Stručný pohľad na minulý rok

Hoci hospodárska expanzia v eurozóne v roku 2018 pokračovala, tempo rastu ekonomiky sa spomalilo. V dôsledku viacerých nepriaznivých faktorov v priebehu roka došlo k spomaleniu rastu z 2,5 % v roku 2017 na 1,8 %. Podstatné oslabenie svetového obchodu sa spolu s celým radom ďalších faktorov špecifických pre jednotlivé krajiny a odvetvia dotklo najmä externého sektora a priemyselnej výroby.

Domáca ekonomika však i napriek tomu zostala pomerne odolná vďaka pokračujúcemu oživeniu na trhu práce. Počet zamestnaných sa od minima zaznamenaného v polovici roka 2013 zvýšil o 10 miliónov osôb, pričom miera nezamestnanosti v decembri klesla na 7,8 % – najnižšiu hodnotu od októbra 2008. Výrazná dynamika trhu práce viedla k rovnomernému a plošnému rastu miezd, ktorý v poslednom štvrťroku dosiahol 2,2 %. Rast zamestnanosti a miezd podporoval spotrebné výdavky.

Celková inflácia v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástla, pričom za rok 2018 dosahovala v priemere 1,7 %, hoci prevažne v dôsledku vyšších cien energií. Ukazovatele základnej inflácie sa počas celého roka pohybovali viac-menej horizontálne. Výhľad vývoja domáceho dopytu, vývoj na trhu práce a mzdový rast však pre nás boli presvedčivým znakom toho, že inflácia sa bude v strednodobom horizonte naďalej vyvíjať smerom k nášmu cieľu.

Rada guvernérov preto v júni 2018 počítala s tým, že od septembra zníži mesačné tempo čistého nákupu aktív v rámci programu nákupu aktív (asset purchase programme – APP) na 15 mld. € a že v závislosti od aktuálnych údajov potvrdzujúcich jej strednodobý výhľad inflácie v decembri čistý nákup ukončí. Zároveň oznámila, že očakáva, že kľúčové úrokové sadzby ECB zostanú na súčasnej úrovni minimálne do leta 2019,^[1] v každom prípade však dovtedy, kým to bude potrebné na zabezpečenie ďalšieho vývoja inflácie v súlade s očakávaniami trvalej zmeny vývoja.

V decembri Rada guvernérov na základe hodnotenia výhľadu hospodárskeho vývoja dospela k záveru, že jej júnové konštatovanie i naďalej celkovo platí. V dôsledku toho čistý nákup aktív v rámci APP ukončila a potvrdila rozšírenú signalizáciu budúceho vývoja úrokových sadzieb. Zároveň potvrdila potrebu pokračovania výraznej menovej stimulácie v záujme ďalšieho zintenzívnenia domácich cenových tlakov a žiadaného vývoja celkovej inflácie v strednodobom horizonte.

Stimulácia má prebiehať formou signalizácie budúceho nastavenia kľúčových úrokových sadzieb, podporenej reinvestovaním splatenej istiny rozsiahleho objemu aktív nadobudnutých v rámci APP. Rada guvernérov oznámila, že reinvestície by mali pokračovať počas dlhšieho obdobia od chvíle, keď k dôjde k zvýšeniu kľúčových úrokových sadzieb, v každom prípade však dovtedy, kým to bude potrebné na zachovanie priaznivého stavu likvidity a výraznej miery menovej akomodácie.

Rada guvernérov tiež potvrdila, že je v každom prípade pripravená vhodným spôsobom upraviť všetky svoje nástroje, aby zabezpečila pokračovanie trvalého vývoja inflácie smerom k svojmu cieľu.

Pokračujúce domáce oživovanie spolu s mikroprudenciálnymi a makroprudenciálnymi opatreniami tiež prispeli k zvýšeniu odolnosti finančného sektora v roku 2018. Celkový pomer vlastného kapitálu Tier 1 významných inštitúcií ku koncu tretieho štvrťroka 2018 dosahoval 14,2 %. Objem nesplatených problémových úverov sa za prvé tri štvrťroky 2018 znížil o 94 mld. €, pričom celkový pomer problémových úverov významných úverových inštitúcií v eurozóne medziročne klesol z 5,2 % na 4,2 %.

Rizikové správanie v časti finančných a realitných trhov v niektorých oblastiach prispelo k prvotným náznakom nadhodnotenia, s výraznými rozdielmi medzi jednotlivými krajinami, zatiaľ čo v nebankovom finančnom sektore hladina rizík naďalej rástla. Na zmiernenie systémových rizík v tomto prostredí krajiny eurozóny prijali makroprudenciálne opatrenia: v priebehu roka 2018 ECB posúdila 103 oznámení vnútroštátnych orgánov o rozhodnutiach makroprudenciálnej politiky.

ECB pokračovala v podpore reformy referenčných sadzieb v eurozóne a v priebehu roka 2018 vyvinula novú trhovú referenčnú sadzbu. V júni 2018 na základe všeobecne pozitívnej odozvy v rámci dvoch verejných konzultácií zverejnila metodiku tvorby krátkodobej eurovej sadzby (€STR), ktorá vychádza z priemerných denných objemov transakcií približne 32 bánk v hodnote približne 32 mld. €. Pracovná skupina súkromného sektora pre eurové bezrizikové sadzby v septembri 2018 odporučila sadzbou €STR nahradiť sadzbu EONIA. €STR bude k dispozícii od októbra 2019, po skončení obdobia dôkladného interného testovania Eurosystémom.

Rok 2018 tiež predstavoval významný krok vpred v oblasti eurových platieb. V novembri Eurosystém spustil systém TARGET Instant Payment Settlement (TIPS), ktorý umožňuje nepretržité okamžité vyrovnanie platieb do desiatich sekúnd.

Podľa decembrových údajov Eurobarometra sa podpora eura v roku 2018 zvýšila na 75 %. ECB pokračovala vo svojej snahe o nadväzovanie vzťahov s občanmi eurozóny a zvyšovanie miery svojej zodpovednosti a transparentnosti najmä prostredníctvom komunikácie s Európskym parlamentom, ako aj rozširovaním iniciatívy „Youth Dialogue“ a využívania svojej internetovej stránky, sociálnych médií a návštevníckeho centra.

Pokiaľ ide o nasledujúci rok, v záujme ďalšieho zintenzívnenia domácich cenových tlakov v strednodobom horizonte bude i naďalej nevyhnutná výrazná menovopolitická stimulácia. Vzhľadom na pokračujúcu neistotu prameniacu z geopolitických faktorov, hrozby protekcionizmu a zraniteľnosti rozvíjajúcich sa trhových ekonomík si výkon menovej politiky v eurozóne stále vyžaduje trpezlivosť, obozretnosť a vytrvalosť.

Frankfurt nad Mohanom apríl 2019

Mario Draghi
prezident

Rok v číselnom vyjadrení

1 Expanzia hospodárskej aktivity ďalej prekračovala svoj rastový potenciál a cenové tlaky boli väčšie a plošnejšie

Po mimoriadne výraznej dynamike rastu v roku 2017 pokračovala hospodárska expanzia eurozóny aj v roku 2018, mala však o niečo miernejšie tempo, keďže sa oslabil vonkajší dopyt a rast zmiernili aj niektoré faktory špecifické pre jednotlivé krajiny a sektory. Zároveň však ďalej pôsobili základné faktory domáceho dopytu. Súkromnú spotrebu podporilo ďalšie zlepšenie na trhu práce, zatiaľ čo podnikateľské investície ťažili z priaznivých podmienok financovania a lepších bilancií. Prebiehajúca expanzia a obmedzené kapacity na trhu práce sa premietli aj do stupňovania a šírenia domácich cenových tlakov. Miera základnej inflácie zostávala celkovo nízka. Pokiaľ však ide o ďalší vývoj, v strednodobom horizonte sa očakáva rast základnej inflácie, ku ktorému budú prispievať menovopolitické opatrenia ECB, pokračujúca hospodárska expanzia a rýchlejší rast miezd.

1.1 Menej vyvážená globálna expanzia

Globálna hospodárska expanzia pokračovala počas prvých troch štvrťrokov 2018 vyrovnaným tempom na úrovni 3,6 %, bola teda podobná miere zaznamenanej v predchádzajúcom roku a blízko dlhodobému priemeru (graf 1). Rast hospodárskej aktivity však bol v jednotlivých krajinách v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi nerovnomernejší a menej synchronizovaný. Zatiaľ čo v Spojených štátoch bol naďalej mohutný, kolísal vo viacerých iných ekonomikách vrátane Japonska a niektorých ekonomík rozvíjajúcich sa trhov, a to najmä Turecka a Argentíny. V druhom polroku sa spomalila aj hospodárska aktivita v Číne. Pokiaľ ide o jeho zložky, rast priemyselnej výroby a svetového obchodu sa spomalil a rast súkromnej spotreby zostal stabilný.

Na začiatku deviateho po sebe nasledujúceho roku súčasnej globálnej expanzie miera nezamestnanosti v rozvinutých ekonomikách aj v ekonomikách rozvíjajúcich sa trhov ďalej klesala a v mnohých krajinách sa pohybovala na najnižších úrovniach pokrízového obdobia. V niektorých prípadoch dokonca dosiahla historicky najnižšie hodnoty, napríklad v Spojenom kráľovstve a Japonsku. Nedostatok pracovnej sily bol zreteľný v niektorých rozvinutých ekonomikách najmä v prípade špecializovaných a vysokokvalifikovaných pracovníkov.

Pribúdajú signály, že súčasný pokles objemu nevyužitých výrobných kapacít aj kapacít trhu práce na globálnej úrovni sa pomaly postupne premieta do vyššieho rastu miezd a vyššej základnej inflácie. V rámci OECD sa základná inflácia (bez energií a potravín) v roku 2018 zvýšila na 2,1 %. Celková inflácia sa zvyšovala oveľa výraznejšie a v ročnom vyjadrení dosiahla 2,6 %, hoci v druhom polroku hlavne pre nižšie ceny ropy poklesla (graf 2).

Hlavným faktorom ovplyvňujúcim ceny ropy v roku 2018 bol vývoj na strane ponuky v prostredí stabilného globálneho dopytu a nízkych zásob. V prvej polovici roka ceny ropy postupne stúpali približne zo 67 na 79 USD za barel v nadväznosti na skutočnosť, že 22 producentov z krajín OPEC aj mimo nej dodržiavalo dohodu o znížení ťažby ropy vo väčšom rozsahu, ako sa očakávalo. Až do začiatku jesene sa ceny ropy pohybovali v rozmedzí od 70 do 86 USD za barel, potom však do konca roka klesli na približne 52 USD za barel. Zvýšenie na 86 USD za barel začiatkom októbra súviselo s obavami z prudkého zníženia vývozu ropy z Iránu po opätovnom zavedení sankcií zo strany Spojených štátov. Do konca decembra sa však ceny ropy výrazne zmiernili vzhľadom na horší výhľad v oblasti dopytu a obavy z príliš vysokej ponuky, keďže Spojené štáty, niektoré členské krajiny OPEC a Ruská federácia zvýšili svoju produkciu. Okrem toho existovali určité výnimky zo sankcií uvalených na Iránsku islamskú republiku. Ceny neropných komodít (v amerických dolároch) v roku 2018 celkovo klesali.^[2] Ceny potravín a kovov zostali v prvom polroku 2018 celkovo stabilné. V druhom polroku ceny potravín klesali vďaka širokej globálnej ponuke potravín a pre obavy zo zavedenia dovozného cla v USA a z odvetných opatrení v dotknutých krajinách. Od leta klesali aj ceny kovov vzhľadom na nižší dopyt z Číny aj pre obavy z eskalácie napätia v obchodných vzťahoch.

Nominálny efektívny výmenný kurz eura sa od začiatku roka 2018 posilňoval (graf 3). Euro sa v bilaterálnom vyjadrení oslabilo voči ostatným hlavným menám. Toto oslabenie bolo výrazné najmä voči americkému doláru, japonskému jenu a v menšej miere aj voči švajčiarskemu franku. Euro sa zároveň významne posilnilo voči väčšine mien ekonomík rozvíjajúcich sa trhov, najmä voči čínskemu renminbi a aj voči tureckej líre a argentínskemu pesu v dôsledku vnútorných problémov týchto krajín.

Hoci si globálny rast udržiaval stabilné tempo, výhľad stále viac zahaľovali riziká a neistota. Neistota v oblasti obchodu sa zvýšila najmä po krokoch prijatých administratívou USA a po následnej reakcii obchodných partnerov Spojených štátov. Vrchol dosiahla, keď administratíva USA v lete dvakrát oznámila zvýšenie dovozných ciel na čínsky vývoz v celkovom objeme 250 mld. USD a Čína odpovedala odvetným opatrením na dovoz zo Spojených štátov v objeme 110 mld. USD. Výhľad vývoja obchodu nepriaznivo ovplyvňujú aj pochybnosti okolo brexitu. Aj keď na globálnej úrovni by mal byť priamy dopad týchto ciel obmedzený, hrozby protekcionizmu môžu narušiť dôveru, rozložiť globálne hodnotové reťazce a nepriaznivo vplývať na investície, takže predstavujú riziko pre globálny hospodársky výhľad. Už koncom roka sa objavili prvé náznaky, že neistota v oblasti obchodu začala ovplyvňovať podnikanie. Ak sa budú obchodné spory ďalej stupňovať, mohlo by to výrazne znížiť globálny hospodársky rast.

1.2 Hospodársky rast sa spomalil, zodpovedal však súčasnej expanzii

Po výnimočne vysokej dynamike rastu reálneho HDP eurozóny v roku 2017 došlo v roku 2018 k jeho spomaleniu na 1,8 % (graf 4). Hoci sa toto spomalenie pripisuje hlavne oslabeniu svetového obchodu, úlohu pri ňom zohrali aj iné faktory dočasného charakteru. V prvom polroku 2018 tlmili produkciu vo viacerých krajinách výpadky súvisiace s počasím a protestné akcie v priemysle, najmä v sektore dopravy. V druhom polroku, a najmä v treťom štvrťroku, došlo po zavedení celosvetového jednotného postupu testovania ľahkých automobilov od 1. septembra k významnému prerušeniu výroby týchto automobilov. Spomalenie rastu by mohlo súvisieť aj s nárastom politickej neistoty, ktorý súvisel najmä s perspektívou nárastu protekcionizmu.

Základná dynamika rastu zostala stabilná s podporou silného trhu práce a stabilného rastu príjmov a zisku. Prenos obáv a väčšej neistoty z nízkeho zahraničného dopytu aj do domáceho dopytu zatiaľ zostáva obmedzený.

Súkromná spotreba eurozóny sa v roku 2018 v dôsledku vyšších mzdových príjmov a priaznivých podmienok financovania zvýšila a dosiahla priemernú ročnú mieru rastu okolo 1,3 %, pričom rast reálneho disponibilného príjmu výrazne nenarušilo ani postupné zvyšovanie cien ropy od polovice roka 2017. S pokračujúcou hospodárskou expanziou sa príspevok daní a transferov postupne dostal v roku 2018 mierne do záporného pásma. Automatické fiškálne stabilizátory majú v dobrých časoch zvyčajne tlmiaci účinok na rast reálneho disponibilného príjmu.

Podnikateľské investície eurozóny v roku 2018 naďalej podporoval rast domácej spotreby, priaznivé podmienky financovania a ziskovosť spoločností. Investície vzrástli aj v sektoroch, v ktorých došlo k obmedzeniu kapacít, napríklad v sektore dopravy. Investičné aktivity predovšetkým tých firiem, ktoré sú viac vystavené vonkajšiemu prostrediu, však nepriaznivo ovplyvnila jeho nižšia dynamika a rastúca globálna neistota najmä vo vzťahu k obchodnej politike. V ďalšom období by sa mal rast podnikateľských investícií zmierniť vzhľadom na menej priaznivé vonkajšie prostredie a nižšiu konečnú spotrebu aj vzhľadom na očakávané postupné sprísnenie podmienok financovania.

S oživením trhu s nehnuteľnosťami na bývanie v eurozóne sa zlepšovali aj stavebné investície v bytovej a nebytovej výstavbe, aj keď z nízkych úrovní. To bolo zasa prejavom rastúceho domáceho dopytu, ktorý bol podporovaný rastom reálnych príjmov, prostredím s nízkymi úrokovými mierami a priaznivými podmienkami poskytovania úverov. Rast v sektore stavebníctva bol však v priebehu roka 2018 zrejme obmedzovaný nedostatkom pracovných síl.

Príspevok zahraničnoobchodného sektora k celkovej výkonnosti eurozóny bol v roku 2018 mimoriadne skromný, v každom prípade výrazne nižší ako v roku 2017. Slabnúci zahraničný dopyt, najmä z Ázie a hlavne pri investičných produktoch, ktorý bol spôsobený rastúcou neistotou a napätými obchodnými vzťahmi, podkopával vývoz eurozóny do tejto oblasti a negatívne ovplyvnil celkový príspevok čistého obchodu k rastu HDP. Meniace sa medzinárodné prostredie poškodilo najviac vývoz do Spojeného kráľovstva a Číny, zatiaľ čo vývozu do Spojených štátov prospelo, pravdepodobne vďaka očakávaniu rizika, že administratíva USA zavedie clá na dovoz z EÚ. Miera rastu obchodu eurozóny bola vzhľadom na priaznivý ekonomický vývoj spočiatku silná. V druhom polroku 2018 sa však výrazne spomalila v dôsledku obchodnej neistoty a nových emisných noriem pre automobily, ktoré mali nepriaznivý vplyv na obchod s investičnými produktmi a automobilmi. Určitý nepriaznivý vplyv mohlo mať aj predchádzajúce zhodnotenia výmenného kurzu eura.

Vývoj produkcie sa aj v roku 2018 prejavil vo všetkých sektoroch hospodárstva (graf 5). Celková hrubá pridaná hodnota ďalej rástla približne o 2 %, čo je o niečo menej ako v minulom roku, bola však blízko miery rastu zaznamenanej v rokoch 2015 a 2016. Pridaná hodnota v priemysle (bez stavebníctva) a pridaná hodnota v sektore služieb sa v roku 2018 zvýšili približne o 2 %. Hoci pridaná hodnota v stavebníctve stále nedosiahla svoju predkrízovú úroveň, naberala dynamiku a stúpla zhruba o 4 %. To znova potvrdzuje, že sektor stavebníctva sa stále viac dostáva z dlhého obdobia poklesu alebo pomalého rastu, ktoré nasledovalo po nástupe finančnej krízy v roku 2008.

Trhy práce eurozóny sa ďalej zlepšovali, zmenila sa však štruktúra zamestnanosti z hľadiska veku

Trhy práce eurozóny sa v roku 2018 ďalej zotavovali (graf 6). Miera nezamestnanosti sa v roku 2018 znižovala a v decembri dosiahla 7,8 %, čo je najnižšia hodnota od októbra 2008. Pokles nezamestnanosti, ktorý sa začal v druhom polroku 2013, sa pozoroval tak v prípade mužov, ako aj v prípade žien, a vo všetkých vekových skupinách, zatiaľ čo miera nezamestnanosti sa v jednotlivých krajinách eurozóny výrazne líši. Počet zamestnaných osôb v eurozóne bol k poslednému štvrťroku 2018 vyšší o 1,3 % oproti úrovni z rovnakého obdobia v roku 2017 alebo 6,7 % nad poslednou najnižšou hodnotou zaznamenanou v druhom štvrťroku 2013. V priebehu celého obdobia oživenia sa zamestnanosť zvýšila približne o 10 miliónov osôb. Dostala sa tým nad svoju najvyššiu hodnotu spred krízy, ktorú dosahovala v prvom štvrťroku 2008. Rast zamestnanosti sa počas oživenia zaznamenal vo všetkých krajinách a sektoroch a došlo k nemu v prostredí ďalšieho nárastu ponuky pracovnej sily.

Dôkladnejší pohľad na štruktúru rastu zamestnanosti počas oživenia odhalí, že k jej koncentrovanému nárastu došlo u starších osôb.^[3] Veková skupina od 55 do 74 rokov sa podieľala tromi štvrtinami na kumulatívnom raste zamestnanosti. Nárast zamestnanosti staršej populácie počas oživenia primárne spôsobila zvyšujúca sa miera účasti tejto skupiny. Možno predpokladať, že to je v dôsledku predchádzajúcich dôchodkových reforiem, ale aj vyššej úrovne vzdelanosti tejto vekovej skupiny. Výrazné zvýšenie podielu starších pracovníkov na zamestnanosti môže spôsobiť ďalekosiahle zmeny v hospodárstve tým, že ovplyvní modely spotreby, úspor a investícií, ako aj vývoj miezd a produktivity.^[4] Asi tretinu rastu zamestnanosti v období oživenia tvorí zamestnanosť na skrátený úväzok, ktorá úzko súvisí s dlhodobo stúpajúcim trendom rastu ponuky pracovnej sily zo strany žien a starších pracovníkov, a tiež s pokračujúcou koncentráciou rastu zamestnanosti do sektora služieb.^[5] Pokiaľ ide o ďalší vývoj, dá sa očakávať, že nedostatok pracovnej sily v niektorých krajinách a sektoroch prispeje k spomaleniu týchto trendov.

Deficit verejných financií ďalej klesá, pretrvávajú však riziká jeho nerovnomernosti

Miera deficitu verejných financií eurozóny v roku 2018 ďalej klesala a dosiahla 0,6 % HDP, čo je úroveň, ktorá bola od vytvorenia hospodárskej a menovej únie (HMÚ) v roku 1999 zaznamenaná len zriedka (graf 7). Pokles celkového deficitu bol rovnako ako v niekoľkých predchádzajúcich rokoch spôsobený vo veľkej miere priaznivým cyklickým vývojom v spojení s klesajúcimi úrokovými výdavkami, keďže sa splatný dlh s vysokými nákladmi naďalej nahrádza novým dlhom vydaným pri nižších úrokových sadzbách. Fiškálna pozícia eurozóny^[6] bola v roku 2018 celkovo neutrálna, hoci sa za agregovanou hodnotou za eurozónu skrývajú výrazné rozdiely medzi jednotlivými krajinami, s veľkými neplánovanými príjmami v niekoľkých krajinách, ktoré v súhrne vykompenzovali procyklické fiškálne uvoľnenie v zraniteľných krajinách.

V kontexte expandujúcej hospodárskej aktivity prispel klesajúci deficit verejnej správy k trvalému zníženiu pomeru hrubého dlhu k HDP z 86,6 % v roku 2017 na 84,8 % v roku 2018. Hoci by sa mal podľa prognóz pomer dlhu v nasledujúcich rokoch znižovať, treba si uvedomiť, že je stále výrazne vyšší ako na začiatku HMÚ. Slabým miestom je vysoká miera zadlženia, čo platí najmä v prípade krajín s nízkym potenciálnym rastom produkcie a nepriaznivým demografickým vývojom (box 1). Tieto krajiny majú v prípade zhoršenia hospodárskej aktivity alebo rastu úrokových výdavkov obmedzený priestor na úpravu fiškálnej politiky. Zraniteľné krajiny by preto mali prijať radu, aby si vytvorili rezervy teraz, keď to hospodárska situácia umožňuje.

V tejto súvislosti je znepokojujúce, že dodržiavanie Paktu stability a rastu je najhoršie v krajinách, ktoré sú najviac citlivé na šoky. Podľa projekcií Európskej komisie väčšina krajín, ktoré ešte nedosiahli zdravé rozpočtové pozície, nedodržala v roku 2018 ani svoje záväzky vyplývajúce z Paktu stability a rastu. Spomedzi siedmich krajín eurozóny, pri ktorých Komisia dospela k hodnoteniu, že im v roku 2018 hrozí riziko odchýlky od preventívnej časti Paktu stability a rastu, štyri krajiny – Belgicko, Francúzsko, Taliansko a Portugalsko – majú pomery dlhu nad 90 % HDP. Zatiaľ čo Španielsko, jediná krajina, na ktorú sa v roku 2018 vzťahuje postup pri nadmernom deficite, by podľa projekcií malo dodržať svoj tohtoročný termín na korekciu deficitu, toto plnenie zastiera výrazné zhoršenie štrukturálneho salda oproti odporúčanému zlepšeniu. V hodnotení Európskej komisie sa okrem toho uvádza, že podľa návrhov rozpočtových plánov na rok 2019 mieni Pakt stability a rastu dodržať len desať krajín. Je obzvlášť znepokojujúce, že sa v tejto skupine nenachádza väčšina krajín s vysokou mierou dlhu.

Dynamika reforiem v eurozóne je naďalej nevýrazná

Odporúčania pre jednotlivé krajiny sú politické odporúčania vypracované špecificky pre každú krajinu, ktoré určujú spôsob, ako podnietiť hospodársky rast a odolnosť pri súčasnom udržaní zdravých verejných financií. Tieto odporúčania schvaľujú členské štáty spoločne v Európskej rade. Európska komisia podobne ako minulý rok dospela k záveru, že v prevažnej väčšine (viac ako 90 %) reformných odporúčaní, ktoré dostali krajiny eurozóny v roku 2017, sa dosiahol len určitý alebo obmedzený pokrok v realizácii a ani jedno odporúčanie sa nezrealizovalo v plnej miere (graf 8).^[9]

Dobre navrhnuté štrukturálne reformy by mohli priniesť významný prospech pre občanov eurozóny prostredníctvom výrazného a inkluzívnejšieho rastu zamestnanosti a príjmov. Najnovšia analýza Eurosystému ukazuje, že existuje veľký priestor na reformy, ktoré posilnia odolnosť, dlhodobý hospodársky rast a sociálnu spravodlivosť.^[10] Môžu to byť napríklad reformy, ktoré riešia špekulatívne zisky, najmä reformy, ktoré posilňujú hospodársku súťaž na trhoch tovarov a služieb a kvalitu verejných inštitúcií. Podobne aj politiky podporujúce vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie nielen zlepšujú perspektívu dlhodobého rastu hospodárstva, ale poskytujú aj príležitosti na zamestnanie zraniteľných skupín spoločností.

1.3 Inflácia sa zvyšuje

Miera celkovej inflácie v eurozóne meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (HICP) vzrástla v roku 2018 v priemere na 1,7 % v porovnaní s 1,5 % v predchádzajúcom roku. V tomto raste sa prejavujú hlavne vyššie príspevky cien energií a v menšej miere aj cien potravín. Naopak príspevok základnej inflácie meraný infláciou HICP bez energií a potravín zostal nezmenený. Miera tejto inflácie zostala nízka a celý rok kolísala v podstate oboma smermi okolo 1 % (graf 9).

Vývoj cien energií výrazne ovplyvnil profil celkovej inflácie HICP v priebehu roka. Rast cien ropy vyvolal v období od apríla do júla výrazné zvýšenie inflácie cien energií, ktorá si aj v ďalšom období udržala vysokú medziročnú mieru zmeny (s najvyššími hodnotami takmer 11 % v októbri 2018). Príspevok inflácie cien energií k celkovej inflácii sa teda zvýšil z 0,2 percentuálneho bodu na 0,9 v prvom štvrťroku 2018 a na 0,8 percentuálneho bodu v posledných dvoch štvrťrokoch 2018. K tomuto profilu celkovej inflácie v priebehu roka prispel aj vývoj cien nespracovaných potravín, keď v dôsledku počasia došlo v letných mesiacoch k prudkému rastu ročnej miery zmeny cien ovocia a zeleniny, ktorý sa však v posledných mesiacoch roka zmiernil. Vzhľadom na to sa príspevok inflácie cien nespracovaných potravín k celkovej inflácii zvýšil z nuly v prvom štvrťroku 2018 na viac ako 0,2 percentuálneho bodu v septembri 2018 a v poslednom štvrťroku 2018 zasa o niečo klesol.

Inflácia HICP bez energií a potravín zostala v porovnaní s rokom 2017 nezmenená a rovnako ako ostatné ukazovatele základnej inflácie kolísala po celý rok oboma smermi.^[11] Po vylúčení volatilnejších zložiek súvisiacich s oblečením a cestovným ruchom sa však tento základný ukazovateľ inflácie zvýšil.

Pomalší vývoj inflácie HICP bez energií a potravín sa zaznamenal pri obidvoch hlavných zložkách, čiže pri neenergetických priemyselných tovaroch a pri službách. Inflácia neenergetických priemyselných tovarov vykazovala určitú volatilitu, keď do septembra 2018 klesala, potom o niečo stúpla a v roku 2018 dosiahla 0,4 %, rovnako ako v roku 2017. Pokiaľ ide o ukazovatele tlakov na ceny v jednotlivých fázach cenového reťazca, ročná miera zmeny výrobných cien pri domácom predaji nepotravinových spotrebiteľských tovarov aj ročná miera zmeny dovozných cien nepotravinových spotrebiteľských tovarov sa v priebehu roka 2018 zvýšila. V prípade dovozných cien to bolo v podstate v dôsledku slabnúceho vplyvu zhodnotenia eura v roku 2017, zatiaľ čo v prípade výrobných cien to bolo pravdepodobne prejavom rastúcich vstupných nákladov a zvyšujúceho sa objemu maloobchodného predaja. Inflácia cien služieb bola v roku 2018 celkovo nezmenená na úrovni 1,3 % a zostala výrazne pod dlhodobým priemerom. V poslednom štvrťroku 2018 sa zaznamenalo mierne zvýšenie ročnej miery zmeny cien služieb, ktoré však bolo prejavom bázického efektu pomalšieho vývoja inflácie cien služieb v rovnakých mesiacoch roka 2017. Inflácia cien služieb, ktoré si vyžadujú veľké náklady na pracovnú silu, sa celkovo ešte neprejavila v raste miezd.

Domáce nákladové tlaky merané rastom deflátora HDP zostali v prvých troch štvrťrokoch 2018 konštantné mierne nad hodnotou dosiahnutou v druhom polroku 2017 (graf 10). Ročný rast kompenzácií na zamestnanca, ktorý dosiahol najnižšiu hodnotu v polovici roka 2016, rástol aj v roku 2018 a v treťom štvrťroku dosiahol 2,5 %, takže bol vyšší ako historický priemer 2,1 % (od roku 1999). Celkovo sa v raste miezd prejavili lepšie podmienky na trhu práce (časť 1.2 vyššie) a doznievanie faktorov, ktoré v minulosti prispievali k obmedzovaniu rastu miezd, ako je vplyv nízkej inflácie v minulosti v dôsledku formálnych i neformálnych mechanizmov indexácie miezd a účinkov reforiem trhu práce, ktoré sa realizovali v niektorých krajinách počas finančnej krízy. V prostredí mierne priaznivých podmienok v oblasti dopytu sa vyšší rast miezd pretavil do rastu jednotkových nákladov práce, ale tento vplyv na domáce nákladové tlaky sa zmiernil vývojom ziskov (meraným hrubým prevádzkovým prebytkom), ktorý v posledných štvrťrokoch zoslabol čiastočne v dôsledku negatívneho vplyvu zhoršenia obchodných podmienok v súvislosti s vysokými cenami ropy.^[12]

Dlhodobejšie inflačné očakávania boli v roku 2018 o niečo vyššie ako v roku 2017. Očakávaná miera inflácie o päť rokov na základe prieskumu profesionálnych prognostikov ECB zostala niekoľko štvrťrokov po sebe nezmenená na úrovni 1,9 %, pričom bola len o niečo vyššia ako v roku 2017. Trhové ukazovatele dlhodobých inflačných očakávaní, ako je päťročná sadzba inflačných swapov o päť rokov, vykazovali určitú volatilitu a koncom roka klesali, ale v priemere zostali v porovnaní s rokom 2017 v zásade nezmenené.

1.4 Priaznivé podmienky financovania podporovali rast úverov a peňažnej zásoby

Finančné trhy ovplyvňovala v roku 2018 neistota súvisiaca s globálnym hospodárskym výhľadom aj s výhľadom eurozóny v spojení s politicky navodeným risk-off sentimentom, najmä vo vzťahu k brexitu, obchodnému protekcionizmu a neistote týkajúcej sa politického postoja talianskej vlády k verejným financiám. Úrokové sadzby peňažného trhu a výnosy dlhodobejších dlhopisov zostali na veľmi nízkych úrovniach, čiastočne vďaka pokračujúcej akomodačnej menovej politike, ktorú uskutočňuje ECB. Podmienky financovania podporovali podnikateľské investície a bohatstvo domácností podporovalo súkromnú spotrebu. Spomalil sa rast peňažných zásob, pričom úvery súkromnému sektoru ďalej rástli.

Výnosy štátnych dlhopisov eurozóny sa v roku 2018 celkovo nezmenili, aj keď koncom roka mierne stúpli (graf 11). Bolo to spôsobené hlavne účinkami postupného sprísňovania akomodačnej menovej politiky v Spojených štátoch, ako aj rozšírením talianskych spreadov, ktoré mali dovtedy len obmedzený účinok na ostatné trhy so štátnymi dlhopismi eurozóny. Priemerné výnosy desaťročných štátnych dlhopisov vážené HDP eurozóny dosiahli 31. decembra 2018 úroveň 1,01 %, oproti priemernej úrovni z roku 2017 sa teda v zásade nezmenili. V prostredí prevládajúcej neistoty ohľadne fiškálnej politiky sa spread výnosov desaťročných štátnych dlhopisov krajín eurozóny v porovnaní s výnosom desaťročných nemeckých štátnych dlhopisov mierne zvýšil.

Ceny akcií eurozóny sa v roku 2018 výrazne znížili v prostredí narastajúceho globálneho napätia, politickej neistoty v Taliansku a postupnej normalizácie akomodačnej menovej politiky v rozvinutých ekonomikách (graf 12). Konkrétne v priebehu roka 2018 sa široký index cien akcií nefinančných korporácií v eurozóne znížil o 12,6 % a index cien akcií bánk v eurozóne klesol o 33,3 %. Ceny akcií nefinančných korporácií boli vzhľadom na väčšiu makroekonomickú dynamiku pružnejšie v Spojených štátoch ako v eurozóne, čo čiastočne súviselo s procyklickým fiškálnym stimulom.

Priaznivé podmienky financovania nefinančných korporácií podporovali podnikateľské investície aj v roku 2018, aj keď sa externé finančné toky nefinančných korporácií o niečo znížili (graf 13). V tomto poklese sa zrejme odrážali obmedzenia v „ostatných“ zdrojoch financovania (vrátane medzipodnikových a obchodných úverov). Čistý objem emitovaných kótovaných, nekótovaných aj iných akcií zároveň znižovali osobitné faktory a relatívne veľká nákladnosť akciového financovania. Program nákupu cenných papierov podnikového sektora (CSPP), ktorý bol zavedený v júni 2016, podporoval v priebehu roka 2018 vydávanie dlhových cenných papierov bez ohľadu na postupný rast spreadov podnikových dlhopisov (box 3). Ročná miera rastu bankových úverov nefinančným korporáciám sa zvyšovala aj v roku 2018. Toto oživenie rastu úverov malo podporu vo výraznom znižovaní úrokových mier v bankách v celej eurozóne, ktoré sa začalo v polovici roka 2014 (časť 2.1) a pokračovalo aj v roku 2018. Pomerne veľkou mierou sa o to zaslúžili neštandardné menovopolitické opatrenia ECB, ktoré priniesli celkové zlepšenie ponuky a dopytu v oblasti bankových úverov. Okrem toho banky dosiahli pokrok pri konsolidácii svojich bilancií, aj keď celkový objem nesplácaných úverov zostáva v niektorých krajinách stále vysoký.

Pokiaľ ide o domácnosti, ich čisté bohatstvo sa v prvých troch štvrťrokoch 2018 zvyšovalo, čo podporilo súkromnú spotrebu. Konkrétne trvalý nárast cien domov a bytov viedol k značnému zhodnoteniu nehnuteľného majetku domácností. Pokles cien akcií viedol k stratám z ocenenia finančných aktív domácností. Zatiaľ čo ročná miera rastu bankových úverov poskytnutých domácnostiam na nákup nehnuteľnosti na bývanie zostala z historického hľadiska pomerne nízka, poskytovanie nových úverov bolo významné.^[13] Hrubá zadlženosť domácností – meraná ako percentuálny podiel nominálneho hrubého disponibilného príjmu domácností – bola stále výrazne nad priemernou predkrízovou úrovňou.

Postupne stúpajúci trend mal rast úverov súkromnému sektoru, ktorý sa zaznamenáva od začiatku roka 2014. Ročná miera rastu úverov PFI (peňažných finančných inštitúcií) súkromnému sektoru (upravená o predaj úverov, sekuritizáciu a účelové vytváranie spoločných peňažných fondov) sa zvýšila z 2,9 % v decembri 2017 na 3,4 % v decembri 2018 (graf 14). Rast úverov si teda upevnil svoje postavenie hybnej sily rastu peňažnej zásoby (modré časti stĺpcov v grafe 15). V porovnaní so stabilným tempom okolo 5 %, ktoré sa zaznamenávalo od polovice roka 2015, sa však spomalil (graf 14). V decembri 2018 dosiahol ročný rast agregátu M3 hodnotu 4,1 % v porovnaní so 4,6 % na konci roka 2017. Obmedzenie čistého nákupu aktív zo strany Eurosystému (z 80 mld. € na 60 mld. € v apríli 2017, na 30 mld. € v januári 2018, na 15 mld. € v októbri 2018 a potom na nulu do konca decembra 2018) znamenalo, že program nákupu aktív mal menší kladný účinok na rast agregátu M3 (červené časti stĺpcov v grafe 15). Rast agregátu M3 stlmil aj čistý predaj štátnych dlhopisov peňažnými finančnými inštitúciami eurozóny bez Eurosystému (svetlozelené časti stĺpcov v grafe 15). Napriek zväčšovaniu úrokového diferenciálu voči aktívam mimo eurozóny sa príspevok čistých externých aktív v októbri 2018 zmenil na kladný v čistom vyjadrení (žlté časti stĺpcov v grafe 15).

Rast menového agregátu M3 bol naďalej ťahaný jeho najlikvidnejšími zložkami vzhľadom na nízke oportunitné náklady na držbu likvidných vkladov v prostredí veľmi nízkych úrokových sadzieb a plochej výnosovej krivky. Spomalil sa aj rast peňažného agregátu M1, ktorý podporovalo zvýšenie jednodňových vkladov domácností a nefinančných korporácií, a v decembri 2018 dosiahol 6,6 % v porovnaní s 8,7 % v decembri 2017.

2 Menová politika: trpezlivosť, obozretnosť a vytrvalosť majú naďalej zásadný význam

Vzhľadom na významný pokrok smerom k trvalej zmene vývoja inflácie ako aj dynamiku hospodárstva eurozóny a pevne ukotvené inflačné očakávania bolo v priebehu roka 2018 postupne znížené mesačné tempo nákupov aktív v rámci programu nákupu aktív a na konci roka bol čistý nákup aktív ukončený. Menová politika sa však aj naďalej vyznačovala trpezlivosťou, obozretnosťou a vytrvalosťou a naďalej poskytovala výraznú mieru akomodácie stále potrebnú na zabezpečenie pokračovania trvalého vývoja inflácie smerom k úrovni nižšej, ale blízkej 2,0 % v strednodobom horizonte. Menová akomodácia sa poskytovala formou zostávajúcich čistých nákupov aktív, prostredníctvom rozsiahleho objemu nadobudnutých aktív a súvisiacich reinvestícií, ako aj prostredníctvom signalizácie budúceho nastavenia kľúčových úrokových sadzieb ECB, ktoré zostali na historicky nízkej úrovni. Na konci roka 2018 predstavovali menovopolitické aktíva 72 % súvahy Eurosystému. Objem súvahy dosiahol historické maximum: 4,7 bil. €. Zmierňovanie rizík spojených s veľkosťou súvahy naďalej zabezpečoval rámec ECB pre riadenie rizík.

2.1 Postupné ukončovanie čistého nákupu aktív popri udržiavaní výraznej miery menovej akomodácie

Ku koncu roka 2017 zaznamenávalo hospodárstvo eurozóny čoraz stabilnejšiu a plošnejšiu expanziu. K rastu prispieval silný zahraničný dopyt a expanziu podporoval aj rastúci domáci dopyt, ktorý ťažil z rastu zamestnanosti, zvyšovania majetku domácností a ziskovosti podnikov, ako aj z veľmi priaznivých podmienok financovania. Cenové tlaky zostali tlmené, no stabilná absorpcia nevyužitých kapacít v hospodárstve viedla k väčšej dôvere v trvalú zmenu vývoja inflácie. Za týchto okolností Rada guvernérov v októbri 2017 oznámila svoj zámer znížiť od začiatku roka 2018 mesačný objem nákupov aktív v rámci programu nákupu aktív.

V zmysle tohto oznámenia bolo mesačné tempo čistého nákupu aktív v rámci programu nákupu aktív od januára 2018 znížené zo 60 mld. € na 30 mld. €. Podľa očakávania Rady guvernérov mali nákupy aktív novým tempom pokračovať do konca septembra 2018, v prípade potreby aj dlhšie, minimálne však dovtedy, kým sa podľa nej neprejaví trvalá zmena vývoja inflácie smerom k úrovni nižšej, ale blízkej 2 % v strednodobom horizonte.

Hospodársky výhľad a vývoj inflácie boli zároveň naďalej podmienené podporou menovopolitických opatrení Rady guvernérov. Menová akomodácia sa poskytovala formou pokračujúcich čistých nákupov aktív. Sadzby hlavných refinančných operácií, jednodňových refinančných operácií a jednodňových sterilizačných operácií navyše zostali nezmenené na úrovni 0,00 %, 0,25 %, a −0,40 % (graf 16). Menová stimulácia bola okrem toho podporená signalizáciou budúceho nastavenia kľúčových úrokových sadzieb ECB zo strany Rady guvernérov: kľúčové úrokové sadzby mali podľa jej očakávaní zostať na súčasnej úrovni počas dlhšieho obdobia a ešte podstatnú dobu po skončení čistého nákupu aktív. Rada guvernérov zároveň oznámila svoj zámer reinvestovať istinu zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci programu nákupu aktív aj po skončení čistého nákupu aktív, a to počas dlhšieho obdobia, v každom prípade však dovtedy, kým to bude potrebné.

Domáci dopyt, ktorý v roku 2017 v dôsledku oslabenia dopytu po vývoze zaznamenal veľmi rýchly rast, zostal napriek určitému zmierneniu tempa stabilný a počas prvého polroka 2018 prispieval k plošnej expanzii hospodárstva eurozóny. Zatiaľ čo do popredia vystúpili riziká vyššej volatility na finančných trhoch a neistota súvisiaca s globálnymi faktormi vrátane protekcionizmu, riziká ohrozujúce výhľad hospodárskeho rastu eurozóny boli aj naďalej zhruba vyvážené.

Vysoká miera využitia kapacít, nedostatok pracovných síl a zrýchľovanie mzdového rastu prispievali k ďalšiemu zintenzívňovaniu domácich cenových tlakov. Ukazovatele základnej inflácie zostali vo všeobecnosti tlmené, v porovnaní s predchádzajúcimi nízkymi hodnotami však zaznamenali rast. Z makroekonomických projekcií odborníkov Eurosystému z júna 2018 vyplývala postupná konvergencia miery inflácie k úrovni nižšej, ale blízkej 2 % v strednodobom horizonte. Zároveň výrazne ustupovala neistota spojená s výhľadom vývoja inflácie a zmizlo riziko deflácie.

Na svojom júnovom zasadaní Rada guvernérov dospela k záveru, že rozsah trvalej zmeny vývoja inflácie je významný. Dynamika hospodárstva eurozóny spolu s pevne ukotvenými inflačnými očakávaniami bola východiskom presvedčenia, že trvalá konvergencia inflácie bude pokračovať aj po postupnom ukončení čistého nákupu aktív.

Za týchto okolností sa Rada guvernérov na svojom júnovom zasadaní rozhodla potvrdiť, že Eurosystém bude v rámci programu nákupu aktív pokračovať v čistom nákupe aktív tempom 30 mld. € za mesiac až do konca septembra 2018. Zároveň vyjadrila predpoklad, že v závislosti od nových údajov potvrdzujúcich strednodobý výhľad vývoja inflácie sa mesačné tempo čistého nákupu aktív v období od októbra do decembra zníži na 15 mld. € a že po decembri sa čistý nákup aktív ukončí.

Vo svetle pretrvávajúcej neistoty mala zároveň naďalej zásadný význam trpezlivosť, obozretnosť a vytrvalosť, keďže cenové tlaky zostávali podmienené veľmi výraznou mierou menovej akomodácie. Za týchto okolností bola poskytnutá dôveryhodná a účinná signalizácia budúceho využitia zostávajúcich menovopolitických nástrojov, ktorá mala ďalej podporiť trvalú konvergenciu inflácie smerom k cieľu ECB:

• Rada guvernérov zvýšila mieru svojej signalizácie budúceho vývoja sadzieb menovej politiky – vyjadrila očakávanie, že kľúčové úrokové sadzby zostanú na súčasnej úrovni minimálne do leta 2019, v každom prípade však dovtedy, kým to bude potrebné na zabezpečenie pokračovania trvalého vývoja inflácie smerom k úrovni nižšej, ale blízkej 2,0 % v strednodobom horizonte. Rozšírenie signalizácie o explicitnú časovú zložku a zložku podmienenú konkrétnym stavom zabezpečilo väčšiu jednoznačnosť, pokiaľ ide o budúci vývoj úrokových sadzieb, čím sa dosiahlo pevnejšie ukotvenie očakávaní vývoja sadzieb menovej politiky v záujme podpory finančných podmienok, ktoré boli základom pokračovania trvalej konvergencie inflácie smerom k inflačnému cieľu. Zložka signalizácie podmienená konkrétnym stavom, ktorá prvé zvýšenie úrokových sadzieb explicitne podmienila vývojom inflácie zodpovedajúcim trvalej zmene vývoja, bola v súlade s výhľadovou stratégiou menovej politiky zameranou na strednodobý horizont a zdôraznila vierohodnosť záväzku Rady guvernérov plniť jej cieľ, ktorým je cenová stabilita. Rozšírenie signalizácie budúceho nastavenia kľúčových úrokových sadzieb zároveň umožnilo zachovať adekvátnu pružnosť menovej politiky.
• Okrem toho bola potvrdená signalizácia v oblasti reinvestovania istiny zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci programu nákupu aktív. Reinvestície mali pokračovať aj po skončení čistého nákupu aktív, a to počas dlhšieho obdobia, v každom prípade však dovtedy, kým to bude potrebné na zachovanie priaznivého stavu likvidity a výraznej miery menovej akomodácie.

Vzhľadom na pretrvávajúcu neistotu a len postupný rast základnej inflácie musela byť menová politika naďalej trpezlivá, obozretná a vytrvalá. Napriek blížiacemu sa ukončeniu čistých tokov v rámci programu nákupu aktív si musela menová politika zachovať vysokú mieru akomodácie. Prijatím menovopolitických rozhodnutí v júni sa medzitým začala rotácia nástrojov na určovanie nastavenia menovej politiky od čistého nákupu aktív smerom k úrokovým sadzbám menovej politiky a signalizácii ich pravdepodobného budúceho vývoja. Pri oznámení rozhodnutí bolo potrebné dbať na pozorné vyváženie pomeru medzi určením ukončenia čistého nákupu aktív do konca roka 2018 a zdôraznením pokračujúceho záväzku poskytovať dostatočnú menovú stimuláciu, kým to bude potrebné.

Nové informácie získané v priebehu jesene boli slabšie, než sa očakávalo, a to vzhľadom na slabší zahraničný dopyt a určité faktory špecifické pre jednotlivé krajiny a sektory. Niektoré z týchto faktorov pritom mohli časom ustúpiť, no iné mohli poukazovať na spomalenie dynamiky hospodárskeho rastu. Dynamika domáceho dopytu zároveň naďalej podporovala expanziu hospodárstva eurozóny a postupný rast inflačných tlakov. Vzhľadom na vysokú mieru využitia kapacít a prehlbovanie nedostatku pracovných síl dochádzalo k ďalšiemu stupňovaniu a rozširovaniu domácich cenových tlakov, čo vyvolávalo tlak na rast miezd. Celkovo sa riziká spojené s výhľadom hospodárskeho rastu považovali za zhruba vyvážené. Bilancia rizík sa však posúvala na stranu pomalšieho rastu, a to v dôsledku geopolitických faktorov, hrozby protekcionizmu, zraniteľnosti rozvíjajúcich sa trhových ekonomík a volatility finančných trhov, ktorá sa počas leta zvýšila a ku koncu roka bola naďalej výrazná.

Na základe nových informácií Rada guvernérov v decembri prehodnotila výhľad hospodárskeho vývoja a dospela k záveru, že celkové hodnotenie je viac-menej v súlade s výhľadom z júna. Dynamika domáceho dopytu bola naďalej základom presvedčenia o pokračovaní trvalej konvergencie inflácie smerom k cieľu ECB a o jej zachovaní aj po ukončení čistého nákupu aktív. Za týchto okolností Rada guvernérov uznala za vhodné ukončiť čistý nákup aktív v rámci programu nákupu aktív v decembri 2018, ako pôvodne predpokladala. Menová politika však musela byť v záujme pokračovania trvalej konvergencie inflácie naďalej trpezlivá, obozretná a vytrvalá. Rada guvernérov preto zvýšila mieru signalizácie v oblasti reinvestovania. Oznámila svoj úmysel pokračovať v reinvestovaní plnej výšky istiny zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci programu nákupu aktív ešte po dlhšiu dobu od chvíle, keď začne zvyšovať kľúčové úrokové sadzby ECB, v každom prípade však dovtedy, kým to bude potrebné na zachovanie priaznivého stavu likvidity a výraznej miery menovej akomodácie. Prepojením horizontu reinvestícií so zvyšovaním úrokových sadzieb Rada guvernérov potvrdila, že kľúčové úrokové sadzby ECB a súvisiaca signalizácia ich pravdepodobného budúceho vývoja zostanú hlavným nástrojom určovania budúceho nastavenia menovej politiky. Signalizácia budúceho vývoja menovopolitických sadzieb spolu s reinvestovaním rozsiahleho objemu nadobudnutých aktív mala zaistiť mieru menovej akomodácie potrebnú na zabezpečenie trvalej konvergencie inflácie k úrovni nižšej, ale blízkej 2 % v strednodobom horizonte.

Opatrenia menovej politiky naďalej zabezpečovali veľmi priaznivé podmienky financovania a podporovali expanziu hospodárstva

Program nákupu aktív prebiehal hladko, tak v rámci programu nákupu aktív verejného sektora (public sector purchase programme, PSPP), ako aj v rámci programu nákupu aktív súkromného sektora, ktorý zahŕňal program nákupu cenných papierov krytých aktívami (asset-backed securities purchase programme, ABSPP), program nákupu aktív podnikového sektora (corporate sector purchase programme, CSPP) a tretí program nákupu krytých dlhopisov (third covered bond purchase programme, CBPP3). Mesačný objem čistých nákupov bol v priemere v súlade s mesačnými cieľmi stanovenými Radou guvernérov na úrovni 30 mld. € za mesiac od januára do septembra a 15 mld. € za mesiac od októbra do decembra (graf 17). V auguste bol čistý objem nákupov v dôsledku sezónnych výkyvov trhovej likvidity nižší ako cieľová mesačná hodnota. Tento schodok však bol vykompenzovaný o niečo vyšším objemom nákupov počas zvyšku roka. Na úrovni jednotlivých krajín dochádzalo v dôsledku splácania dlhových cenných papierov v portfóliách jednotlivých programov k značným výkyvom v hrubých mesačných nákupoch. Celkovo boli odchýlky čistých mesačných nákupov od cieľového objemu v relatívnom vyjadrení len veľmi malé. Objem aktív nadobudnutých v rámci programu PSPP bol na konci roka celkovo v súlade s predpokladanou alokáciou nákupov v jednotlivých krajinách stanovenou na základe kľúča na upisovanie základného imania. Realizácia programu PSPP nemala nepriaznivý vplyv na likviditné podmienky na trhu so štátnymi dlhopismi krajín eurozóny (box 2). Cielené dlhodobejšie refinančné operácie (targeted longer-term refinancing operations, TLTRO) prispeli k priaznivým podmienkam financovania a podporili tak prebiehajúcu zmenu vývoja inflácie.

Akomodačné nastavenie menovej politiky a posilňovanie bankových súvah sa naďalej podieľali na nízkych nákladoch bánk na financovanie. Napriek nárastu rozdielov v nákladoch medzi jednotlivými krajinami eurozóny v druhom polroku 2018 tieto náklady zostali výrazne pod úrovňou zaznamenanou pred prijatím opatrení ECB zameraných na uvoľnenie úverových podmienok v júni 2014 (graf 18). Veľmi priaznivé podmienky financovania bánk sa prenášali do širšej ekonomiky: podniky a domácnosti v celej eurozóne mali naďalej k dispozícii výhodné úverové podmienky. Sadzby bankových úverov nefinančným korporáciám a domácnostiam zostali v blízkosti svojich historických miním. Od začiatku júna 2014 do decembra 2018 klesli o približne 130 (úvery nefinančným korporáciám) a 110 (úvery domácnostiam) bázických bodov, čo výrazne prevyšuje zmenu trhových referenčných sadzieb (graf 19).

Naďalej veľmi priaznivé boli aj náklady na trhové financovanie nefinančných korporácií, na čom mal podiel pretrvávajúci vplyv čistých nákupov v rámci programu CSPP, v dôsledku ktorého dochádzalo k zužovaniu spreadov (box 3). Spready dlhopisov nefinančných korporácií investičného stupňa sa však počas roka 2018 v dôsledku rastúcej neistoty spojenej s výhľadom hospodárskeho rastu v eurozóne a vo svete postupne a nepretržite rozširovali, a opúšťali tak svoje pokrízové minimá.

Tok úverov do súkromného sektora naďalej profitoval z veľmi priaznivých podmienok financovania. Rast bankových úverov poskytovaných nefinančným korporáciám a domácnostiam pokračoval v postupnom vzostupnom trende pozorovanom od začiatku roka 2014 (časť 1.4). Program CSPP naďalej podporoval čistú emisiu dlhových cenných papierov nefinančných korporácií, hoci táto v porovnaní s predchádzajúcim rokom zaznamenala určité zmiernenie tempa (box 3). Podľa štatistík ECB o emisii cenných papierov^[18] objem čistých nových emisií v eurách za prvých jedenásť mesiacov roka 2018 dosiahol 56 mld. €, v porovnaní s 91 mld. € za rovnaké obdobie v roku 2017. Čisté nové emisie v ostatných menách dosiahli za prvých jedenásť mesiacov roka 2018 objem −3 mld. €, zatiaľ čo za rovnaké obdobie v roku 2017 to bolo −7 mld. €. Tento vývoj odráža účinok programu CSPP, ktorý nefinančné korporácie v eurozóne motivoval vydávať nové dlhové cenné papiere v eurách a splácať dlh v iných menách.

Banky naďalej vykazovali uvoľňovanie úverových štandardov a celkových podmienok nových úverov, k čomu prispievali opatrenia menovej politiky ECB. Podľa výsledkov prieskumu bankových úverov v eurozóne program nákupu aktív naďalej pôsobil na uvoľňovanie celkových podmienok nových bankových úverov poskytovaných podnikom a domácnostiam. Menovopolitické opatrenia ECB mali navyše pozitívny vplyv na objem poskytovaných bankových úverov. Nízke úrokové sadzby a pokračujúca hospodárska expanzia v eurozóne naďalej podporovali dopyt po úveroch (časť 1.4). Podľa najnovšieho prieskumu o prístupe podnikov k financovaniu (Survey on the Access to Finance of Enterprises, SAFE)^[19] zaznamenali malé a stredné podniky v roku 2018 ďalšie zlepšenie dostupnosti a podmienok externého financovania, k čomu prispela výrazná miera menovej akomodácie a zlepšené podmienky financovania malých a stredných podnikov (box 3).

Výrazná miera menovej akomodácie zavedenej od roka 2014 podstatne prispela k zlepšeniu výkonnosti hospodárstva eurozóny a podporila tak konvergenciu inflácie smerom k inflačnému cieľu Rady guvernérov. Súkromná spotreba ťažila z pokračujúceho rastu zamestnanosti, ktorý bol čiastočne výsledkom uskutočnených reforiem na trhu práce, i zo zvyšovania majetku domácností. Podniková investičná aktivita profitovala z priaznivých podmienok financovania, rastu ziskovosti podnikov a stabilného dopytu. Naďalej výrazné boli aj investície do nehnuteľností na bývanie. S prihliadnutím na všetky opatrenia menovej politiky prijaté od polovice roka 2014 sa celkový kumulatívny účinok na rast reálneho HDP eurozóny a infláciu v eurozóne v období od roku 2016 do roku 2020 v oboch prípadoch odhaduje na približne 1,9 percentuálneho bodu.^[25]

2.2 Dynamika súvahy Eurosystému ku koncu čistého nákupu aktív

Od vypuknutia globálnej finančnej krízy v rokoch 2007 – 2008 Eurosystém prijal rôzne štandardné i neštandardné opatrenia menovej politiky, ktoré v priebehu rokov priamo ovplyvnili objem a zloženie súvahy Eurosystému. Neštandardné opatrenia zahŕňali zabezpečené operácie na poskytnutie financovania zmluvným stranám s počiatočnou splatnosťou do štyroch rokov, ako aj nákupy aktív vydaných súkromnými a verejnými subjektmi (v rámci programu APP) v záujme zlepšenia transmisie menovej politiky a uvoľnenia podmienok financovania v eurozóne. V priebehu roka 2018 súvaha Eurosystému v dôsledku týchto neštandardných opatrení naďalej rástla a ku koncu roka 2018 jej objem dosiahol historické maximum 4,7 bil. €, čo je v porovnaní s koncom roka 2017 nárast o 0,2 bil. €.

Program APP viedol v roku 2018 k ďalšej expanzii súvahy Eurosystému, hoci o niečo pomalším tempom než v predchádzajúcich rokoch, keďže došlo k zníženiu mesačného objemu čistého nákupu aktív (časť 2.1). Na konci roka 2018 položky súvisiace s menovou politikou na strane aktív predstavovali 3,4 bil. €, resp. 72 % celkových aktív v súvahe Eurosystému (nárast zo 70 % na konci roka 2017). Tieto položky súvisiace s menovou politikou zahŕňajú úvery poskytnuté úverovým inštitúciám v eurozóne, ktoré predstavovali 16 % celkových aktív (pokles zo 17 % na konci roka 2017) a aktíva nadobudnuté na účely menovej politiky, ktoré predstavovali približne 56 % celkových aktív (nárast z 53 % na konci roka 2017) (graf 20). Ostatné finančné aktíva v súvahe tvorili najmä: i) cudzích mien a zlata v držbe Eurosystému, ii) nemenovopolitických portfólií denominovaných v eurách, iii) núdzovej likvidity poskytnutej niektorými národnými centrálnymi bankami Eurosystému solventným finančným inštitúciám s prechodnými ťažkosťami s likviditou. Na tieto ostatné finančné aktíva sa vzťahujú interné vykazovacie požiadavky a obmedzenia Eurosystému súvisiace najmä so zákazom menového financovania, ako aj požiadavka, aby neboli v rozpore s menovou politikou. Príslušné požiadavky a obmedzenia sú stanovené v rôznych právnych textoch.^[26]

Na strane pasív sa pokračujúce akomodačné nastavenie menovej politiky v roku 2018 prejavilo najmä na povinných minimálnych rezervách zmluvných strán a objeme jednodňových sterilizačných operácií, ktoré zostali zhruba nezmenené na úrovni 2 bil. € a na konci roka 2018 predstavovali 39 % celkových pasív (pokles zo 42 % na konci roka 2017). Bankovky v obehu sledovali historický trend rastu, no v relatívnom vyjadrení zostali v porovnaní s koncom roka 2017 na nezmenenej úrovni zodpovedajúcej 26 % pasív. Ostatné záväzky vrátane základného imania a účtov precenenia predstavovali 34 % (nárast z 32 % na konci roka 2017), v absolútnom vyjadrení však vzrástli o 0,2 bil. € (graf 20).

Priemerná splatnosť portfólií APP a zastúpenie rôznych aktív a jurisdikcií

Mesačné tempo čistého nákupu aktív bolo znížené z 30 mld. € od januára 2018 na 15 mld. € od októbra 2018. Na konci roka dosiahli aktíva nadobudnuté v rámci programu APP^[27] 2,6 bil. €.^[28]

Na celkovom objeme cenných papierov nadobudnutých v rámci programu APP mal program ABSPP podiel 1 % (28 mld. €), program CBPP3 10 % (262 mld. €) a program CSPP 7 % (178 mld. €). Pokiaľ ide o programy nákupu aktív súkromného sektora, v roku 2018 k rastu aktív nadobudnutých v rámci programu APP najviac prispel program CSPP s objemom čistých nákupov vo výške 48 mld. €. Nákupy v rámci programu CSPP sa uskutočňujú na základe referenčnej hodnoty, ktorá proporčne odráža všetky nesplatené akceptovateľné emisie. To znamená, že každá jurisdikcia emitentov je v rámci referenčnej hodnoty vážená trhovou kapitalizáciou.

Značnú časť programu APP tvorili aktíva nadobudnuté v rámci programu PSPP vo výške 2,1 bil. €: na konci roka 2018 ich podiel na celkovom objeme aktív nadobudnutých v rámci programu APP predstavoval 82 % (83 % na konci roka 2017). Alokácia nákupov aktív v rámci programu PSPP do rôznych jurisdikcií sa riadi kľúčom na upisovanie základného imania ECB. V rámci svojich individuálnych kvót môžu ECB a národné centrálne banky krajín eurozóny podľa vlastného uváženia nakupovať cenné papiere emitované ústrednými vládami a regionálnymi a miestnymi samosprávami, cenné papiere vydané určitými agentúrami usadenými v príslušných jurisdikciách a v prípade potreby aj cenné papiere vydané nadnárodnými inštitúciami. Na konci roka 2018 predstavovala vážená priemerná splatnosť aktív nadobudnutých v rámci programu PSPP 7,4 roka, čo je o niečo menej ako 7,7 roka na konci roka 2017 (s určitými rozdielmi medzi jednotlivými jurisdikciami).^[29]

Istinu splatených aktív nakúpených v rámci programu APP Eurosystém reinvestuje. Reinvestície v rámci programov nákupu aktív súkromného sektora dosiahli v roku 2018 výšku 30,9 mld. €, zatiaľ čo reinvestície v rámci programu PSPP dosiahli 116,7 mld. €.^[30] Aktíva nadobudnuté v rámci programu PSPP a CSPP boli aj naďalej k dispozícii na požičiavanie^[31] s cieľom podporiť likviditu na trhu s dlhopismi a dohodami o spätnom odkúpení (repo trhu).^[32]

Vývoj v oblasti refinančných operácií Eurosystému

Od konca roka 2017 sa objem nesplatených refinančných operácií Eurosystému znížil o 30,6 mld. € a ku koncu roka 2018 predstavoval 733,4 mld. €. Tento pokles bol spôsobený najmä dobrovoľným splatením prostriedkov v hodnote 4,5 mld. € a splatnosťou prvej série cielených dlhodobejších refinančných operácií (TLTRO-I) v hodnote 8,9 mld. €, ako aj dobrovoľným splatením prostriedkov v hodnote 17,8 mld. € z druhej série cielených dlhodobejších refinančných operácií (TLTRO-II). Vážená priemerná splatnosť nesplatených refinančných operácií Eurosystému sa skrátila z približne 2,7 roka na konci roka 2017 na približne 1,8 roka na konci roka 2018. Vážená priemerná úroková sadzba TLTRO-II bola −0,3650 % (zaokrúhlene).

2.3 Rámec riadenia rizík v rámci programu APP zmierňuje finančné riziká a zároveň podporuje cieľ menovej politiky

Z hľadiska menovej politiky sa nákup aktív riadi tromi hlavnými zásadami. Po prvé, nákup aktív by mal byť účinným nástrojom na dosahovanie hlavného cieľa ECB, ktorým je udržiavanie cenovej stability. Po druhé, nákup aktív by mal byť primeraný cieľu menovej politiky a nemal by mať za následok deformáciu trhu. Po tretie, v prípade viacerých možností dosiahnutia cieľa menovej politiky by mal byť zvolený spôsob efektívny tak z prevádzkového, ako aj rizikového hľadiska. V tomto smere sa Eurosystém pri riadení rizík snaží o rizikovú efektívnosť, t. j. dosahovať ciele menovej politiky tak, aby bol vystavený čo najmenšiemu riziku.^[33]

Všetky nástroje menovej politiky vrátane priameho nákupu aktív so sebou nesú riziká, ktoré Eurosystém riadi a kontroluje. Medzi tieto riziká patrí kreditné, trhové, likviditné, operačné a právne riziko. Priamy nákup aktív si vyžaduje špecifické rámce riadenia rizík na znižovanie finančných rizík, ktoré sú dané špecifickými cieľmi menovej politiky a charakteristickými znakmi a rizikovými profilmi jednotlivých druhov aktív. Súčasťou týchto rámcov sú kritériá akceptovateľnosti, postupy hodnotenia kreditného rizika a hĺbkové kontroly, rámce oceňovania, referenčné hodnoty a limity. Rámce riadenia rizík neplnia len úlohu zmierňovania finančných rizík; prispievajú tiež k dosahovaniu cieľov menovej politiky usmerňovaním nákupu aktív smerom k diverzifikovanej a trhovo neutrálnej alokácii aktív. V nasledujúcich častiach sú opísané rámce riadenia rizík, ktoré sa uplatňujú v súvislosti s realizáciou programu APP. V tabuľke 1 sa uvádzajú hlavné prvky týchto rámcov. Rámce riadenia rizík sa budú uplatňovať dovtedy, kým budú prebiehať reinvestície a kým budú aktíva nadobudnuté v rámci programu APP figurovať v súvahe Eurosystému.

Požiadavky na akceptovateľnosť v prípade priameho nákupu aktív

V rámci priameho nákupu aktív sú akceptovateľné len obchodovateľné aktíva, ktoré sú akceptované ako kolaterál v úverových operáciách Eurosystému. Kritériá akceptovateľnosti kolaterálu v úverových operáciách Eurosystému sú stanovené vo všeobecnom rámci týkajúcom sa nástrojov menovej politiky. Akceptovateľné aktíva musia okrem iného spĺňať kritériá tretieho stupňa kreditnej kvality (CQS 3) podľa harmonizovanej ratingovej stupnice Eurosystému, napr. musia mať aspoň jeden úverový rating^[34] stanovený externou inštitúciou hodnotiacou kreditné riziko (external credit assessment institution, ECAI) akceptovaný v rámci Eurosystému na hodnotenie kreditného rizika (Eurosystem credit assessment framework, ECAF). Aktíva musia byť denominované v eurách a vydané a vyrovnané v eurozóne. V prípade cenných papierov krytých aktívami (asset-backed securities, ABS) musia byť dlžníci v rámci jednotlivých pohľadávok prevažne z eurozóny.

V prípade aktív vydaných alebo zaručených ústrednou vládou je možné upustiť od uplatňovania minimálneho stupňa kreditnej kvality CQS 3, ak je príslušná jurisdikcia na základe rozhodnutia Rady guvernérov účastníkom programu EÚ/MMF spĺňajúcim jeho podmienky. Aktíva, ktoré sú v rámci nákupov akceptovateľné vzhľadom na výnimku z uplatňovania minimálneho stupňa kreditnej kvality, musia spĺňať dodatočné požiadavky. Nákupy napríklad nesmú prebiehať počas revízie programu a ich realizácia môže pokračovať len v prípade kladného výsledku revízie. V prípade ABSPP a CBPP3 musia mať príslušné aktíva najvyšší možný rating v danej jurisdikcii a musia spĺňať dodatočné požiadavky na zmiernenie zvýšeného rizika.

Popri uvedených kritériách sa v závislosti od programu uplatňujú špecifické kritériá akceptovateľnosti. V prípade programov PSPP a CSPP je napríklad stanovená minimálna a maximálna splatnosť.^[35] V rámci programu CSPP sa neakceptujú aktíva vydané úverovými inštitúciami alebo emitentmi, ktorých materský podnik je úverovou inštitúciou. V rámci programov CSPP a CBPP3 sa navyše neakceptujú aktíva vydané likvidačnými subjektmi a správcovskými spoločnosťami. V prípade programu CBPP3 musia byť aktíva akceptovateľné ako kolaterál v úverových operáciách Eurosystému a navyše musia spĺňať podmienky akceptovateľnosti ako vlastného kolaterálu, t. j. že ich emitujúca úverová inštitúcia môže použiť ako kolaterál.^[36] Od 1. januára 2019 sa už okrem toho neakceptujú kryté dlhopisy s podmieneným predĺžením splatnosti (conditional pass-through). V neposlednom rade platí, že nákupy aktív nesmú byť v rozpore so zákazom menového financovania verejných orgánov stanoveným v článku 123 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Hodnotenie kreditného rizika a hĺbková kontrola

V prípade programov nákupu aktív súkromného sektora Eurosystém nepretržite uskutočňuje primerané hodnotenie kreditného rizika a hĺbkovú kontrolu okruhu aktív, ktoré sú k dispozícii na nákup. Prostredníctvom určitých rizikových ukazovateľov sa uplatňujú monitorovacie rámce. V rámci hodnotenia a kontrolných postupov sa uplatňuje zásada proporcionality, t. j. rizikovejšie aktíva podliehajú podrobnejšej analýze. So zreteľom na zásadu proporcionality sa v prípade potreby môžu uplatňovať aj dodatočné opatrenia na riadenie rizík, predovšetkým obmedzenie alebo pozastavenie nákupov, vo výnimočných prípadoch i predaj aktív, pričom takéto prípady musí individuálne posúdiť Rada guvernérov.

Rámce oceňovania

Oceňovacie rámce v rámci programu APP zabezpečujú realizáciu nákupov v trhových cenách s cieľom minimalizovať deformáciu trhu a prispievať k dosahovaniu rizikovej efektívnosti. Tieto rámce zohľadňujú dostupné trhové ceny, ich kvalitu a reálne hodnoty. Zároveň sa vykonávajú dodatočné cenové kontroly s cieľom overiť, či transakčné ceny v rámci nákupov odrážali trhové ceny v čase realizácie transakcií.

V rámci programov nákupu aktív súkromného sektora sú povolené nákupy aktív s negatívnym výnosom, ak výnos prekračuje sadzbu jednodňových sterilizačných operácií. Nákupy s výnosmi pod úrovňou sadzby jednodňových sterilizačných operácií sú povolené len v rámci programu nákupu aktív verejného sektora, a to len v potrebnom rozsahu.^[37]

Referenčné hodnoty

Referenčné hodnoty pomáhajú zabezpečiť diverzifikované portfólio a prispievajú k zmierňovaniu rizík. Referenčné hodnoty v rámci programov nákupu aktív súkromného sektora vychádzajú z trhovej kapitalizácie okruhu akceptovateľných aktív, t. j. nominálnych hodnôt nesplatených akceptovateľných aktív spĺňajúcich rizikové kritériá. V prípade programu PSPP sa nákupy riadia kľúčom na upisovanie základného imania ECB, ktorý určuje alokáciu nákupov podľa krajín.

Limity

V rámci programu APP sa uplatňujú rámce limitov. Pri nastavovaní limitov podielu emisií a emitentov^[38] sa zohľadňujú menovopolitické, operačné a právne aspekty a aspekty týkajúce sa riadenia rizík. Limity sú prispôsobené jednotlivým triedam aktív, pričom sa rozlišuje medzi aktívami verejného a aktívami súkromného sektora.

V rámci programu PSPP sa limity podielu emisií a emitentov uplatňujú s cieľom chrániť fungovanie trhu a cenotvorbu, znižovať riziko koncentrácie a zabrániť tomu, aby sa Eurosystém stal hlavným veriteľom vlád krajín eurozóny. Limit podielu emisií v rámci programu PSPP predstavuje 33 % nesplatenej sumy emisie. V prípade dlhopisov s klauzulou o spoločnom postupe veriteľov (collective action clause, CAC) sa uskutočňuje individuálne posúdenie s cieľom zistiť, či by Eurosystém v dôsledku uplatnenia limitu nenadobudol blokujúcu menšinu.^[39] V takom prípade sa uplatňuje limit podielu emisií 25 %. Limit podielu emitenta predstavuje 33 % nesplatenej sumy akceptovateľných aktív vydaných príslušnou verejnou inštitúciou.

V prípade programov nákupu aktív súkromného sektora bol stanovený vyšší limit podielu emisií: 70 %.^[40] V rámci programu CSPP platia v špecifických prípadoch nižšie limity podielu emisií – s aktívami vydanými verejnoprávnymi podnikmi sa napríklad zaobchádza podobne ako s aktívami v rámci programu PSPP. Okrem týchto limitov podielu emisií sa v rámci programov CBPP3 a CSPP uplatňujú aj limity podielu emitentov. Predovšetkým v prípade programu CSPP tieto limity vychádzajú z referenčných podielov súvisiacich s trhovou kapitalizáciou skupiny emitentov s cieľom zabezpečiť diverzifikované pridelenie nákupov. V dôsledku zistení hodnotenia kreditného rizika a postupov hĺbkovej kontroly (vysvetlených vyššie) sa navyše môžu uplatňovať nižšie limity.

3 Finančný sektor eurozóny: rastúca odolnosť bánk, pretrvávajúce riziká

V roku 2018 bol finančný sektor eurozóny vystavený náročnejšiemu rizikovému prostrediu. Na jednej strane prostrediu finančnej stability prospievalo viacero faktorov vrátane rastúcej ekonomiky a zlepšujúcej sa odolnosti bankového sektora. Na druhej strane mali na toto prostredie v roku 2018 nepriaznivý vplyv rastúce riziká spomalenia hospodárskeho rastu, v neposlednom rade aj v dôsledku rastu obchodného protekcionizmu a čoraz vyššej politickej a strategickej neistoty. Vysoká miera podstupovania rizika na finančných trhoch a trhoch s nehnuteľnosťami naďalej spôsobovala nárast potenciálnej nestability cien aktív, zatiaľ čo hromadenie rizík pokračovalo aj v rastúcom nebankovom finančnom sektore. Za týchto okolností krajiny eurozóny po konzultácii s ECB zaviedli viacero makroprudenciálnych opatrení s cieľom zmierniť systémové riziká a zvýšiť voči nim odolnosť. Bankový dohľad ECB navyše prijal mikroprudenciálne opatrenia a naďalej prispieval k stabilite bankového sektora v Európe a zabezpečovaniu rovnakých podmienok pre všetky banky v eurozóne. Desať rokov po vypuknutí globálnej finančnej krízy sú hlavné regulačné reformy, ktoré prispeli k budovaniu odolnejšieho finančného sektora, takmer dokončené. Napriek výraznému pokroku je však potrebné ďalšie úsilie. V tomto smere sa ECB v roku 2018 naďalej zapájala do prebiehajúcich diskusií o dokončení bankovej únie a únie kapitálových trhov a zdôrazňovala tiež význam vývoja nástrojov na zmierňovanie rizík v nebankovom finančnom sektore.

3.1 Prostredie finančnej stability v roku 2018

V roku 2018 bolo prostredie finančnej stability náročnejšie, čo sa prejavilo aj v ukazovateľoch systémového napätia (graf 21). Analýza v roku 2018 poukázala na faktory, ktoré finančnú stabilitu podporovali, napr. pokračujúca expanzia ekonomiky (kapitola 1) a vyššia odolnosť bánk. Vysoká miera podstupovania rizík v niektorých segmentoch finančného trhu však prispela k stlačeným globálnym rizikovým prémiám. Rastúci protekcionizmus a obnovenie napätia v rozvíjajúcich sa trhových ekonomikách viedli k príležitostnému nárastu volatility. V Európskej únii rastúca neistota v súvislosti s brexitom a napätie na talianskych dlhopisových trhoch prispeli k vyššej politickej a strategickej neistote.

Za týchto okolností ECB vo svojom polročnom prehľade finančnej stability (Financial Stability Review) identifikovala a analyzovala štyri hlavné riziká ohrozujúce finančnú stabilitu v eurozóne počas horizontu dvoch rokov.

Možnosť nekontrolovaného nárastu globálnych rizikových prémií predstavovala prvé zásadné riziko ohrozujúce finančnú stabilitu v nadchádzajúcich rokoch. Hlavné potenciálne príčiny nekontrolovaného nárastu rizikových prémií súvisia tak s domácimi, ako aj s externými faktormi. Patria sem neprimerané reakcie trhu na politickú alebo strategickú neistotu, ďalší rast napätia v rozvíjajúcich sa trhových ekonomikách s možnosťou kontaminácie vyspelých ekonomík a prudký obrat makrofinančných vyhliadok v Spojených štátoch. Potenciálny rast globálnych rizikových prémií môžu znásobiť miestami nadhodnotené ceny aktív a vysoká miera korelácie svetových cien finančných aktív.

Druhé zásadné riziko súvisí s obavami o udržateľnosť dlhu. Ukazovatele napätia na trhoch so štátnymi dlhopismi krajín eurozóny sa v polovici roka 2018 v dôsledku politického vývoja v Taliansku mierne zvýšili. Išlo však o pomerne nevýrazný nárast, a teda len obmedzený prenos napätia do ostatných krajín eurozóny. Miera zadlženosti krajín eurozóny zostala vysoká a pomer dlhu viacerých vysoko zadlžených krajín v posledných rokoch ďalej rastie. Niektoré krajiny navyše naďalej zaznamenávali z historického i z medzinárodného hľadiska vysokú úroveň zadlženosti súkromného sektora, ktorá prekračovala limity bežne zodpovedajúce nadmernému dlhu, hoci dynamika vývoja dlhu aj naďalej profitovala z výraznej cyklickej dynamiky hospodárstva eurozóny spojenej s veľmi priaznivými podmienkami financovania.

V rámci eurozóny dochádzalo počas roka 2018 k rastu dynamiky na trhoch s nehnuteľnosťami. Výrazné tempo rastu cien nehnuteľností na bývanie sa aj naďalej premietalo do miernych náznakov nadhodnotenia cien na trhoch s rezidenčnými nehnuteľnosťami v eurozóne ako celku, so značnými rozdielmi medzi jednotlivými krajinami. Na trhoch s komerčnými nehnuteľnosťami rast cien v posledných rokoch výrazne prekročil rast cien nájomného. Výnosy z prvotriednych komerčných nehnuteľností tak zaznamenávajú klesajúcu tendenciu, pričom v súčasnom cykle dosiahli nové historické minimum. Pozorovaný pokles výnosov môže vypovedať o možnom cenovom nadhodnotení na trhoch s komerčnými nehnuteľnosťami. Zároveň je však potrebné poznamenať, že sa objavujú počiatočné náznaky neskoršej fázy cyklu.

Tretie zásadné riziko súviselo so slabými vyhliadkami ziskovosti bánk v eurozóne a možným obmedzením ich sprostredkovateľskej funkcie. Ziskovosť bánk v eurozóne sa stabilizovala – celková rentabilita vlastného kapitálu v treťom štvrťroku 2018 predstavovala 6,9 %. Solventnosť bánk zostala pomerne stabilná – celkový podiel vlastného kapitálu Tier 1 významných inštitúcií v eurozóne na konci tretieho štvrťroka 2018 predstavoval 14,2 % (14,3 % pred rokom).

Ceny akcií bánk v eurozóne v roku 2018 v dôsledku vyššej politickej neistoty a obáv v súvislosti s výhľadom zahraničného vývoja klesli o približne 30 %. Pokles cien akcií prispel k nižším hodnotám ocenenia – celkový pomer ceny k účtovnej hodnote bol v prípade najväčších kótovaných bánk na konci roka 2018 na úrovni 0,6.

Objem problémových úverov (non-performing loans, NPL) bánk v eurozóne naďalej sústavne klesal. V prvých troch štvrťrokoch 2018 sa hodnota problémových úverov znížila o 94 mld. €, pričom celkový pomer NPL významných inštitúcií v eurozóne predstavoval 4,2 % (5,2 % pred rokom). Proces redukcie NPL vo väčšine krajín s ich vysokým objemom pokračoval rýchlejším alebo rovnomerným tempom. Z podrobných údajov o zmenách pomeru NPL počas tohto obdobia vyplýva, že redukcia NPL bola vo väčšine prípadov výsledkom nápravy, likvidácie alebo odpísania expozícií. K redukcii objemu NPL zároveň významnou mierou prispel aktívnejší sekundárny trh so znehodnotenými aktívami. Spomedzi jednotlivých krajín bolo v redukcii NPL najaktívnejšie Taliansko a Španielsko. Napriek nárastu transakcií však likviditu sekundárnych trhov s NPL naďalej nepriaznivo ovplyvňovali rôzne druhy trhových porúch. K odstráneniu porúch na týchto trhoch by mohli prispieť transakčné platformy, ktoré by priniesli väčšiu transparentnosť, podporili by účasť širšieho okruhu investorov a odstránili by problémy súvisiace s koordináciou.^[41]

Štvrté zásadné riziko súviselo s možným nedostatkom likvidity v sektore investičných fondov. Za posledných desať rokov sa celkový objem aktív v sektore investičných fondov v eurozóne viac než zdvojnásobil z 5,7 bil. € na konci roka 2008 na 13,8 bil. € v júni 2018. Sektor investičných fondov v súčasnosti predstavuje takmer 20 % celkových aktív v držbe finančného sektora eurozóny. Objem rizikových aktív v držbe investičných fondov v roku 2018 pokračoval v raste. Zároveň však dochádzalo k poklesu ich hotovostných rezerv, v dôsledku čoho sa zvýšila zraniteľnosť tohto sektora voči potenciálnym šokom na globálnych finančných trhoch. V prípade rozsiahleho vyberania vkladov investorov by fondy mohli byť nútené pristúpiť k likvidácii pomerne veľkých častí svojich portfólií a potenciálne tým vyvolať pokles trhových cien. Platné pravidlá EÚ síce obsahujú spoľahlivý rámec na zabezpečenie ochrany investorov v prípade problémov týkajúcich sa jednotlivých fondov, no cyklické riziká spojené s nadmerným podstupovaním likviditného rizika a rastúci podiel tohto sektora ako celku na trhu vedú k čoraz väčším obavám.

Celkovo sú tieto štyri uvedené riziká navzájom jednoznačne prepojené. Ak by došlo k ich naplneniu, mohli by sa potenciálne navzájom znásobiť.

3.2 Činnosť ECB v oblasti makroprudenciálnej politiky

Makroprudenciálne politiky sa zavádzajú v reakcii na vznik systémových rizík vo finančnom systéme, pričom ECB bola v tejto oblasti poverená významnou úlohou a konkrétnymi právomocami (nariadenie o SSM). ECB bola predovšetkým poverená úlohou posudzovať makroprudenciálne opatrenia ustanovené v právnych predpisoch EÚ a prijaté vnútroštátnymi orgánmi krajín podliehajúcich bankovému dohľadu ECB. Zároveň má právomoc tieto vnútroštátne opatrenia týkajúce sa bankového sektora doplniť. V reakcii na riziká, ktorým bola eurozóna vystavená v roku 2018, zaviedli vnútroštátne orgány po konzultácii s ECB viacero makroprudenciálnych opatrení s cieľom zmierniť systémové riziká a zvýšiť voči nim odolnosť, ako aj zabezpečiť naďalej účinné poskytovanie finančných služieb reálnej ekonomike.^[42]

Pokračujúce úsilie o zachovanie finančnej stability s pomocou makroprudenciálnych politík

V roku 2018 ECB aj naďalej vyvíjala značné úsilie v oblasti makroprudenciálnej politiky a významnou mierou prispievala k zachovávaniu finančnej stability. Popri rozsiahlej analytickej práci ECB zabezpečovala platformu spoločného hodnotenia rizík a koordinácie politík zo strany ECB a vnútroštátnych orgánov krajín eurozóny. ECB tiež spolu s vnútroštátnymi orgánmi pokračovala vo všeobecnej a otvorenej diskusii o používaní makroprudenciálnych nástrojov a o vývoji metód na hodnotenie rôznych druhov systémového rizika. Tieto aktivity prispeli k ďalšiemu zdokonaleniu procesu a metód hodnotenia systémových rizík a adekvátnosti makroprudenciálnych opatrení v eurozóne.

ECB pokračovala v zlepšovaní svojej komunikácie v otázkach súvisiacich s makroprudenciálnou politikou a zvyšovala mieru informovanosti o svojej aktuálnej činnosti a postojoch v tejto oblasti. Popri prejavoch, tlačových správach a ďalších publikáciách (napr. príležitostných štúdiách) ECB naďalej vydávala aj svoj makroprudenciálny bulletin (v angličtine). Tento dôležitý komunikačný nástroj jej umožňuje objasňovať rámec makroprudenciálnej politiky a rozhodovacie postupy, ako aj analytické poznatky a zistenia v tejto oblasti. ECB tiež naďalej na svojej internetovej stránke zverejňovala prehľad v súčasnosti aktívnych makroprudenciálnych opatrení v krajinách patriacich pod európsky bankový dohľad.

Rozhodnutia makroprudenciálnej politiky v roku 2018

V súlade so svojím zákonným mandátom ECB v roku 2018 posúdila oznámenia vnútroštátnych orgánov krajín eurozóny o 103 rozhodnutiach makroprudenciálnej politiky týkajúcich sa nástrojov zameraných na cyklické a štrukturálne systémové riziká, ako aj ďalších nástrojov v zmysle článku 458 nariadenia o kapitálových požiadavkách (CRR). Väčšina oznámení sa týkala stanovenia výšky proticyklických kapitálových rezerv (countercyclical capital buffers, CCyB) alebo identifikácie globálnych a iných systémovo dôležitých inštitúcií a kalibrácie ich kapitálových rezerv. Rada guvernérov ECB nemala k rozhodnutiam makroprudenciálnej politiky, ktoré jej vnútroštátne orgány počas roka 2018 oznámili, žiadne námietky.

Všetkých 19 krajín eurozóny vykonáva štvrťročné hodnotenie cyklických systémových rizík a na základe zistených informácií stanovuje svoju úroveň CCyB. Počas roka 2018 svoju úroveň CCyB zvýšili štyri krajiny. Národná banka Slovenska sa rozhodla zvýšiť úroveň CCyB s účinnosťou od 1. augusta 2018 z 0,5 % na 1,25 % a neskôr, od 1. augusta 2019, až na 1,5 %. Toto rozhodnutie odôvodnila tvrdením, že Slovensko patrí medzi krajiny EÚ s najrýchlejším úverovým rastom, a to tak v podnikovom sektore, ako aj v sektore domácností. Lietuvos bankas sa rozhodla zvýšiť úroveň CCyB z 0,5 % (úrovne platnej od 31. decembra 2018) na 1 % (od 30. júna 2019). Zvýšenie CCyB nesúviselo s nadmerným cyklickým rizikom, ale skôr so zmenou bankových pravidiel týkajúcich sa stanovovania CCyB (v súčasnom mierne rizikovom prostredí stanovenej na kladnej úrovni). Central Bank of Ireland sa rozhodla stanoviť CCyB od 1. júla 2019 na úrovni 1 %. Jej zámerom bolo stanoviť rezervu v dostatočne skorej fáze cyklu s cieľom účinne podporiť odolnosť. Toto opatrenie však zároveň prijala vzhľadom na relatívnu citlivosť írskeho makrofinančného prostredia na zahraničný vývoj. Kladnú úroveň CCyB po prvýkrát stanovil francúzsky orgán Haut Conseil de Stabilité Financière. S účinnosťou od 1. júla 2019 stanovil CCyB na úrovni 0,25 % s cieľom zvýšiť odolnosť bánk voči cyklickým rizikám, pričom argumentoval priaznivými makroekonomickými podmienkami a pokračujúcim rastom finančného cyklu.

Pokiaľ ide o makroprudenciálne nástroje zamerané na štrukturálne systémové riziká, ECB posúdila rozhodnutia vnútroštátnych orgánov o kapitálových rezervách 106 iných systémovo dôležitých inštitúcií^[43], ako aj tri rozhodnutia o rezervách na krytie systémových rizík. Čo sa týka opatrení oznamovaných v zmysle článku 458 nariadenia CRR, francúzsky orgán Haut Conseil de Stabilité Financière sa rozhodol sprísniť limity veľkých expozícií vzťahujúce sa na vysoko zadlžené domáce nefinančné korporácie v záujme redukcie rizík vyplývajúcich z rastu finančného cyklu a pokračujúceho trendu zvyšovania zadlženosti týchto korporácií. Nationale Bank van België/Banque Nationale de Belgique zároveň navrhla dvojité opatrenie zamerané na realitné riziká. Opatrenie pozostáva zo všeobecnej prirážky vo výške piatich percentuálnych bodov k rizikovým váham retailových expozícií zabezpečených domácimi nehnuteľnosťami v prípade bánk, ktoré uplatňujú postup založený na interných ratingoch, a z dodatočného rizikového prvku zameraného na rizikový profil hypotekárnych portfólií jednotlivých bánk uplatňujúcich postup založený na interných ratingoch. Cieľom opatrenia je zvýšiť odolnosť týchto bánk voči makroprudenciálnym rizikám vyplývajúcim z vývoja na trhoch s nehnuteľnosťami a rastúcej nespoľahlivosti dlžníkov.

Spolupráca s Európskym výborom pre systémové riziká

ECB naďalej poskytovala analytickú, štatistickú, logistickú a administratívnu podporu Sekretariátu Európskeho výboru pre systémové riziká (European Systemic Risk Board, ESRB), ktorý je zodpovedný za každodennú činnosť ESRB. ESRB zodpovedá za makroprudenciálny dohľad nad finančným systémom EÚ a za prevenciu a zmierňovanie systémových rizík.

ECB pravidelne prispievala k priebežnej identifikácii a monitorovaniu potenciálnych systémových rizík, ktoré vykonáva ESRB, a poskytovala mu všeobecnú podporu v jeho výskumnej činnosti. ECB napríklad spolupracovala s pracovnou skupinou ESRB na vysokej úrovni zaoberajúcou sa bezpečnými aktívami, ktorá bola zriadená v záujme posúdenia praktických aspektov týkajúcich sa cenných papierov krytých štátnymi dlhopismi (sovereign bond-backed securities, SBBS). Skupina svoje hlavné zistenia a príslušnú technickú analýzu zverejnila v dvojzväzkovej správe. ECB tiež prispela k sérii zverejnených pracovných štúdií o SBBS.

Pokiaľ ide o nebankový finančný sektor EÚ, ECB sa podieľala na zostavovaní tretieho vydania monitorovacej správy o tieňovom bankovníctve (EU Shadow Banking Monitor), ktorá prináša prehľad vývoja v tomto sektore a hodnotí potenciálne riziká ohrozujúce finančnú stabilitu. V súvislosti s nebankovým sektorom tiež ECB prispela k správe ESRB o makroprudenciálnych ustanoveniach, opatreniach a nástrojoch pre poisťovne (Macroprudential provisions, measures and instruments for insurance), ktorá bola zverejnená v novembri 2018. Správa slúži ako podklad prebiehajúcich diskusií na tému posilňovania regulačného rámca pre poisťovateľov a zaisťovateľov z makroprudenciálneho hľadiska v súvislosti s rámcom Solventnosť II.

ECB spolupredsedala expertnej skupine poverenej vypracovaním odpovede na žiadosť Rady EÚ, aby ESRB vyvinul makroprudenciálne postupy s cieľom zabrániť vzniku systémových problémov súvisiacich s NPL, a to s náležitým zreteľom na procyklické účinky opatrení zameraných na riešenie NPL a prípadné účinky na finančnú stabilitu. Zverejnená správa identifikuje faktory systémového rastu NPL a konštatuje, že existujúci súbor makroprudenciálnych nástrojov podľa všetkého nevyžaduje žiadne zásadné zmeny, hoci je možné zvážiť určité menšie úpravy.

ECB okrem toho predsedala pracovnej skupine poverenej vypracovaním nepriaznivých scenárov ESRB na účely celoúnijného záťažového testu, ktorý v roku 2018 uskutočnil Európsky orgán pre bankovníctvo, a záťažového testu poisťovní, ktorý v roku 2018 uskutočnil Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov. ECB zároveň poskytovala potrebnú technickú a modelovaciu podporu. ECB ďalej v decembri 2018 organizovala výročný workshop na tému záťažového testovania.

V neposlednom rade ECB naďalej poskytovala podporu analytickej práci ESRB zameranej na rozsiahlu databázu dostupnú v zmysle nariadenia o európskej trhovej infraštruktúre. Vďaka tejto práci je v súčasnosti možný denný zber, spracovanie a analýza údajov. Vďaka výsledkom tejto analytickej práce môže ESRB a jeho poradné výbory a ďalšie štruktúry vykonávať komplexnejšie a včasnejšie monitorovanie trhov s derivátmi.

Podrobnejšie informácie o ESRB sa nachádzajú na jeho internetovej stránke a v jeho výročných správach.

3.3 Mikroprudenciálne aktivity na zabezpečenie dobrého stavu jednotlivých bánk

Bankový dohľad ECB počas roka 2018 naďalej prispieval k stabilite bankového sektora v Európe a zabezpečovaniu rovnakých podmienok pre všetky banky v eurozóne. Hoci sa odolnosť bánk v eurozóne za posledné roky zvýšila, banky naďalej čelia značným problémom.

Jedným z najzávažnejších problémov, ktorým sú banky v eurozóne vystavené, je nedostatočná ziskovosť. Situácia sa síce vo všeobecnosti zlepšila, no banky sú naďalej pod tlakom, ktorý ich núti prispôsobovať svoje obchodné modely. Potrebujú nájsť možnosti, ako si zabezpečiť udržateľnú ziskovosť počas celého hospodárskeho cyklu. Bankový dohľad ECB v roku 2018 dokončil tematické hodnotenie ziskovosti a obchodných modelov a zverejnil jeho zistenia. Výsledky poukázali na značné rozdiely medzi jednotlivými bankami. Hodnotenie zároveň dospelo k záveru, že dôležitým faktorom ziskovosti bánk je ich schopnosť strategického riadenia. Bankový dohľad ECB bude situáciu aj naďalej sledovať a bude pokračovať v hodnotení obchodných modelov bánk.

Okrem ziskovosti sú pre bankový sektor eurozóny aj naďalej problémom nesplácané aktíva, t. j. problémové úvery. Problémové úvery znižujú bankám zisk, ohrozujú ich odolnosť a oslabujú ich schopnosť financovať chod hospodárstva. Hoci sú problémové úvery predovšetkým zodpovednosťou dotknutých bánk, riešenie tohto problému je jednou z hlavných priorít orgánov EÚ (ako vyplýva aj z akčného plánu EÚ týkajúceho sa NPL v Európe) a predovšetkým bankového dohľadu ECB. Už v marci 2017 bankový dohľad ECB zverejnil kvalitatívne všeobecné zásady riešenia otázky problémových úverov. V marci 2018 bol k týmto všeobecným zásadám zverejnený dodatok, ktorý stanovuje očakávania týkajúce sa tvorby opravných položiek k novým NPL. V júli 2018 bankový dohľad ECB oznámil ďalšie kroky v rámci redukcie objemu NPL.

Bankový dohľad ECB v priebehu roka naďalej zlepšoval svoje nástroje a metódy. V nadväznosti na verejné konzultácie (otvorené v marci 2018) bankový dohľad ECB v novembri 2018 zverejnil konečnú verziu všeobecných zásad pre banky týkajúcich sa riadenia kapitálu a likvidity (interného procesu hodnotenia kapitálovej primeranosti (internal capital adequacy assessment process, ICAAP) a interného procesu hodnotenia likviditnej primeranosti (internal liquidity adequacy assessment process, ILAAP)). V súvislosti s prebiehajúcim cieleným hodnotením interných modelov tiež bankový dohľad ECB v novembri 2018 v nadväznosti na verejnú konzultáciu zverejnil prvú kapitolu všeobecných zásad interných modelov. Zároveň vydal všeobecné zásady hodnotenia žiadostí o udelenie licencie, ktoré sa vzťahujú aj na finančno-technologické úverové inštitúcie. V septembri 2018 boli zverejnené všeobecné zásady výkonu kontrol na mieste a hodnotenia interných modelov, ktoré vysvetľujú postup výkonu týchto hodnotení. Bankový dohľad ECB tiež prispel k záťažovému testu európskych bánk, ktorý uskutočnil Európsky orgán pre bankovníctvo (box 4).

V roku 2018 bol bankový dohľad ECB tiež zapojený do procesu riadenia zlyhania významnej banky v eurozóne. Tento prípad poukázal na význam zvýšenia harmonizácie pravidiel, ktoré sa uplatňujú v prípade zlyhania bánk. A hoci ECB nemá žiadne právomoci v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, tento prípad zdôraznil potrebu harmonizovanejšieho prístupu k tejto problematike na európskej úrovni.

Podrobnejšie informácie o bankovom dohľade ECB sa nachádzajú na jeho internetovej stránke a vo Výročnej správe ECB o činnosti dohľadu za rok 2018.

3.4 Podiel ECB na posilňovaní bankovej únie a únie kapitálových trhov

Desať rokov po vypuknutí globálnej finančnej krízy sú hlavné regulačné reformy, ktoré prispeli k budovaniu odolnejšieho finančného sektora, takmer dokončené. Za posledných desať rokov sa podarilo dosiahnuť výrazný pokrok, no aby mohli európske banky pôsobiť v skutočne integrovanom rámci a používatelia finančných služieb profitovať z integrovanejšieho jednotného bankového trhu, je potrebné prekonať viacero právnych a inštitucionálnych prekážok. Ďalšie úsilie sa vyžaduje aj pri budovaní kapitálových trhov, a zároveň posilňovaní regulačného a dohľadového rámca pre nebankový finančný sektor.

V roku 2018 sa ECB naďalej zapájala do prebiehajúcich diskusií o dokončení bankovej únie a únie kapitálových trhov. Obe tieto iniciatívy prispievajú k lepšiemu fungovaniu HMÚ. Vytvorenie spoločného zabezpečovacieho mechanizmu pre jednotný fond na riešenie krízových situácií (Single Resolution Fund, SRF) a európskeho systému ochrany vkladov (European Deposit Insurance Scheme, EDIS) pomôže prehĺbiť finančnú integráciu a zvýšiť dôveryhodnosť bankovej únie. Integrovanejšie finančné trhy zvýšia efektívnosť alokácie úverov, umožnia súkromné zdieľanie rizík a pomôžu diverzifikovať zdroje financovania reálnej ekonomiky.

V júni 2018 sa hlavy štátov a predsedovia vlád 27 členských štátov EÚ dohodli na prvom súbore rozhodnutí o reforme HMÚ vrátane dokončenia bankovej únie. Dohodli sa, že Európsky mechanizmus pre stabilitu bude predstavovať spoločný zabezpečovací mechanizmus SRF. Následne boli v decembri 2018 schválené podmienky spoločného zabezpečovacieho mechanizmu. Zároveň bolo prijaté rozhodnutie o začiatku prípravy plánu politických rokovaní o systéme EDIS. V decembri 2018 sa dohodli na zriadení pracovnej skupiny na vysokej úrovni poverenej vypracovaním ďalších krokov v budovaní EDIS.

V rámci podpory fór EÚ v zriaďovaní spoločného zabezpečovacieho mechanizmu pre SRF vyjadrila ECB svoj postoj k danej problematike vo svojom právnom stanovisku k návrhu nariadenia o zriadení Európskeho menového fondu predloženému Európskou komisiou. ECB predovšetkým uviedla, že zabezpečovací mechanizmus by mal podporovať všetky potenciálne opatrenia SRB vrátane podpory platobnej schopnosti a likvidity inštitúcií v krízovej situácii. Prijímanie rozhodnutí o podpore udeľovanej prostredníctvom zabezpečovacieho mechanizmu by zároveň malo byť rýchle a nemalo by zdržiavať prijímanie a výkon rozhodnutí SRB o riešení krízových situácií.

ECB sa okrem toho domnieva, že pokrok dosiahnutý v znižovaní rizík môže uľahčiť napredovanie v politických diskusiách o systéme EDIS. V tomto smere je dôležité v čo najväčšej miere postupovať v súlade s plánom z júna 2016. Pokiaľ ide o podmienky samotnej implementácie EDIS, podľa ECB by mali zodpovedať stupňu deľby rizík v prvej etape EDIS. Podľa názoru ECB by zároveň pri zvažovaní rôznych modelov prvej etapy EDIS bolo vhodné zriadiť centralizovaný fond v záujme dostatočného financovania systému a rámca riadenia, ktorý umožňuje rýchle a jednotné rozhodovanie na európskej úrovni.

ECB zároveň v súvislosti so systémom EDIS naďalej poskytovala technické poradenstvo. Pracovnej skupine zameranej na posilňovanie bankovej únie predovšetkým poskytla aktualizovanú kvantitatívnu analýzu kapacity systému EDIS^[45]. Podľa tejto analýzy by plne financovaný európsky fond na ochranu vkladov stačil na vyplácanie vkladov aj počas veľmi vážnej krízy. V systéme EDIS by zároveň nedochádzalo k neželanému systémovému krížovému subvencovaniu, t. j. že by niektoré bankové systémy do fondu systematicky prispievali menej, než by z neho čerpali, a to i v prípade šokov špecifických pre jednotlivé krajiny.

ECB tiež pozorne sledovala a zúčastňovala sa na diskusiách o opatreniach na znižovanie rizík. Ako sa uvádza v záveroch Rady z júna 2016, na dokončenie bankovej únie sú potrebné ďalšie kroky zamerané na znižovanie a deľbu rizík vo finančnom sektore. Ďalšie znižovanie rizík je v bezprostrednom záujme ECB ako centrálnej banky a orgánu bankového dohľadu pri zvyšovaní odolnosti bankového systému a bankovej únie ako celku. V roku 2018 ECB prispela k spoločnej monitorovacej správe o znižovaní rizík vypracovanej spolu s Európskou komisiou a Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií, ktorá priniesla aktuálne hodnotenie vývoja rizík v bankovej únii. Prezident ECB vo svojom prejave v Európskom univerzitnom inštitúte v máji 2018 poukázal na to, že dichotómia medzi znižovaním a deľbou rizík, ktorou sa vyznačujú diskusie v tejto oblasti, je v mnohých ohľadoch neopodstatnená a pri správnych rámcových podmienkach sa tieto dva ciele navzájom podporujú.

ECB je aktívnym stúpencom projektu únie kapitálových trhov už od jeho začiatku. Ako ECB pripomína v prehľade finančnej stability z novembra 2018 (v angličtine), dôležitosť napredovania v projekte únie kapitálových trhov spočíva v tom, že plnohodnotná únia kapitálových trhov má potenciál stimulovať hospodársky rast a môže zohrať kľúčovú úlohu v posilňovaní finančnej architektúry a režimu dohľadu v EÚ. V tomto smere by malo pri zavádzaní plnohodnotnej únie kapitálových trhov zásadný význam silnejšie postavenie Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy. Je preto mimoriadne dôležité dokončiť príslušné legislatívne iniciatívy uvedené v akčnom pláne Komisie týkajúcom sa únie kapitálových trhov. Vo svojej správe o finančnej integrácii v Európe (v angličtine) z mája 2018 zároveň ECB poukázala na rôzne možnosti, ktoré by podľa jej výskumu dokázali prínosy deľby rizík v projekte únie kapitálových trhov ešte zvýšiť. Konkrétne ide o prínosy, ktoré vyplývajú z dôchodkových reforiem a inštitucionálnych investícií, podpory finančnej gramotnosti a ďalšieho zvyšovania harmonizácie európskych rámcov riešenia platobnej neschopnosti.

Ako vyplýva z akčného plánu Komisie týkajúceho sa únie kapitálových trhov, nebankový finančný sektor bude vo financovaní hospodárstva eurozóny pravdepodobne zohrávať čoraz väčšiu úlohu. Tento vývoj ponúka mnoho príležitostí na vytvorenie diverzifikovanejšieho finančného systému, no v dôsledku presunu finančného sprostredkovania z bánk na nebankové finančné inštitúcie môže zároveň dôjsť k migrácii existujúcich a vzniku nových rizík. ECB preto v roku 2018 zdôraznila význam vývoja nástrojov na zmierňovanie rizík v nebankovom finančnom sektore. Legislatívne orgány EÚ by napríklad mali zaviesť makroprudenciálne nástroje na riešenie systémových rizík vyplývajúcich z nesúladu likvidity a využívania finančnej páky v investičných fondoch.

4 Plynulé fungovanie infraštruktúry trhu a platieb

Eurosystém má kľúčovú úlohu pri rozvoji a fungovaní infraštruktúry trhu, ktorá zabezpečuje voľný tok platieb, cenných papierov a kolaterálu v celej Európe, ako aj pri dohľade nad ňou. Od zavedenia eura v roku 1999 významne prispieva k pretváraniu a ku konsolidácii infraštruktúry pre platby veľkej hodnoty, pre služby poskytované po uzavretí obchodu s finančnými nástrojmi a v poslednom období aj pre okamžité retailové platobné služby. Eurosystém sleduje aj vývoj procesu digitálnej transformácie s cieľom zaistiť bezpečnosť a efektívnosť infraštruktúry finančného trhu.

4.1 Služby TARGET

Služby TARGET Eurosystému majú tri zložky: TARGET2, systém hrubého vyrovnania platieb pre platobné transakcie v eurách vyplývajúce z operácií menovej politiky Eurosystému, ako aj z medzibankových a komerčných transakcií; TARGET2-Securities (T2S), jednotnú celoeurópsku platformu pre vyrovnávanie obchodov s cennými papiermi; a TARGET Instant Payment Settlement (TIPS), ktorý umožňuje poskytovateľom platobných služieb ponúknuť svojim klientom prevod finančných prostriedkov v reálnom čase 24 hodín denne a každý deň v roku. Všetky tri služby sa uskutočňujú v peniazoch centrálnych bánk, čím sa vylúči kreditné riziko pri vyrovnaní týchto transakcií.

TARGET2 používa na transakcie v eurách vo svojom mene alebo v mene svojich klientov viac ako 1 700 bánk. Ak sa započítajú aj pobočky a dcérske spoločnosti, cez TARGET2 je prístupných 52 000 bánk po celom svete. V roku 2018 sa v systéme TARGET2 spracovalo denne v priemere 346 834 platieb v priemernom dennom objeme 1,7 bil. €.

Rok po poslednej vlne migrácie na T2S bolo významným medzníkom pripojenie dánskej koruny k platforme na vyrovnanie obchodov, pretože to bolo po prvýkrát, keď sa v T2S sprístupnila na vyrovnanie spôsobom dodanie proti platbe iná mena ako euro, čo umožnilo využiť funkčnosť platformy vo viacerých menách. V roku 2018 sa v systéme T2S spracovalo denne priemerne 572 172 transakcií v priemernom dennom objeme 925,69 mld. €.

V novembri 2018 Eurosystém spustil systém TIPS, ktorý ponúka konečné a neodvolateľné zúčtovanie okamžitých platieb v eurách kedykoľvek počas dňa a v ktorýkoľvek deň roka za menej ako desať sekúnd. Systém TIPS bol vyvinutý na zjednodušenie celoeurópskeho dosahu okamžitých platieb. Je založený na schéme SEPA okamžité platby (SCT Inst), čo je schéma pre celoeurópske okamžité platby, ktorú prijalo už viac ako 2 000 poskytovateľov platobných služieb v 16 krajinách. Okrem toho bol vyvinutý ako rozšírenie systému TARGET2 poskytujúceho širokú sieť účastníkov z celej Európy, ktorú môže TIPS ďalej rozšíriť.

Systém TIPS môže mať veľký dosah a rozsah tým, že je pripojený na existujúcu sieť účastníkov systému TARGET2 a identifikačných kódov BIC, na ktoré možno adresovať platby. Systém TIPS má aj flexibilné interaktívne možnosti, takže pomocou rozličných funkcií majú k platforme prístup rôzne druhy používateľov.

4.2 Zaistenie bezpečnosti a efektívnosti finančnej infraštruktúry v priebehu celého procesu digitálnej transformácie

S napredujúcou európskou integráciou prechádza infraštruktúra finančného trhu a platby komplexným procesom digitálnej transformácie v odvetví financií a v spoločnosti ako celku. Eurosystém sa zhostil tejto dvojitej výzvy podporou integrácie a inovácií, pri ktorých pôsobí ako katalyzátor. Eurosystém okrem toho na základe svojho mandátu v oblasti dohľadu podporuje bezpečnosť a efektívnosť infraštruktúry trhu a platieb.

Eurosystém sústavne podnecuje proces európskej integrácie a inovácií aj v oblasti platieb. Hodnotenie migrácie na SEPA (jednotná oblasť platieb v eurách) ukazuje, že sa dosiahla úspešná štandardizácia úhrad a inkás v eurách, ktorá má kladný vplyv na platby. Zatiaľ sa však nepodarilo úplne odstrániť určitú diskrimináciu vyplývajúcu z formátu IBAN, čiže prax veriteľov, ktorí odmietajú akceptovať zahraničné platobné účty na inkasá. Potrebné sú aj ďalšie kroky na vývoj riešení elektronického mandátu pre SEPA inkasá, pričom systém SEPA pre platobné karty ešte nie je dokončený. ECB vyzýva, aby európsky systém platobných kariet podporoval interoperabilitu a úplné celoeurópske pokrytie, čo umožní používať akúkoľvek platobnú kartu v ktoromkoľvek termináli.

Pod záštitou Rady pre retailové platby v eurách (ERPB), čo je prestížne fórum, ktorému predsedá ECB podporujúca vývoj integrovaného, inovatívneho a konkurencieschopného trhu retailových platieb v eurách v EÚ, pokračovali práce na štandardizácii platobných kariet súčasne s podporou inovácie retailových platieb v okamžitých platbách, mobilných platieb medzi jednotlivcami a dostupnosti retailových platobných služieb.

V oblasti platobných iniciačných služieb, čiže online služieb, ktoré zabezpečujú prístup k platobnému účtu používateľa s cieľom iniciovať prevod finančných prostriedkov v mene používateľa s jeho súhlasom a autentifikáciou, sa ERPB dohodla na spoločnom súbore technických, prevádzkových a obchodných požiadaviek na efektívne a celoeurópske poskytovanie platobných iniciačných služieb. V oblasti elektronickej fakturácie sa ERPB zamerala na prijatie správy o požiadavke na platbu na základe normy ISO 20022 a na ďalšiu harmonizáciu medzi poskytovateľmi služieb v oblasti elektronických faktúr (Electronic Bill Presentment and Payment, EIPP).

V oblasti cenných papierov Eurosystém pokračuje v podpore T2S a harmonizácie aktivít po uzavretí obchodu úpravou svojho monitorovacieho rámca pre harmonizáciu aktivít po uzavretí obchodu tak, aby zohľadňoval dokončenie migrácie na T2S. Štandardy harmonizácie v rámci T2S spĺňa 85 % trhov systému T2S, je však potrebné pokračovať v práci na úrovni trhu, aby sa zvýšil podiel trhových subjektov spĺňajúcich štandardy na vykonávanie korporátnych udalostí v rámci T2S.

V oblasti riadenia kolaterálu ECB spolu s hlavnými zainteresovanými stranami európskych finančných trhov pripravila prvý súbor harmonizovaných obchodných procesov a pracovných postupov prenosu správ pri riadení kolaterálu na základe normy ISO 20022. V roku 2018 bola zverejnená správa o harmonizácii týkajúca sa trojstranného riadenia kolaterálu a správa o harmonizácii korporátnych udalostí, pričom ECB počíta s podporou účastníkov trhu pri realizácii návrhov na harmonizáciu stanovených v týchto správach, najmä s podporou vývoja nového systému riadenia kolaterálu Eurosystému (Eurosystem Collateral Management System, ECMS).

V oblasti fintech sa prehĺbil a rozšíril výskum vplyvu technológie distribuovanej databázy transakcií (DLT) na infraštruktúru finančného trhu Európy. Spoločný výskumný program ECB a Bank of Japan zameraný na posúdenie možnosti využitia DLT pre infraštruktúry finančného trhu pokračoval v roku 2018 dokončením druhej fázy projektu Stella. Analyzoval sa skutočne inovatívny prístup k dosiahnutiu interoperability medzi databázami, ktorý nevyžaduje prepojenie ani inštitucionálne dohody medzi databázami.

Na zaistenie bezpečnosti a efektívnosti infraštruktúr finančného trhu a platieb Eurosystém stanovuje ciele dohľadu v osobitných predpisoch, normách, usmerneniach a odporúčaniach pre dohľad a plní si úlohy v oblasti dohľadu zberom relevantných informácií, hodnotením týchto informácií, ich porovnaním s cieľmi v oblasti dohľadu a podľa potreby zavádzaním zmien. Eurosystém v roku 2018 ďalej posilňoval dohľad prostredníctvom lepšieho podávania správ o závažných incidentoch poskytovateľov platobných služieb,^[46] o platobných systémoch a platobných schémach.

Eurosystém zverejnil v roku 2018 svoju piatu správu o podvodoch pri používaní platobných kariet vychádzajúcu z prebiehajúceho sledovania prípadov podvodov pri používaní platobných kariet. Táto správa poukázala na zmenu trendu spočívajúcu v miernom znížení miery podvodov pri používaní platobných kariet vydaných v SEPA a v prudkom poklese podvodov pri používaní platobných kariet v bankomatoch. Zvyšuje sa však počet podvodov online (aj keď pomalším tempom ako pri transakciách bez predloženia platobnej karty (card-not-present transactions)), ktoré tvoria takmer tri štvrtiny celkového počtu prípadov podvodov pri používaní platobných kariet.

V súvislosti s dohľadom nad systémami vyrovnania obchodov s cennými papiermi sa ECB ako centrálna emisná banka pre euro podieľa spolu s ostatnými centrálnymi bankami eurozóny na schvaľovaní a pravidelnom preskúmaní a sledovaní centrálnych depozitárov cenných papierov (central securities depositories, CSD) v súlade s nariadením o CSD. Eurosystém poskytol v roku 2018 stanovisko k schváleniu povolenia pre päť centrálnych depozitárov cenných papierov a jedno stanovisko pre jeden depozitár cenných papierov k povoleniu na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu.

V roku 2018 sa začalo prvé komplexné hodnotenie systému T2S v prevádzke podľa zásad pre infraštruktúry finančného trhu CPMI-IOSCO. Toto hodnotenie uskutočňuje Eurosystém po konzultácii so subjektmi dohody o T2S, ktorá združuje orgány dozoru a dohľadu nad centrálnymi depozitármi cenných papierov využívajúcimi služby T2S, centrálne emisné banky pre meny vyrovnávané v T2S a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy.

Pokiaľ ide o centrálne protistrany, Eurosystém naďalej prispieval k činnosti kolégií dohľadu zriadených na základe nariadenia o infraštruktúre európskeho trhu (European Market Infrastructure Regulation, EMIR). Rastúci význam úlohy centrálnych protistrán posilňuje odolnosť finančného systému, ale zároveň koncentruje riziká likvidity, ktoré môžu ovplyvňovať peňažný trh a plynulé fungovanie platobných systémov, a najmä v mimoriadnej situácii si môžu vyžadovať poskytnutie likvidity centrálnych bánk. Eurosystém potrebuje vhodný rámec na monitorovanie, hodnotenie a v prípade potreby na riešenie týchto rizík v rámci EÚ aj v tretích krajinách. Platí to najmä v súvislosti so skutočnosťou, že významný podiel zúčtovania v eurách sa vykonáva v Spojenom kráľovstve. Prijatie revidovaného rámca pre dohľad nad centrálnymi protistranami je teda naďalej mimoriadne dôležité a naliehavé.

5 Podpora fungovania finančných trhov a finančné služby poskytované iným inštitúciám

V reakcii na rastúce obavy týkajúce sa udržateľnosti jednodňovej úrokovej sadzby EONIA (euro overnight index average) začala ECB v roku 2017 pripravovať novú referenčnú úrokovú sadzbu – eurovú krátkodobú sadzbu €STR (euro short-term rate) založenú výlučne na údajoch zo štatistického vykazovania peňažného trhu. Metodika sadzby €STR sa zverejnila v júni 2018 po tom, čo získala širokú podporu v dvoch verejných konzultáciách a následne ju odporučila pracovná skupina pre eurové bezrizikové sadzby ako náhradu za sadzbu EONIA. Očakáva sa, že €STR sa stane jednou z hlavných referenčných sadzieb na trhoch eurozóny.

ECB je v mene EÚ zodpovedná za správu rôznych finančných operácií a medzi jej úlohy patrí aj celková koordinácia týkajúca sa služieb Eurosystému v oblasti správy rezerv.

Na podporu integrity a efektívneho fungovania veľkoobchodného devízového trhu sa vypracoval súbor zásad správania na devízových trhoch (box 5 na konci tejto kapitoly).

5.1 €STR, nová jednodňová referenčná sadzba pre peňažné trhy v eurozóne

Finančný trh eurozóny sa od začiatku svojej existencie opieral o referenčné sadzby, ako je EONIA^[47]. EONIA sa často využíva ako základná referenčná sadzba pre celý rad derivátových zmlúv, ako sú napríklad úrokové swapy, alebo na určovanie budúcich platieb v rôznych otvorených zmluvách. EONIA sa vo veľkej miere využíva aj na oceňovanie finančných produktov (na diskontovanie budúcich hotovostných tokov), čo má veľký význam pre fungovanie trhov. Referenčné hodnoty úrokových sadzieb, ako je EONIA, sú dôležité aj pre centrálne banky, pretože sú ukazovateľom, ako menová politika centrálnej banky ovplyvňuje rôzne segmenty trhu a ako sa premieta do zvyšku hospodárstva.

V budúcnosti bude používanie sadzby EONIA v jej súčasnej podobe zakázané, pretože nespĺňa požiadavky nariadenia EÚ o referenčných hodnotách (Benchmarks Regulation, BMR). Európsky inštitút pre peňažné trhy (European Money Markets Institute, EMMI), ktorý je správcom sadzby EONIA, po porade s panelovými bankami vo februári 2018 oznámil, že metodika sadzby EONIA sa meniť nebude. To znamená, že náhrada za sadzbu EONIA je naliehavo potrebná, aby bolo zaručené bezproblémové fungovanie všetkých trhov, ktoré sa spoliehajú na existenciu silnej jednodňovej sadzby.

Vzhľadom na neistotu súvisiacu so sadzbou EONIA ECB v septembri 2017 oznámila, že pripraví svoju vlastnú jednodňovú úrokovú sadzbu – eurovú krátkodobú sadzbu (€STR) – založenú výlučne na údajoch, ktoré má Eurosystém ľahko k dispozícii prostredníctvom denného štatistického vykazovania peňažného trhu (money market statistical reporting, MMSR). Zber údajov určených na podporu Eurosystému pri vykonávaní menovej politiky sa začal v júli 2016 na základe nariadenia o MMSR. Využívajú sa pritom údaje 50 najväčších bánk eurozóny (z hľadiska veľkosti súvahy), ktoré každý pracovný deň do 7.00 hod. SEČ zasielajú výkazy o všetkých svojich transakciách z predchádzajúceho pracovného dňa na nezabezpečených a zabezpečených peňažných trhoch, na trhu s devízovými swapmi a na trhu s jednodňovými indexovými swapmi (OIS).

ECB začala pripravovať sadzbu €STR s jasným zámerom, aby mala všetky funkcie, ktoré účastníci trhu potrebujú. ECB má preto v úmysle dodržať osvedčené postupy pre tvorbu referenčných hodnôt zahrnuté v princípoch IOSCO a pri navrhovaní novej sadzby chce dosiahnuť čo najvyššiu transparentnosť, pričom zohľadní aj podnety z dvoch verejných konzultácií. Prvá verejná konzultácia, ktorá sa začala v novembri 2017, sa zaoberala rozsahom sadzby €STR a jej hlavným záujmom, kým druhá verejná konzultácia, ktorá sa začala v marci 2018, sa venovala presnému spôsobu výpočtu sadzby. Finálna metodika pre €STR bola vydaná v júni 2018.

Sadzba €STR má riešiť niektoré nedostatky súčasnej metodiky sadzby EONIA, zároveň však má zostať pomerne jednoduchá a podobná tomu, na čo sú účastníci trhu zvyknutí. Tak ako EONIA, aj €STR je nezabezpečená sadzba, čo znamená, že jej hodnota odzrkadľuje čisté náklady na financovanie a nie je ovplyvnená inými faktormi, ako napríklad kolaterálom. Rovnako ako EONIA, aj €STR je jednodňová sadzba, pričom jednodňová splatnosť tvorí najväčší objem obchodov na nezabezpečenom trhu. Medzi sadzbami EONIA a €STR však existujú významné rozdiely. Kým EONIA je medzibanková sadzba poskytnutých úverov, €STR zachytáva úvery, ktoré subjekty vykazujúce v MMSR čerpajú nielen od iných bánk, ale aj od iných finančných korporácií, ako sú napríklad penzijné fondy, poisťovne a správcovia aktív, vďaka čomu zohľadňuje skutočnosť, že význam čisto medzibankových obchodov na eurovom veľkoobchodnom nezabezpečenom peňažnom trhu poklesol. Okrem toho, zatiaľ čo EONIA je založená na skupine dobrovoľných prispievateľov, ktorá sa časom zmenšila, €STR vychádza z údajov štatistického vykazovania s oveľa širšou a stabilnejšou základňou vykazujúcich subjektov. Objemy tvoriace základ sadzby €STR sú vďaka tomu vyššie ako objemy, z ktorých vychádza EONIA. Denné objemy sadzby €STR dosahujú v priemere 32 mld. € a pohybujú sa v rozmedzí od 16,5 mld. € do 44,1 mld. € a údaje vykazuje každý deň v priemere približne 32 bánk. €STR okrem toho vykazuje nižšiu volatilitu ako EONIA a je menej náchylná na idiosynkratické správanie (graf 22).

Medzi sadzbami EONIA a €STR existujú dva zásadné rozdiely, ktoré by účastníci trhu mali brať do úvahy a na ktoré by sa mali pripraviť. Po prvé, vzhľadom na odlišný záber oboch sadzieb (najmä preto, že €STR je z pohľadu vykazujúceho subjektu založená na transakciách vypožičiavania (prijímania úverov), kým EONIA na transakciách požičiavania (poskytovania úverov)) momentálne existuje medzi nimi spread približne na úrovni deviatich bázických bodov. Po druhé, vzhľadom na cyklus MMSR, ktorý sa končí o 7.00 hod. nasledujúceho pracovného dňa, sa €STR môže zverejniť až jeden pracovný deň po dátume zobchodovania oprávnených transakcií, zatiaľ čo EONIA sa zverejňuje v ten istý pracovný deň. Z toho vyplýva, že všetci používatelia, ktorí v súčasnosti využívajú jednodňovú referenčnú sadzbu, ktorá je k dispozícii v ten istý deň, by mali vykonať nevyhnutné technické a procesné zmeny, aby sa prispôsobili času zverejňovania sadzby €STR.

Sadzba €STR bude pripravená do októbra 2019, po ukončení dôkladného interného testovania systémov a procesov na úrovni Eurosystému. ECB dovtedy raz za každé udržiavacie obdobie aktualizuje časový rad údajov pre-€STR. Jej cieľom je poskytnúť širokej verejnosti predstavu o tom, ako by sadzba €STR vyzerala a ako by sa správala, keby už fungovala v praxi. Tento časový rad zahŕňa denné výpočty od marca 2017, ktoré pomôžu uľahčiť prijatie sadzby €STR, keď bude zavedená.

Pracovná skupina súkromného sektora pre eurové bezrizikové sadzby, založená s podporou ECB, Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA), príslušného belgického orgánu pre finančné služby a trhy (FSMA) a Európskej komisie, v septembri 2018 odporučila sadzbu €STR ako náhradu za sadzbu EONIA a tiež ako sadzbu, ktorá môže slúžiť na vytváranie rezerv v zmluvách, ktoré sa v súčasnosti vzťahujú na eurovú medzibankovú úrokovú sadzbu (EURIBOR). Toto odporúčanie bolo vydané po verejnej konzultácii týkajúcej sa možných kandidátov vrátane zabezpečených a nezabezpečených sadzieb. V rámci konzultácie prišlo pomerne veľa odpovedí a jej výsledkom bolo: i) potvrdenie kvality analýzy a ii) jasné usmernenie, pokiaľ ide o preferovanú bezrizikovú sadzbu. Sadzba €STR sa považovala za najvhodnejšiu budúcu eurovú bezrizikovú sadzbu, najmä pre jej nezabezpečenú povahu, metodiku zostavovania a nízku volatilitu, ako aj preto, že ju bude spravovať ECB ako inštitúcia EÚ.

Odporúčanie sadzby €STR ako eurovej bezrizikovej sadzby je len prvým krokom v zložitom procese nahradenia sadzby EONIA. V decembri 2018 pracovná skupina uverejnila správu o možnostiach prechodu zo sadzby EONIA. Jednotlivé spôsoby prechodu sú zostavené ako odpovede na štyri kľúčové otázky: i) Budú sa sadzby EONIA a €STR zverejňovať súbežne alebo sa EONIA po dátume určenom v nariadení o referenčných hodnotách (BMR) nahradí novou sadzbou? ii) Budú EONIA a €STR nezávislé sadzby alebo sa metodika sadzby EONIA vyvinie tak, že po dátume určenom BMR bude závislá od sadzby €STR? iii) Môže spread medzi sadzbami EONIA a €STR prispieť k plynulému prechodu? iv) Môžu diskontné krivky EONIA OIS a €STR OIS existovať súčasne? V správe sa odporúča, aby EMMI ako správca sadzby EONIA prepracoval jej súčasnú metodiku tak, aby ju nestanovovali panelové banky, ale aby sa vypočítavala ako pevný spread v porovnaní so sadzbou €STR na obmedzené časové obdobie, až kým EONIA nezanikne. Vznikla by tak stabilná platforma na uľahčenie postupného a plynulého prechodu na sadzbu €STR.

V rámci ďalších krokov je veľmi dôležité, aby všetci používatelia úrokovej sadzby EONIA začali plánovať prechod na €STR. Pred zverejnením sadzby €STR možno podniknúť viaceré kroky, napríklad: i) zvýšiť internú informovanosť o rizikách a expozíciách voči produktom spojeným so sadzbou EONIA, ii) začať prípravy skontrolovaním zmlúv a vyhodnotením vplyvu prechodu zo sadzby EONIA, iii) pripraviť rozpočet na možné zmeny interných systémov a modelov oceňovania, najmä pokiaľ ide o zúčtovateľov, a iv) aktívne komunikovať priamo s klientmi, zúčastňovať sa na príslušných fórach, ako sú napríklad pracovné skupiny a okrúhle stoly v sektore, a zapájať sa do verejných konzultácií. Úspešný prechod závisí od pripravenosti každej strany, takže je dôležité informovať všetkých používateľov a zaistiť širokú a aktívnu účasť na diskusiách a konzultáciách.

5.2 Správa operácií prijímania a poskytovania úverov

ECB zodpovedá za správu prijímaných a poskytovaných úverov EÚ v rámci mechanizmu strednodobej finančnej pomoci (MTFA)^[48] a Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu (EFSM)^[49]. ECB v roku 2018 spracovávala platby úrokov z úverov v rámci MTFA. K 31. decembru 2018 bola celková nesplatená suma v rámci tohto mechanizmu 1,7 mld. €. V roku 2018 ECB spracovávala aj rôzne platby a platby úrokov týkajúce sa úverov poskytnutých v rámci EFSM. K 31. decembru 2018 bola celková nesplatená suma v rámci tohto mechanizmu 46,8 mld. €.

ECB zodpovedá aj za správu niektorých platieb v súvislosti s operáciami v rámci Európskeho nástroja finančnej stability (European Financial Stability Facility, EFSF)^[50] a Európskeho mechanizmu pre stabilitu (ESM)^[51]. V roku 2018 ECB spracovávala rôzne platby úrokov a poplatkov vyplývajúce z úverov poskytnutých v rámci EFSF. ECB tiež spracovávala členské príspevky ESM a rôzne platby úrokov a poplatkov týkajúce sa úverov poskytnutých v rámci tohto mechanizmu.

ECB ďalej zodpovedá za spracúvanie všetkých platieb súvisiacich s dohodou o úverovom mechanizme pre Grécko.^[52] K 31. decembru 2018 dosiahla celková nesplatená suma v rámci tejto dohody 52,9 mld. €.

5.3 Služby Eurosystému v oblasti správy rezerv

V rámci služieb Eurosystému v oblasti správy rezerv (Eurosystem Reserve Management Services, ERMS), ktorá sa zaviedla v roku 2005, mali klienti v roku 2018 k dispozícii balík komplexných finančných služieb pre správu rezervných aktív denominovaných v eurách. Viaceré národné centrálne banky Eurosystému (poskytovatelia služieb Eurosystému) ponúkajú tento balík komplexných služieb za harmonizovaných podmienok a v súlade so všeobecnými trhovými štandardmi centrálnym bankám, menovým orgánom a vládnym agentúram mimo eurozóny, ako aj medzinárodným organizáciám. ECB plní úlohu koordinátora, pričom podporuje plynulé fungovanie tohto rámca a predkladá správy Rade guvernérov.

Ku koncu roka 2018 udržiavalo obchodné vzťahy s Eurosystémom v rámci ERMS 277 klientov v porovnaní s 278 klientmi ku koncu roka 2017. Pokiaľ ide o samotné služby, v priebehu rovnakého obdobia sa celková agregovaná držba (zahŕňajúca peňažné aktíva a cenné papiere) spravovaná v rámci ERMS zvýšila približne o 10 %.

Právny rámec ERMS bol v roku 2018 zmenený a doplnený. Cieľom úprav bola implementácia niekoľkých operačných zmien, objasnenie určitých aspektov a zohľadnenie niektorých návrhov z prieskumu klientov ERMS, ktorý sa uskutočnil v roku 2017. So zámerom vyhnúť sa ďalším zmenám a doplneniu právneho aktu boli všetky zmeny a doplnenia právneho rámca ERMS konsolidované v novom usmernení ECB o poskytovaní služieb v oblasti správy rezerv v eurách prostredníctvom Eurosystému centrálnym bankám a krajinám nachádzajúcim sa mimo eurozóny a medzinárodným organizáciám (usmernenie ECB/2018/14 (prepracované znenie)).

6 Viac bankoviek, menej falzifikátov

ECB a národné centrálne banky sú zodpovedné za vydávanie eurových bankoviek v rámci eurozóny a za udržiavanie dôvery v menu. Počet a hodnota eurobankoviek v obehu sa od ich zavedenia v roku 2002 zvyšuje, a to rýchlejšie ako hospodársky rast za posledné roky. Vďaka kombinácii viacerých faktorov vrátane vylepšených bezpečnostných prvkov v novej sérii Európa, spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní a úsilia v oblasti komunikácie a odbornej prípravy na európskej a vnútroštátnej úrovni sa počet falzifikátov ďalej znížil na veľmi nízku úroveň. Po zavedení nových bankoviek 100 € a 200 € s inovatívnymi bezpečnostnými prvkami 28. mája 2019 bude séria Európa kompletná.

6.1 Stabilný rast objemu bankoviek v obehu

Počet a hodnota eurových bankoviek v obehu v roku 2018 vzrástli asi o 5,6 %, resp. 5,2 %. Na konci roka bolo v obehu 22,6 miliárd eurových bankoviek v celkovej hodnote 1 231 mld. €. (graf 23 a 24). V roku 2018 zaznamenali najvyššiu ročnú mieru rastu stoeurové bankovky, a to na úrovni 6,9 %. Celková hodnota stoeurových bankoviek v obehu na konci roka 2018 dosiahla výšku 280 mld. €, ktorá bola zhodná s kombinovanou hodnotou všetkých eurových bankoviek v obehu v máji 2002. Rast päťdesiateurových bankoviek zostal dynamický na úrovni 6,3 %.

Odhaduje sa, že z hľadiska hodnoty sa zhruba tretina eurových bankoviek v obehu nachádza mimo eurozóny. Ide o bankovky, ktoré sa nachádzajú predovšetkým v susedných krajinách a sú zväčša vyššej nominálnej hodnoty. Používajú sa ako prostriedok uchovania hodnoty a na zúčtovanie transakcií na medzinárodných trhoch.

Na výrobe eurových bankoviek sa podieľajú národné centrálne banky eurozóny, ktorým bola v roku 2018 pridelená výroba spolu približne 4 miliárd kusov bankoviek.

Celkový počet eurových mincí v obehu v roku 2018 vzrástol o 3,7 % a na konci roka dosiahol 130,7 miliárd. Hodnota mincí v obehu vzrástla na 29,0 mld. €, čo bolo o 3,6 % viac ako koncom roka 2017.

Národné centrálne banky eurozóny v roku 2018 skontrolovali pravosť a stav približne 31 miliárd bankoviek, pričom z obehu pre neupotrebiteľnosť stiahli približne 5 miliárd z nich. Eurosystém pokračoval vo svojich snahách pomôcť výrobcom zariadení na spracovanie bankoviek dodržať štandardy ECB na kontrolovanie pravosti a stavu bankoviek pred ich opätovným vrátením do obehu. Pomocou týchto zariadení úverové inštitúcie a ostatní spracovatelia peňazí v roku 2018 skontrolovali pravosť a stav približne 37 miliárd eurových bankoviek. Informácie o prieskume Eurosystému v oblasti hotovostných služieb ponúkaných úverovými inštitúciami a prijímania hotovostných platieb maloobchodnými predajcami sú v boxe 6.

6.2 Falšovanie eurových bankoviek ostalo na nízkej úrovni a ďalej klesalo

Celkový počet falošných eurových bankoviek v roku 2018 ďalej klesal, pričom z obehu bolo stiahnutých približne 563 000 kusov falošných bankoviek. Tento vývoj je výsledkom viacerých faktorov, ako sú vylepšené bezpečnostné prvky v novej sérii Európa, spolupráca s orgánmi činnými v trestnom konaní a úsilie v oblasti komunikácie a odbornej prípravy na európskej a vnútroštátnej úrovni. V porovnaní s počtom pravých eurových bankoviek v obehu sa podiel falzifikátov ďalej znižoval a zostáva na veľmi nízkej úrovni. Dlhodobý vývoj počtu falzifikátov stiahnutých z obehu je znázornený v grafe 25. Falšovatelia sa zameriavajú najmä na dvadsaťeurové a päťdesiateurové bankovky, ktoré spolu predstavovali vyše 80 % z celkového množstva falzifikátov zadržaných v roku 2018. Podiel falošných dvadsaťeurových bankoviek v roku 2018 ďalej klesal.

Napriek poklesu klamlivosti falzifikátov stiahnutých z obehu ECB verejnosti naďalej odporúča, aby bola ostražitá, nezabúdala na overovanie bankoviek hmatom, pohľadom a naklonením a nespoliehala sa len na jeden ochranný prvok. Okrem toho sa pravidelne konajú školenia pre odborných spracovateľov hotovosti v Európe i mimo nej a na podporu boja Eurosystému proti falšovaniu boli vypracované aktuálne informačné materiály. Na dosiahnutie tohto cieľa slúži aj úzka spolupráca ECB s Europolom, Interpolom a Európskou komisiou.

6.3 Nové bankovky 100 € a 200 € s vylepšenými bezpečnostnými prvkami

Nové bankovky 100 € a 200 € s vylepšenými bezpečnostnými prvkami boli predstavené 17. septembra 2018. Po bankovkách 5 €, 10 €, 20 € a 50 € sú bankovky 100 € a 200 € poslednými nominálnymi hodnotami série Európa, ktoré budú do obehu uvedené 28 mája 2019. Je to zároveň zavŕšenie niekoľkých rokov prípravy a spolupráce v rámci Eurosystému.

Rada guvernérov ECB sa rozhodla zo série Európa vylúčiť bankovku v hodnote 500 € pre obavy, že táto nominálna hodnota by mohla uľahčovať nezákonnú činnosť. Vzhľadom na medzinárodnú úlohu eura a všeobecnú dôveru voči eurovým bankovkám však päťstoeurové bankovky ostanú zákonným platidlom, a môžu sa preto naďalej používať ako platobný prostriedok a prostriedok uchovávania hodnoty. Eurobankovky si vždy zachovajú svoju hodnotu, keďže každá eurobankovka sa dá počas neobmedzeného obdobia vymeniť v národných centrálnych bankách eurozóny.

ECB a národné centrálne banky eurozóny organizujú informačnú kampaň s cieľom pripraviť širokú verejnosť a profesionálnych spracovateľov peňazí na zavedenie nových stoeurových a dvestoeurových bankoviek. Rovnako ako bankovky ostatných nominálnych hodnôt, aj nové bankovky sa dajú ľahko overiť hmatom, pohľadom a naklonením. Tieto dve bankovky vysokej nominálnej hodnoty však obsahujú aj nové inovatívne bezpečnostné prvky. Z hľadiska hodnoty je bankovka 100 € druhou najpoužívanejšou nominálnou hodnotou (po 50 €) a z hľadiska počtu kusov v obehu je na treťom mieste (po 50 € a 20 € a pred 5 € a 10 €). Eurosystém pri príprave na nové bankovky podporuje výrobcov a majiteľov zariadení na spracovanie bankoviek a zariadení na overovanie pravosti bankoviek. To zahŕňa uľahčenie testovania zariadení, možnosť zapožičania nevydaných bankoviek série Európa od národných centrálnych bánk a zverejnenie zoznamu zariadení na spracovanie bankoviek, ktoré úspešne preukázali, že dokážu spracovávať nové bankovky zo série Európa.

7 Štatistika

ECB s pomocou národných centrálnych bánk a – v prípade úloh týkajúcich sa jednotného mechanizmu dohľadu (SSM) – príslušných vnútroštátnych orgánov pripravuje, zhromažďuje, kompiluje a uverejňuje širokú škálu štatistík, ktoré sú dôležitou oporou menovej politiky eurozóny, dohľadu ECB, finančnej stability a ďalších úloh ESCB a úloh ESRB. Tieto štatistiky využívajú aj inštitúcie verejnej správy, účastníci finančného trhu, médiá a široká verejnosť, čo prispieva k plneniu cieľa transparentnosti ECB. ESCB prehĺbil svoju spoluprácu s Európskym štatistickým systémom, najmä v rámci úvah a iniciatív zameraných na meranie globalizácie a činností nadnárodných podnikov, a aj v roku 2018 poskytoval pravidelné štatistické údaje za eurozónu plynulo a podľa časového harmonogramu. Značné úsilie venoval aj plneniu nových požiadaviek na vysokokvalitné a podrobnejšie štatistiky za jednotlivé krajiny, sektory a nástroje.

7.1 Nové a rozšírené štatistiky Eurozóny

Stratégia ESCB a jej Štatistického výboru, pokiaľ ide o zber údajov od bánk, je zameraná na maximálnu možnú štandardizáciu a zjednotenie existujúcich štatistických rámcov ESCB v jednotlivých oblastiach a krajinách. Tento prístup sa bude opierať o jasné a harmonizované pojmy, definície a požiadavky a zahŕňa podporu štandardizácie údajov, ktorá by pomohla automatizovať spracovanie údajov a zlepšiť ich kvalitu. Ďalšou dôležitou súčasťou tejto stratégie je posun smerom k zberu podrobnejších údajov, ktorý umožňuje flexibilnejšie a včasnejšie plnenie nových požiadaviek na údaje, pričom znižuje potrebu ad hoc žiadostí. Hlavným cieľom tohto prístupu je zvýšiť efektívnosť vykazovania a znížiť zaťaženie bánk.

Jeden prvok tohto strategického prístupu – Integrovaný rámec ESCB pre vykazovanie (Integrated Reporting Framework, IReF) – sa zameriava na integráciu požiadaviek pre štatistické vykazovanie bánk do jednej vrstvy zberu pokrývajúcej všetky potreby a požiadavky ESCB týkajúce sa údajov. IReF by zahŕňal aj transformačné pravidlá potrebné na tvorbu nevyhnutných menových a finančných agregátov spĺňajúcich špecifické požiadavky, počnúc integrovanou vrstvou zberu. Ďalší prvok – Integrovaný slovník pre vykazovanie bánk (Banks’ Integrated Reporting Dictionary, BIRD) – je vstupná vrstva, ktorej cieľom je pomôcť vykazujúcim subjektom efektívne usporiadať informácie uložené v ich interných systémoch. Dopĺňali by ich transformačné pravidlá, ktoré by uplatňovali banky na splnenie požiadaviek na vykazovanie. Po zavedení IReF budú môcť banky opätovne použiť rovnaký súbor transformačných pravidiel vo všetkých krajinách eurozóny. Prístup založený na spolupráci s bankovým sektorom uplatňovaný v ESCB je opísaný v boxe 7.

V súlade so zavádzaním tejto stratégie Generálne riaditeľstvo ECB pre štatistiku v roku 2018 dodalo rozsiahle databázy s podrobnými údajmi s cieľom umožniť flexibilnú a hĺbkovú analýzu založenú na viacerých kritériách. Dobrým príkladom je zber podrobných údajov a údajov o kreditnom riziku podľa rámca pre AnaCredit, s ktorým sa začalo v roku 2018. AnaCredit je iniciatíva na zber podrobných, včasných a harmonizovaných informácií o jednotlivých úveroch poskytnutých úverovými inštitúciami pre firmy a iné právnické osoby a na ich sprístupňovanie používateľom podľa príslušných pravidiel pre zachovávanie dôvernosti. Jej dátový model podporuje rýchle odvodenie nespočetných kombinácií podrobných údajov, čo poskytuje väčšiu flexibilitu analýz vykonávaných používateľmi v rôznych oblastiach centrálneho bankovníctva a bankového dohľadu a zvyšuje ich hodnotu, pričom tiež umožňuje porovnávanie s agregovanými štatistickými údajmi v rámci zabezpečenia kvality údajov. Keď sa do projektu AnaCredit zapoja všetky národné centrálne banky v eurozóne a začnú úplne vykazovať, očakáva sa, že sa každý mesiac zozbierajú údaje o približne 50 miliónoch nástrojov.

Výrazný pokrok sa zaznamenal tiež v prípade skupiny pre štatistiku držby cenných papierov (Securities Holding Statistics Group, SHSG). Databáza s údajmi o držbe cenných papierov (SHS) je veľmi podrobná, pričom údaje možno rozdeliť na úroveň obmedzeného zoznamu bankových skupín (investorov) a na cenné papiere (držby). To okrem iného umožňuje riadnu a flexibilnú identifikáciu rizík a vedľajších účinkov na finančných trhoch. Zber údajov o jednotlivých cenných papieroch držaných jednotlivými bankovými skupinami bol rozšírený o viac bankových skupín a atribútov. Od tretieho štvrťroka 2018 sa rozšírené vykazovanie vzťahuje na všetky bankové skupiny, ktoré podliehajú priamemu dohľadu ECB. Nové atribúty sa okrem toho vykazujú v súlade s pojmami AnaCredit tak, aby sa údaje o úveroch a cenných papieroch dali spoločne harmonizovaným spôsobom kombinovať a analyzovať. Podrobné databázy AnaCredit a SHS sa opierajú o systém registrov, ktoré obsahujú úplné, presné a aktuálne informácie o inštitucionálnych subjektoch (Register údajov o inštitúciách a pridružených osobách, RIAD) a finančných nástrojoch (Centralizovaná databáza cenných papierov, CSDB). Obidva registre boli v roku 2018 výrazne vylepšené.

V priebehu uplynulého roka sa kapacita registra RIAD, ktorý je zdieľanou databázou referenčných údajov o právnych a iných štatistických inštitucionálnych jednotkách, v súlade s očakávaniami rozšírila na posilnenie podpory operačných procesov v rámci Eurosystému a plnenie úloh ESCB a SSM. ECB okrem toho v júni 2018 uverejnila usmernenie RIAD (usmernenie ECB/2018/16), ktorým sa zlepšuje koordinácia úloh národných centrálnych bánk vykonávaných v súvislosti s vykazovaním referenčných údajov do registra RIAD. ECB v roku 2018 iniciovala zmenu a doplnenie nariadenia o štatistickom vykazovaní peňažného trhu (nariadenie ECB/2014/48). Zmeneným nariadením sa zabezpečuje pokrytie transakcií so všetkými finančnými zmluvnými stranami, posilňuje sa používanie identifikátora právnických osôb (Legal Entity Identifier, LEI) a upevňuje sa povinnosť vykazujúcich subjektov spĺňať vysoké štandardy zamerané na ochranu integrity informácií. Po dvoch verejných konzultáciách ECB 28. júna 2018 oznámila metodiku pre výpočet eurovej krátkodobej úrokovej sadzby (€STR) (viac v časti 5.1). So zverejňovaním sadzby €STR sa začne od októbra 2019. ECB začala medzitým zverejňovať údaje (označované ako pre-€STR), ktoré môžu účastníci trhu použiť na posúdenie vhodnosti novej sadzby pred jej zavedením a na upravenie svojich procesov a postupov tak, aby sa zabezpečil bezproblémový prechod. Pre-€STR zahŕňa denné historické časové rady údajov od 15. marca 2017.

Makroekonomické štatistiky ECB sa tiež neustále vyvíjajú, aby zostali účelné a dokázali uspokojiť potreby používateľov v meniacom sa svete. Nové nariadenie ECB o požiadavkách na štatistické vykazovanie pre penzijné fondy (nariadenie ECB/2018/2) bolo zverejnené 17. februára 2018. Jeho cieľom je zvýšiť transparentnosť a zlepšiť porovnateľnosť údajov v tomto rýchlo rastúcom sektore finančného odvetvia. Nariadenie napraví nedostatky súčasných neharmonizovaných a neúplných štvrťročných štatistík o dôchodkových fondoch uverejňovaných od júna 2011, najmä pokiaľ ide o obmedzené šírenie údajov o transakciách z dôvodu nedostatočnej kvality údajov.

Usmernenie ECB o menovej a finančnej štatistike bolo zmenené a doplnené v roku 2018 (usmernenie ECB/2018/17). Po novom umožňuje prenos ďalších údajov do ECB v rozsahu, v akom sú dostupné v národných centrálnych bankách. Tieto údaje zahŕňajú mesačné údaje o úprave úverov peňažných finančných inštitúcií (PFI) s cieľom zohľadniť činnosti súvisiace s predajom úverov a sekuritizáciou, údaje o účelovom vytváraní spoločných peňažných fondov, údaje o pozíciách PFI voči Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií, členenie kapitálu a rezerv PFI do podkategórií a údaje identifikujúce podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov v rámci štatistiky investičných fondov.

Usmernenie ECB o externej štatistike bolo tiež zmenené a doplnené (usmernenie ECB/2018/19) s cieľom reagovať na nové analytické požiadavky v oblasti menovej politiky a finančnej stability a podporiť ďalšiu integráciu medzi štatistikami o štvrťročnej platobnej bilancii a medzinárodnej investičnej pozícii a národnými účtami (vrátane sektorových). Hlavné zmeny priniesli ďalšie sektorové a geografické podrobnosti. Tieto údaje sa budú vykazovať od marca 2021.

Makroekonomické štatistiky môžu mnohonásobne ťažiť z novovytvorených podrobných databáz. Spojenie makroúdajov a podrobných údajov môže zvýšiť kvalitu štatistiky, poskytnúť nové štatistické výstupy a zlepšiť analytickú flexibilitu. ECB v tejto súvislosti pokračovala vo svojom projekte, ktorý spája mikroúdaje (prieskum financií a spotreby domácností) a makroúdaje (sektorové účty) o aktívach a pasívach domácností. Cieľom je získať makroekonomické údaje o rozdelení bohatstva a dlhu v sektore domácností, ktoré by poskytli nové a cenné informácie pre ekonomické analýzy.

Spoločná analýza mikroúdajov z najbližšieho obdobia integrovaných v segmentoch trhu otvára cestu k analýze zložitejšieho, nepredvídaného a rýchlo sa vyvíjajúceho správania na trhu v blízkej dobe. ECB s cieľom uľahčiť pokrok v tejto oblasti zintenzívnila svoju angažovanosť a iniciatívnosť v úsilí o celosvetovú štandardizáciu údajov, čoho dôkazom je v súčasnosti už funkčný Globálny systém identifikátorov právnických osôb (Global Legal Entity Identifier System), ktorý sa ešte musí rozšíriť na dosiahnutie úplného pokrytia, ako aj vývoj noriem ISO. Pokračujúce úsilie o štandardizáciu údajov na trhoch v neposlednom rade zlepší kvalitu zbieraných údajov a zároveň zníži prevádzkové náklady a riziká pre všetkých.

7.2 Väčšia transparentnosť a lepšia komunikácia

V roku 2018 ECB pokračovala v úsilí o zvýšenie vlastnej transparentnosti tak, že pre externých profesionálnych používateľov a širokú verejnosť uľahčila prístup k svojim štatistikám, ktoré sú teraz aj jednoduchšie na používanie a interaktívnejšie. V súlade so snahou ECB o optimalizáciu obsahu pre mobilné zariadenia boli webové formáty všetkých tlačových správ týkajúcich sa štatistík prepracované, aby umožňovali jednoduchší prístup k štatistikám a ich zdieľanie na sociálnych médiách. Zatiaľ čo štatistiky ECB sú k dispozícii vo vylepšenej hlavnej štatistickej databáze Statistical Data Warehouse, nové štatistické vysvetlenia a grafické vizualizácie eurozóny spolu s porovnateľnými národnými štatistikami boli zverejnené na webovej stránke Naša štatistika. Profesionálni používatelia, ako napríklad novinári, môžu grafické vizualizácie umiestňovať vo svojich vlastných newsfeedoch alebo na svojich webových stránkach v preferovanom jazyku EÚ.

Štatistika bankového dohľadu sa tiež vyvíjala ako reakcia na zmeny na trhu a v regulačnom prostredí a v odozve na požiadavky a spätnú väzbu od používateľov. ECB zbiera a zverejňuje štvrťročné štatistiky bankového dohľadu inštitúcií, ktoré sú pod priamym dohľadom ECB. Údaje zahŕňajú informácie o štruktúre a ziskovosti súvahy, kapitálovej primeranosti, finančnej páke, financovaní a likvidite. Od tretieho štvrťroku 2018 sa údaje rozšírili o expozície voči orgánom verejnej správy, členenie aktív podľa hierarchie reálnej hodnoty a parametre úverového rizika založené na interných ratingoch. ECB ďalej v roku 2018 okrem troch ukazovateľov platobnej schopnosti a finančnej páky za 118 významných inštitúcií po prvýkrát uverejnila aj individuálne informácie 3. piliera o rizikovo vážených aktívach podľa typu rizika a metódy výpočtu za globálne systémovo dôležité inštitúcie a ostatné systémovo dôležité inštitúcie (75 inštitúcii) dohliadané ECB. Táto nová úroveň transparentnosti umožňuje zúčastneným stranám vykonávať zmysluplné porovnania prudenciálnych ukazovateľov. ECB v roku 2018 zlepšila komunikáciu s bankovým sektorom o procese zabezpečenia kvality údajov z oblasti dohľadu. Vyzvala zástupcov bankového sektora, aby diskutovali o vývoji dodatočných kontrol kvality údajov SSM. V záujme transparentnosti bol prvý zoznam týchto kontrol zverejnený na internetových stránkach ECB a príslušných vnútroštátnych orgánov.

ECB bola tiež jedným zo spoluorganizátorov konferencie Conference of European Statistics Stakeholders 2018, ktorá sa koná dvakrát do roka v nemeckom Bambergu a ponúkla príležitosť na budovanie vzťahov a diskusie o štatistickej metodike medzi zainteresovanými stranami európskej štatistiky z oblasti vedy, akademikmi, tvorcami štatistiky a spoločenskými skupinami. ECB si prvých 20 rokov štatistiky ESCB pripomenula konferenciou s názvom Deviata štatistická konferencia ECB – 20 rokov štatistiky ESCB:Čo bude ďalej? (box 8).

8 Výskumné priority ECB

Výskumné priority v ECB sa pravidelne prehodnocujú a upravujú s cieľom poskytnúť spoľahlivé analytické základy na riešenie problémov, ktorým čelia tvorcovia politík ECB. Spoluprácu v rámci ESCB podporujú prebiehajúce činnosti troch výskumných skupín a dvoch výskumných sietí. V prostredí záporných úrokových sadzieb sa hlavné priority výskumu aj v roku 2018 zameriavali na premietanie neštandardných opatrení menovej politiky do reálnej ekonomiky a na vzájomnú súhru medzi menovou politikou, finančnou stabilitou a reálnymi odvetviami hospodárstva. V štúdiách sa posudzovali účinky neštandardných opatrení pri vyvažovaní hospodárskych dôsledkov nepriaznivých finančných šokov znižovaním trhovej neistoty a zlepšovaním prístupu malých a stredných podnikov k bankovým financiám. So zavedením makroprudenciálneho politického rámca bola zriadená nová osobitná výskumná skupina s cieľom preskúmať vzájomné pôsobenie menovej a makroprudenciálnej politiky a ich optimálnu koordináciu. Ďalšími prioritami boli úloha finančných faktorov v správaní firiem a domácností v eurozóne, dynamika cenotvorby a vývoja miezd a návrh inštitucionálnych a politických opatrení na posilnenie HMÚ. Úlohe finančných frikcií pri šírení menovej politiky a hospodárskych šokov prislúcha dôležité miesto v novej verzii modelu ECB pre celú eurozónu (Area Wide Model, AWM) a pri ďalšom vývoji modelov pre skupiny krajín používaných na prognózovanie a analýzu menovej politiky.^[53]

8.1 Činnosť výskumných skupín ESCB a projekt PRISMA

Na ďalšie posilnenie spolupráce medzi výskumníkmi ESCB sa riaditelia odborov výskumu ESCB rozhodli v roku 2016 vytvoriť tri výskumné skupiny. Cieľom skupín je koordinovať výskumné úsilie v oblastiach s vysokou prioritou prostredníctvom workshopov a spoločných výskumných projektov (obrázok 2).

V roku 2018 výskumné skupiny zorganizovali niekoľko workshopov, na ktorých výskumné tímy riešili otázky, ako sú napríklad optimálna podoba menovej politiky v podmienkach neistoty, nedostatky finančného trhu a presah opatrení na medzinárodnú ekonomiku. V súvislosti s finančnou stabilitou sa jeden workshop zaoberal dôsledkami kapitálových a likviditných požiadaviek na správanie bánk a peňažné trhy. Ďalšia oblasť výskumu sa zameriavala na hlavné mikroekonomické faktory rastu produktivity, najmä na úlohu finančných frikcií, nesprávneho prideľovania úverov a organizácie výroby. Predbežné výsledky poukázali na fakt, že na pochopenie modelov agregovaného rastu produktivity je dôležité zohľadniť úlohu malých firiem.

V rámci výskumných sietí Eurosystému a ESCB pokračovala skupina na prieskum financovania a spotreby domácností (Household Finance and Consumption Network, HFCN) v práci na treťom kole prieskumu financií a spotreby domácností a jeho výsledky plánuje uverejniť v roku 2019. HFCN vo svojom výskume okrem iného skúmala dôsledky heterogénnosti domácností na premietanie menovej politiky do reálnej ekonomiky. Výskumníci z HFCN napríklad kvantifikovali, ako menová politika ovplyvňuje spotrebu jednotlivých domácností v závislosti od ich zamestnanosti a štruktúry ich portfólií. Zistenie, že menová politika neúmerne ovplyvňuje zamestnanosť nižších príjmových skupín, naznačuje, že expanzívna menová politika v eurozóne viedla k zníženiu nerovnosti v príjmoch a spotrebe. Výskum skupiny pokročil aj v oblastiach, ako sú účinky neistoty na rozhodovanie domácností, finančná nestabilita domácností a meranie hornej časti rozloženia bohatstva. Prieskum navyše vo veľkej miere využívali externí výskumníci.

PRISMA (analýza mikroúdajov o cenotvorbe), nová výskumná skupina ESCB zriadená v roku 2018 na základe mandátu od Rady guvernérov, bude skúmať správanie jednotlivých firiem v oblasti cenotvorby a v maloobchodnom sektore pomocou databáz s mikroúdajmi o cenách. Výskum sa zameria na vzťah medzi cenotvorbou a celkovou dynamikou inflácie. Hlavným predmetom skúmania bude, či sa v období nízkej inflácie cenotvorba zmenila a či má na ňu vplyv menová politika, fáza hospodárskeho cyklu a príslušný druh celkových šokov ovplyvňujúcich ekonomiku.

So zavedením makroprudenciálneho politického rámca bola zriadená nová osobitná výskumná skupina na preskúmanie vzájomného pôsobenia medzi menovou a makroprudenciálnou politikou. Jedným z cieľov skupiny je skúmanie rôznych presahov medzi týmito dvoma politikami vrátane účinkov menovej politiky na finančnú stabilitu a vplyvu makroprudenciálnych opatrení na reálnu ekonomiku. Vzhľadom na tieto presahy sa druhý cieľ zameriava na optimálnu koordináciu medzi týmito dvoma politikami.

8.2 Konferencie a publikácie

S cieľom udržať rozsiahly dialóg s ekonómami z akademických a ostatných politických inštitúcií zorganizovala ECB v roku 2018 niekoľko výskumných podujatí na vysokej úrovni vrátane Fóra ECB o centrálnom bankovníctve v Sintre a druhej Výročnej konferencie ECB o výskume (Annual Research Conference, ARC). Fórum sa venovalo vzniku a dôsledkom nízkej dynamiky inflácie, ktorá bola príznačná pre obdobie zotavovania sa po kríze v mnohých vyspelých ekonomikách, vrátane cenotvorby, vývoja miezd a úlohy inflačných očakávaní. ARC v roku 2018 predstavila inovatívny výskum v oblastiach, ako sú úloha trhov s aktívami pri signalizácii menovej politiky, hypotekárne trhy, vývoj konkurencieschopnosti na finančných a tovarových trhoch a globalizácia. Ďalšie dôležité konferencie sa týkali štrukturálnych reforiem v eurozóne, globálneho obchodu, trhu práce a digitalizácie a menovej a makroprudenciálnej politiky.^[54]

Mnohé z výskumných činností ECB tiež viedli k publikovaniu článkov vo vedeckých časopisoch a pracovných dokumentov. V roku 2018 sa v rámci série ECB Working Paper Series vydalo spolu 98 prác, ktoré vypracovali zamestnanci ECB. Viaceré analytické štúdie zamerané na jednotlivé politiky sa okrem toho publikovali v rámci sérií Occasional Paper Series, Statistics Paper Series a Discussion Paper Series ECB. Tento súbor kvalitných výskumných prác poskytol základ pre lepšie sprostredkovanie výsledkov výskumu ECB širšiemu publiku, pričom v roku 2018 bolo 12 článkov uverejnených v platforme ECB Research Bulletin.^[55]

9 Činnosti a povinnosti v právnej oblasti

Táto kapitola sa zaoberá jurisdikciou Súdneho dvora Európskej únie týkajúcou sa ECB, stanoviskami ECB a prípadmi nesplnenia povinnosti konzultovať s ECB návrhy právnych predpisov v oblastiach patriacich do jej pôsobnosti, ako aj sledovaním dodržiavania zákazu menového financovania a privilegovaného prístupu.

9.1 Jurisdikcia Súdneho dvora Európskej únie týkajúca sa ECB

Všeobecný súd Európskej únie („Všeobecný súd“) zamietol v marci 2018 žalobu o náhradu škody podanú združením dôchodcov (ESTAMEDE), ktoré sa spravuje súkromným právom, proti ECB vo veci T-124/17. Členovia združenia ESTAMEDE sú poberateľmi dávok gréckeho dôchodkového fondu pre inžinierov a dodávateľov verejných prác. Vymáhané škody súvisiace so zrážkami, ktoré v roku 2012 ovplyvnili určité grécke štátne dlhopisy v rámci čiastočnej reštrukturalizácie gréckeho štátneho dlhu, údajne utrpel dôchodkový fond a poberatelia jeho dávok, a nie samotné združenie. V podaní bola snaha pripísať ECB rôzne porušenia práva a princípov EÚ vrátane základných práv, ktoré chráni Charta základných práv EÚ, ako je právo vlastniť majetok. Všeobecný súd vo svojom rozhodnutí zamietol žalobu ako zjavne neprípustnú bez toho, aby preskúmal podstatu veci, a tým vylúčil akúkoľvek zodpovednosť ECB za vymáhané odškodnenie. Všeobecný súd zastával názor, že žalobca nebol spôsobilý vystupovať pred Všeobecným súdom a žiadosť nespĺňala formálne požiadavky prípustnosti.

V júli 2018 Všeobecný súd zamietol aj žaloby o odškodnenie, ktoré podali okrem iných aj proti ECB niektorí vkladatelia, akcionári a držitelia dlhopisov cyperských bánk, na ktoré sa vzťahovali opatrenia na riešenie krízových situácií (veci T-680/13 a T-786/14). Tieto rozsudky nadväzujú na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie („Súdny dvor“) z roku 2016 v dvoch odvolacích konaniach (veci Mallis^[56] a Ledra^[57]), ktoré sa týkali podobných záležitostí. Žalobcovia uvádzali, že predmetné opatrenia na riešenie krízových situácií uložila ECB a ostatní odporcovia okrem iného tým, že sa zúčastňovali na stretnutiach Euroskupiny, podieľali sa na rokovaní o cyperskom memorande o porozumení, a tiež tým, že Rada guvernérov ECB prijala rozhodnutia týkajúce sa poskytnutia núdzovej likvidity. Všeobecný súd zistil, že ECB a ostatní odporcovia nijako neporušili právo vlastniť majetok, ani zásadu legitímnej dôvery a ani zásadu rovnakého zaobchádzania. Proti týmto dvom rozsudkom bolo podané odvolanie na Súdny dvor.

Súdny dvor v decembri 2018 rozhodol, že skúmanie prejudiciálnych otázok Ústavným súdom Spolkovej republiky Nemecko vo veci C‑493/17 (Weiss) neodhalilo žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť programu nákupu aktív verejného sektora (PSPP) na sekundárnom trhu ECB. Po prvé, PSPP patrí do oblasti menovej politiky a dodržiava zásadu proporcionality. Špecifický cieľ PSPP možno priradiť k prvotnému cieľu menovej politiky Únie, ktorý je kvantitatívne špecifikovaný ako udržanie miery inflácie v strednodobom horizonte na úrovni nižšej, ale blízkej 2 %, a neobsahuje zjavnú chybu v hodnotení ani nezachádza za rámec stanovený v zmluvách. ECB okrem toho zvážila rôzne záujmy zaangažovaných strán s cieľom zabrániť tomu, aby pri implementácii programu dochádzalo k znevýhodneniam, ktoré sú zreteľne neprimerané cieľu PSPP. Vzhľadom na riziká, ktorým by potenciálne mohli byť vystavené národné centrálne banky vzhľadom na veľký objem aktív nakúpených v rámci PSPP, ECB prijala rozhodnutie, ktoré nekorešponduje so všeobecným pravidlom o spoločnom znášaní strát. Po druhé, PSPP je zlučiteľné so zákazom menového financovania. Skutočnosť, že PSPP umožňuje predvídať na makroekonomickej úrovni, že sa na sekundárnych trhoch nakúpi významný objem dlhopisov, neposkytuje danému súkromnému operátorovi takú istotu, aby mohol konať de facto ako sprostredkovateľ Eurosystému pre priamy nákup dlhopisov od inštitúcií alebo orgánov verejnej správy členských štátov. Makroekonomická predvídateľnosť neznižuje motiváciu členských štátov uskutočňovať zdravú rozpočtovú politiku vzhľadom na dočasnú a neistú povahu tohto programu a sériu zabezpečovacích opatrení, ktoré obmedzujú účinky PSPP na túto motiváciu. Súdny dvor taktiež konštatoval, že zákaz menového financovania nebráni ponechať si dlhopisy do splatnosti alebo nakúpiť dlhopisy so záporným výnosom. Na základe tohto rozhodnutia o prejudiciálnej otázke Ústavný súd Spolkovej republiky Nemecko rozhodne o vznesených sťažnostiach nepriamo napádajúcich PSPP.

9.2 Stanoviská ECB a konzultácie

V článku 127 ods. 4 a článku 282 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je upravená požiadavka, aby sa s ECB konzultovali všetky navrhované legislatívne akty EÚ, ako aj návrhy národných legislatívnych aktov spadajúcich do oblasti jej pôsobnosti. Všetky stanoviská ECB sa uverejňujú na internetovej stránke ECB. Stanoviská ECB k návrhom právnych predpisov EÚ sú uverejnené aj v Úradnom vestníku Európskej únie.

V roku 2018 ECB prijala 16 stanovísk k návrhom právnych aktov Únie a 42 stanovísk k návrhom vnútroštátnych právnych predpisov spadajúcich do oblasti jej pôsobnosti.

Na úrovni EÚ prijíma ECB stanoviská k navrhovaným právnym predpisom týkajúcim sa záležitostí makroprudenciálneho a mikroprudenciálneho dohľadu, ku ktorým patrí reforma Európskeho výboru pre systémové riziká^[58], Európskeho orgánu pre bankovníctvo^[59] a Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy^[60], kapitálové požiadavky pri problémových expozíciách a krytých dlhopisoch^[61], prudenciálny prístup k investičným spoločnostiam^[62] a posilnenie úlohy Európskeho orgánu pre bankovníctvo pri predchádzaní využívaniu finančného systému na pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu^[63]. ECB prijala stanoviská k ďalším právnym predpisom Únie s dosahom na finančné trhy, ku ktorým patrí reforma trhov s krytými dlhopismi^[64], regulácia správcov úverov, nákupcov úverov a vymáhanie kolaterálu^[65], poplatky pri cezhraničných platbách a konverzii mien^[66] a právo uplatňované pri postupovaní pohľadávok a jeho účinky na tretie strany^[67]. ECB vydala aj stanoviská k rámcu, ktorým sa riadi hospodárska a menová únia a ktorý zahŕňa posilnenie rozpočtovej zodpovednosti a strednodobú orientáciu rozpočtovej politiky členských štátov^[68] a navrhované zriadenie európskeho nástroja stabilizácie investícií^[69] a Európskeho menového fondu^[70]. ECB sa vyjadrila aj k európskej podnikovej štatistike^[71] a k vzdelávaciemu programu EÚ o boji proti falšovaniu s názvom Pericles IV^[72].

ECB prijala stanoviská k návrhom vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa národných centrálnych bánk (NCB), konkrétne riadenia a finančnej nezávislosti Central Bank of Cyprus^[73], inštitucionálnej nezávislosti Българска народна банка (Bulharskej národnej banky)^[74], štátneho auditu Hrvatska narodna banka^[75], režimu zodpovedností členov bankovej rady a zamestnancov Banca Naţională a României^[76], požiadavky na povinné minimálne rezervy Magyar Nemzeti Bank^[77] a poverenia NCB širokou škálou úloh týkajúcich sa napríklad poplatkov pri platobných operáciách platobnou kartou^[78], bezpečnosti a ochrany dôležitej infraštruktúry^[79], bezpečnosti sietí a informačných systémov vo finančnom sektore^[80], sekuritizačných činností^[81], vydávania krytých dlhopisov^[82], postupov pri prevode úverov vo švajčiarskych frankoch na úvery v eurách^[83], aktivít úverových inštitúcií na trhoch s finančnými nástrojmi^[84], hlavných informačných dokumentov úverových inštitúcií pre balíky retailových investičných produktov a investičných produktov založených na poistení^[85], právomoci vykonávať vyšetrovanie a prijímať donucovacie opatrenia v reakcii na poskytovanie nepravdivých a zavádzajúcich informácií úverovými a finančnými inštitúciami^[86], úloh v oblasti regulácie určitých sporiacich účtov^[87], spolupráce s príslušnými úradmi v súvislosti s vracaním finančných prostriedkov z určených daňových rajov^[88], vedenia centrálneho registra bankových účtov a finančných operácií^[89] a vnútroštátnej databázy poistných plnení^[90]. Často sa opakujúcou témou viacerých týchto stanovísk bolo hodnotenie prenesenia nových úloh na NCB vo vzťahu k zákazu menového financovania podľa článku 123 Zmluvy vzhľadom na financovanie výkonu vládnych úloh centrálnymi bankami.

ECB vydala aj stanoviská k návrhom vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa makroprudenciálneho a mikroprudenciálneho dohľadu nad úverovými a finančnými inštitúciami, ktoré zahŕňajú zavedenie úzkej spolupráce medzi ECB a Българска народна банка (Bulharskou národnou bankou)^[91], reformu talianskych popolari a družstevných bánk^[92], makroprudenciálne nástroje v Španielsku^[93], makroprudenciálny mandát centrálnej banky a riadenie úverových inštitúcií v Bulharsku^[94], makroprudenciálne nástroje na riešenie nerovnováh v sektore nehnuteľností na bývanie a recipročnú implementáciu makroprudenciálnych nástrojov v Luxembursku^[95], zavedenie pomeru medzibankového financovania v Maďarsku^[96], požiadavky amortizácie hypoték vo Švédsku^[97], pevné odmeňovanie riaditeľov systémovo významných úverových inštitúcií v Holandsku^[98], prenos údajov o dohľade na štatistické účely v Nemecku^[99], reorganizáciu poľského orgánu pre finančné služby^[100] a zdroje financovania a riadenie maltského orgánu pre finančné služby^[101].

ECB prijala stanoviská k ďalším vnútroštátnym právnym predpisom s dosahom na úverové a finančné inštitúcie, ku ktorým patrí rámec na riešenie hypotekárnych nedoplatkov a regulácia podnikania v oblasti vlastníctva úverových zmlúv v Írsku^[102], právny rámec pre kryté dlhopisy v Českej republike a na Slovensku^[103], právny rámec pre sekuritizácie na Cypre^[104], prevod úverov vo švajčiarskych frankoch na úvery v eurách v Slovinsku^[105], vzorec úročenia vkladov na určitých francúzskych regulovaných sporiacich účtoch^[106] a pripravenosť fínskeho finančného sektora na plnenie záväzkov v krízovej, resp. naliehavej situácii^[107].

V reakcii na narastajúci význam problematiky kybernetickej bezpečnosti vydala ECB stanoviská pre viacero členských štátov k vplyvu vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa informácií a kybernetickej bezpečnosti na dôležité trhové infraštruktúry a prudenciálny dohľad nad úverovými inštitúciami^[108]. ECB sa vyjadrila aj k novým pravidlám zaokrúhľovania pri platbách v eurách v Belgicku^[109].

Zaznamenal sa jeden prípad nesplnenia povinnosti konzultovať s ECB návrhy právnych predpisov Únie. S ECB nebol konzultovaný návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o práve uplatňovanom pri postupovaní pohľadávok a jeho účinkoch na tretie strany. ECB vydala v tejto veci stanovisko z vlastnej iniciatívy, v ktorom poukazuje na nedostatky navrhovanej voľby práva, ktorým sa riadi postupovanie pohľadávok a jeho účinky na tretie strany^[110]. Tento prípad nekonzultovania sa považuje za „jasný a významný“ prípad nekonzultovania s ECB. Dva prípady nekonzultovania z roku 2017 sa spolu s prípadom nekonzultovania zisteným v roku 2018 považujú za „jasné a opakované“.

V roku 2018 bol zistený jeden horizontálny problém týkajúci sa vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa implementuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii. Keďže niektoré členské štáty sa pri transpozícii tejto smernice rozhodovali podľa vlastného uváženia, ECB v súčasnosti vyhodnocuje, v akom rozsahu boli významným spôsobom ovplyvnené oblasti jej poradenských kompetencií, pokiaľ ide o národné centrálne banky, platobné a zúčtovacie systémy a/alebo úlohy ECB súvisiace s prudenciálnym dohľadom nad úverovými inštitúciami. ECB doteraz v tejto veci vydala jeden list týkajúci sa nekonzultovania adresovaný vnútroštátnemu orgánu (Cyprus). Ďalšími orgánmi, ktoré nekonzultovali s ECB, boli orgány Rumunska vo veci mimoriadneho nariadenia vlády, ktorým sa zavádza daň z bankových aktív.

9.3 Dodržiavanie zákazu menového financovania a privilegovaného prístupu

Podľa článku 271 písm. d) Zmluvy o fungovaní Európskej únie je ECB poverená úlohou monitorovať dodržiavanie zákazov vyplývajúcich z článkov 123 a 124 Zmluvy a z nariadení Rady (ES) č. 3603/93 a 3604/93 národnými centrálnymi bankami EÚ i Európskou centrálnou bankou. Podľa článku 123 sa ECB a národným centrálnym bankám zakazuje poskytovať vládam a inštitúciám alebo orgánom EÚ možnosť prečerpania účtov alebo akýkoľvek iný typ úveru, ako aj kupovať na primárnom trhu dlhové nástroje, ktoré tieto inštitúcie emitovali. V článku 124 sa zakazujú akékoľvek opatrenia, ak nesúvisia s obozretnosťou, ktoré by vládam a inštitúciám alebo orgánom EÚ umožnili privilegovaný prístup k finančným inštitúciám. Dodržiavanie uvedených ustanovení členskými štátmi monitoruje popri Rade guvernérov aj Európska komisia.

ECB monitoruje tiež nákup dlhových nástrojov vydaných domácim verejným sektorom, verejným sektorom ostatných členských štátov a inštitúciami a orgánmi EÚ uskutočnený centrálnymi bankami krajín EÚ na sekundárnom trhu. Podľa úvodných ustanovení nariadenia Rady (ES) č. 3603/93 sa nadobúdanie dlhových nástrojov verejného sektora na sekundárnom trhu nesmie zneužiť na obchádzanie zámeru článku 123 Zmluvy. Takéto nadobúdanie sa nesmie stať formou nepriameho menového financovania verejného sektora.

V rámci monitorovacej činnosti za rok 2018 sa potvrdilo všeobecné dodržiavanie súladu s článkami 123 a 124 Zmluvy, ako aj so súvisiacimi nariadeniami Rady EÚ.

Monitorovaním sa zistilo, že väčšina národných centrálnych bánk členských štátov EÚ aplikovala v roku 2018 také politiky úročenia vkladov verejného sektora, ktoré boli v úplnom súlade s hornými hranicami úročenia. Niekoľko národných centrálnych bánk však musí zabezpečiť, aby miera úročenia vkladov verejnej správy nebola nad hornou hranicou sadzby.

Vo výročnej správe ECB z roku 2016 sa uvádzalo, že zriadenie a financovanie správcovskej spoločnosti MARK Zrt. maďarskou centrálnou bankou predstavuje porušenie zákazu menového financovania, ktoré si vyžaduje nápravu. Po tom, ako Magyar Nemzeti Bank dokončila nevyhnutné nápravné kroky, bola táto záležitosť uzavretá.

V nadväznosti na pochybnosti vyjadrené vo výročných správach ECB od roku 2014 pokračovala ECB v monitorovaní niekoľkých programov, ktoré Magyar Nemzeti Bank zaviedla v roku 2014 a 2015. Magyar Nemzeti Bank v roku 2018 pokračovala v krokoch zameraných na zmiernenie znepokojenia ECB a ukončila program nákupu maďarských umeleckých diel a majetku kultúrneho charakteru. Vzhľadom na množstvo, rozsah a veľkosť týchto operácií však ECB bude naďalej pozorne monitorovať, či spĺňajú pravidlo zákazu menového financovania a privilegovaného prístupu. ECB bude tiež sledovať účasť Magyar Nemzeti Bank v budapeštianskej burze cenných papierov, keďže kúpa majoritného podielu v tejto burze maďarskou centrálnou bankou v novembri 2015 môže stále vyvolávať znepokojenie v súvislosti s menovým financovaním.

Zníženie objemu aktív IBRC v držbe Central Bank of Ireland počas roka 2018 predajom dlhodobých dlhopisov s variabilným kupónom je významným krokom k nutnému úplnému odstráneniu týchto aktív. Pretrvávajúce vážne pochybnosti v súvislosti s menovým financovaním by pomohol zmierniť ambicióznejší kalendár predajov.

10 Európske a medzinárodné záležitosti: hlavné udalosti

ECB v roku 2018 pokračovala v úzkom dialógu na rôznych európskych fórach a s mnohými inštitúciami vrátane Európskej rady, Rady ECOFIN, Euroskupiny, Európskeho parlamentu a Európskej komisie. Témami rokovaní na úrovni Európskej rady, Euroskupiny a Rady ECOFIN za účasti prezidenta ECB a ostatných členov Výkonnej Rady ECB bol hospodársky výhľad, posilnenie HMÚ, ako aj záležitosti súvisiace s rámcom hospodárskeho a fiškálneho riadenia.

10.1 Upevňovanie HMÚ

V roku 2018 sa ECB zúčastnila na diskusiách o posilnení HMÚ, pričom poskytovala odbornú pomoc a odporúčania v oblasti svojej pôsobnosti. Diskusie na fórach EÚ sa venovali trom hlavným oblastiam: dobudovaniu bankovej únie, reforme Európskeho mechanizmu pre stabilitu (European Stability Mechanism, ESM) a skladbe nástroja pre makroekonomickú stabilizáciu eurozóny. Hlavným príspevkom do tejto debaty bol diskusný dokument zverejnený Európskou komisiou v máji 2017 a súvisiace návrhy, ako aj dohoda medzi Francúzskom a Nemeckom uzatvorená v Mesebergu v júni 2018.

Po prvé, pokiaľ ide o bankovú úniu^[111], finalizoval sa legislatívny balík smerníc a nariadení, ktorý zahŕňa ukazovateľ finančnej páky brániaci bankám neúmerne zvyšovať dlh, prísnejšie kapitálové požiadavky zohľadňujúce citlivosť na riziko pre banky obchodujúce s cennými papiermi a derivátmi, ako aj zvýšenú rekapitalizačnú kapacitu na absorbovanie strát pre globálne systémovo významné banky. Dosiahla sa tiež dohoda o nových požiadavkách týkajúcich sa minimálneho krytia strát v prípade nových problémových expozícií v súvahách bánk. Okrem toho sa na júnovom a decembrovom samite eurozóny prijalo rozhodnutie urobiť z ESM záchranný mechanizmus pre jednotný fond na riešenie krízových situácií (Single Resolution Fund, SRF) pre banky v krízovej situácii. Pokiaľ ide o európsky systém ochrany vkladov (EDIS), európski lídri sa zhodujú na nevyhnutnosti ďalšej odbornej práce. Na tento účel sa zriadila pracovná skupina na vysokej úrovni, ktorá bude o vývoji referovať v júni 2019. V nadväznosti na postupné plnenie všetkých položiek plánu z roku 2016 sa začala príprava plánu na otvorenie politických rokovaní o systéme EDIS. Banky v eurozóne medzitým s podporou európskeho bankového dohľadu pokračovali v posilňovaní svojich súvah, znižovaní ukazovateľa finančnej páky a ďalšom zmenšovaní objemu problémových úverov. Pokračovala tiež príprava európskej únie kapitálových trhov (CMU) v súlade s Akčným plánom na vybudovanie únie kapitálových trhov z roku 2015.

Po druhé, ECB v rámci diskusie o reforme ESM vydala stanovisko, v ktorom podporila zakomponovanie tohto mechanizmu do právneho rámca EÚ (čím sa zlepšili jeho preventívne nástroje finančnej pomoci a zároveň sa zabezpečila primeraná podmienenosť), ako aj preskúmanie jeho riadenia s cieľom zaistiť rýchle a dôveryhodné rozhodovacie procesy založené na nezávislom poradenstve kvalitných expertov.

Po tretie, pokračovali prípravy koncepcie a časového harmonogramu nástroja fiškálnej stabilizácie, ako aj ďalších prípadných rozpočtových nástrojov pre eurozónu. ECB toto úsilie ocenila a v súlade so Správou piatich prezidentov z roku 2015 zdôraznila, že všetky fiškálne nástroje by mali podporovať agregovaný dopyt, najmä počas recesií prejavujúcich sa v celej eurozóne, a zároveň by nemali brzdiť iniciatívy podporujúce zdravú vnútroštátnu hospodársku a rozpočtovú politiku. ECB tiež vydala stanovisko k návrhu nariadenia Európskej komisie o zriadení európskeho nástroja stabilizácie investícií (European Investment Stabilisation Function, EISF). Decembrový samit eurozóny poveril Euroskupinu, aby pracovala na rozpočtovom nástroji, ktorý by v kontexte viacročného finančného rámca zabezpečil dobrovoľné zbližovanie a konkurencieschopnosť eurozóny a členských štátov mechanizmu ERM II. Ďalšie rokovania na fórach EÚ zahŕňali návrh Komisie na prijatie nariadenia o cenných papieroch zabezpečených štátnymi dlhopismi (SBBS).

Pokiaľ ide o štrukturálne otázky v ekonomike, Európska komisia navrhla program na podporu reforiem so zámerom uľahčiť zavádzanie štrukturálnych reforiem v rámci ďalšieho viacročného finančného rámca (2021 – 2027). EÚ tiež súhlasila s navýšením finančného krytia svojho už existujúceho programu na podporu štrukturálnych reforiem s celkovým rozpočtom na roky 2017 až 2020 v objeme 222,8 mil. €.

ECB v rámci rozhovorov o posilnení HMÚ často zdôrazňovala, že úplné prijatie rozpočtových pravidiel a efektívnejšia koordinácia hospodárskych politík zostávajú predpokladom na zlepšenie odolnosti eurozóny a získanie potrebnej dôvery členských štátov, aby pokračovali v ďalšej integrácii. V tomto ohľade sa doteraz nedosiahol uspokojivý pokrok.

10.2 Napĺňanie zodpovednosti

K nezávislosti ECB nevyhnutne patrí aj jej zodpovednosť. ECB je nezávislá inštitúcia, ktorá uplatňuje svoje nástroje podľa vlastného uváženia tak, aby plnila svoje úlohy a dodržiavala svoj mandát. Táto nezávislosť bola demokraticky prijatá v rámci ratifikácie európskych zmlúv stanovujúcich aj jasný mandát ECB, z ktorého sa banka zodpovedá verejnosti. Zodpovednosť posilnená preskúmaním na úrovni Súdneho dvora Európskej únie má zaistiť, aby táto nezávislosť neviedla k svojvoľnému konaniu a aby ECB postupovala v súlade so svojím mandátom.

Hlavnou úlohou pri kontrole zodpovednosti ECB je na základe zmlúv poverený Európsky parlament ako demokraticky zvolený orgán zastupujúci občanov EÚ. V roku 2018 prezident ECB absolvoval štyri pravidelné vystúpenia vo Výbore Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové záležitosti.^[112] Zúčastnil sa tiež na plenárnej diskusii Európskeho parlamentu o Výročnej správe ECB a banka zverejnila svoju odpoveď na podnety Európskeho parlamentu uvedené v jeho uznesení o výročnej správe ECB za rok 2016.^[113] ECB si svoju povinnosť zodpovedať sa plní aj prostredníctvom pravidelných správ a odpovedí na písomné otázky poslancov Európskeho parlamentu. V roku 2018 dostal prezident ECB 36 listov s takýmito otázkami, pričom odpovede boli zverejnené na internetovej stránke ECB.^[114] Väčšina otázok poslancov sa týkala výkonu neštandardných opatrení menovej politiky ECB, ekonomickej a finančnej situácie a vzájomných záležitostí ECB a inštitúcií EÚ. V neposlednom rade sa ECB zodpovedá Európskemu parlamentu a Rade EÚ aj za činnosť v oblasti bankového dohľadu.^[115]

ECB sa tiež zapájala do debaty, ktorá sa v posledných rokoch venuje nezávislosti a zodpovednosti centrálnych bánk. Členovia Výkonnej rady ECB v roku 2018 na tieto témy predniesli niekoľko prednášok^[116] a vývoju zodpovednosti ECB sa venoval aj článok v Ekonomickom bulletine ECB.^[117] V článku sa okrem iného predkladajú kvantitatívne a kvalitatívne dôkazy o zintenzívnení a rozšírení vzájomnej komunikácie medzi ECB a Európskym parlamentom v čase krízy z hľadiska jej frekvencie, formy a obsahu.

Podľa prieskumu Eurobarometra^[118] z roku 2018 malo euro doteraz najvyššiu podporu, keď z 340 miliónov občanov eurozóny jednotnú menu podporilo až 75 %. Ide o najvyššiu mieru podpory od zavedenia eura.

10.3 Dôsledky brexitu

Napriek tomu, že ECB nebola priamym účastníkom rokovaní o brexite, pokračovala v monitorovaní a posudzovaní vplyvu tejto udalosti na vývoj vo veciach spadajúcich do jej pôsobnosti. V hodnotení finančnej stability z novembra 2018 (Financial Stability Review, FSR) ECB skúmala potenciálny vplyv brexitu na finančnú stabilitu eurozóny. Analýza dospela k záveru, že brexit predstavuje pre finančnú stabilitu eurozóny celkovo obmedzené riziko, najmä preto, že súkromný sektor má k dispozícii viacero možností na zmiernenie potenciálnych rizík. Dosiahnutie novej pobrexitovej rovnováhy sa spája s jednorazovými nákladmi na prispôsobenie sa, pričom môže hroziť riziko napätia v niektorých trhových segmentoch, ak sa na transformáciu dostatočne nepripravia. Riziko, že by reálna ekonomika eurozóny po odchode Spojeného kráľovstva z EÚ nemala prístup k finančným službám, je však malé. Analýza rovnako naznačuje celkovo obmedzené riziká, pokiaľ ide o kapitálovú pozíciu bankového sektora eurozóny. Vyhrotený brexit by však mohol viesť k celoplošným a závažnejším zmenám cien na trhoch v porovnaní s rokom 2018, ako aj k prudkému nárastu rizikových prémií a volatility.

V apríli 2018 ECB spolu s Bank of England zriadili spoločnú technickú pracovnú skupinu, ktorej mandát sa sústreďuje na riadenie rizika v oblasti finančných služieb v období okolo 30. marca 2019. Skupina o najnovších zisteniach informovala v októbri 2018 Európsku komisiu a Ministerstvo financií Spojeného kráľovstva.

Prezident ECB na februárovom vypočutí v Európskom parlamente podčiarkol význam napredovania v kľúčových záležitostiach finančného práva EÚ (napr. EMIR II) ešte pred brexitom, aby sme boli pripravení na všetky možné scenáre vrátane nedosiahnutia dohody.

Pokiaľ ide o európsky bankový dohľad, ECB a národné orgány dohľadu sa sústredili na zdieľanie a implementáciu očakávaní v oblasti dohľadu súvisiacich s brexitom, ako aj na hodnotenie brexitových plánov a licenčných žiadostí medzinárodných bánk, ktoré prenášajú svoje aktivity zo Spojeného kráľovstva do eurozóny, a brexitových plánov bánk eurozóny, ktorých podstatný podiel aktivít sa realizuje v Spojenom kráľovstve. Ďalšie informácie možno nájsť vo Výročnej správe ECB o činnosti dohľadu za rok 2018.

Dohoda o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ nebola dosiahnutá do dňa uzávierky tejto správy.

10.4 Medzinárodné vzťahy

Skupina G20

Ministri financií a guvernéri centrálnych bánk krajín G20 na pozadí pokračujúceho hospodárskeho rastu a narastajúceho rizika zhoršenia globálneho výhľadu diskutovali o vplyve obchodného napätia na globálnu ekonomiku v roku 2018, pričom podčiarkli potrebu zintenzívniť dialóg a kroky na zmiernenie rizík. Členské štáty G20 skúmali tiež dôsledky prísnejších globálnych podmienok financovania, a to najmä na ekonomiky rozvíjajúcich sa trhov. Pokračovali v monitorovaní úsilia zameraného na dosiahnutie silného, udržateľného, inkluzívneho a vyváženého globálneho rastu a vyhodnotili pokrok pri dosahovaní kolektívneho rastu na úrovni 2 % do roku 2018. Opatrenia prijaté v tejto súvislosti pripravili globálnu ekonomiku na rast nad 2 %, ten sa však dosiahne neskôr, ako sa pôvodne predpokladalo. Ministri financií a guvernéri centrálnych bánk potvrdili svoj záväzok udržať stabilné výmenné kurzy a realizovať reformy finančného sektora. Priority argentínskeho predsedníctva G20 zahŕňali uľahčenie financovania infraštruktúry a budúcnosť práce. Skupina pokračovala tiež v riešení otázok medzinárodného zdaňovania a uvažovala o prínose a možných rizikách súvisiacich s technologickými inováciami, ako sú kryptoaktíva. G20 potvrdila svoj záväzok pokračovať v zlepšovaní globálnej finančnej architektúry a globálnej finančnej záchrannej siete, v ktorej centre bude silný MMF vybavený primeranými zdrojmi a kvótami. V tejto súvislosti skupina popredných osobností G20 pre globálne finančné riadenie zverejnila svoju správu s názvom Making the Global Financial System Work for All (Aby globálny finančný systém pracoval pre všetkých).

Politické záležitosti týkajúce sa MMF a medzinárodnej finančnej architektúry

ECB naďalej zohrávala aktívnu úlohu v diskusiách o medzinárodnom menovom a finančnom systéme v MMF a na iných fórach a presadzovala spoločný európsky postoj z pohľadu centrálnej banky.^[119] MMF diskutoval o dôležitých úpravách svojich politík v rámci dohľadu a v úverovom rámci, prípadne ich inicioval. Vo februári 2018 MMF predložil dôležité vysvetlenia svojich politík súvisiacich s návrhom programu menových únií. V apríli 2018 sa ukončila predbežná revízia dohľadu MMF a v decembri 2018 nezávislý hodnotiaci úrad MMF vydal odporúčania pre finančný dohľad MMF. Fond tiež inicioval revíziu požiadaviek a podoby ním podporovaných programov, ako aj revíziu rámca udržateľnosti dlhu pre krajiny pristupujúce na trhy. V roku 2018 okrem toho pokračovala pätnásta revízia kvót MMF.

V júli 2018 MMF ukončil svoj prvý program pre hodnotenie finančného sektora eurozóny (Financial Sector Assessment Program, FSAP), ktorý predstavuje komplexné hodnotenie za účasti niekoľkých európskych inštitúcií a orgánov centrálneho bankovníctva aj bankového dohľadu ECB. MMF zdôraznil, že po zriadení jednotného mechanizmu dohľadu sa bankový dohľad v eurozóne výrazne zlepšil. Navyše sa posilnila odolnosť veľkých bánk v eurozóne, no pretrvávajú niektoré slabé miesta súvisiace s kreditným a trhovým rizikom. Toto hodnotenie bude tiež slúžiť na informačné účely a na uľahčenie hodnotení FSAP na úrovni jednotlivých krajín eurozóny. V konzultáciách MMF o politikách eurozóny, ktoré sa skončili v júli 2018, sa uvádza, že expanzia eurozóny zostáva silná, hoci jej tempo sa mierne spomaľuje. V niektorých členských krajinách navyše pretrváva výrazná potreba vytvoriť dostatočné politické rezervy a realizovať štrukturálne reformy. Na výročných zasadnutiach MMF na Bali v októbri 2018 fond predstavil Fintech program z Bali, v rámci ktorého sa diskutuje o príležitostiach a rizikách súvisiacich s fintech vývojom a ktorý sa sústreďuje na vplyv tohto vývoja na finančný sektor.

Medzinárodná spolupráca s centrálnymi bankami

ECB, berúc do úvahy svoje obmedzené zdroje, opäť pozitívne reagovala na veľký záujem centrálnych bánk mimo EÚ o výmenu skúseností s touto bankou vzhľadom na jej významnú pozíciu v globálnej ekonomike a úlohu, ktorú zohráva ako európska inštitúcia.

ECB zväčšila geografický dosah svojej spolupráce, keď podpísala memorandum o porozumení so South African Reserve Bank. Na základe bilaterálnych memoránd s najdôležitejšími centrálnymi bankami v Ázii a Latinskej Amerike ďalej rozvíjala vzájomné vzťahy s týmito inštitúciami. Posilnila tiež spoluprácu s regionálnymi organizáciami s cieľom rozšíriť svoju aktívnu pomoc. Diskusie na úrovni Eurosystému pokračovali tiež formou stretnutí popredných predstaviteľov Eurosystému s partnermi z Latinskej Ameriky.

ECB naďalej zohráva svoju úlohu inštitúcie EÚ aj v tematických diskusiách s centrálnymi bankami krajín, ktoré by mohli v budúcnosti vstúpiť do EÚ. Rad regionálnych seminárov slúži ako hlavná platforma, v rámci ktorej sa v úzkej spolupráci s národnými centrálnymi bankami EÚ organizujú rôzne diskusie. ECB sa tiež zapája do spolupráce národných centrálnych bánk EÚ s centrálnymi bankami týchto tretích krajín so zámerom zvýšiť jej prospešnosť.

11 Rozšírenie komunikácie

Komunikácia centrálnych bánk sa za posledné roky stala základným prvkom menovej politiky, ba dokonca jej samotným nástrojom. Vďaka tomu, že ECB poskytuje najmä finančným trhom a odborným kruhom jasné signály o svojich zámeroch a informácie o politikách, úspešne sa zvýšila ich účinnosť. Minulý rok ECB zintenzívnila svoje úsilie a oslovila aj netradičné publikum. Jej cieľom je zapojiť širšiu občiansku spoločnosť, viesť diskusiu s verejnosťou a načúvať jej, pričom využíva nové platformy a formáty. Na rozdiel od komunikácie s trhmi a odborníkmi sa tento druh komunikácie často venuje základným otázkam o tom, čo ECB robí, prečo to robí a aký význam to má pre jednotlivcov a ich komunity. Komunikáciu so širším publikom a úprimný dvojstranný dialóg ECB využíva ako prostriedok na lepšie pochopenie jej úloh a politík a na budovanie dôvery v ECB ako inštitúciu.

Mladí ľudia v centre pozornosti

Komunikácia s mladými ľuďmi v Európe je pre ECB zvlášť dôležitá. Na tento účel iniciovala program s názvom späť do školy, v rámci ktorého nabáda svojich zamestnancov, aby navštevovali školy, najmä tie, do ktorých sami chodili, a diskutovali so študentmi o Európe a eure, reagovali na ich podnety a podelili sa o svoje osobné skúsenosti s prácou v európskej inštitúcii. V roku 2018 sa do tejto iniciatívy zapojilo 77 zamestnancov ECB, čím preukázali ochotu prispieť k propagácii eura a priblíženiu EÚ k jej občanom, ako aj snahu urobiť niečo pre svoju komunitu.

ECB v roku 2018 okrem toho rozšírila svoj „Youth Dialogue“. Ide o inovatívne platformy, ktoré umožňujú študentom a mladým odborníkom nadviazať skutočný dialóg s vyššie postavenými tvorcami politiky ECB. Napríklad v januári ECB v partnerstve s Debating Europe zorganizovala dialóg mládeže s prezidentom ECB Mariom Draghim. Mladí Európania mohli prostredníctvom hashtagu #AskDraghi klásť otázky priamo ECB, pričom sa zameriavali na celý rad tém, ako sú nezamestnanosť mladých a kryptomeny. ECB dostala viac ako 280 otázok z celej Európy. Najlepších päť otázok zodpovedal prezident Draghi v interview, ktoré sa zverejnilo na internetovej stránke ECB a vyvolalo veľký mediálny ohlas.

Mnohé aspekty politiky centrálneho bankovníctva sú zložité a pre laikov často ťažko pochopiteľné. ECB je však rozhodnutá zlepšiť dostupnosť a príťažlivosť svojej komunikácie, a preto podnikla originálne a novátorské kroky. Jedným z príkladov bola snaha rozšíriť dosah Fóra ECB o centrálnom bankovníctve v Sintre a sprístupniť významné a podnetné diskusie z tohto fóra mladým ľuďom. ECB pozvala youtubera Simona Clarka, čerstvého absolventa doktorandského štúdia, aby na svojich internetových kanáloch zdokumentoval účasť mladých ekonómov na fóre. Prostredníctvom exkluzívnych záberov zo zákulisia a spontánnych rozhovorov s ekonómami poskytol svieži pohľad na fórum o centrálnom bankovníctve a priblížil ho mladým ľuďom v zrozumiteľnejšej a zaujímavejšej forme. Jeho video na YouTube má už viac ako 30 000 zobrazení.

Digitálny priestor je kľúčový pre úsilie ECB dostať sa tam, odkiaľ ľudia – najmä mladí ľudia – získavajú správy a informácie. V novembri 2018 si ECB zriadila oficiálny účet na Instagrame, na ktorom sa predovšetkým vizuálnym spôsobom snaží ukázať ľudskú stránku ECB. Predstavuje tu svojich zamestnancov a delí sa o skúsenosti z každodenného pracovného života v ECB. Koncepcia instagramového účtu má aj vzdelávací zámer spočívajúci v šírení vizuálne atraktívneho obsahu prostredníctvom sociálnych sietí. Okrem toho, viac ako 457 000 sledovateľov ostáva v kontakte s ECB prostredníctvom jej kanála na Twitteri. ECB okrem toho rozšírila svoju online ponuku: Internetová stránka ECB teraz obsahuje vyše 160 000 podstránok, z ktorých mnohé sú k dispozícii v 23 jazykoch. Spolu s ostatnými inštitúciami EÚ sa podieľala aj na vytvorení špeciálnej stránky #EUROat20, ktorá je venovaná 20. výročiu spoločnej meny.

V rámci úsilia ECB osloviť aj neodbornú verejnosť a zapojiť sa do diskusie o tom, ako politika ECB ovplyvňuje lokálne komunity a podnikateľov v eurozóne, sa v októbri uskutočnila návšteva člena Výkonnej rady Benoîta Cœurého na francúzskom vidieku. Stretol sa tu s politikmi, zamestnancami továrne a študentmi, pričom im objasnil aktuálne rozhodnutia menovej politiky ECB, vypočul si ich obavy a reagoval na ich kritiku.

V neposlednom rade je tu tiež návštevnícke centrum ECB, ktoré v prvom úplnom roku fungovania privítalo 20 743 návštevníkov. Návštevnícke centrum ECB, ktoré sa nachádza v hlavnej budove ECB vo Frankfurte, umožňuje občanom spoznať úlohy, históriu a poslanie ECB a porozprávať sa s niektorým z jej predstaviteľov.

12 Dobré riadenie, organizačná excelentnosť, odolnosť a ochrana životného prostredia

Medzi strategické priority ECB patrí zachovanie jej dobrého mena ako významnej svetovej inštitúcie, ako aj inšpirovanie, rozvoj a motivácia jej zamestnancov. V rámci ich presadzovania v roku 2018 sa ECB zamerala na: i) vytvorenie organizačnej excelentnosti prostredníctvom rozmanitejšej a inkluzívnejšej kultúry a väčšej integrity, transparentnosti a zodpovednosti vo vzťahu k občanom EÚ, ii) posilnenie odolnosti voči technologickým hrozbám prostredníctvom zvýšenej schopnosti brániť ECB a finančný ekosystém pred kybernetickými útokmi a iii) zaistenie striktne ekologického prístupu prostredníctvom trvalej redukcie ekologickej stopy ECB.

12.1 Dosiahnutie excelentnosti prostredníctvom rozmanitosti a inklúzie

ECB verí, že rozmanitosť a inklúzia môžu byť cestou k excelentnosti: rôznorodé tímy ponúkajú širší okruh pohľadov, čo vedie k lepšiemu rozhodovaniu a efektívnejším výsledkom. Podpora rôznorodých tímov a inkluzívneho správania je rozhodujúcim predpokladom na to, aby ECB mohla pre svojich zamestnancov aj EÚ zabezpečiť tie najlepšie výsledky. Preto sú rozmanitosť, rešpekt, etická kultúra a blaho zamestnancov strategickými cieľmi ECB.

V roku 2018 ECB pokračovala vo svojom úsilí zameranom na podporu rozmanitosti a inklúzie ako kľúčových faktorov na zlepšenie výkonnosti organizácie. Jadrom tohto úsilia je rešpekt, spravodlivosť, inkluzívnosť a rovnaké príležitosti pre zamestnancov bez ohľadu na ich pohlavie, národnosť, náboženstvo, sexuálnu orientáciu, etnický pôvod, vek, kultúrne zázemie, zdravotné postihnutie a iné. ECB má niekoľko sietí na podporu diverzity, ktoré sú v častom kontakte s ľudskými zdrojmi a sú zamerané na riešenie všetkých aspektov rozmanitosti. Na úrovni ESCB/SSM si ECB s národnými centrálnymi bankami a vnútroštátnymi orgánmi vymieňa informácie o overených postupoch v oblasti rozmanitosti a inklúzie, čoho príkladom bolo tretie výročné stretnutie siete ESCB/SSM pre diverzitu v októbri 2018 v Ríme.

Komplexný program aktivít ECB v roku 2018 zahŕňal vyvesenie dúhovej zástavy pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti homofóbii, transfóbii a bifóbii (IDAHOT), organizovanie seminárov pre vedúcich pracovníkov ECB zameraných na inkluzívne riadenie, oslavy Medzinárodného dňa boja proti rasovej diskriminácii a organizovanie tematických prednášok o LGBT+ a rodovej rovnosti.

ECB naďalej pracuje aj na zvyšovaní počtu žien v riadiacich pozíciách. Aby sa dosiahla väčšia rodová rovnováha, Výkonná rada ECB stanovila príslušné ciele na rok 2019 a doplnila ich o širokú škálu podporných opatrení. Súčasťou týchto opatrení je špecializovaný vzdelávací program „ženy vo vedúcich pozíciách“, rozšírené možnosti flexibilného usporiadania práce, dôraz na inkluzívne vodcovstvo medzi manažérmi, či ambasádori diverzity v každej pracovnej oblasti, s cieľom zlepšiť rovnováhu pohlaví na všetkých útvaroch.

Na konci roka 2018 zastávali ženy 29 % riadiacich pozícií v porovnaní s cieľom 35 % stanoveným na koniec roka 2019. V prípade vyšších riadiacich pozícií ich podiel predstavoval 22 %, oproti cieľovým 28 % plánovaným na rok 2019 (tabuľka 2). Celkový podiel žien zamestnaných v ECB na všetkých úrovniach je 44 %.

Vzhľadom na pretrvávajúce výzvy Výkonná rada ECB v roku 2018 prijala dodatočné opatrenia na zlepšenie rodovej rôznorodosti. Prijalo sa rozhodnutie, že vo všetkých útvaroch by aspoň jedným členom vyššieho manažmentu mala byť žena a na úrovni všeobecného riadenia by ženy mali zastávať najmenej jednu tretinu funkcií. Okrem toho boli upravené postupy prijímania zamestnancov ECB, aby prilákali viac žien. Ide napríklad o to, aby sa náborové agentúry vo väčšej miere sústreďovali na hľadanie možných ženských uchádzačiek. Výberové konanie je tiež možné zastaviť a vyhlásiť nové, ak pôvodný nábor nepriláka uspokojivý počet uchádzačiek. Výberové komisie v ECB budú navyše pozostávať z vyššieho počtu žien s cieľom vyhnúť sa potenciálnej jednostrannosti a zabezpečiť rodovo vyváženejšie rozhodovanie.

12.2 Posilnenie pravidiel v oblasti integrity a riadenia

ECB sa s podporou etického výboru a výboru pre audit usiluje o dosiahnutie čo najvyššej úrovne pravidiel v oblasti integrity a riadenia.

Rada guvernérov ECB na základe odporúčania výboru pre audit požiadala etický výbor o vypracovanie Jednotného kódexu správania pre najvyšších predstaviteľov ECB. Nový kódex zavádza komplexný a najmodernejší etický rámec pre členov Rady guvernérov, Výkonnej rady a Rady pre dohľad. Okrem toho osobitne rozširuje základné zásady externej komunikácie členov Rady guvernérov a Rady pre dohľad. Členovia Generálnej rady a ostatných najvyšších orgánov ECB, ako napríklad výboru pre audit, etického výboru a Administratívneho revízneho výboru, sa zaväzujú dodržiavať hlavné všeobecné zásady. Jednotný kódex odráža základné zásady a hodnoty ECB a zároveň primerane zohľadňuje jej osobitosti ako centrálnej banky, orgánu bankového dohľadu a inštitúcie EÚ. Okrem toho berie do úvahy aj návrhy partnerov ECB týkajúce sa pravidiel integrity, zodpovednosti a transparentnosti.

Pokiaľ ide o zamestnancov ECB, na základe odporúčania jej externého audítora bola ročná kontrola dodržiavania pravidiel pri súkromných finančných transakciách, ktorá zahŕňa náhodne vybranú skupinu zamestnancov, rozšírená o ad hoc kontrolu dodržiavania pravidiel zameranú buď na konkrétnu skupinu zamestnancov alebo na konkrétne typy transakcií.

V priebehu roka 2018 výbor ECB pre audit hodnotil kľúčové aspekty systému riadenia v ECB týkajúce sa orgánov centrálneho bankovníctva a bankového dohľadu, ako aj Eurosystému. Výbor pre audit sa sústredil najmä na riadne fungovanie rámca riadenia finančných rizík Eurosystému, na pokrok dosiahnutý pri koordinovaných akčných plánoch riešenia problému kybernetických rizík a na iniciatívy v oblasti organizácie zamerané na zefektívnenie fungovania SSM.

V rámci svojho úsilia o otvorenosť a transparentnosť sa ECB rozhodla zriadiť verejný register dokumentov. Tento register sa bude postupne rozširovať a dopĺňať tak, aby poskytoval širokej verejnosti a trhom jednoduchý prístup k dokumentom o politikách, činnostiach a rozhodnutiach ECB v štruktúrovanej a jednoducho vyhľadateľnej forme.

12.3 Kybernetická odolnosť

Pre správne fungovanie finančného ekosystému vrátane centrálnych bánk a samotnej ECB je nevyhnutná výmena informácií. Preto je nesmierne dôležité chrániť integritu a dôvernosť údajov a zabezpečiť dostupnosť informačných systémov. Rastúca vzájomná prepojenosť a komplikovanosť IT prostredia, ako aj zvyšujúce sa množstvo údajov v digitálnych platformách a sieťach sa spája s narastajúcim rizikom kybernetických útokov a s množstvom potenciálnych kybernetických incidentov.^[120] Vážny problém predstavujú kybernetické útoky na finančné subjekty a poskytovateľov ich služieb, keďže majú nepriaznivý vplyv na spotrebiteľov a podnikateľov a môžu viesť k systémovým rizikám, narušiť finančnú stabilitu alebo dokonca spomaliť hospodársky rast.

ECB zlepšila vlastné obranné kapacity vytvorením rámcov riadenia a posilnením bezpečnostných kontrol prostredníctvom technológií (vrátane ich plánovania, vývoja a prevádzky), procesov, školení a testovania. ECB v spolupráci s partnermi vo finančnom ekosystéme podporuje bezpečnosť celého systému. Kybernetická odolnosť je schopnosť predvídať kybernetické hrozby a iné príslušné zmeny v prostredí a prispôsobiť sa im, ako aj schopnosť odolať kybernetickým incidentom, zmierniť ich a rýchlo obnoviť funkčnosť.

ECB vytvorila rámec riadenia pre digitálnu bezpečnosť a kybernetickú odolnosť, ktorý opisuje riadiace a organizačné opatrenia týkajúce sa jej digitálnej bezpečnosti a kybernetickej odolnosti a objasňuje úlohy a zodpovednosti. Kybernetické riziká sú operačnými rizikami, preto sú zahrnuté do rámca riadenia celkového operačného rizika. Rámec digitálnej bezpečnosti a kybernetickej odolnosti dopĺňa rámce ECB usmerňujúce riadenie nefinančných rizík a zlepšuje znalosti a povedomie o digitálnej bezpečnosti, kybernetickom riziku a kybernetickej odolnosti. Potenciál ECB reagovať a zaistiť obnovu v prípade kybernetického útoku na jej organizáciu sa bude ďalej posilňovať aj v roku 2019, keď sa doplnia plány na zabezpečenie kontinuity činností a budú sa testovať existujúce opatrenia v oblasti riadenia incidentov a krízového riadenia.

Bezpečnosť zahŕňa zber a analýzu informácií o hrozbách a zavádzanie ochranných opatrení, ako aj zvyšovanie detekčných a reakčných kapacít. Pre účinnú ochranu je nevyhnutné nahlasovanie incidentov, spolupráca a zdieľanie informácií. Nový riadiaci výbor pre kybernetickú bezpečnosť ECB (Cyber Security Steering Committee, CSSC) zabezpečuje výmenu informácií, zosúlaďovanie politík a každodennú spoluprácu s cieľom posilniť kybernetickú odolnosť ECB a európskeho finančného sektora. ECB podporuje výmenu informácií v rámci ESCB a podporuje sieť pre získavanie informácií o prevádzkovej bezpečnosti (Operational Security Situational Awareness, OSSA), ktorá má 33 členských inštitúcií po celom svete.

Vzhľadom na neustále zdokonaľovanie kybernetických útokov je potrebné, aby boli všetci priebežne informovaní o nových bezpečnostných hrozbách a možných protiopatreniach. Je veľmi dôležité, aby ECB zabezpečila vysokú úroveň povedomia svojich zamestnancov o IT bezpečnosti s cieľom ochrániť používateľov aj informačné hodnoty. Zamestnanci ECB majú k dispozícii školenia na zlepšenie zručností a kompetencií v oblasti IT. V roku 2019 sa začne povinné online zaškoľovanie. Pravidelne sa vykonáva behaviorálne testovanie, ako aj testovanie IT systémov a procesov.

Z hľadiska regulácie ECB uvažuje o kybernetickej odolnosti ako o súčasti operačného rizika v rámci infraštruktúr finančného trhu, pričom sa usiluje o zabezpečenie implementácie príslušných noriem v eurozóne a o zlepšenie harmonizácie na medzinárodnej úrovni. V súlade s týmto prístupom ECB spolu s Eurosystémom zaviedla stratégiu kybernetickej odolnosti pre infraštruktúry finančného trhu, ktorá obsahuje opatrenia zamerané na odolnosť jednotlivých infraštruktúr finančného trhu a odolnosť systému a na strategickú spoluprácu regulátora a sektora.

Aby sa zabezpečilo dôsledné dodržiavanie usmernenia CPMI-IOSCO o kybernetickej odolnosti infraštruktúr finančných trhov, Eurosystém vypracoval očakávania pre sledovanie kybernetickej odolnosti infraštruktúr finančných trhov (CROE). CROE plnia tri hlavné ciele:

• poskytujú infraštruktúram finančných trhov podrobné postupy na aplikovanie usmernenia s cieľom zabezpečiť ich schopnosť podporiť zlepšenie a trvalo zvýšiť ich kybernetickú odolnosť;
• poskytujú orgánom dohľadu jasné očakávania týkajúce sa hodnotenia infraštruktúr finančného trhu, ktoré patria do ich pôsobnosti;
• poskytujú základ pre zmysluplnú diskusiu medzi infraštruktúrami finančných trhov a ich orgánmi dohľadu.

V máji 2018 ECB predstavila európsky rámec pre etické testovanie metódou „red teaming“ na základe informácií o hrozbách (Threat Intelligence-based Ethical Red Teaming, TIBER-EU), ktorý Eurosystém vyvinul pre prevádzkovateľov infraštruktúr finančných trhov ako nástroj na zvýšenie ich kybernetickej odolnosti. TIBER-EU je prvý spoločný európsky rámec umožňujúci kontrolované, na mieru šité testovanie založené na informáciách, ktoré preveruje kritické živé produkčné systémy pomocou taktiky, techník a postupov skutočných útočníkov. Jeho cieľom je zaistiť štandardizáciu a vzájomné uznávanie kybernetických testov v celej EÚ a zabrániť tomu, aby sa infraštruktúry finančných trhov v každom členskom štáte EÚ museli podrobovať individuálnemu testovaniu.

Eurosystém v rámci úsilia o zvýšenie prevádzkovej odolnosti finančného sektora využíva svoj mandát v oblasti dohľadu aj na preverovanie celoeurópskej krízovej komunikácie. V roku 2018 zorganizoval stretnutie UNITAS so zámerom simulovania krízovej komunikácie. Účastníci z eurozóny, vrátane hlavných platobných systémov, centrálnych depozitárov cenných papierov, centrálnych protistrán, poskytovateľov služieb, trhových infraštruktúr a orgánov dohľadu z centrálnych bánk, sledovali scenár kybernetického útoku na infraštruktúry finančného trhu, ktorý narušil integritu ich údajov. Toto stretnutie malo formu voľnej diskusie účastníkov trhu, v ktorej mohli predložiť svoje pripomienky, vyvodiť zo scenára závery a zároveň hľadať možné oblasti spoločnej práce s cieľom zlepšiť kybernetickú odolnosť sektora v širšom ponímaní.

Vzhľadom na potrebu vytvoriť fórum, na ktorom by sa na celoeurópskej úrovni stretli účastníci trhov, príslušné orgány a odborníci na kybernetickú bezpečnosť, Eurosystém zriadil Európsku radu pre kybernetickú bezpečnosť celoeurópskych finančných infraštruktúr Euro Cyber Resilience Board for pan-European Financial Infrastructures (ECRB). Cieľom ECRB je v súlade s medzinárodnými normami zvýšiť kybernetickú odolnosť infraštruktúr finančných trhov a ich kritických poskytovateľov služieb, ako aj širšieho finančného sektora EÚ. Tento cieľ bude možné dosiahnuť posilnením dôvery a spolupráce a tiež podporou spoločných iniciatív, či už medzi účastníkmi trhu navzájom, alebo medzi účastníkmi trhu a orgánmi.

ECB zahrnula kybernetickú a prevádzkovú odolnosť do svojho dohľadu v oblasti IT rizík bánk. Kybernetické riziko si zasluhuje osobitnú pozornosť vzhľadom na zvýšenú vzájomnú prepojenosť bánk a ich väčšiu závislosť od informačných technológií, ako aj na rýchlosť, akou môžu útočníci odhaliť a zneužiť ich slabé miesta.

V roku 2018 ECB implementovala usmernenia EBA o hodnotení rizík informačných a komunikačných technológií v rámci procesu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu SREP (EBA/GL/2017/05), čo viedlo k dôslednému a komplexnému hodnoteniu rizikových situácií súvisiacich s IT vo všetkých dohliadaných významných úverových inštitúciách v eurozóne. Jeho výsledkom boli ďalšie konkrétne kroky v jednotlivých bankách, ako aj zistenia v určitých oblastiach, ktorých riešenie bude mať širší záber. ECB vo všeobecnosti zdôraznila, že banky musia naďalej venovať pozornosť všetkým druhom IT rizík a nemali by obmedzovať svoje aktivity len na niektoré rizikové oblasti.

ECB tiež významne prispela k usmerneniam EBA o riadení ICT a bezpečnostných rizík, ktoré boli sprístupnené na konzultáciu v decembri 2018. Očakáva sa, že zosúladia požiadavky na riadenie IT rizík pre banky v celej Európe a podporia dosiahnutie rovnakých podmienok pre všetkých. Okrem toho dohľad ECB zameraný na IT riziká naďalej zahŕňa nepretržitý dohľad vykonávaný spoločnými dohliadacími tímami, hĺbkový a cielený dohľad na mieste zameraný na konkrétne ciele v oblasti IT rizík a priebežnú informovanosť o kybernetických útokoch prostredníctvom rámca ECB pre nahlasovanie kybernetických incidentov.

Aktívna spolupráca zameraná na posilnenie kybernetickej odolnosti finančného ekosystému prebieha na celom svete a najmä na európskej úrovni.

12.4 Znižovanie ekologickej stopy ECB

ECB ako európska inštitúcia si uvedomuje svoju zodpovednosť prispievať k ochrane životného prostredia a riešiť výzvy spôsobené klimatickými zmenami v prospech spoločnosti a budúcich generácií. V roku 2007 zaviedla opatrenia na ochranu životného prostredia a odvtedy neustále pracuje na zlepšovaní svojich ekologických opatrení a na znižovaní uhlíkovej stopy. ECB je od roku 2010 zaregistrovaná v európskej schéme pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) a jej systém environmentálneho manažérstva zahŕňa všetky tri budovy vo Frankfurte, v ktorých pracujú zamestnanci ECB – hlavnú budovu na Sonnemannstrasse, Japonské centrum aj Eurotower.

Ochrana životného prostredia je neoddeliteľnou súčasťou plánu činností ECB a ovplyvňuje jej každodennú prevádzku a procesy. ECB sa s podporou viac ako 50 interných zástupcov pre ochranu životného prostredia a mnohých aktívnych tímov a jednotlivcov v celej organizácii usiluje o neustále znižovanie svojej ekologickej stopy. Svoj záväzok demonštruje tak, že zvyšuje povedomie zamestnancov, implementuje opatrenia na zefektívnenie svojich činností a spolupracuje s rôznymi zainteresovanými stranami so zámerom dosiahnuť stanovené environmentálne ciele. Jedným z takýchto opatrení bolo spustenie viacúčelového nástroja na interaktívnu spoluprácu medzi ECB a jej partnermi na diaľku. Tento nástroj nielen obohacuje online interakciu, ale zároveň redukuje počet pracovných ciest na nevyhnutné prípady, čím sa znižuje objem emisií. ECB okrem toho optimalizovala svetelný profil svojej hlavnej budovy, aby sa znížila potreba osvetlenia v niektorých priestoroch, a upravila prevádzkový režim s cieľom dosiahnuť ďalšie energetické úspory. Jednorazové poháre v spoločných priestoroch nahradila opakovane použiteľnými pohármi, čím výrazne znížila množstvo odpadu.

Rok 2018 bol výnimočne bohatý na aktivity ECB v oblasti zvyšovania environmentálneho povedomia a banka sa zúčastnila na viacerých medzinárodných kampaniach. V rámci podujatia Hodina zeme 2018 sa zapojila do výzvy mesta Frankfurt posvietiť si na klimatické zmeny. Spolu s ďalšími 183 podnikmi a inštitúciami vo Frankfurte zhasla všetky nepotrebné svetlá a podporila zamestnancov, aby sa zapojili do kampane a hľadali viaceré možnosti šetrnejšieho prístupu k životnému prostrediu. Ďalšou iniciatívou bola účasť ECB na Európskom týždni mobility, do ktorého sa zapojila po šiesty raz. S cieľom povzbudiť svojich zamestnancov, aby si zvolili ekologickejší spôsob dopravy do práce a z práce, organizovala rôzne aktivity, napríklad kontroly bicyklov, súťaže tímov a kvízy o mobilite a klíme. Zamestnanci boli tiež informovaní o ekologickej mobilite v ECB.

Pre zníženie negatívneho vplyvu ECB na životné prostredie je dôležitá aj podpora jej externých dodávateľov. Kritériá udržateľnosti boli zohľadnené napríklad pri výbere dodávateľa upratovacích služieb pre ECB. Tieto kritériá viedli k zavedeniu mnohých úžitkových materiálov šetrných k životnému prostrediu (napríklad recyklovaný papier na toaletách). Spoločnosť, ktorá v ECB zabezpečuje upratovacie služby, využíva inovatívne, bezpečné, úplne biologicky rozložiteľné čistiace prostriedky a mechanické postupy čistenia. Optimalizoval sa tiež systém dávkovania na zníženie spotreby vody a zlepšenie recyklácie vody pri umývaní podláh.

ECB v záujme zvýšenia vplyvu a vzájomnej výmeny poznatkov úzko spolupracuje s národnými centrálnymi bankami a s ostatnými európskymi inštitúciami a orgánmi. Takto sa môžu vzájomne informovať o osvedčených postupoch, hľadať nové riešenia spoločných problémov a diskutovať o nich a spoločne komunikovať o svojich aktivitách v prospech ochrany životného prostredia. Spoločná internetová stránka EMAS v európskych inštitúciách umožňuje európskym inštitúciám a orgánom oboznámiť sa s praktickými prínosmi registrácie v schéme EMAS a informovať sa o osvedčených postupoch a úsporách zdrojov. Medziinštitucionálna spolupráca tak predstavuje ďalší kľúčový pilier záväzku ECB k ochrane životného prostredia.

Informácie o svojich environmentálnych aktivitách a realizovaných opatreniach ECB zverejňuje na internetovej stránke ECB a ochrana životného prostredia.

Ročná účtovná závierka

https://www.ecb.europa.eu/pub/pdf/annrep/ecb.annualaccounts2018~cd3eabaa40.sk.pdf

Konsolidovaná súvaha Eurosystému k 31. decembru 2018

https://www.ecb.europa.eu/pub/pdf/other/ecb.eurosystembalancesheet2018~5b51d1aefe.sk.pdf

Štatistika (len v anglickom jazyku)

https://www.ecb.europa.eu/pub/pdf/annrep/ecb.ar_annex2018_statistical_section~7ddac28291.en.pdf