Vyhlásenie o stratégii menovej politiky ECB

1. Od predchádzajúcej revízie stratégie, ktorá sa uskutočnila v roku 2003, ekonomika eurozóny i svetová ekonomika prechádzajú zásadnými štrukturálnymi zmenami. Klesajúci trend hospodárskeho rastu, ktorý možno spojiť s pomalším rastom produktivity a demografickými faktormi, ako aj dôsledky svetovej finančnej krízy spôsobujú pokles rovnovážnych reálnych úrokových mier. Európskej centrálnej banke (ECB) i ďalším centrálnym bankám sa tak obmedzuje priestor na dosahovanie ich cieľov výlučne prostredníctvom zmien menovopolitických úrokových sadzieb. Výkon menovej politiky okrem toho čelí i výzvam spojeným s digitalizáciou, globalizáciou, faktormi ohrozujúcimi environmentálnu udržateľnosť a zmenami vo finančnom systéme.
2. Stratégiu menovej politiky ECB usmerňuje a ohraničuje mandát ECB stanovený v Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie. Hlavným cieľom ECB je udržiavanie cenovej stability v eurozóne. Bez toho, aby bol dotknutý cieľ cenovej stability, Eurosystém podporuje všeobecné hospodárske politiky v EÚ v snahe prispieť k dosiahnutiu cieľov Únie vymedzených v článku 3 Zmluvy o Európskej únii. Medzi tieto ciele patrí vyvážený hospodársky rast, sociálne trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou zamerané na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, ako aj o vysoká úroveň ochrany životného prostredia a zlepšovanie jeho kvality. Eurosystém tiež prispieva k plynulej realizácii politík príslušných orgánov v oblasti obozretného dohľadu nad úverovými inštitúciami a stability finančného systému.
3. Rada guvernérov potvrdzuje, že vhodným cenovým ukazovateľom plnenia cieľa cenovej stability i naďalej zostáva harmonizovaný index spotrebiteľských cien (Harmonised Index of Consumer Prices – HICP). Zároveň však uznáva, že index HICP by mieru inflácie relevantnú pre domácnosti vyjadroval vernejšie po zahrnutí nákladov na bývanie vo vlastnom obydlí. Vzhľadom na to, že plné zahrnutie nákladov na bývanie vo vlastnom obydlí do HICP je niekoľkoročným projektom, bude Rada guvernérov vo svojich menovopolitických hodnoteniach zatiaľ zohľadňovať inflačné ukazovatele zahŕňajúce počiatočné odhady nákladov na bývanie vo vlastnom obydlí v rámci jej širšieho súboru dodatočných inflačných ukazovateľov.
4. Inflačná rezerva nad úrovňou 0 % menovej politike poskytuje priestor na znižovanie úrokových sadzieb v prípade nepriaznivého vývoja a umožňuje jej udržiavať si bezpečný odstup od rizika deflácie prostredníctvom kladného vplyvu na trendovú úroveň nominálnych úrokových mier. Skúsenosti získané od roku 2003 zdôraznili makroekonomický význam inflačnej rezervy. Predovšetkým z výrazného trendového poklesu rovnovážnej reálnej úrokovej miery – ak by mal byť trvalého rázu – vyplýva, že efektívna spodná hranica nominálnych úrokových mier bude častejšie obmedzovať výkon menovej politiky. Inflačná rezerva je potrebná aj vzhľadom na zjednodušenie makroekonomických korekcií medzi jednotlivými krajinami eurozóny, nepružnosť nominálnych miezd smerom nadol a skreslenie merania.
5. Podľa Rady guvernérov možno cenovú stabilitu najlepšie udržiavať sledovaním cieľa inflácie na úrovni 2 % v strednodobom horizonte. Záväzok Rady guvernérov dodržiavať tento cieľ je symetrický. Symetria znamená, že Rada guvernérov považuje záporné i kladné odchýlky od tohto cieľa za rovnako nežiaduce. Cieľ inflácie na úrovni 2 % predstavuje jasné ukotvenie inflačných očakávaní, ktoré má z hľadiska udržiavania cenovej stability zásadný význam.
6. V záujme zachovania symetrie svojho inflačného cieľa Rada guvernérov uznáva, že je dôležité prihliadať na účinky efektívnej spodnej hranice. Predovšetkým v situácii, keď je ekonomika v blízkosti spodnej hranice, sú nevyhnutné mimoriadne dôrazné alebo dlhodobé opatrenia menovej politiky s cieľom zabrániť ustáleniu záporných odchýlok od inflačného cieľa. To môže okrem iného znamenať prechodné obdobie, počas ktorého je inflácia mierne nad svojou cieľovou hodnotou.
7. Rada guvernérov potvrdzuje strednodobú orientáciu svojej stratégie menovej politiky, ktorá umožňuje odhliadať od nevyhnutných krátkodobých odchýlok inflácie od jej cieľovej hodnoty ako aj oneskorení a neistoty v transmisii menovej politiky do ekonomiky a inflácie. Pružnosť strednodobej orientácie zohľadňuje skutočnosť, že vhodná reakcia menovej politiky na odchýlku od inflačného cieľa je daná špecifickými okolnosťami a závisí od pôvodu, rozsahu a trvania odchýlky. Rada guvernérov tak vo svojich menovopolitických rozhodnutiach zároveň môže prihliadať aj na ďalšie aspekty relevantné z hľadiska sledovania cieľa cenovej stability.
8. ECB sa zaväzuje určovať svoju menovú politiku tak, aby sa inflácia stabilizovala na cieľovej úrovni 2 % v strednodobom horizonte. Prvoradým nástrojom menovej politiky je súbor menovopolitických úrokových sadzieb ECB. So zreteľom na efektívnu spodnú hranicu menovopolitických sadzieb bude Rada guvernérov okrem toho podľa potreby využívať predovšetkým signalizáciu budúceho nastavenia menovej politiky, nákup aktív a dlhodobejšie refinančné operácie. Rada guvernérov bude v záujme dosahovania cieľa cenovej stability aj naďalej pružne reagovať na nové výzvy a podľa potreby zváži použitie nových menovopolitických nástrojov.
9. Vo svojich menovopolitických rozhodnutiach vrátane posudzovania ich primeranosti a potenciálnych vedľajších účinkov Rada guvernérov vychádza z integrovaného hodnotenia všetkých relevantných faktorov, ktoré sa opiera o dve vzájomne závislé analýzy: ekonomickú analýzu a menovú a finančnú analýzu. V tomto rámci sa ekonomická analýza zameriava na vývoj reálnych a nominálnych ekonomických ukazovateľov, zatiaľ čo menová a finančná analýza sleduje menové a finančné ukazovatele, s dôrazom na fungovanie transmisného mechanizmu menovej politiky a možné riziká ohrozujúce cenovú stabilitu v strednodobom horizonte, ktoré vyplývajú z finančných nerovnováh a menových faktorov. Zásadná úloha makrofinančných väzieb v rámci ekonomického, menového a finančného vývoja si vyžaduje plnú integráciu vzájomných závislostí v rámci týchto dvoch analýz. Tento rámec odráža zmeny, ktorými ekonomická a menová analýza ECB prešla od roku 2003, význam monitorovania transmisného mechanizmu pri kalibrácii nástrojov menovej politiky i skutočnosť, že finančná stabilita je základným predpokladom cenovej stability.
10. Svojím dosahom na štruktúru a cyklickú dynamiku ekonomiky a finančného systému majú klimatické zmeny zásadný vplyv na cenovú stabilitu. Riešenie otázky klimatických zmien je celosvetovou výzvou a politickou prioritou EÚ. Rada guvernérov sa v rámci svojho mandátu zaväzuje zabezpečiť, aby Eurosystém v súlade s klimatickými cieľmi EÚ v plnej miere prihliadal na dôsledky klimatických zmien a prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo na menovú politiku a centrálne bankovníctvo. Rada guvernérov sa v tejto súvislosti zaviazala realizovať ambiciózny klimatický akčný plán. Okrem komplexného začlenenia klimatických faktorov do menovopolitických hodnotení Rada guvernérov upraví svoj rámec operácií menovej politiky, pokiaľ ide o zverejňovanie informácií, hodnotenie rizík, nákup aktív podnikového sektora a kolaterálový rámec.
11. Na základe revízie stratégie menovej politiky bude upravená aj komunikácia o rozhodnutiach menovej politiky prostredníctvom vyhlásenia o menovej politike, tlačovej konferencie, Ekonomického bulletinu a správ z menovopolitických zasadaní. Tieto komunikačné nástroje budú doplnené vrstvenými a grafickými nástrojmi komunikácie menovej politiky určenými širšej verejnosti v záujme zlepšenia informovanosti a prehĺbenia dôvery verejnosti v kroky ECB. Na základe pozitívnej skúsenosti s diskusnými podujatiami organizovanými počas revízie stratégie menovej politiky má Rada guvernérov v úmysle ich začleniť do svojej komunikácie s verejnosťou ako štrukturálny prvok.
12. Rada guvernérov má v úmysle pravidelne hodnotiť primeranosť stratégie svojej menovej politiky. Najbližšie hodnotenie sa očakáva v roku 2025.