Prečo sú stabilné ceny dôležité?
8. mája 2017 (aktualizované 25. augusta 2021)
Udržiavanie stabilných cien predstavuje najlepší spôsob, akým môžu centrálne banky prispievať k zvyšovaniu blahobytu jednotlivcov.
Hlavnou úlohou ECB je udržiavať cenovú stabilitu. Udržiavanie stabilných cien predstavuje najlepší spôsob, akým môžu centrálne banky prispievať k zvyšovaniu blahobytu jednotlivcov.
Udržiavať stabilné ceny znamená brániť výraznému rastu cien (inflácii) a zároveň ich dlhodobejšiemu klesaniu (deflácii). Dlhšie obdobia nadmernej inflácie či deflácie majú negatívny vplyv na stav hospodárstva. Naopak stabilné ceny pomáhajú zabezpečiť hospodársky rast a stabilnú zamestnanosť a vám dávajú istotu, že peniaze, ktoré dnes máte v peňaženke, budú mať zajtra viac-menej rovnakú hodnotu ako dnes.
Čo je zlé na vysokej inflácii?
Výsledkom vysokej inflácie môže byť špirála rastu cien. Znižuje sa tým vaša kúpna sila, čo znamená, že za svoje peniaze si už nebudete môcť kúpiť toľko ako predtým.
Ak dochádza k rastu cien veľkého množstva produktov, ktoré pravidelne kupujete, strácate kúpnu silu. Inými slovami, za svoje peniaze (t. j. svoj príjem a úspory) si už nekúpite toľko ako predtým. Výsledkom môže byť špirála rastu cien.
Pri všeobecnom zdražovaní sa totiž môžete rozhodnúť požiadať svojho zamestnávateľa o zvýšenie platu. Váš zamestnávateľ na to môže reagovať zvýšením cien vlastných produktov, z ktorého bude požadované zvýšenie platov zamestnancov financovať. Ak tak bude postupovať veľa podnikov, bude dochádzať k ďalšiemu rastu cien mnohých produktov a ďalšiemu roztáčaniu inflačnej špirály.
Za takýchto okolností je pre vás i pre podniky ťažšie plánovať svoje úspory a investície. Ľudia môžu stratiť dôveru v menu, ktorá sa rýchlo znehodnocuje. To je len niekoľko príkladov nepriaznivých vedľajších účinkov vysokej miery inflácie.
Čo je zlé na dlhodobejšej deflácii?
Dlhšie obdobia deflácie môžu spustiť špirálu klesajúcich cien. To môže mať negatívny vplyv na podniky, jednotlivcov a verejné výdavky.
Hoci sa vám klesajúce ceny z pozície spotrebiteľa môžu zdať celkom dobré, nepretržité a všeobecné klesanie cien vo všetkých hospodárskych odvetviach, ktorého príčinou nie je zefektívnenie produkcie, príliš dobré nie je, pretože môže viesť k špirále klesajúcich cien.
Ak napríklad rozmýšľate o kúpe novej sedačky, no viete, že ak s kúpou chvíľu počkáte, jej cena o niečo klesne, zrejme sa rozhodnete ešte počkať. Ak bude takto postupovať každý, podniky začnú mať ťažkosti s predajom svojich produktov. V dôsledku klesajúceho dopytu môžu byť nútené znížiť alebo zmraziť mzdy, či dokonca znížiť stav personálu, čo povedie k nárastu nezamestnanosti.
Negatívne účinky deflácie pociťuje každý.
Hospodárska aktivita sa začne spomaľovať, pretože spotrebitelia a podniky obmedzujú svoje výdavky a investície. Zároveň môže byť náročnejšie splácať dlhy (napr. hypotéku), ktoré sa napriek prípadnej redukcii vášho príjmu neznížia.
To isté platí o verejných financiách. Hoci daňové príjmy vzhľadom na nižšie príjmy a spotrebné výdavky klesajú, štátny dlh sa musí splácať i naďalej. V dôsledku toho môže byť napríklad nevyhnutné krátiť verejné výdavky na infraštruktúru a zdravotnú starostlivosť. Negatívne účinky deflácie teda pociťuje každý.
Ako stanovuje Zmluva o fungovaní Európskej únie, úlohou ECB je udržiavať stabilné ceny. ECB stanovila kvantitatívnu definíciu cenovej stability: jej cieľom je inflácia – meraná prostredníctvom harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (Harmonised Index of Consumer Prices – HICP) – na úrovni 2 % v strednodobom horizonte. Náš záväzok dosahovať tento inflačný cieľ je symetrický. To znamená, že príliš nízku infláciu vnímame rovnako negatívne ako príliš vysokú infláciu. Obidve sú rovnako nežiaduce.
Tento cieľ je jasný a predvídateľný. Môžete vďaka nemu lepšie plánovať do budúcnosti, keďže máte predstavu o tom, o koľko sa môžu ceny v eurozóne časom v priemere zmeniť. To nám zasa pomáha udržiavať ceny stabilné.
Cieľ cenovej stability ECB sa vzťahuje na eurozónu ako celok. Sústredí sa pritom na strednodobý horizont. Mieru inflácie sleduje v čase a nezameriava sa na krátkodobé výkyvy, pretože tie sa postupne vyrovnajú.
Podrobnejšie informácie:
Jasný cieľ
Náš inflačný cieľ na úrovni 2 % je jasný a zrozumiteľný. Vďaka jeho transparentnosti môžu ľudia ľahko predvídať zmeny cien v priebehu času.
Ľudia sa na základe svojich inflačných očakávaní rozhodujú o spotrebe, úveroch a investíciách. Vďaka jasnému strednodobému inflačnému cieľu môžu byť očakávania ľudí presnejšie, čo celkovo prispieva k cenovej stabilite.
Bezpečný odstup
Inflácia na úrovni 2 % predstavuje bezpečný odstup od potenciálnych rizík deflácie. V prípade deflácie sú možnosti bežných menovopolitických nástrojov (napr. úprav kľúčových úrokových sadzieb) obmedzené. Od istého bodu už pre centrálnu banku nemá zmysel úrokové sadzby ďalej znižovať. Navyše aj kontrolovaná inflácia v priebehu času kolíše okolo svojho priemeru. Vďaka zabudovaniu kladnej rezervy tak centrálna banka musí menej často voliť iné opatrenia, napr. nákupy aktív, označované ako kvantitatívne uvoľňovanie, alebo cielené dlhodobejšie refinančné operácie.
Rozdiely medzi jednotlivými krajinami eurozóny
ECB udržiava cenovú stabilitu pre eurozónu ako celok. Nastavenie inflačného cieľa na úroveň 2 % ponecháva priestor na rozdiely v miere inflácie v jednotlivých krajinách eurozóny, ktoré sa v ideálnom prípade časom vyrovnajú. Inflačný cieľ nad nulou pomáha zabrániť tomu, aby niektoré krajiny či regióny boli nútené čeliť nadmerne nízkej alebo dokonca zápornej miere inflácie ako protiváha iných krajín s prípadnou vyššou mierou inflácie.
Posledná aktualizácia z augusta 2021 zohľadňuje závery revízie stratégie menovej politiky, ktorá prebiehala v rokoch 2020 až 2021.
CHCETE SA DOZVEDIEŤ VIAC?
PODROBNEJŠIE INFORMÁCIE