Čo sú to nevyužité kapacity?
18. júla 2018
Pojmom nevyužité kapacity sa označuje množstvo nevyužitých zdrojov v ekonomike. Z ekonomického hľadiska nevyužité kapacity predstavujú napr. odstavené stroje vo výrobe či neúspešní uchádzači o prácu.
Dôvodom existencie nevyužitých kapacít je zvyčajne nedostatočný dopyt po produkcii ekonomiky. Pre ekonómov preto ide i potenciálne dôležitý ukazovateľ toho, čo sa v ekonomike deje.
Z akého dôvodu mieru nevyužitých kapacít sledujú centrálne banky?
Vysoká miera nevyužitých kapacít v ekonomike zvyčajne poukazuje na značný počet ľudí hľadajúcich prácu. Aj v prípade naštartovania hospodárskeho rastu výrobcovia nie sú vystavení dostatočnému tlaku na zvyšovanie miezd. To znamená, že nie sú nútení v dôsledku vyšších mzdových nákladov zvyšovať ceny svojich produktov. Keďže za takýchto podmienok nehrozí nekontrolovaný rast inflácie, pre centrálnu banku to môže znamenať, že nie je potrebné meniť úrokové sadzby. Centrálna banka môže dokonca zvážiť možnosť stimulácie hospodárskej aktivity, napr. znížením úrokových sadzieb či prostredníctvom neštandardných opatrení, aby inflácia dlhodobo neklesla príliš nízko, alebo dokonca neskĺzla do deflácie.
Po určitej dobe však nevyužité kapacity v dôsledku nárastu zamestnanosti a produkcie začnú miznúť. Ekonomika sa približuje k plnému využitiu kapacít. Začína byť ťažké nájsť nových zamestnancov a na udržanie súčasných výrobcovia musia zvyšovať mzdy. Možno teda počítať s prudším nárastom cien. Pre centrálnu banku tak zrejme nastáva správny čas na zvýšenie úrokových sadzieb v záujme zachovania cenovej stability.
Miera nevyužitých kapacít v ekonomike teda vypovedá o jej súčasných a budúcich inflačných tlakoch. Je jedným z faktorov, o ktoré sa môže centrálna banka opierať pri rozhodovaní o menovej politike – o načasovaní zvýšenia a zníženia úrokových sadzieb. Správne načasovanie úrokových opatrení má zásadný význam. Unáhlené zvýšenie úrokových sadzieb môže narušiť hospodárske oživenie, príliš neskoré môže naopak viesť k vyššej inflácii.
Akým spôsobom sa miera nevyužitých kapacít meria?
Meranie miery nevyužitých kapacít je pomerne náročné, čo je jedným z dôvodov častej diskusie tejto problematiky v ekonomických kruhoch. Ekonómovia ju často merajú prostredníctvom produkčnej medzery – rozdielu medzi skutočnou produkciou ekonomiky a jej potenciálnou produkciou za predpokladu plnej kapacitnej vyťaženosti. Skutočná produkcia sa meria formou hrubého domáceho produktu. Potenciálna produkcia je koncept, ktorý predstavuje objem tovarov a služieb, ktoré je ekonomika schopná udržateľným spôsobom vyprodukovať za predpokladu efektívneho využitia svojich zdrojov (napr. pracovnej sily, zariadení, infraštruktúry a technológií).
Skutočná produkcia môže byť v porovnaní s potenciálnou produkciou nižšia, ale aj vyššia. V prípade nižšej skutočnej produkcie ekonómovia hovoria o zápornej produkčnej medzere. Vzniká vtedy, keď je určitá časť kapacít v ekonomike nevyužitá. Ak skutočná produkcia potenciálnu prevyšuje, ekonómovia hovoria o kladnej produkčnej medzere. Dochádza k nej v prípade veľmi vysokého dopytu a neudržateľne vysokej úrovne hospodárskej aktivity.
Potenciálna produkcia sa ako teoretický koncept nedá merať priamo, ekonómovia preto na jej odhadovanie používajú rôzne metodiky. To vysvetľuje aj ich odlišné výsledky. A akoby to nestačilo, odhady potenciálnej produkcie sú často najmenej spoľahlivé práve pri obdobiach, ktoré centrálnych bankárov zaujímajú najviac: pri nedávnej minulosti a súčasnosti. Otázka nevyužitých kapacít a produkčnej medzery preto v ekonomických debatách málokedy chýba.