Prehľad

Po poklese o 15,0 % v prvom polroku 2020 sa reálny HDP eurozóny v treťom štvrťroku zvýšil o 12,5 %, čo bol výrazne väčší nárast, než sa očakávalo v projekciách odborníkov ECB zo septembra 2020. Očakáva sa však, že nedávne zintenzívnenie opatrení proti šíreniu nákazy v reakcii na opätovný nárast koronavírusových infekcií (COVID-19) v jednotlivých krajinách povedie v poslednom štvrťroku k ďalšiemu poklesu hospodárskej aktivity. Hospodárska aktivita má byť utlmená aj v prvom štvrťroku 2021. Napriek tomuto krátkodobému oslabeniu vedú pozitívne správy o vývoji očkovacích látok k väčšej dôvere v predpoklad postupného vyriešenia zdravotnej krízy v priebehu roka 2021 a začiatkom roka 2022. To by malo spolu s výraznou podporou zo strany menovej a rozpočtovej politiky – čiastočne v súvislosti s balíkom opatrení Next Generation EU (NGEU) – a s pokračujúcim oživovaním zahraničného dopytu umožniť stabilné oživenie v priebehu roka 2021, pričom sa očakáva návrat reálneho HDP na predkrízovú úroveň do polovice roka 2022. Napriek zhoršeniu krátkodobého výhľadu tak má byť vývoj HDP eurozóny od roku 2022 zhruba podobný ako podľa projekcií odborníkov ECB zo septembra 2020. Vzhľadom na predpoklad, že politické opatrenia úspešne odvrátia rozsiahle finančné amplifikačné účinky a obmedzia hospodárske následky krízy, reálny HDP by mal byť v roku 2023 o 2,5 % vyšší ako pred krízou v roku 2019.

Pokiaľ ide o infláciu, kladné bázické efekty spojené s predchádzajúcim prepadom cien ropy a rastové vplyvy v dôsledku návratu sadzby DPH v Nemecku na pôvodnú úroveň implikujú oživenie celkovej inflácie v roku 2021. Očakáva sa, že inflácia HICP bez energií a potravín zaznamená v roku 2021 oveľa miernejšie oživenie, keďže plošné dezinflačné účinky slabého dopytu, najmä v sektoroch služieb, sú silnejšie než tlaky na zvyšovanie nákladov spôsobené obmedzeniami na strane ponuky. V strednodobom horizonte sa má celková inflácia postupne zvyšovať, najmä v dôsledku mierneho nárastu príspevku inflácie HICP bez energií a potravín, ktorý by však v roku 2023 mal zostať pomerne nevýrazný na úrovni 1,2 %. Základný scenár celkovo predpokladá nárast inflácie HICP z 0,2 % v roku 2020 na 1,0 % v roku 2021 a potom postupné ďalšie zvyšovanie na 1,1 % v roku 2022 a 1,4 % v roku 2023. V porovnaní s projekciami odborníkov ECB zo septembra 2020 bola inflácia HICP na roky 2020 a 2022 upravená nadol v dôsledku slabších aktuálnych údajov o inflácii HICP bez energií a potravín, ako aj v dôsledku toho, že od predchádzajúcich projekcií došlo k prehodnoteniu inflačných tlakov smerom nadol v kontexte výraznej, ale klesajúcej miery nevyužitých kapacít na trhu tovarov a práce.^[1]

Vzhľadom na stále značnú neistotu, pokiaľ ide o vývoj pandémie, potenciálne medicínske riešenia (vrátane distribúcie a akceptácie očkovacích látok) a stupeň negatívnych hospodárskych dôsledkov, boli opäť vypracované dva alternatívne scenáre. Mierny scenár predpokladá úspešnejšie obmedzenie šírenia vírusu, rýchle sprístupnenie očkovacích látok a obmedzené trvalé následky. V tomto scenári by sa reálny HDP v budúcom roku zvýšil o 6,0 %, pričom už koncom roka 2021 by dosiahol predkrízovú úroveň a inflácia by v roku 2023 stúpla na 1,5 %. Naproti tomu závažný scenár s oneskoreným riešením zdravotnej krízy a značnými a trvalými stratami hospodárskeho potenciálu by v roku 2021 znamenal nepatrný nárast reálneho HDP, ktorý by v roku 2023 zostal takmer o 2 % pod predkrízovou úrovňou, pričom inflácia by v danom roku dosahovala len 0,8 %.

1 Hlavné predpoklady projekcií

Základný scenár vychádza z viacerých základných predpokladov týkajúcich sa vývoja pandémie. Základný scenár predpokladá, že prísnosť opatrení proti šíreniu nákazy v eurozóne v poslednom štvrťroku 2020 zostane v priemere zachovaná aj v prvom štvrťroku 2021. Predpokladá sa, že hospodárske náklady na najnovšie opatrenia budú podstatne nižšie ako na jar, pretože sú vďaka doterajším skúsenostiam s pandémiou cielenejšie a efektívnejšie. Predpokladá sa, že následne, keď budú dostupné a nasadené medicínske riešenia, napríklad účinné očkovacie látky, dôjde do začiatku roka 2022 popri celkovom vyriešení zdravotnej krízy k súčasnému uvoľňovaniu opatrení proti šíreniu nákazy. V tejto súvislosti sa tiež predpokladá, že v súčasnosti vysoká neistota bude počas sledovaného obdobia postupne klesať. Napriek tomu sa predpokladá, že aj po prevažnom vyriešení zdravotnej krízy budú súvisiace hospodárske straty pretrvávať, čo v porovnaní s predkrízovou trajektóriou znamená trvalé straty v hospodárskej produkcii počas celého sledovaného obdobia. Podobné predpoklady ako pre vývoj pandémie sa týkajú aj medzinárodného prostredia (box 2).

Významné opatrenia v oblasti menovej a rozpočtovej politiky vrátane balíka NGEU podporia príjmy, znížia straty pracovných miest a počet bankrotov a pomôžu obmedziť negatívne spätné väzby medzi reálnou ekonomikou a finančným sektorom. Okrem opatrení menovej politiky, ktoré ECB prijala do dňa uzávierky projekcií, základný scenár zahŕňa i diskrečné rozpočtové opatrenia týkajúce sa krízy COVID-19, ktoré v roku 2020 predstavujú približne 4,5 % HDP. Ich súčasťou sú rozsiahle programy na záchranu pracovných miest, ktoré zmierňujú vplyv prepadu hospodárskej aktivity na zamestnanosť a príjmy z pracovnej činnosti. Podniky predovšetkým dostávajú značné dotácie a kapitálové transfery. Hoci mnohé z momentálne platných núdzových rozpočtových opatrení sú dočasné, niektoré z nich boli predĺžené a na rok 2021 boli prijaté nové balíky opatrení, ktoré boli zahrnuté do základného scenára. Do základného scenára sú zahrnuté opatrenia súvisiace s fondom obnovy NGEU, ktoré v rokoch 2021 až 2023 predstavujú približne 0,5 % HDP (t. j. približne polovicu finančného krytia NGEU na roky 2021 až 2026). K zmierneniu likviditných obmedzení by mali prispieť štátne úvery a záruky alebo kapitálové injekcie v celkovom rozsahu približne 17 % HDP. Opatrenia menovej, rozpočtovej a prudenciálnej politiky okrem toho v priebehu sledovaného obdobia pomôžu obmedziť negatívne spätné väzby medzi reálnou ekonomikou a finančným sektorom.

Ďalším technickým predpokladom je, že obchodný vzťah medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ sa k 1. januáru 2021 začne riadiť doložkou najvyšších výhod (most favoured nation – MFN) Svetovej obchodnej organizácie (WTO), v súlade s prognózou Európskej komisie z jesene 2020. Keďže predchádzajúce projekcie odborníkov Eurosystému/ECB predpokladali, že Spojené kráľovstvo a EÚ uzavrú dohodu o voľnom obchode, táto zmena predpokladov znamená nižší dopyt po vývoze z eurozóny do Spojeného kráľovstva v súvislosti so zavedením ciel a necolných prekážok obchodu. Napriek tomu je potrebné poznamenať, že tak ako v prognóze Európskej komisie z jesene 2020, do základného scenára boli zahrnuté len obchodné dôsledky. To znamená, že možné výkyvy výmenného kurzu a finančné následky prechodu na podmienky WTO/MFN nezohľadňuje.

2 Reálna ekonomika

Reálny HDP zaznamenal v treťom štvrťroku 2020 výrazné, ale neúplné zotavenie. Podľa Eurostatu sa reálny HDP v treťom štvrťroku zvýšil o 12,5 % (graf 1). Všetky krajiny eurozóny zaznamenali zotavenie z prepadu hospodárskej aktivity, ku ktorému došlo v prvej polovici roka 2020, pričom krajiny, ktoré zaznamenali najvýraznejší pokles, sa vo všeobecnosti zotavili výraznejšie. Výsledok v treťom štvrťroku bol podstatne vyšší ako 8,4 % predpokladaného v základnom scenári projekcií odborníkov ECB zo septembra 2020 a tiež lepší ako nárast o 9,4 %, ktorý vyplýval zo septembrového mierneho scenára. Napriek výraznému nárastu hospodárskej aktivity v treťom štvrťroku však oživenie nebolo úplné, keďže úroveň reálneho HDP v treťom štvrťroku 2020 bola o 4,4 % nižšia než v poslednom štvrťroku 2019.

Očakáva sa, že sprísnenie opatrení proti šíreniu nákazy v októbri a novembri 2020 v krajinách eurozóny povedie v poslednom štvrťroku k ďalšiemu poklesu reálneho HDP. Tempo hospodárskeho rastu prestalo rásť už v septembri. Vzhľadom na rýchlo stúpajúci počet nových prípadov nákazy COVID-19 mnoho krajín eurozóny oznámilo čiastočné opatrenia na obmedzenie pohybu, ktoré začali platiť v polovici októbra. Z vysokofrekvenčných údajov (napríklad ukazovateľov mobility) vyplýva, že tieto opatrenia viedli k ďalšiemu spomaleniu hospodárskej aktivity v novembri, pričom kompozitný index nákupných manažérov (PMI) v novembri klesol na 45,3, čo zapríčinil hlavne sektor služieb. V porovnaní jarnými obmedzeniami pohybu sú však doteraz ohlásené opatrenia proti šíreniu nákazy vo všeobecnosti viac zamerané na odvetvia služieb s intenzívnym kontaktom, v ktorých sa šírenie nákazy ukázalo ako obzvlášť závažné. Vzhľadom na to, že továrne, školy, materské školy aj verejné služby zostávajú vo väčšine krajín vo všeobecnosti otvorené, očakáva sa, že tieto opatrenia budú mať za následok menšie narušenie výrobnej a stavebnej činnosti než na jar, ale opäť výrazne postihnú aktivitu v sektore služieb. Celkový pokles aktivity takisto zmiernia nedávno oznámené cielené rozpočtové opatrenia na podporu sektorov zasiahnutých obmedzením pohybu. Celkovo sa očakáva, že reálny HDP v poslednom štvrťroku 2020 klesne o 2,2 % a v prvom štvrťroku 2021 sa len nepatrne zvýši.

Aj keď sa očakáva, že niektoré opatrenia proti šíreniu nákazy zostanú v platnosti, predpokladá sa, že v priebehu roka 2021 sa hospodárska aktivita opäť oživí. Toto očakávanie druhej vlny oživenia je založené na predpoklade systematického uvoľňovania opatrení proti šíreniu nákazy, postupného rozptyľovania neistoty a posilňovania dôvery vzhľadom na vyhliadky účinných očkovacích látok a ich včasnej a úspešnej distribúcie. Okrem toho bude hospodársku aktivitu stimulovať oživenie zahraničného dopytu, podporné opatrenia a určité uvoľnenie zadržaného dopytu. Reálny HDP sa však bude zotavovať len postupne – do polovice roka 2022 dosiahne predkrízovú úroveň z roku 2019 a v roku 2023 ju prekročí o 2,5 %.

Pokiaľ ide o zložky HDP, predpokladá sa, že súkromná spotreba v roku 2020 klesla o 8,3 % a do polovice roka 2022 sa zotaví na úroveň pred krízou. Súkromná spotreba sa po kumulovanom poklese o 16,3 % v prvom polroku 2020 v treťom štvrťroku 2020 výrazne zvýšila. Silné, aj keď neúplné oživenie v treťom štvrťroku bolo pravdepodobne spôsobené uvoľnením predchádzajúceho zadržaného dopytu, najmä v prípade tovarov dlhodobej spotreby (počet prihlásených nových osobných automobilov sa v treťom štvrťroku zvýšil takmer o 95 %), ako aj zvýšením výdavkov na služby. Napriek výraznému oživeniu v treťom štvrťroku boli počiatočné straty súkromnej spotreby vyrovnané len čiastočne. Výkyvy súkromnej spotreby v prvých troch štvrťrokoch 2020 sú v kontraste s oveľa tlmenejším profilom reálneho disponibilného príjmu, ktorý bol stabilizovaný štátnou podporou, čo viedlo k prudkým zmenám miery úspor. Čo sa týka budúceho vývoja, očakáva sa, že súkromná spotreba v poslednom štvrťroku 2020 opäť výrazne klesne v dôsledku sprísnenia opatrení proti šíreniu nákazy, čo povedie k obnove nútených úspor a pravdepodobne vyšším preventívnym úsporám. Oživenie súkromnej spotreby má následne v roku 2021 pokračovať, pričom svoju predkrízovú úroveň má prekročiť v polovici roka 2022. K jej oživeniu prispeje postupné rozptyľovanie neistoty, ako aj postupná konvergencia miery úspor k predkrízovej úrovni, zatiaľ čo zvýšená nezamestnanosť a postupné ukončovanie čistých rozpočtových transferov majú oživenie spotrebných výdavkov spomaľovať.

Očakáva sa, že prudký a náhly pokles investícií do bývania v roku 2020 počas sledovaného obdobia zaznamená len postupný obrat. Odhaduje sa, že investície nehnuteľností na bývanie v prvej polovici roka 2020 klesli o kumulovaných 14,2 % a boli viac zasiahnuté v krajinách s prísnejšími opatreniami na obmedzenie pohybu. Očakáva sa, že nepriaznivé účinky tlmeného disponibilného príjmu, slabšej spotrebiteľskej dôvery a vyššej nezamestnanosti na dopyt po nehnuteľnostiach na bývanie budú viesť k nevýraznému oživeniu investícií týchto nehnuteľností, ktoré by mali dosiahnuť predkrízovú úroveň až v druhej polovici roka 2022.

Podnikové investície majú podľa projekcií v roku 2020 prudko klesnúť, v roku 2021 sa majú len postupne spamätávať a predkrízovú úroveň majú dosiahnuť v polovici roka 2022. Výrazný pokles v prvej polovici roka 2020 bol dôsledkom obmedzení pohybu, prepadu svetového a domáceho dopytu a nárastu neistoty. Zatiaľ čo sa odhaduje, že podnikové investície v treťom štvrťroku výrazne vzrástli, v poslednom štvrťroku sa očakáva ďalší pokles. V priebehu roka 2021 sa vďaka nárastu svetového i domáceho dopytu očakáva začiatok postupného oživenia, ktoré má byť čiastočne podporené aj pozitívnym vplyvom plánu NGEU na podnikové investície. Keďže sa však predpokladá, že neistota bude slabnúť len postupne, a vzhľadom na zvýšenú úroveň nevyužitých kapacít a obavy z dlhodobejších trendov dopytu podniky pravdepodobne budú zvyšovať investície len postupne, oživenie sa má zintenzívniť až v roku 2022. Podnikové investície eurozóny preto majú svoju predkrízovú úroveň dosiahnuť až v polovici roka 2022.

Hrubá zadlženosť nefinančných spoločností sa podľa projekcií v roku 2020 výrazne zvýši a neskôr mierne klesne, na konci sledovaného obdobia sa však stále má nachádzať nad predkrízovou úrovňou. V roku 2020 došlo k výraznému nárastu už predtým vysokej hrubej zadlženosti nefinančných spoločností v dôsledku značného poklesu podnikových ziskov v prvej polovici roka a z toho vyplývajúceho zvýšeného využívania dlhového financovania na vyrovnanie nedostatku likvidity. Očakáva sa, že hrubá zadlženosť spoločností sa v blízkej budúcnosti ešte mierne zvýši a potom mierne klesne, ale v roku 2023 zostane jednoznačne nad úrovňou z konca roka 2019. Pozorovaný nárast zadlženosti nefinančných spoločností má v priebehu sledovaného obdobia vzhľadom na prijímanie opatrení na sanáciu podnikových súvah obmedzovať rast podnikových investícií. Hrubé úrokové platby spoločností však za niekoľko posledných rokov klesli na rekordne nízku úroveň a počas nasledujúcich rokov by sa mali zvyšovať len mierne, čo znižuje potenciálne obavy o udržateľnosť dlhu.

Očakáva sa, že pandémia v roku 2020 zasiahne vývoz neúmerne v porovnaní s dovozom, čo naznačuje celkový záporný príspevok čistého obchodu v tomto roku a následne v priemere neutrálny vplyv. V prvej polovici roka 2020 mali narušenia dodávateľských reťazcov a nižší zahraničný dopyt závažný vplyv na vývoz, ktorý bol slabý už predtým, najmä v automobilovom, strojárskom a chemickom priemysle, zatiaľ čo obmedzenia cestovného ruchu viedli k prudkému poklesu vývozu pohostinských a dopravných služieb. Obmedzenia pohybu zavedené s cieľom potlačiť šírenie pandémie tiež viedli k prudkému poklesu dovozu. Potláčaný dopyt v exportne orientovaných sektoroch a zrušenie mnohých obmedzení však prispeli k výraznému oživeniu dovozu a vývozu v treťom štvrťroku. Vývoz služieb čelí v poslednom štvrťroku novým obmedzeniam a hoci sa neočakáva, že zatvorenie tovární v reakcii na pandémiu ovplyvní obchod s tovarom, ten bude naďalej doplácať na tlmený konečný dopyt. Od roku 2021 bude koniec prechodného obdobia brexitu znamenať zhoršenie bilaterálnych obchodných podmienok so Spojeným kráľovstvom – kľúčovým obchodným partnerom, ktorý odoberá 14 % vývozu z eurozóny. V strednodobom horizonte bude obchodná výmena eurozóny tlmená zhodnocovaním eura od začiatku pandémie, ktoré ovplyvnilo konkurencieschopnosť eurozóny. V dôsledku toho sa očakáva, že podiely na vývozných trhoch zostanú nižšie ako pred pandémiou až do konca sledovaného obdobia. Príspevky čistého obchodu k HDP zostanú od roku 2021 pomerne nevýrazné a nevykompenzujú negatívny príspevok v roku 2020.

Napriek nevýraznému nárastu nezamestnanosti v posledných mesiacoch sa očakáva, že situácia na trhu práce sa výrazne zhorší, skôr než sa ku koncu sledovaného obdobia znormalizuje. Miera nezamestnanosti sa zvýšila zo 7,6 % v druhom štvrťroku na 8,6 % v treťom štvrťroku, čo bolo menej, než sa očakávalo v projekciách odborníkov ECB zo septembra 2020. Nižšie hodnoty v treťom štvrťroku boli spôsobené najmä oveľa výraznejším rastom zamestnanosti, než sa očakávalo. Zamestnanosť v treťom štvrťroku 2020 však bola stále o 2,2 % nižšia ako úroveň zaznamenaná v poslednom štvrťroku 2019. Pracovná sila sa v treťom štvrťroku čiastočne zotavila z prudkého poklesu v druhom štvrťroku. Zatiaľ čo počet pracovníkov v programoch na záchranu pracovných miest sa v treťom štvrťroku výrazne znížil, očakáva sa, že v poslednom štvrťroku 2020 sa ich počet vzhľadom na nedávne sprísnenie opatrení na obmedzenie pohybu opäť zvýši. S postupnou normalizáciou pracovnej sily a úbytkom pracovníkov v programoch na záchranu pracovných miest sa miera nezamestnanosti podľa projekcií ďalej zvýši na maximálnu úroveň 9,3 % v roku 2021, než v roku 2023 vďaka oživeniu ekonomiky klesne na 7,5 %. Táto projekcia predpokladá, že veľká časť pracovníkov v programoch na záchranu pracovných miest sa môže vrátiť do riadneho zamestnania. Do konca sledovaného obdobia sa má miera nezamestnanosti a počet zamestnaných osôb vrátiť zhruba na úroveň z posledného štvrťroku 2019.

Podľa projekcií rast produktivity práce na zamestnanú osobu v roku 2020 klesne a v ďalšom priebehu sledovaného obdobia sa zotaví. Predpokladá sa, že po zotavení z prudkého poklesu v prvej polovici roka produktivita práce na zamestnanú osobu v dôsledku zintenzívnenia opatrení proti šíreniu nákazy a súvisiaceho intenzívnejšieho využívania programov na záchranu pracovných miest v mnohých krajinách v poslednom štvrťroku 2020 opäť klesne. Rast produktivity práce na zamestnanú osobu by sa mal podľa projekcií v prvej polovici roka 2021 oživiť a potom počas zvyšku sledovaného obdobia postupne zmierňovať.

V porovnaní s projekciami odborníkov ECB zo septembra 2020 bol profil rastu reálneho HDP v krátkodobom horizonte zrevidovaný nadol vzhľadom na nedávny opätovný nárast pandémie, ale v strednodobom horizonte by sa mal v dôsledku dodatočných rozpočtových stimulov, výraznejšieho oživenia pri rušení opatrení proti šíreniu nákazy a účinkov na dôveru celkovo zotaviť na úroveň základného scenára zo septembra. Rast reálneho HDP bol na rok 2020 upravený nahor, a to v dôsledku oveľa lepšieho než očakávaného výsledku v treťom štvrťroku, ktorý prevažuje revíziu smerom nadol v poslednom štvrťroku v dôsledku obnovenia pandémie. Úprava rastu v prvom štvrťroku 2021 smerom nadol súvisí aj so zmenou technického predpokladu týkajúceho sa obchodného vzťahu medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ (časť 1). Výraznejšie oživenie v štvrťročnom vyjadrení v priebehu roka 2021 v súvislosti so zmiernením druhej vlny opatrení proti šíreniu nákazy i dodatočnými rozpočtovými stimulmi, čiastočne v rámci plánu NGEU, úplne nevykompenzuje nižší vplyv predchádzajúceho vývoja na tento rok. Revízia smerom nahor v roku 2022 je najmä odrazom vyššieho štatistického prenosu, ako aj určitého pozitívneho vplyvu nižších dlhodobých úrokových sadzieb a nižších cien ropy.

3 Ceny a náklady

Očakáva sa, že inflácia HICP sa zvýši z 0,2 % v roku 2020 na 1,0 % v roku 2021 a potom sa bude postupne ďalej zvyšovať na 1,4 % v roku 2023 (graf 2). Zvýšenie v roku 2021 vo veľkej miere odráža bázické účinky energetickej zložky inflácie HICP súvisiace s prudkým poklesom cien ropy na začiatku celosvetovej epidémie COVID-19, ako aj s návratom sadzby DPH v Nemecku na pôvodnú úroveň. Očakáva sa, že v rokoch 2022 a 2023 energetická zložka inflácie HICP dosiahne približne 1,6 %, a bude tak na celkovú infláciu pôsobiť rastovo. Potravinová zložka inflácie HICP má v krátkodobom horizonte vykazovať opačný trend ako energetická zložka inflácie, pričom spočiatku zaznamená obrat od prudkého nárastu v roku 2020 spôsobeného prepuknutím epidémie COVID-19 a následne sa od polovice roka 2022 zvýši na 1,8 % v roku 2023. Očakávaný postupný rast celkovej inflácie na úroveň 1,4 % v roku 2023 je tak výrazne posilnený volatilnejšími zložkami HICP.

Inflácia HICP bez energií a potravín by sa mala podľa očakávaní postupne zvýšiť z 0,7 % v roku 2020 na 1,2 % v roku 2023. Po vylúčení vplyvu zmien nepriamych daní táto projekcia naznačuje dlhšie trvajúci slabý vývoj základnej inflácie aj v roku 2021 a zreteľné, aj keď stále postupné zvyšovanie, ktoré sa začne až neskôr v danom roku. Tlmená dynamika základnej inflácie v krátkodobejšom horizonte odráža slabý dopyt vyplývajúci z tlmenia vývoja hospodárskej aktivity a príjmov prostredníctvom obmedzení súvisiacich s nákazou COVID-19. Očakáva sa, že tieto tlmiace účinky budú len čiastočne kompenzované tlakmi na zvyšovanie cien a nákladov spôsobenými narušeniami na strane ponuky, ktoré vyplývajú napríklad z narušeného chodu globálnych hodnotových reťazcov a z obmedzení sociálneho kontaktu. Očakávané postupné zvyšovanie inflácie HICP bez energií a potravín v druhej polovici sledovaného obdobia odráža rastúci dopyt v prostredí pokračujúceho hospodárskeho oživenia, pričom sa očakáva, že rastové tlaky nepriaznivých ponukových účinkov pandémie budú slabnúť.

Programy na záchranu pracovných miest so sebou prinášajú vysokú volatilitu rastu kompenzácií na zamestnanca, ale vyrovnávajú vplyv zmien hospodárskej aktivity na mzdové náklady podnikov. Tieto programy chránia zamestnanosť v prípade výrazného zníženia počtu odpracovaných hodín a brzdia ročnú mieru rastu kompenzácií na zamestnanca, ktorá by mala v roku 2020 podľa projekcií klesnúť o 1,1 %, v roku 2021 však v dôsledku bázických efektov výrazne vzrásť o 3,6 %. Očakáva sa, že po doznení vplyvu programov na záchranu pracovných miest a po normalizácii vývoja na trhu práce sa miery kompenzácie na zamestnanca budú na konci sledovaného obdobia pohybovať mierne nad 2,0 %, čo je vo všeobecnosti porovnateľné s mierami zaznamenanými pred pandémiou.

Rast jednotkových nákladov práce bude pravdepodobne v sledovanom období vykazovať silné výkyvy, ale po zvážení všetkých faktorov sa očakáva, že prinesie iba tlmené inflačné tlaky. Výrazné výkyvy vo veľkej miere viac odzrkadľujú očakávaný vývoj produktivity než miezd. Očakáva sa, že silný rast produktivity práce v roku 2021, keď sa výroba zotaví, ale trhy práce budú naďalej stagnovať, a v menšej miere aj v roku 2022, povedie k negatívnej miere rastu jednotkových nákladov práce počas týchto dvoch rokov a jej následnému návratu do kladného pásma v roku 2023. V kumulatívnom vyjadrení by mal byť rast jednotkových nákladov práce v rokoch 2020 až 2023 mierne vyšší ako 1,0 % ročne, čo znamená len tlmený tlak na rast domácej cenovej inflácie.

Prudké výkyvy jednotkových nákladov práce majú byť počas sledovaného obdobia celkovo tlmené ziskovými maržami. Predpokladá sa, že v dôsledku toho v blízkej budúcnosti klesnú v súlade s rastom hospodárskej aktivity a produktivity a následne sa po zmiernení tlakov na náklady práce zase zvýšia. V rokoch 2020 až 2021 sú ziskové marže do istej miery skreslené v dôsledku vládnych podporných programov pre mzdy. Očakáva sa, že ku koncu sledovaného obdobia budú mať ziskové marže vo všeobecnosti neutrálny vplyv na inflačné tlaky, ktoré budú dovtedy opäť prameniť prevažne z nákladov práce.

Očakáva sa, že dynamika dovozných cien bude mať podobný vývoj ako dynamika cien ropy, čo znamená mierny rast v druhej polovici sledovaného obdobia. Očakáva sa, že ročná miera rastu deflátora dovozu sa posunie z hlboko zápornej v roku 2020 na mierne kladnú v rokoch 2021 až 2023. Kladná miera inflácie dovozných cien v týchto rokoch je tiež dôsledkom určitých rastových cenových tlakov prameniacich z cien komodít, ale všeobecnejšie aj dôsledkom vplyvu globálnej cenovej dynamiky v zotavujúcej sa svetovej ekonomike. Tieto účinky sú čiastočne kompenzované tlmiacim účinkom zhodnocovania eura v priebehu roka 2020.

V porovnaní s projekciami odborníkov ECB zo septembra 2020 bola projekcia vývoja inflácie HICP na roky 2020 a 2022 upravená nadol. Energetická zložka inflácie HICP bola na rok 2021 upravená nahor a na rok 2022 nadol na základe predpokladu vyplývajúceho z krivky ropných futures. Potravinová zložka inflácie HICP kopíruje revíziu energetickej zložky, pričom jej vývoj súvisí s neskorším uvoľnením prudkého nárastu súvisiaceho s epidémiou COVID-19 v roku 2020. Inflácia HICP bez energií a potravín je v rokoch 2020, 2021 a 2022 upravená nadol v dôsledku slabších aktuálnych údajov a v dôsledku toho, že od predchádzajúcich projekcií došlo k prehodnoteniu inflačných tlakov smerom nadol v kontexte výraznej, ale klesajúcej miery nevyužitých kapacít na trhu tovarov a práce.

4 Výhľad rozpočtového vývoja

Makroekonomický vplyv krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 v roku 2020 zmiernila výrazná rozpočtová podpora. Nastavenie rozpočtovej politiky^[3] sa v roku 2020 považuje za vysoko expanzívne. Príčinou sú predovšetkým mimoriadne rozpočtové opatrenia prijaté v reakcii na pandémiu vo všetkých krajinách eurozóny. Za eurozónu ako celok predstavujú tieto opatrenia približne 4,5 % HDP, z čoho väčšinu tvoria dodatočné výdavky vo forme transferov a dotácií podnikom a domácnostiam vrátane podpory poskytnutej v rámci programov na záchranu pracovných miest. V porovnaní s projekciami odborníkov ECB zo septembra 2020 zostala veľkosť balíka opatrení na podporu v čase krízy COVID-19 v roku 2020 zhruba nezmenená.

Ukončovanie núdzovej podpory sa očakáva najmä v roku 2021, ale v porovnaní s projekciami zo septembra 2020 sa niektoré opatrenia predĺžili a v kontexte vnútroštátnych rozpočtov na rok 2021 boli prijaté alebo predložené nové balíky na oživenie. Na základe vládou schválených alebo legislatívnych opatrení ku dňu uzávierky rozpočtových predpokladov je väčšina programov súvisiacich s pandémiou dočasná (vo výške približne 3 % HDP) a z väčšej časti v roku 2021 a v menšej miere aj v roku 2022 sa postupne končia. Do základného scenára sú teraz zároveň zahrnuté vládne podporné opatrenia súvisiace s fondom obnovy NGEU, ktoré v rokoch 2021 až 2023 predstavujú približne 0,5 % HDP (t. j. približne polovicu finančného krytia NGEU na roky 2021 až 2026). Pretrváva neistota, pokiaľ ide o veľkosť, načasovanie a zloženie rozpočtových stimulov, ktoré sa majú z balíka NGEU financovať. Nastavenie rozpočtovej politiky na rok 2021 celkovo naznačuje zníženie stimulov, aj keď v menšej miere, než sa predpokladalo v projekciách odborníkov ECB zo septembra 2020.

Podľa projekcií sa má rozpočtový deficit eurozóny v roku 2020 výrazne zvýšiť a v roku 2021 má mierne a v rokoch 2022 a 2023 výraznejšie klesnúť. Nárast deficitu v roku 2020 vyplýva z núdzových rozpočtových opatrení a negatívnej cyklickej zložky, ktorá odráža zhoršenie makroekonomických podmienok. Pokles rozpočtového deficitu v roku 2021 súvisí najmä s čiastočným ukončením núdzových rozpočtových opatrení, pričom cyklická zložka sa zotaví len minimálne. Výraznejšie zlepšenie rozpočtového salda v roku 2022 je spôsobené priaznivejšou cyklickou zložkou a ďalším rušením podporných opatrení. V roku 2023 sa napokon pri celkovo neutrálnom nastavení rozpočtovej politiky a lepších cyklických podmienkach očakáva ďalšie zlepšenie rozpočtového salda na úroveň -3 % HDP.

Podľa projekcií sa má pomer dlhu k HDP eurozóny v roku 2020 zvýšiť, v roku 2021 má dosiahnuť vrchol a v rokoch 2022 a 2023 má mierne klesnúť. Nárast pomeru dlhu v roku 2020 je spôsobený diferenciálom úrokovej miery a rastu HDP, ktorý vyvoláva rast zadlženosti (efekt snehovej gule), a vysokým primárnym deficitom. Očakáva sa, že dlh dosiahne vrchol v roku 2021 takmer na úrovni 100 % HDP, keď bude nepriaznivý účinok primárneho deficitu vyšší ako priaznivý efekt snehovej gule. Následný mierny pokles je spôsobený najmä priaznivými diferenciálmi úrokovej miery a rastu pri zotavovaní ekonomík, ktoré prevažujú pokračujúce primárne deficity. V porovnaní s projekciami odborníkov ECB zo septembra 2020 boli rozpočtové saldo a pomer dlhu eurozóny na rok 2022 upravené nadol, čo je zhruba v súlade s revíziou diskrečných opatrení, cyklických podmienok a úrokových platieb.