finančných technológií.

Pracovná skupina pre menovú politiku, makroprudenciálnu reguláciu a finančnú stabilitu uskutočnila v roku 2020 viaceré projekty zamerané na vplyv makroprudenciálnych politík. Jedna z línií výskumu skúmala, ako makroprudenciálne opatrenia zamerané na dlžníkov vplývajú na nerovnosť.^[61] Hoci takéto opatrenia môžu potenciálne zvýšiť nerovnosť tým, že ľuďom s nízkym príjmom sťažia prístup k úverom, v čase krízy ju naopak môžu znížiť zmiernením vplyvu krízy na zraniteľné skupiny. Ďalšia skupina projektov skúmala, ako makroprudenciálna politika prostredníctvom svojho vplyvu na finančnú stabilitu a na rovnovážnu úrokovú mieru ovplyvňuje transmisiu menovej politiky a ako menová politika svojím vplyvom na podstupovanie rizika finančnými sprostredkovateľmi ovplyvňuje potrebu makroprudenciálnej politiky. Tretia línia výskumu bola zameraná na výhody koordinácie menovej a makroprudenciálnej politiky.

Sieť na analýzu mikroúdajov o cenotvorbe (Price-setting Microdata Analysis Network – PRISMA) skúma správanie jednotlivých firiem a maloobchodníkov v oblasti cenotvorby pomocou súborov mikroúdajov o cenách. V roku 2020 skupina analyzovala frekvenciu jednotlivých cenových zmien s cieľom lepšie pochopiť inflačný proces a aktualizovať dôkazy, ktoré začiatkom 21. storočia poskytla sieť na skúmanie pretrvávania inflácie (Inflation Persistence Network – IPN). Výskumná sieť tiež analyzovala údaje, z ktorých vychádzal výpočet oficiálnych indexov spotrebiteľských cien.

Skupina na prieskum financovania a spotreby domácností (Household Finance and Consumption Network – HFCN) zverejnila v marci 2020 výsledky tretieho kola prieskumu financií a spotreby domácností (Household Finance and Consumption Survey – HFCS). Zatiaľ čo medián čistého bohatstva domácností v eurozóne zostal v rokoch 2014 až 2017 v zásade stabilný, domácnosti zaznamenali všeobecný nárast príjmov, pričom medián príjmov stúpol o 4,1 %. Koncentrácia čistého bohatstva medzi najbohatšími domácnosťami v eurozóne sa navyše v tomto období nezmenila, zatiaľ čo v najviac zadlžených domácnostiach eurozóny mohlo dôjsť k zmierneniu finančných tlakov. Údaje tiež pomôžu pochopiť rôznorodosti transmisie menovej politiky a finančných tlakov v domácnostiach.

ESCB tiež udržiava väzby s nezávislými výskumnými sieťami, ako je napríklad sieť pre výskum konkurencieschopnosti (CompNet) – centrum pre výskum a analýzu politík v oblasti konkurencieschopnosti a produktivity. V roku 2020 usporiadala sieť CompNet dve virtuálne konferencie s Národnou bankou Slovenska a ECB. Prvá konferencia sa zaoberala politikami udržateľného rastu, výkonnosti podnikov a konkurencieschopnosti v malých otvorených ekonomikách. Druhá sa venovala účinkom pandémie COVID‑19 na medzinárodný obchod a kapitálové toky a dôsledkami tohto vývoja na európske firmy. Sieť CompNet tiež zverejnila nový výskum o záležitostiach týkajúcich sa produktivity firiem Firm Productivity Report 2020.

8.3 Konferencie a publikácie

Pandémia obmedzila v prvom polroku spoluprácu s akademickou obcou a mnohé pravidelné konferencie boli zrušené alebo odložené vrátane Fóra ECB o centrálnom bankovníctve, ktoré sa malo pôvodne konať na prelome júna a júla v Sintre, ale napokon sa konalo v novembri ako online podujatie. Konferenčná činnosť sa obnovila v druhej polovici roka prostredníctvom virtuálnych podujatí, najmä Výročnej konferencie ECB o výskume a Konferencie o menovej politike. Na oboch konferenciách sa diskutovalo o možnostiach politickej reakcie na pandémiu COVID‑19, ich program však zahŕňal aj inovatívny výskum, ktorý sa týka transmisie menovej politiky a štruktúr finančného trhu.

V rámci série ECB Working Paper Series sa v roku 2020 vydalo 161 prác, ktoré vypracovali zamestnanci ECB. Okrem toho sa viaceré štúdie zamerané na jednotlivé politiky alebo metodologické štúdie publikovali v rámci sérií ECB Occasional Paper Series, Statistics Paper Series a Discussion Paper Series. Mnohé z výskumných činností ECB tiež viedli k publikovaniu článkov vo vedeckých časopisoch. Niektoré práce sú naopak určené pre širšie publikum vrátane 13 článkov uverejnených v rámci ECB Research Bulletin.

9 Činnosti a povinnosti v právnej oblasti

Táto kapitola sa venuje jurisdikcii Súdneho dvora Európskej únie vo vzťahu k ECB. Prináša informácie o stanoviskách ECB a prípadoch nedodržania povinnosti konzultovať s ECB návrhy právnych predpisov, ktoré patria do oblasti jej pôsobnosti, a informuje o monitorovaní dodržiavania zákazu menového financovania a privilegovaného prístupu.

9.1 Jurisdikcia Súdneho dvora Európskej únie týkajúca sa ECB

Súdny dvor vydal 19. decembra 2019 a 21. októbra 2020 dva rozsudky v odvolacom konaní týkajúce sa dôvernosti výsledkov rokovaní Rady guvernérov (veci C‑442/18 P a C‑396/19 P). Prípady vychádzajú z dvoch žiadostí o verejný prístup k rozhodnutiu Rady guvernérov o pozastavení prístupu úverovej inštitúcie (Banco Espírito Santo) k úverovým nástrojom menovej politiky. ECB zamietla prístup k časti zápisnice z rokovania Rady guvernérov, v ktorej sa uvádza výška úveru, ktorý bol poskytnutý Banco Espírito Santo prostredníctvom operácií menovej politiky, a to, okrem iného, na základe článku 10.4 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) a Európskej centrálnej banky a článku 4 ods. 1 písm. a) prvej zarážky rozhodnutia ECB/2004/3. Súdny dvor v odvolacom konaní prijal argumenty ECB a zrušil napadnutú časť rozsudkov Všeobecného súdu. Tieto dva rozsudky predstavujú dôležitý precedens, pokiaľ ide o verejný prístup k záverom rokovaní Rady guvernérov. Podľa Súdneho dvora sú závery rokovaní ako aj samotné rokovania dôverné a zostanú dôverné, pokiaľ Rada guvernérov nerozhodne o úplnom alebo čiastočnom zverejnení takýchto záverov. Zverejnenie záverov rokovaní je výhradnou právomocou udelenou Rade guvernérov. Ak ECB odmietne sprístupniť dokumenty uvádzajúce závery jej konaní, za postačujúce sa považuje odôvodnenie, v ktorom sa ECB odvolá na skutočnosť, že požadovaný dokument je súčasťou takejto zápisnice. Odmietnutie zverejniť závery rokovaní nie je podmienené dodatočným dokazovaním zo strany ECB, ako by takéto zverejnenie narušilo ochranu verejných záujmov.

Všeobecný súd 8. júla 2020 vydal prvé štyri rozsudky týkajúce sa sankčných rozhodnutí ECB. Vo veci T‑203/18 (VQ/ECB) súd zamietol všetky dôvody žaloby predložené žalobcom. Konkrétne rozhodol, že ECB pri uložení trestu a zverejnení sankcie neporušila zásadu proporcionality. Súd tiež spresnil, že právny rámec stanovuje zásadu neanonymizovaného zverejňovania sankčných rozhodnutí, a to aj pred uplynutím lehoty na podanie žaloby o neplatnosť. V troch ďalších veciach (T‑576/18, T‑577/18 a T‑578/18) Súd čiastočne zrušil tri sankčné rozhodnutia ECB týkajúce sa Crédit Agricole S.A. a jej dvoch dcérskych spoločností. Súd zistil, že žalujúce inštitúcie porušili článok 26 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ktorý sa má vykladať tak, že vyžaduje od úverovej inštitúcie, aby mala povolenie od príslušných orgánov pred tým, ako klasifikuje svoje kapitálové nástroje ako nástroje základného kapitálu Tier 1. Zrušil však sankcie na základe toho, že napadnuté rozhodnutia neposkytli dostatočne podrobné informácie o metodike, ktorú ECB uplatnila pri určovaní výšky uložených sankcií. Žalobcovia sa proti týmto rozhodnutiam odvolali na Súdny dvor EÚ (veci C‑456/20 P, C‑457/20 P a C‑458/20 P).

Súdny dvor EÚ 17. decembra 2020 v celom rozsahu zamietol odvolanie Fabia De Masiho a Yanisa Varoufakisa proti rozhodnutiu Všeobecného súdu (vec C‑342/19 P). Rozhodnutie súdu z 12. marca 2019 potvrdilo, že ECB bola pri svojom rozhodnutí neumožniť verejný prístup k externému právnemu stanovisku z roku 2015 oprávnená vychádzať z výnimky „priestoru na zamyslenie“ podľa článku 4 ods. 3 prvého pododseku rozhodnutia ECB/2004/3 (2004/258/ES). Súdny dvor rozhodol, že výnimka „priestoru na zamyslenie“ sa neobmedzuje len na dokumenty súvisiace s konkrétnym rozhodovacím procesom, ale ju spojil so zásadou nezávislosti centrálnej banky ustanovenou v článku 130 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Súd pripomenul, že ECB musí byť schopná efektívne plniť ciele svojich úloh, a to prostredníctvom nezávislého výkonu osobitných právomocí, ktoré jej na tento účel boli zverené Zmluvou a Štatútom ESCB. Okrem toho potvrdil, že dokumenty môžu podliehať niekoľkým výnimkám ustanoveným v rozhodnutí ECB/2004/3 a že výnimka právneho poradenstva podľa článku 4 ods. 2 druhej zarážky tohto rozhodnutia nie je lex specialis vo vzťahu k relatívne širokej výnimke „priestoru na zamyslenie“. Súdny dvor EÚ na záver vysvetlil, že z výnimky „priestoru na zamyslenie“ pre ECB nevyplýva povinnosť vyhlásiť, že zverejnením daného dokumentu by sa vážne narušil jej rozhodovací proces.

Veľká komora Súdneho dvora 17. decembra 2020 rozhodla v konaní o porušení, ktoré iniciovala Európska komisia proti Slovinsku (vec C‑316/19), že jednostranným zadržaním dokumentov spojených s výkonom úloh ESCB a Eurosystému z priestorov Banka Slovenije v júli 2016 si Slovinsko nesplnilo svoju povinnosť rešpektovať nedotknuteľnosť archívov Európskej únie podľa článkov 2 a 22 Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie. Vzhľadom na vysoko integrovaný systém, v ktorom ECB pôsobí, Súdny dvor interpretoval rozsah archívov Európskej únie ako zahŕňajúci všetky dokumenty vytvorené, spracovávané a šírené ECB alebo národnými centrálnymi bankami v súvislosti s výkonom úloh ESCB a Eurosystému bez ohľadu na to, či sú uchovávané v ECB alebo v národných centrálnych bankách. Vnútroštátne orgány preto nemôžu bez predchádzajúcej koordinácie s ECB zadržať takéto dokumenty z priestorov národnej centrálnej banky. Súdny dvor okrem toho rozhodol, že Slovinsko si tým, že riadne nespolupracovalo s ECB na odstránení protiprávnych dôsledkov tohto porušenia, zároveň nesplnilo povinnosť lojálnej spolupráce.

9.2 Stanoviská ECB a prípady nesplnenia povinnosti konzultovať

V článku 127 ods. 4 a článku 282 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) je upravená požiadavka, aby sa s ECB konzultovali všetky navrhované právne akty EÚ v oblasti pôsobnosti ECB aj návrhy vnútroštátnych právnych predpisov v takýchto oblastiach. Všetky stanoviská ECB sa uverejňujú na internetovej stránke EUR-Lex. Stanoviská ECB k návrhom právnych aktov EÚ sa uverejňujú aj v Úradnom vestníku Európskej únie. V roku 2020 ECB prijala šesť stanovísk k návrhom právnych aktov Európskej únie a 31 stanovísk k návrhom vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti jej pôsobnosti.

Zaznamenalo sa päť prípadov nesplnenia povinnosti konzultovať návrhy právnych predpisov s ECB,^[63] štyri súviseli s vnútroštátnymi predpismi a jeden s aktom Európskej únie. Štyri prípady sa považujú za jasné a významné. Dva z týchto prípadov sa týkajú slovinských právnych predpisov o odloženom splácaní úverov a o opatreniach v oblasti likvidity pre slovinskú ekonomiku vyplývajúcich z pandémie COVID‑19. Tieto prípady sa považovali za jasné a významné vzhľadom na ich potenciálny vplyv na národnú centrálnu banku, na kapitálovú a likviditnú pozíciu slovinských úverových inštitúcií, na menovopolitické operácie Eurosystému a na dodržiavanie zákazu menového financovania podľa článku 123 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Ďalší prípad sa týkal talianskeho návrhu zákona o mechanizme refundovania nákupov uskutočnených prostredníctvom elektronických platobných prostriedkov, ktorý sa považoval za jasný a významný vzhľadom na vplyv na platobné prostriedky, konkrétne hotovosť. Prípad nekonzultovania aktu Európskej únie sa týkal nariadenia Rady o vytvorení európskeho nástroja dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE) v nadväznosti na vypuknutie nákazy COVID‑19 a považoval sa za jasný a významný pre jeho potenciálny vplyv na ECB a národné centrálne banky v súvislosti so správou úverov SURE. ECB oceňuje urýchlený prístup k uzavretiu legislatívneho procesu v dvoch slovinských prípadoch a v prípade aktu EÚ vo veci SURE vzhľadom na mimoriadnu situáciu vyplývajúcu z pandemického stavu a nutnosť urýchlene sprístupniť SURE ako súčasť troch krátkodobých záchranných sietí odsúhlasených Euroskupinou.

ECB prijala stanoviská k právnym návrhom EÚ týkajúcim sa zmien a doplnení prudenciálneho a sekuritizačného rámca v reakcii na pandémiu COVID‑19 a jedno stanovisko z vlastnej iniciatívy k správe úverov vyplývajúcich z nástroja SURE Európskou centrálnou bankou a národnými centrálnymi bankami. ECB ďalej prijala stanovisko k návrhu predpisu EÚ o výnimkách pre určité devízové referenčné hodnoty tretích krajín a o určení náhradných referenčných hodnôt pre určité referenčné hodnoty, ktorých poskytovanie sa ukončuje. Prijala tiež stanoviská k návrhom aktov EÚ o otázkach výmenných kurzov týkajúcich sa franku CFA a komorského franku a o menovaní nového člena Výkonnej rady ECB.

ECB prijala stanoviská k nasledujúcim návrhom vnútroštátnych právnych predpisov súvisiacich s národnými centrálnymi bankami: komplexná reforma Sveriges Riksbank; inštitucionálna a finančná nezávislosť Hrvatska narodna banka (Chorvátskej národnej banky); zmeny kritérií menovania guvernéra a členov Správnej rady Banco de Portugal; proces menovania členov rozhodovacích orgánov De Nederlandsche Bank; reforma Dozornej rady Eesti Pank a Generálnej rady Sveriges Riksbank; úzka spolupráca medzi ECB a Chorvátskou národnou bankou a Bulharskou národnou bankou v rámci jednotného mechanizmu dohľadu; úloha Eesti Pank v rámci obrany a oslobodenie členov Rady Latvijas Banka od brannej povinnosti; úloha Chorvátskej národnej banky pri výpočte národnej referenčnej sadzby priemerných nákladov financovania chorvátskeho bankového sektora; úloha Central Bank of Ireland ako zapisovateľa registrov konečných užívateľov výhod v prípade niektorých finančných subjektov; úloha Banco de España pri dohľade nad dodržiavaním registračných požiadaviek vo vzťahu k poskytovateľom služieb virtuálnych mien v oblasti boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu; úloha Bank of Greece pri zabezpečovaní dodržiavania určitých požiadaviek vyplývajúcich z jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA); úloha De Nederlandsche Bank v Holandskom výbore pre finančnú stabilitu; poskytovanie pohotovostnej likviditnej pomoci nebankovým subjektov centrálnou bankou Lietuvos bankas; poskytovanie krátkodobej likvidity Garančnému fondu bankových vkladov centrálnou bankou Banca Naţională a României; zber a výmena údajov centrálnou bankou Danmarks Nationalbank; právo konkurzných správcov a likvidátorov úverových inštitúcií držať prostriedky na účtoch v Latvijas Banka a financovanie záväzkov príslušných členských štátov voči Medzinárodnému menovému fondu centrálnymi bankami Bank of Greece, Banca d’Italia, Central Bank of Malta a Oesterreichische Nationalbank.

ECB prijala stanoviská k návrhom vnútroštátnych právnych predpisov o prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami vrátane jedného stanoviska k úzkej spolupráci medzi ECB a Chorvátskou národnou bankou v rámci jednotného mechanizmu dohľadu; dvoch stanovísk k úzkej spolupráci s Bulharskou národnou bankou a jedného stanoviska ku kapitálovému zaobchádzaniu s podielovými listami emitovanými úverovými inštitúciami v Luxembursku.

ECB prijala stanoviská k návrhom vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti platobných prostriedkov vrátane k návrhom o obmedzení hotovosti pri poštových platbách v Belgicku; o zabezpečení minimálnej úrovne hotovostných služieb v Maďarsku a Švédsku a o obmedzení hotovostných platieb v špecializovaných profesiách v Dánsku.

ECB prijala stanoviská k návrhom vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa bankovej a finančnej regulácie a finančnej stability vrátane stanovísk k štátnej podpore systému ochrany vkladov v Luxembursku; k zrušeniu osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií na Slovensku; k identifikácii a vykazovaniu alokovaných čiastok na sporiacich účtoch finančnými inštitúciami v Belgicku a k opatreniam na obmedzenie makroprudenciálnych rizík pri úveroch na bývanie v Nemecku.

ECB prijala stanovisko k návrhu bulharského právneho predpisu o oficiálnom výmennom kurze bulharského leva v mechanizme výmenných kurzov (ERM II).

ECB prijala stanovisko k návrhu rakúskeho právneho predpisu týkajúceho sa vykazovania štatistiky platobnej bilancie.

9.3 Dodržiavanie zákazu menového financovania a privilegovaného prístupu

Podľa článku 271 písm. d) Zmluvy o fungovaní Európskej únie je ECB poverená úlohou monitorovať dodržiavanie zákazov vyplývajúcich z článkov 123 a 124 Zmluvy a z nariadení Rady (ES) č. 3603/93 a 3604/93 národnými centrálnymi bankami EÚ. Podľa článku 123 sa ECB a národným centrálnym bankám zakazuje poskytovať vládam a inštitúciám alebo orgánom EÚ možnosť prečerpania účtov alebo akýkoľvek iný typ úveru, ako aj kupovať na primárnom trhu dlhové nástroje, ktoré tieto inštitúcie emitovali. V článku 124 sa zakazujú akékoľvek opatrenia, ak nesúvisia s obozretnosťou, ktoré by vládam a inštitúciám alebo orgánom EÚ umožnili privilegovaný prístup k finančným inštitúciám. Dodržiavanie uvedených ustanovení členskými štátmi monitoruje popri Rade guvernérov ECB aj Európska komisia.

ECB monitoruje tiež nákup dlhových nástrojov vydaných domácim verejným sektorom, verejným sektorom ostatných členských štátov a inštitúciami a orgánmi EÚ uskutočnený centrálnymi bankami krajín EÚ na sekundárnom trhu. Podľa úvodných ustanovení nariadenia Rady (ES) č. 3603/93 sa nadobúdanie dlhových nástrojov verejného sektora na sekundárnom trhu nesmie zneužiť na obchádzanie zámeru článku 123 Zmluvy. Takéto nadobúdanie sa nesmie stať formou nepriameho menového financovania verejného sektora.

V rámci monitorovacej činnosti ECB za rok 2020 sa potvrdilo všeobecné dodržiavanie súladu s článkami 123 a 124 Zmluvy.

Monitorovaním sa zistilo, že väčšina národných centrálnych bánk aplikovala v roku 2020 také politiky úročenia vkladov verejného sektora, ktoré boli v úplnom súlade s hornými hranicami úročenia. Niekoľko národných centrálnych bánk však musí zabezpečiť, aby miera úročenia vkladov verejnej správy nebola nad hornou hranicou sadzby.

ECB bude naďalej sledovať účasť Magyar Nemzeti Bank v budapeštianskej burze cenných papierov, keďže kúpa majoritného podielu v tejto burze maďarskou centrálnou bankou v novembri 2015 môže stále vyvolávať znepokojenie v súvislosti s menovým financovaním.

Zníženie objemu aktív Irish Bank Resolution Corporation v držbe Central Bank of Ireland počas roka 2020 predajom dlhodobých dlhopisov s variabilným kupónom je významným krokom k nutnému úplnému odstráneniu týchto aktív. Pretrvávajúce vážne pochybnosti v súvislosti s menovým financovaním by pomohol zmierniť pokračujúci predaj týchto aktív, ktorý by napredoval vhodným tempom.

10 ECB v EÚ a v medzinárodnom kontexte

V roku 2020 ECB udržiavala úzky dialóg s európskymi a medzinárodnými partnermi. Výrazne sa zamerala na komunikáciu v kontexte svojej zodpovednosti voči Európskemu parlamentu s cieľom vysvetliť bezprecedentné opatrenia prijaté v súvislosti s pandémiou COVID‑19. ECB sa konštruktívne zapojila do diskusií v rámci G20 a v Medzinárodnom menovom fonde (MMF) aktívne prispela najmä k diskusii o otázkach týkajúcich sa vplyvu pandémie. Pokračovala tiež v spolupráci s centrálnymi bankami rozvíjajúcich sa trhových ekonomík.

10.1 Zodpovednosť ECB

Rozhodná politická reakcia ECB počas pandémie COVID‑19 bola možná aj vďaka jej schopnosti konať úplne nezávisle. Nezávislosť bola ECB priznaná na základe demokratického procesu a umožňuje jej vykonávať úlohy bez krátkodobých politických tlakov.^[64] Na druhej strane, nezávislosť sa opiera o účinné mechanizmy zodpovednosti s cieľom zabezpečiť, aby ECB dodržiavala svoj mandát. ECB sa neustále snaží zabezpečiť účinné postupy v oblasti zodpovednosti a vysvetľovať svoje kroky ľuďom v celej Európe a ich zástupcom v Európskom parlamente. Uvedené postupy sa tak vyvinuli nad rámec požiadaviek stanovených v článku 284 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Dopĺňa ich tiež preskúmanie Súdnym dvorom Európskej únie.

Keď po vypuknutí pandémie ECB prijala bezprecedentné opatrenia, prezidentka ECB zorganizovala ad hoc výmenu názorov so zástupcami Výboru Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci (ECON). Okrem toho sa v roku 2020 konali aj štyri pravidelné vypočutia pred tým istým výborom, počas ktorých prezidentka tiež výslovne diskutovala o kľúčových kritériách, pokiaľ ide o zabezpečenie účinných postupov v oblasti zodpovednosti. ECB a Európsky parlament sa dohodli na užšej spolupráci pri revízii stratégie ECB.

Vo februári 2020 sa prezidentka ECB zúčastnila na plenárnej diskusii o Výročnej správe ECB za rok 2018 a v máji 2020 viceprezident predložil Výročnú správu ECB za rok 2019 výboru ECON. V tejto súvislosti ECB zverejnila svoju spätnú väzbu k podnetom Európskeho parlamentu uvedeným v poslednom uznesení o Výročnej správe ECB za rok 2018. Okrem pravidelných vypočutí sa člen Výkonnej rady ECB Fabio Panetta vo februári 2020 zúčastnil na Európskom parlamentnom týždni, aby diskutoval o prehlbovaní a rozširovaní hospodárskej a menovej únie, a zapojil sa do výmeny názorov s výborom ECON o medzinárodnej úlohe eura v júli 2020 a o digitálnom eure v októbri 2020. ECB v roku 2020 tiež odpovedala na 48 písomných otázok poslancov Európskeho parlamentu, čo predstavuje významný nárast v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

Najnovšie prieskumy Eurobarometra naznačujú, že 75 % respondentov z eurozóny podporuje euro a 40 % má tendenciu dôverovať ECB.^[65] Z výsledkov vyplýva, že dôvera v ECB je stále zraniteľná v súvislosti s hospodárskymi výsledkami – potenciálne tými, ktoré sú mimo jej kontroly – a poukazujú tiež na potrebu ECB ďalej viesť konštruktívny dialóg s Európskym parlamentom a občanmi s cieľom vysvetliť svoje rozhodnutia a vypočuť ich obavy.

10.2 Medzinárodné vzťahy

Skupina G20

S príchodom pandémie COVID‑19 skupina G20 schválila komplexný akčný plán zameraný na núdzové politiky na zmiernenie hospodárskych dôsledkov krízy, ochranu globálneho finančného systému a podporu chudobných ekonomík. Spolu s Parížskym klubom sa tiež dohodla na dočasnej iniciatíve na pozastavenie dlhovej služby (Debt Service Suspension Initiative – DSSI) pre najchudobnejšie krajiny a schválila spoločný rámec pre riešenie dlhov (Common Framework for Debt Treatments) nad rámec DSSI. Zintenzívnila sa tiež práca v oblasti infraštruktúry a finančného začlenenia vzhľadom na nové výzvy, ktoré priniesla kríza. Pokiaľ ide o otázky finančného sektora, skupina G20 v spolupráci s Radou pre finančnú stabilitu vypracovala správu o dôsledkoch procyklickosti ratingových agentúr na finančnú stabilitu, ako aj plán na zlepšenie globálnych cezhraničných platobných dohôd. Skupina G20 tiež diskutovala o globálnych stablecoinoch, v súvislosti s ktorými sa v roku 2021 predpokladá ešte viac práce. Diskusie o digitálnom zdaňovaní budú pokračovať v roku 2021.

Politické záležitosti týkajúce sa MMF a medzinárodnej finančnej architektúry

ECB naďalej zohrávala aktívnu úlohu v diskusiách o medzinárodnom menovom a finančnom systéme v MMF a na iných fórach, pričom prispievala svojím pohľadom na spoločné pozície prijaté Európskou úniou alebo krajinami eurozóny. Tieto diskusie sa vo veľkej miere zameriavali na vplyv pandémie COVID‑19.

MMF zohrával ústrednú úlohu v reakcii medzinárodného spoločenstva na krízu, a to nielen pokiaľ ide o analýzu hospodárskej a finančnej situácie. Tiež urýchlene zaviedol viaceré opatrenia vrátane poskytovania núdzového financovania bezprecedentnému počtu krajín, zavedenia nových flexibilných úverových liniek, odpustenia dlhov pre najchudobnejších členov a zavedenia novej flexibilnej úverovej linky, tzv. krátkodobej úverovej linky (Short-term Liquidity Line). Poskytovanie krízových úverov pokračovalo v rámci existujúcej úverovej kapacity MMF vo výške približne 1 bil. USD. Táto úverová kapacita sa zachová aj v nasledujúcich rokoch vďaka zdvojnásobeniu nových mechanizmov úverov MMF (New Arrangements to Borrow), ktoré vstúpili do platnosti 1. januára 2021, a novému cyklu dvojstranných úverových dohôd. Je však potrebné pozorne sledovať dopyt po zdrojoch MMF. ECB podporuje primerane finančne vybavený MMF ako dôležitú súčasť globálnej finančnej záchrannej siete.

Vzhľadom na vplyv pandémie na dlhovú situáciu mnohých krajín, MMF výrazne zintenzívnil svoj pracovný program týkajúci sa dlhu. Inicioval diskusiu o zlepšení medzinárodnej architektúry riešenia dlhových krízových situácií a oznámil plány na ďalšie preskúmanie svojich vlastných politík týkajúcich sa štátneho dlhu. MMF tiež pokračoval vo svojej päťročnej komplexnej revízii dohľadu, v rámci ktorej sa stanovia priority dohľadu na roky 2020 – 2025, ako aj v preskúmaní programu pre hodnotenie finančného sektora (Financial Sector Assessment Program – FSAP). Pokiaľ ide o program, správa Výboru pre medzinárodné vzťahy Európskeho systému centrálnych bánk prispela k medzinárodnej diskusii a poskytla odporúčania na urýchlenie jeho činností.

Medzinárodná spolupráca centrálnych bánk s rozvíjajúcimi sa trhovými ekonomikami

Napriek bezprecedentnej situácii ECB pokračovala v spolupráci s centrálnymi bankami mimo EÚ, najmä na základe existujúcich bilaterálnych memoránd o porozumení s kľúčovými africkými, ázijskými a latinskoamerickými centrálnymi bankami a prostredníctvom svojej štruktúrovanej spolupráce s regionálnymi organizáciami centrálnych bánk a s MMF. Táto spolupráca odráža celosvetový záujem o politiky, postoje, analytické rámce a pracovné procesy ECB. Diskusie na úrovni zamestnancov a tvorcov politík sa venovali politikám a hlavným úlohám ECB, ako aj odborným otázkam a otázkam riadenia. Značný záujem bol zaznamenaný najmä pri témach týkajúcich sa COVID‑19, klimatickej zmeny a digitalizácie z pohľadu centrálnych bánk. ECB ako inštitúcia EÚ tiež ďalej prispievala k procesu rozširovania Únie prostredníctvom cielených diskusií s centrálnymi bankami krajín západného Balkánu, ktoré sa usilujú o vstup do EÚ.

11 Zlepšenie komunikácie a dosahu

Spomedzi mnohých dosahov pandémie koronavírusu jedným z najvýraznejších je bezprecedentná miera neistoty, a to nielen pokiaľ ide o hospodárstvo a spoločnosť ako celok, ale aj každého jednotlivca, čo spôsobuje úzkosť a často zmätok. Za daných okolností je pre poskytovanie dôležitých informácií a vytvorenie dôvery nevyhnutná spoľahlivá, faktami podložená, včasná a jasná komunikácia zo strany verejných orgánov. ECB preto v roku 2020 upravila a zintenzívnila svoju komunikáciu a dosah. Trhom a širšej verejnosti poskytla včasné a ľahko dostupné informácie o jej hodnotení hospodárskeho výhľadu a o prijatých politických opatreniach. Čo je najdôležitejšie, ECB venovala zvýšenú pozornosť vysvetľovaniu dôvodov jej krokov, ich zamýšľaného vplyvu a konkrétnych výhod pre ľudí, podniky, banky a vlády v eurozóne.

11.1 Komunikácia v čase pandémie

Pandémia priniesla pre ECB výzvu, aby sa prispôsobila novým spôsobom, ako osloviť rôzne typy publika. Prostredníctvom inovatívnych foriem odovzdávania informácií ECB dokázala udržať svoje výrazné zameranie na komunikáciu a udržiavala svoje publikum dobre informované. ECB sa uistila, že finančné trhy a odborníci správne pochopili technické aspekty jej opatrení, a pružne reagovala na akékoľvek otázky. Ľahko dostupné informácie o krokoch ECB sú zverejňované na špecializovanej internetovej podstránke venovanej koronavírusu.

Jednou z hlavných súčastí nového komunikačného prístupu bol prechod od osobných stretnutí k online podujatiam, seminárom a prednáškam. Keďže členovia Výkonnej rady mali na začiatku pandémie menej prejavov a rozhovorov, ECB rozšírila svoj súbor komunikačných nástrojov o blog ECB. Blog ponúka bližšie informácie o nedávnych politických rozhodnutiach a trendoch súvisiacich s hospodárstvom eurozóny aj mimo nej. Autormi všetkých článkov sú tvorcovia politík z ECB. V roku 2020 bolo na blogu uverejnených 19 príspevkov, pričom mnohé z nich sa zameriavali na reakciu ECB na krízu. Podcast ECB, ktorý bol spustený v roku 2019, je ďalším dôležitým kanálom využívaným na oslovenie širokej verejnosti. V roku 2020 bolo zverejnených deväť epizód na rôzne témy, od vplyvu pandémie na ECB a jej politiky a operácie cez úlohu centrálnych bánk v boji proti klimatickej zmene až po možnosť zavedenia digitálneho eura.

Do online priestoru sa v roku 2020 presunulo aj Fórum ECB o centrálnom bankovníctve venované úlohe centrálnych bánk v meniacom sa svete. Nový formát, ktorý zahŕňal štúdiové usporiadanie, interaktívne prvky a živý prenos, prilákal viac divákov a viedol k vyššej miere zapojenia na sociálnych sieťach, pričom osobitnú pozornosť pritiahol prejav prezidentky o menovej politike počas pandémie koronavírusu. Tak ako v predchádzajúcich rokoch, súťaž mladých ekonómov rozšírila prístup k fóru a vzbudila záujem medzi mladším publikom.

Návštevnícke centrum ECB, zvyčajne obľúbená destinácia žiakov a študentov univerzít, ktorí sa chcú dozvedieť viac o ECB a jej politikách, muselo pozastaviť osobné návštevy. ECB zatiaľ sprístupnila návštevnícke centrum online a ponúkala virtuálnu prehliadku. Absolvovanie prehliadky s okuliarmi na virtuálnu realitu poskytuje ešte výnimočnejší a bezprostrednejší zážitok.

Digitálne kanály boli základom komunikácie počas pandémie. Rozšírenie online ponuky ECB, ako aj podstatne intenzívnejšia aktivita prezidentky a ostatných členov Výkonnej rady na sociálnych sieťach ECB, pomohli zvýšiť dosah a udržať vyššiu mieru online zapojenia sledovateľov ECB, keď počet interakcií na sociálnych sieťach dosiahol 2,8 milióna. Špecializované online formáty ako dialóg v rámci European Youth Event sa ukázali byť príťažlivé najmä pre mladšie publikum. Na tomto podujatí, ktoré ECB v máji 2020 zorganizovala spoločne s Európskym parlamentom, odpovedala prezidentka Christine Lagardová na otázky mladých Európanov týkajúce sa ich obáv v súvislosti s kariérou, budúcnosti Európy, digitalizácie a klimatickej zmeny. V ďalšom prehlbovaní komunikácie s mladším publikom a riešení ich obáv ECB pomohlo aj jej úsilie pri nadväzovaní partnerstiev so skúsenými osvetovými organizáciami alebo tzv. influencermi ako napríklad YouTube kanálom Finanzfluss, ktorý sa zameriava na finančnú gramotnosť.

11.2 Komunikácia ako dvojsmerný proces: ECB vás počúva

V rámci revízie svojej stratégie ECB hodnotí aj svoje komunikačné postupy. Ciele, stratégie a politické rozhodnutia ECB musia byť všeobecne chápané a podporované zainteresovanými stranami. ECB sa preto rozhodla osloviť nielen technických odborníkov a analytikov, ale aj širšiu verejnosť. Zaviazala sa vypočuť si očakávania občanov Európy s cieľom lepšie pochopiť ich ekonomické obavy a požiadavky a nájsť spôsob, ako ich môže splniť.

Prvé podujatie ECB vás počúva viedla v októbri 2020 prezidentka Christine Lagardová a hlavný ekonóm Philip R. Lane. Na tomto virtuálnom podujatí sa zúčastnilo 22 zástupcov z 18 organizácií občianskej spoločnosti pôsobiacich v deviatich rôznych oblastiach vrátane životného prostredia, udržateľnosti, sociálneho blahobytu, podnikania, náboženstva, kultúry a transparentnosti.

Účastníci sa do konverzácie zapojili na diaľku z rôznych miest v siedmich krajinách. Podujatie bolo rozdelené na dve časti: jedna časť sa venovala vplyvu menovej politiky ECB a jej komunikácie a druhá globálnym výzvam, ktoré stoja pred nami. Diskusie boli otvorené a úprimné.

Podobné podujatia organizované národnými centrálnymi bankami v krajinách eurozóny poskytli ďalšie informácie o obavách a očakávaniach ľudí zo všetkých kútov eurozóny.

ECB tiež spustila online portál ECB vás počúva, aby získala podnety a názory od širokej škály zainteresovaných strán a lepšie tak pochopila pohľad ľudí na ekonomiku eurozóny a ich očakávania od ECB. V roku 2020 bolo prostredníctvom portálu predložených takmer 4 000 pripomienok k menovopolitickej stratégii ECB.

Pripomienky a podnety získané z portálu a podujatia ECB vás počúva a z podujatí, ktoré organizovali národné centrálne banky sa stanú podkladom pre rokovania o revízii stratégie v roku 2021.

Okrem toho ECB spustila sériu webinárov s organizáciami občianskej spoločnosti. Prvý z nich sa konal v septembri 2020 a bol venovaný vplyvu pandémie COVID‑19 na hospodárstvo eurozóny a politickej reakcii ECB.

12 Organizačná odolnosť a riadenie

ECB sa zaviazala inšpirovať, rozvíjať a zapájať svojich zamestnancov. Napriek dodatočným výzvam spôsobeným pandémiou COVID‑19 ECB aj v roku 2020 priťahovala a udržiavala talentovaných ľudí a podporovala ich nepretržitý rozvoj a dosiahla ďalší pokrok v práci na niekoľkých procesoch a iniciatívach jej zamestnancov. Skúsenosti kolegov z ECB s mimoriadnymi okolnosťami a výzvami, ktorým čelili v roku 2020, sa nachádzajú v časti s názvom Zoznámte sa s našimi ľuďmi.

ECB je plne odhodlaná dosiahnuť čo najvyššiu úroveň pravidiel v oblasti integrity a riadenia. Vytvorenie vylepšeného rámca pre oznamovanie protispoločenskej činnosti (whistleblowing) v roku 2020 posilňuje jej oddanosť spoločným hodnotám a povzbudzuje zamestnancov, aby sa ozvali s plnou dôverou.

12.1 Odhaľovanie ľudskej excelentnosti v mimoriadnych situáciách

Pandémia COVID‑19 priniesla nové výzvy pre ECB. Jej najvyššou prioritou v roku 2020 bolo zabezpečiť zdravie a bezpečie svojich zamestnancov a zároveň ich podporovať v zachovaní rovnováhy medzi pracovnými a osobnými povinnosťami a umožniť im vykonávať svoju prácu čo najlepšie.

ECB prijala niekoľko preventívnych opatrení, aby ochránila svojich zamestnancov a zabezpečila pokračovanie plnenia svojho mandátu. Na začiatku pandémie ECB požiadala svojich zamestnancov, s výnimkou tých, ktorí musia vykonávať dôležité úlohy v budovách ECB, aby pracovali na diaľku. Niekoľko zamestnancov tiež presunula do oblastí vykonávajúcich kritické funkcie, ktoré vyžadovali dodatočnú podporu.

ECB neustále prispôsobovala svoje pracovné prostredie, pravidlá a politiky tak, aby podporila blaho svojich zamestnancov, uľahčila ich profesionálny rast a posilnila inkluzívne prostredie, najmä v takých výnimočných okolnostiach, aké priniesla kríza COVID‑19. To zahŕňalo napríklad pravidelnú komunikáciu a zvyšovanie informovanosti v rámci organizácie, poskytovanie zvýšenej emočnej podpory prostredníctvom lekárskeho a psychologického poradenstva, ako aj flexibilný pracovný čas a podporu pri starostlivosti o deti. ECB tiež dočasne predĺžila niektoré pracovné zmluvy, ktoré boli na konci svojho trvania. Noví zamestnanci prichádzajúci pracovať do ECB boli vo väčšine prípadov prijatí na diaľku.

V priebehu roka 2020 ECB pokračovala vo svojom úsilí o podporu kariérneho rastu. V januári 2020 sa zaviedol nový kariérny rámec, ktorý zamestnancom uľahčil zmenu úloh v rámci organizácie, a to buď horizontálne, alebo povýšením na vyššiu úroveň. ECB zároveň poskytovala svojim zamestnancom možnosti profesionálneho rozvoja na diaľku cez školenia a kurzy prostredníctvom video prenosu. S cieľom rozvíjať vodcovské schopnosti, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v riadení ľudí v ECB, preto investovala do diaľkového koučingu a poradenstva pre manažérov a koordinátorov tímov o tom, ako sa vyrovnať s krízou COVID‑19 a viesť virtuálne alebo hybridné (virtuálne a pracujúce na mieste) tímy. ECB prinášala zamestnancom tipy a osvedčené postupy z iných organizácií a na jej interných platformách vznikol špecializovaný priestor, na ktorom si mohli zamestnanci a manažéri vymieňať názory a klásť si navzájom otázky.

ECB sa snaží byť pracoviskom, ktoré podporuje otvorenosť, rešpekt, rozmanitosť a inklúziu, a týmto oblastiam sa venovala aj v roku 2020. Podporovala inkluzívne správanie zamestnancov, ktoré malo zásadný význam v pracovnom prostredí, ktoré sa stalo prevažne virtuálnym. Pokiaľ ide o rodovú rovnováhu, ECB v roku 2020 prijala novú stratégiu pozostávajúcu z nových rodových cieľov a súboru sprievodných opatrení na podporu rodovej rozmanitosti. Tieto ciele po prvýkrát zahŕňajú rozhodnutia o nábore a povýšení, ako aj celkový podiel žien zamestnaných v ECB.

Napriek pandémii COVID‑19 ECB pokračovala v činnostiach na zvyšovanie povedomia o rozmanitosti a inklúzii. S podporou svojich zamestnaneckých sietí si pripomenula niekoľko dôležitých udalostí v tejto oblasti, ako napríklad Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu, Medzinárodný deň žien, Medzinárodný deň boja proti homofóbii, bifóbii, interfóbii a transfóbii (IDAHOBIT), Medzinárodný deň boja za odstránenie rasovej diskriminácie a Medzinárodný deň osôb so zdravotným postihnutím. V roku 2020 ECB privítala vznik novej zamestnaneckej siete s názvom Rodičovská sieť, ktorej poslaním je zabezpečiť zvýšenú organizačnú informovanosť o témach týkajúcich sa rodičovstva a inšpirovať organizačnú kultúru, politiky a služby, aby čo najlepšie slúžili záujmom a potrebám rodičov a budúcich rodičov.

S cieľom monitorovať blaho zamestnancov a pochopiť ich potreby a obavy v súčasnom mimoriadnom prostredí sa ECB rozhodla vykonávať pravidelné ankety v rámci organizácie. Tieto ankety budú pokračovať počas trvania pandémie COVID‑19 a umožnia ECB prijímať primerané opatrenia na podporu svojich zamestnancov, ich prospechu a angažovanosti a podporu inkluzívnej pracovnej kultúry.

12.2 Zoznámte sa s našimi ľuďmi

Massimo Antolini, poradca, generálne riaditeľstvo pre informačné systémy

Pracujem na oddelení služieb pre koncových používateľov, kde zabezpečujeme a spravujeme notebooky a telefóny, poskytujeme nástroje na posielanie správ a spoluprácu a videokonferenčné služby pre celú ECB. Staráme sa o to, aby mohli kolegovia pracovať a zostať v kontakte bez ohľadu na to, kde sa fyzicky nachádzajú. Taktiež pomáhame členom Výkonnej rady a ich kanceláriám vo všetkých záležitostiach súvisiacich s IT.

Spolu s ďalšími tímami z odboru pre infraštruktúru a operácie zabezpečujeme vzdialený prístup ku všetkým IT službám ECB. Od začiatku pandémie COVID‑19 umožnil vzdialený prístup kolegom z ECB prispôsobiť sa práci z domu, čím sa znížilo riziko nákazy v našich priestoroch. Hoci technológia nemôže úplne nahradiť výhody fyzickej prítomnosti a osobných kontaktov, od začiatku obmedzení súvisiacich s koronavírusom pomohla zabezpečiť kontinuitu činnosti a udržať organizačnú odolnosť.

Pre kolegov, ktorí naďalej pracujú prezenčne, sme vybavili niekoľko zasadacích miestností vylepšenou videokonferenčnou technológiou, a vždy sme k dispozícii, aby sme našim používateľom poskytovali nepretržitú podporu. Naše úsilie už prinieslo výsledky: zamestnanci aj členovia Výkonnej rady si osvojili nové zručnosti a v súčasnosti už sebavedome využívajú túto modernú infraštruktúru na virtuálne stretnutia a rôzne tlačové a medziinštitucionálne video podujatia. Menej cestovania uvoľnilo priestor pre ešte viac podujatí a je zrejmé, že ECB nikdy nebola taká dosažiteľná a prístupná verejnosti ako v tomto období.

Shani Kopolo, stážistka, generálne riaditeľstvo pre ľudské zdroje

Som čerstvá absolventka magisterského štúdia v odbore medzinárodné riadenie ľudských zdrojov na univerzite v Edinburghu. Pochádzam z Fínska a Zambie a vyrastala som vo Viedni, kde som navštevovala medzinárodnú školu. Keďže žijem v prostredí mnohých rozdielnych kultúr, bola som veľmi nadšená, že som sa mohla zamestnať v ECB. Ako stážistka v tíme pre pracovnú kultúru na odbore riadenia a rozvoja ľudských zdrojov sa podieľam na projektoch týkajúcich sa okrem iného rozmanitosti a inklúzie. Cieľom našich iniciatív je zabezpečiť, aby ECB bola pracoviskom, kde sa každý kolega cíti docenený, rešpektovaný, začlenený a môže sa plne odovzdať svojej práci. Táto podmienka bola vždy dôležitá, ale na vlastnej koži som zažila, že pandémia COVID‑19 jej význam ešte posilnila. Môj nástup do ECB uprostred pandémie priniesol niekoľko výziev pri začleňovaní do tímu, usmerňovaní a zaúčaní, keďže tradičné formy osobnej interakcie jednoducho neboli možné. Možnosť hovoriť s kolegami cez videohovory, a nie iba prostredníctvom e-mailov, však bola pre začlenenie veľmi užitočná. Môj tím tiež vynaložil všetko úsilie, aby ma zapojil do aktivít, čo mi ukázalo, že naša práca na posilňovaní inklúzie v podmienkach práce na diaľku je mimoriadne dôležitá a prospešná pre zamestnancov v takých výnimočných časoch, ako je pandémia COVID‑19.

Julia Körding, hlavná expertka pre finančné riziká, riaditeľstvo pre riadenie rizík

Do ECB som nastúpila v roku 2006 po dosiahnutí titulu PhD a postdoktorandskom štúdiu v oblasti čistej matematiky, pretože som chcela mať kontakt so skutočným svetom a zlepšiť životy ľudí. Moja každodenná motivácia vyplýva z cieľa ECB pracovať v prospech všetkých ľudí v Európe. Na začiatku roka 2020 som pracovala na generálnom riaditeľstve pre sekretariát, kde som koordinovala zasadnutia Rady guvernérov a prípravu Výročnej správy ECB za rok 2019. Keď boli potrební ďalší ľudia, ktorí by pomáhali pri zabezpečovaní opatrení ECB v reakcii na pandémiu COVID‑19, v apríli 2020 som sa v krátkom čase presunula na riaditeľstvo pre riadenie rizík. Pomáhala som tímu posudzovať nové zdroje kreditného rizika a navrhovať vhodné opatrenia na jeho zmiernenie, pričom som využívala moje matematické vzdelanie. Cieľom nášho úsilia bolo umožniť bankám poskytovať viac úverov ako zábezpeku v operáciách menovej politiky, a zabezpečiť tak financovanie reálnej ekonomiky. Počas mnohých mesiacov som sa so svojimi novými kolegami stretávala len virtuálne. Diskusie o zložitých technických otázkach z domácej kancelárie cez notebook neboli vždy jednoduché, ale byť súčasťou skvelého tímu bola pre mňa obohacujúca skúsenosť. Som hrdá, že som zohrala svoju malú úlohu pri zmierňovaní vplyvu pandémie na ľudí v celej eurozóne.

Belén Pérez Esteve, hlavná expertka pre informovanie verejnosti, generálne riaditeľstvo pre komunikáciu

Aby ECB mohla plniť svoj mandát v oblasti cenovej stability, je potrebné, aby ju chápali nielen účastníci trhu, ale aj občania Európy. Platí to najmä v mimoriadnych situáciách, akou je aj pandémia koronavírusu. Ako členka tímu pre vzťahy s verejnosťou prispievam k vysvetľovaniu aktivít ECB širokej verejnosti, napríklad organizovaním iniciatív pre mladých Európanov. Keďže mladí ľudia patria k tým, ktorých ekonomické dôsledky pandémie postihli najviac, v roku 2020 sme tvrdo pracovali na tom, aby sme ponúkli účinné online alternatívy plánovaných fyzických podujatí, ako aj inovatívne formáty vhodné pre toto publikum. Jednou takou udalosťou, ktorá sa nakoniec pre pandémiu konala virtuálne, bolo online podujatie pre mladých European Youth Event s prezidentkou Christine Lagardovou, na ktorom jej účastníci mohli priamo klásť otázky. Náš tím zorganizoval aj niekoľko rozhovorov pre Finanzfluss, YouTube kanál venovaný finančnej gramotnosti, ako aj kampaň na sociálnych sieťach s Európskym fórom mládeže, aby boli pri revízii stratégie ECB vypočuté aj hlasy mladých Európanov. Držať krok s komunikačnými trendmi a preferenciami publika v digitálnej ére a uprostred pandémie je náročné, ale mimoriadne obohacujúce, najmä keď splníte cieľ a zvýšite povedomie o tom, čo robíte a oslovíte nové publikum.

Olivier Strube, hlavný expert pre emisiu bankoviek, riaditeľstvo pre bankovky

Mám na starosti plánovanie dodávok eurobankoviek, najmä z deviatich tlačiarní, kde sa vyrábajú, do 19 národných centrálnych bánk, ktoré ich sprístupňujú občanom. Na základe predpokladaného dopytu po hotovosti, zvyčajne niekoľko mesiacov vopred, vytváram mesačný harmonogram dodávok bankoviek pre všetky národné centrálne banky na konkrétny rok, pričom používam optimalizačný softvér na efektívne zosúladenie ponuky a dopytu. V marci 2020, pred prvým lockdownom v dôsledku pandémie sme zaznamenali neočakávaný vysoký dopyt po bankovkách a potom čiastočné a/alebo úplné zatvorenie tlačiarní a hotovostných stredísk zodpovedných za triedenie bankoviek vhodných na ich opätovnú cirkuláciu, čo viedlo k neočakávanému poklesu ponuky bankoviek. Táto vzácna kombinácia šoku na strane dopytu aj ponuky si vyžadovala, aby som úplne prepracoval harmonogram dodávok a inicioval viac ako 20 ad hoc zásielok bankoviek v rámci celej Európy z našich strategických rezerv bankoviek. Musel som pozorne sledovať zásoby a dodávky bankoviek, koordinovať postup s národnými centrálnymi bankami a zabezpečiť, aby v žiadnej krajine eurozóny nedošlo k ich nedostatku. Čeliť tejto výzve nám pomohla aj interne vyvinutá aplikácia, ktorá uľahčila prognózy rôznych scenárov na strane ponuky/dopytu. Bol som svedkom skutočne európskeho ducha, keď si všetkých 19 národných centrálnych bánk počas tohto ťažkého obdobia pragmaticky pomáhalo, aby mal každý občan prístup k hotovosti kedykoľvek a kdekoľvek to potrebuje.

Anne van der Graaf, účastníčka programu pre absolventov, generálne riaditeľstvo pre operácie na trhu

V druhom roku mojej účasti v programe pre absolventov som začala pracovať na oddelení pre dlhopisové trhy eurozóny. Mojou hlavnou úlohou je pomáhať národným centrálnym bankám pri implementácii nákupov v podnikovom sektore v rámci programu nákupu aktív (APP) a núdzového pandemického programu nákupu aktív (PEPP). Priamo sa podieľam na tom, aby podniky, aj napriek extrémnym okolnostiam spôsobeným pandémiou koronavírusu, mohli naďalej využívať priaznivé podmienky financovania. Mám šťastie, že sa mi podarilo získať osobné skúsenosti z miestnosti, kde sa v ECB vykonávajú obchody. Keďže sa v dôsledku pandémie koronavírusu sprísnili obmedzenia počtu ľudí v kancelárii, môj pracovný deň sa výrazne zmenil a začala som monitorovať dianie na dlhopisových trhoch v eurozóne z domu. Inak útulná hosťovská izba v mojom byte sa zmenila na kanceláriu, v ktorej bubny spolubývajúceho vedľa môjho pracovného stola slúžia ako osviežujúci „kancelársky nábytok“.

Stefan Wredenborg, vyšší vedúci tímu a tajomník výboru pre finančnú stabilitu, generálne riaditeľstvo pre makroprudenciálnu politiku a finančnú stabilitu

Práca výborov predstavuje dôležitú formu spolupráce medzi ECB a národnými centrálnymi bankami a orgánmi dohľadu. Jedným z nich je výbor pre finančnú stabilitu, ktorého činnosť sa v dôsledku pandémie v roku 2020 zintenzívnila. Častejšie sa konali virtuálne stretnutia za účelom diskusie o vývoji v oblasti finančnej stability a o rozhodnutiach makroprudenciálnej politiky. V roku 2020 som prevzal funkciu tajomníka výboru a v novej funkcii som sa musel okamžite pustiť do práce. Veľkou pomocou mi bol môj predchodca, ktorý zabezpečil plynulé odovzdanie agendy, vynikajúci kolegovia na sekretariáte a usmernenia predsedu výboru.

Bol to náročný rok, a to aj pre členov, keďže sme si všetci museli zvyknúť na nové spôsoby spolupráce a zároveň zvládať zvýšené pracovné zaťaženie. Domnievam sa, že sme to dokázali vďaka silnému tímovému duchu, vynikajúcej analýze odborníkov z národných orgánov a ECB a podpore našich IT služieb, ktoré nám pomohli vyrovnať sa s novou virtuálnou realitou. Trochu paradoxne mám dokonca pocit, že sme sa ako výbor počas tohto roka zblížili, aj keď sme sa fyzicky nestretli. Vidieť členov zo všetkých krajín EÚ na video stretnutiach pri práci z domu, a nie za veľkým stolom, dávalo pocit, že sme v tomto náročnom období skutočne všetci na jednej lodi. Napriek tomu nám všetkým z času na čas chýbali osobné stretnutia a možnosť neformálne sa porozprávať počas prestávok.

12.3 Posilňovanie štandardov integrity a riadenia

S cieľom chrániť integritu ECB a podporovať vysokú úroveň riadenia bol v roku 2020 zavedený posilnený vnútorný rámec a politika pre oznamovanie protispoločenskej činnosti (whistleblowing). V súlade s najmodernejšími štandardmi nový rámec zahŕňa interný nástroj na jednoduché a bezpečné anonymné oznamovanie možných porušení odborných povinností, nevhodného správania alebo iných nezrovnalostí, a tiež možnosť pre nahlasovateľov a svedkov požiadať o ochranu pred odvetnými krokmi. Rozsah pôsobnosti tejto politiky sa navyše rozšíril na všetkých vysokopostavených úradníkov ECB. Rámec pre whistleblowing dopĺňa existujúci mechanizmus ECB pre oznamovanie porušení, ktorý sa používa predovšetkým na externé oznamovanie problémov v oblasti bankového dohľadu.

V rámci ECB boli pripravené nové iniciatívy a komunikačné kampane s cieľom informovať zamestnancov o etických pravidlách a ustanoveniach, pričom všetci novoprijatí zamestnanci absolvovali povinný program elektronického vzdelávania s názvom Etické správanie. Kancelária pre kontrolu dodržiavania pravidiel a riadenia (Compliance and Governance Office) odpovedala v roku 2020 na viac ako 1 900 žiadostí týkajúcich sa širokej škály tém, pričom žiadosti pochádzali rovnako od zamestnancov v oblasti centrálneho bankovníctva aj bankového dohľadu. Takmer 60 % žiadostí sa týkalo súkromných finančných transakcií zamestnancov a ďalšie súviseli s externými aktivitami a s otázkou konfliktu záujmov (graf 25). Kontroly dodržiavania pravidiel vykonané s podporou externého poskytovateľa služieb potvrdili, že zamestnanci ECB a členovia orgánov ECB na vysokej úrovni celkovo dodržiavajú pravidlá týkajúce sa súkromných finančných transakcií.

Spolupráca s národnými centrálnymi bankami a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi na úrovni Eurosystému a jednotného mechanizmu dohľadu pokračovala prostredníctvom pracovnej skupiny pre etiku a dodržiavanie predpisov (Ethics and Compliance Officers’ Task Force – ECTF) a zameriavala sa na zosúladenie a zjednotenie etických usmernení platných v jednotlivých inštitúciách.

Na medzinárodnej úrovni bola ECB prijatá do etickej siete multilaterálnych organizácií (Ethics Network of Multilateral Organizations – ENMO), fóra vytvoreného na výmenu informácií a skúseností, na uľahčenie spolupráce v spoločných otázkach integrity a na podporu štandardov v praxi. Členstvo v ENMO je dôkazom angažovanosti ECB v otázkach etiky a vysokej úrovne riadenia.

Etický výbor ECB v súlade s jednotným Kódexom správania pre vysokopostavených úradníkov Európskej centrálnej banky posúdil vyhlásenia o záujmoch predložené členmi Výkonnej rady, Rady guvernérov a Rady pre dohľad za účelom ich zverejnenia na internetovej stránke ECB. Etická komisia vydala v roku 2020 zvýšený počet stanovísk, z ktorých väčšina sa týkala súkromných aktivít a aktivít vykonávaných po ukončení pracovného pomeru.

V záujme ďalšieho zvyšovania transparentnosti, pokiaľ ide o prípady konfliktu záujmov a zárobkovú činnosť po ukončení mandátu, sa Rada guvernérov rozhodla zverejniť na internetovej stránke ECB stanoviská vydané etickým výborom a určené súčasným a budúcim členom Výkonnej rady ECB, Rady guvernérov a Rady pre dohľad.

V roku 2020 ECB odpovedala na 67 žiadostí občanov EÚ o prístup k dokumentom ECB a uverejnila viac ako 190 dokumentov (niektoré z nich boli sprístupnené čiastočne).

Výbor pre audit ECB^[69] vykonal trojročné preskúmanie svojho mandátu a zaviedol dodatočné ustanovenia na riešenie podnetov Európskeho parlamentu a mimovládnych organizácií na ďalšie posilnenie a ochranu nezávislosti svojich členov. Výbor pre audit poskytuje poradenstvo Rade guvernérov v kľúčových otázkach systému riadenia v ECB, pokiaľ ide o jej funkcie v rámci centrálneho bankovníctva a bankového dohľadu, a v Eurosystéme. Výbor bol pravidelne informovaný o opatreniach a iniciatívach ECB zameraných na riešenie finančných a operačných rizík spôsobených pandémiou COVID‑19 a naďalej podporoval včasnú implementáciu otvorených odporúčaní v oblasti auditu.

Ročná účtovná závierka

https://www.ecb.europa.eu/pub/annual/annual-accounts/html/ecb.annualaccounts2020~0508aea2f9.sk.html

Konsolidovaná súvaha Eurosystému k 31. decembru 2020

https://www.ecb.europa.eu/pub/annual/balance/html/ecb.eurosystembalancesheet2020~0da47a656b.sk.html

Štatistika (len v anglickom jazyku)

https://www.ecb.europa.eu/pub/pdf/annrep/ecb.ar_annex2020_statistical_section~ae79ac8ab8.en.pdf