Čo je to nadbytočná likvidita?
28. decembra 2017 (posledná aktualizácia: 31. októbra 2023)
Niektoré nástroje menovej politiky zvyšujú objem peňazí v bankovom systéme. Môže sa pritom stať, že objem dostupných peňazí prekračuje potreby bánk. Tieto peniaze nazývame „nadbytočná likvidita“. Pozrime sa bližšie, čo to znamená a odkiaľ nadbytočná likvidita pochádza.
V prvom rade, čo vlastne likvidita je a odkiaľ pochádza?
„Likvidita“ predstavuje peniaze v držbe komerčných bánk. Časť likvidity je uložená v podobe hotovosti v trezoroch bánk, jej väčšina sa však nachádza na ich účtoch v centrálnej banke. Tieto likvidné prostriedky, ktoré majú komerčné banky vedené v centrálnej banke, sa často označujú ako „rezervy centrálnych bánk“.
Centrálna banka poskytuje likviditu najmä prostredníctvom operácií menovej politiky. V prípade ECB ide o refinančné operácie a nákup aktív.
Na čo sa likvidita využíva?
Banky túto likviditu využívajú na plnenie krátkodobých záväzkov, ako sú platby a výbery klientov. Používajú ju aj na plnenie povinných minimálnych rezerv stanovených centrálnymi bankami.
Pre centrálne banky je poskytovaná likvidita – konkrétne jej objem a cena – dôležitým prostriedkom na ovplyvňovanie podmienok na finančnom trhu a transmisiu menovej politiky.
Ak je likvidity k dispozícii menej alebo je drahšia, ovplyvní to rozhodovanie bánk o objeme a podmienkach poskytovaných a prijímaných úverov. Odborníci to označujú ako sprísnenie podmienok financovania.
Pri prísnejších podmienkach financovania a vyšších úrokových sadzbách sa ľudia a podniky viac zdráhajú požičiavať si, takže spotrebúvajú alebo investujú menej. V dôsledku toho dochádza k ochladzovaniu ekonomiky a znižovaniu inflácie.
Platí to aj naopak. Keď majú banky k dispozícii viac lacnejšej likvidity, ľudia a podniky si požičiavajú ochotnejšie. Toto uvoľnenie podmienok financovania stimuluje poskytovanie bankových úverov a podporuje ekonomiku.
Ak je toto likvidita, čo je potom nadbytočná likvidita?
Nadbytočnú likviditu predstavujú peniaze v bankovom systéme, ktoré zostávajú po tom, ako komerčné banky splnili špecifické požiadavky na udržiavanie minimálnej výšky rezerv. Banky musia tieto minimálne rezervy viesť na pokrytie určitých záväzkov, najmä vkladov klientov. Tieto prostriedky si vedú na bežnom účte vo svojej národnej centrálnej banke.
Táto nadbytočná likvidita sa môže v rámci medzibankového obchodovania v bankovom systéme pohybovať.
Prečo v bankovom systéme existuje nadbytočná likvidita?
Prelomovým momentom bola finančná kríza v roku 2008. Pred krízou ECB odhadovala potreby likvidity v bankovom systéme eurozóny ako celku a následne bankám poskytovala príslušný objem peňazí. Dialo sa to formou úverov ponúkaných prostredníctvom pravidelných refinančných operácií. Banky sa následne o úvery uchádzali rovnako ako v aukcii. Ak banka úver získala, mohla ním pokryť svoje potreby alebo získané prostriedky požičať iným bankám v rámci tzv. medzibankových úverov.
Po kolapse banky Lehman Brothers však medzi bankami začala panovať vzájomná nedôvera a v podstate si navzájom prestali požičiavať peniaze. V prostredí nedôvery mali banky sklon spoliehať sa na centrálnu banku ako jediný spoľahlivý zdroj likvidity, ich cenové ponuky na refinančných aukciách ECB boli agresívnejšie a zvyšovali tak úrokové sadzby úverov. ECB za týchto okolností prešla na plné uspokojovanie likviditných potrieb bánk pri fixnej úrokovej sadzbe (tzv. tendre s pevnou úrokovou sadzbou a neobmedzeným objemom pridelených prostriedkov). Banky za požadovanú sumu samozrejme museli poskytnúť dostatočnú zábezpeku.
V rámci tohto nového systému mali banky pocit, že je pre ne výhodnejšie požadovať o niečo viac likvidity, než v skutočnosti potrebujú. Čoraz viac bánk tak likviditu len pre istotu začalo hromadiť. Bankový systém ako celok tak požadoval viac likvidity, než bolo nevyhnutné na splnenie krátkodobých záväzkov a požiadaviek na povinné minimálne rezervy. To viedlo k vzniku nadbytočnej likvidity v bankovom systéme.
Komerčné banky si svoju nadbytočnú likviditu môžu ukladať v centrálnej banke buď na bežnom účte alebo na účte jednodňových sterilizačných operácií centrálnej banky. O výške úrokovej sadzby jednodňových sterilizačných operácií, ktorá je jednou z troch menovopolitických sadzieb, rozhoduje Rada guvernérov ECB. Zostatky na bežných účtoch sa úročia nulovou úrokovou sadzbou.
Aká je momentálna situácia, pokiaľ ide o nadbytočnú likviditu?
V rámci nášho naďalej platného systému prideľovania neobmedzeného objemu likvidity za pevnú úrokovú sadzbu banky stále môžu získať všetku potrebnú likviditu.
Objem nadbytočnej likvidity v bankovom systéme sa určitú dobu ďalej zvyšoval v dôsledku nákupu aktív a cielených dlhodobejších refinančných operácií ECB.
Programy nákupu aktív umožnili výraznejšie uvoľnenie menovej politiky v čase, keď už úrokové sadzby nebolo možné ďalej znižovať. Od novembra 2022 však stav nadbytočnej likvidity neustále klesá. Je to spôsobené najmä postupným splácaním finančných prostriedkov, ktoré si banky požičali v rámci našich cielených dlhodobejších refinančných operácií. Ďalším dôvodom je skutočnosť, že Eurosystém od marca 2023 znižuje stav svojich portfólií menovopolitických cenných papierov.